Dvadsiata piata kapitola - ... a budem plakať, ak sa mi zachce
Počas kratučkého nádherného okamihu jej opätoval bozk. Potom ho objala a pritlačila ku dverám. Len čo pocítila, že mu svaly na krku stuhli, inštinktívne vedela, že je niečo zle. Vyšklbol sa z jej objatia, akoby bola jedovatá.
„Nedotýkajte sa ma!“ zasyčal. A zmizol za dverami skôr, než na to nečakané vyhlásenie stihla nejako zareagovať.
Kolená sa jej podlomili a zosunula sa vedľa kôpky zabudnutých darčekov.
Ako si mohla jeho správanie tak mylne vyložiť? Bola si istá – taká istá, ako si človek mohol byť istý, pokiaľ išlo o Snapa – že zareaguje kladne. Očividne nie. Ha, ha, posmieval sa rozum povstávajúci ako fénix z popola. Mala si ma poslúchnuť.
Hermiona presedela na dlážke dlhú chvíľu utrápene v rozpakoch – a rozpačito utrápená, lebo časť z nej po ňom stále túžila. Civela na dvere, dokiaľ jej oči nezaliali slzy. Jeho ostré slová jej zneli v hlave stále dookola ako obohratá platňa, až kým jej nehučalo v ušiach. Spomienky na dotyk jeho pier klamali jej myseľ; ústa jej horeli. Bola príliš rozrušená, aby sa dokázala sústrediť na okamihy tesne pred bozkom, alebo aby premýšľala, či bol jeho útek následkom a nepodpísaná zmluva príčinou, ktorá ho vyvolala.
Napokon unavene zo seba postŕhala šaty, s mierne hysterickým smiechom vkĺzla do trička s nápisom „Zbláznila som sa“ a padla do postele.
* * * * *
Snape sa hnal hore schodmi od rozčúlenia celý bez seba, nevšímal si ničoho naokolo. Chcela byť tým, kto má situáciu pod kontrolou, už mu to bolo úplne jasné. Mala nad ním moc a nechcela sa jej vzdať, dávala prednosť nerovnému vzťahu vo svoj prospech. Všetko pre ňu typické, čo mu na nej v ostatných dňoch pripadalo čoraz príťažlivejšie, ustúpilo do úzadia, keď sa zameral na jej nezdolný charakter. Prečo na to nepomyslel skôr? Už ako študentka sa nerada podriaďovala jeho vôli; pochopiteľne skočila po príležitosti, aby si ho podrobila. Triasol sa od potlačenej túžby a nenávidel ju za to.
V terajšom stave monománie vôbec nezaregistroval prekvapivú skutočnosť, že spod dverí jeho spálne presvitalo svetlo, prudko ich roztvoril – a len vďaka tomu bol bývalý smrťožrút a špión rádu prekvapený dvoma dvadsaťtriročnými lapajmi.
Ako prvý sa naňho vrhol Fred, zrazil ho na zem so zachrupčaním, ktoré bolo také bolestivé, ako znelo. Dosť rýchlo sa spamätal, aby mladíka odsotil oboma rukami a kolenami – pokúšať sa brániť bezprútikovou mágiou neprichádzalo do úvahy, lebo by to trvalo pridlho – no okamžite sa doňho pustil George, zasiahol ho pod bradou a poslal jeho zranenú hlavu späť k zemi. Pripadalo mu to veľmi povedomé, pomyslel si omámene, keď mu jedno z dvojčiat – obe?... celá miestnosť mu plávala pred očami – násilím nalialo na jazyk čosi ľadovo studené a bez chuti.
V okamihu necítil žiadnu bolesť, hnev, vonkoncom nijaké emócie, čo potvrdzovalo jeho podozrenie, že mu dali veritaserum. Už tým raz prešiel, keď Dumbledore dokazoval rádu, že bude naozaj špehovať pre nich. A tiež mal štipku šťastia, že sa Voldemort domnieval, že jeho legilimencia je taká neprekonateľná, že sa nikdy nespoľahol na elixír, ktorý mohol skutočne každého prinútiť povedať pravdu.
„Čo robíš s Hermionou?“ zavrčal Fred.
„Nič,“ zaznela monotónna odpoveď.
„Ty cvok, pravdaže s ňou práve teraz nič nerobí – daj mu lepšiu otázku!“
George zamrmlal.
„Fajn, tak aké máš s ňou úmysly? Prečo si jej ponúkol učňovstvo? Prečo si bol v jej izbe? Čo si tam s ňou, pre Merlina, robil?“
Bol to veľmi nerozumný spôsob, ako vypočúvať niekoho pod vplyvom takého silného séra. Odpovede sa z neho valili rýchlo, spaľovali ho mučivou bolesťou.
„Chcem ju...“
„Vedel som to!“ zvolal Fred víťazoslávne.
„... no nedokážem ju vystáť, dokiaľ som od nej závislý. Keby bola mojou učednicou, zodpovedala by sa mi. Šiel som do jej izby, aby som zistil, prečo nepodpísala zmluvu. Povedala, že chcela zachovať naše terajšie postavenie a pobozkala ma. Urazil som ju a odišiel.“
„Pobozkala ho?“ spýtal sa George s rozšírenými očami. „Mal som dojem, že dnes večer nepila žiaden alkohol.“
Fred bol sústredený na Snapa, mimovoľne zatínal a otváral päste. „Takže ju chceš ovládať. Je to tak, ty šváb?“
„Odmietam vstúpiť do ďalšieho vzťahu, v ktorom budem bezmocný.“
„Láska robí chlapov bezmocnými, idiot!“ riekol Fred – potom sa odmlčal, vyzeral trochu znechutene. „Počkať, ty ju ľúbiš?“
Keby nebol magicky prinútený povedať pravdu, chladne by vyhlásil, že ňou pohŕda. Namiesto toho jeho jazyk sformoval slová: „Neviem.“
„Nečudo – možno nikdy nikoho neľúbil,“ zamrmlal si George pod nos.
„Huh, kto by chcel, aby ho miloval Snape?“ striasol sa Fred.
„Hermiona ho pobozkala.“
„Hej...“ Fred sa zamračil na omámeného muža neelegantne rozvaleného na zemi. „Hej – a tento had v tráve ju odmietol. Pravdepodobne má zlomené srdce a za to všetko môže on.“
„Chceš povedať, že by za ňou mal doliezať?“
„Nie! Na to je strašné čo i len pomyslieť. Ale ak jej na ňom nejakým zvláštnym spôsobom záleží, nemám v úmysle stáť jej v ceste. Vieš, myslel som si, že sa ju snaží využiť – netušil som, že vlastne ona mala oňho záujem.“
„Snape,“ prehovoril George a otočil sa späť k nemu, „čo máš teraz v pláne urobiť s Hermionou?!“
„Tráviť s ňou čo najmenej času.“
„Nuž, tu máš odpoveď, Fred. Žiadne srdiečka a ružičky pre tento párik.“
„Musíme jej to povedať,“ povedal nevrlo.
„Zlé správy môžu počkať do rána.“
„Je ráno.“
„Tak potom do predpoludnia.“
Vytiahli Snapa na kolená, odtiahli ho k posteli a vyložili hore.
„Dúfam, že budeš mať nočné mory, ty chruňo,“ dodal Fred a zhasol svetlo.
* * * * *
Hermiona spala až do poludnia. Cítila sa vyšťavená a rozladená. Odšuchtala sa dolu do kuchyne a dúfala, že tam nestretne Snapa tak skoro potom, čo zo seba urobila hlupaňu. Uľavilo sa jej, keď našla miestnosť prázdnu. Pripravila si šálku silného čaju a roztržito ho niekoľko minút popíjala, než dovnútra vkĺzol George. Vyzeral nesvoj.
„Myslela som si, že vo štvrtky pracuješ,“ prehodila monotónnym hlasom.
„Vymenil som sa s Fredom,“ objasnil. Presnejšie povedané prehral pri losovaní mincou, ktoré rozhodlo, kto zostane doma a porozpráva sa s ňou. „Počuj, my... ehm... smedalivnocisnapoviveritaserum.“
„Čože?“ spýtala sa Hermiona, hľadiac naňho prižmúrenými očami.
„Dali sme v noci Snapovi veritaserum.“
„Čože?!“
„Mysleli sme si, že ťa využíva, alebo niečo také – teda skôr Fred,“ dodal obranne. „Takže sme naňho použili ten istý trik ako on na Malfoya. A zhodli sme sa, že by si mala vedieť, čo povedal pod vplyvom séra.“
Odmlčal sa a uprene hľadel na chladničku, akoby bola úplne fascinujúca. „Ponúkol ti učňovstvo, aby ťa mal pod kontrolou. Plánoval si s tebou začať až po podpísaní zmluvy.“
Keď nezareagovala, otočil sa k nej. Zamračene sa dívala do neznáma.
„Ehm, Hermiona?“
„To mám za to,“ ozvala sa rozzúrene, „ že som si myslela, že by bývalý smrťožrút mohol byť vhodným priateľom.“
„Pridal sa k rádu,“ podotkol George a nebol si celkom istý, prečo toho muža bráni.
„No najskôr sa pridal k Voldemortovi. Prirodzene, túžba po moci nad všetkými v ňom bola pevne zakorenená. Ten odporný, hnusný, nechutný...“
„On vlastne nikdy netvrdil, že ťa chce ovládať,“ pripustil ryšavec. „Povedal, že nechce ďalší vzťah, v ktorom bude bezmocný.“
„Zjavne to vníma ako dilemu: buď ja, alebo on,“ vyštekla. „Ako si môže myslieť, že mám nad ním moc? Nútila som ho do niečoho? Počúval vôbec, čo hovorím? To on mi vždy syčal príkazy do ucha, keď som sa potĺkala po čarodejníckom Londýne. Odporný, ohavný chlap!“
Vybehla z kuchyne. O chvíľu neskôr George počul, ako sa na jej izbe zabuchli dvere.
„Nabudúce, keď bude mať Fred plán, nech si s ním poradí sám,“ zamrmlal.
A/N: 1. „Chcela byť tým, kto má situáciu pod kontrolou, už mu to bolo úplne jasné“: základný problém chrabromilsko-slizolinských ľúbostných vzťahov – hovoria rozdielnymi jazykmi a neuvedomujú si to.
2. „Kto by chcel, aby ho miloval Snape?“: parafráza skľučujúceho výroku J. K. Rowlingovej. Pridelím vám fakultné body, ak jej napíšete list, v ktorom bude stáť „ja, ja!“
Pozn. prekl.: 1. Názvy 24. a 25. kapitoly – „It’s my party…” “…and I’ll cry if I want to” sú slová z piesne „It’s my party“ od Lesley Gore.
2. Monománia - chorobné upnutie sa na jeden predmet, jednu myšlienku.