Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvadsiata štvrtá kapitola – Je to moja oslava...

Začalo to sľubne. Fredovi sa podarilo pripraviť obstojné cestoviny s pestom, Hermionino obľúbené jedlo, a čokoládovú tortu s roztomilým cukrovým nápisom: „Motýlikovi... Motýlikovi-šprtke čítajúcej knihy od Knihomoľa.“ Essex nejakým spôsobom pripevnil na vysoký kuchynský strop narodeninový transparent. George trval na tom, aby o nej všetci porozprávali nejaké trápne historky, čo bolo nakoniec celkom zábavné. Pán Lovegood potichu navrhol, že jej rozpovedia, čo pre nich jej pomoc znamenala. To bolo také dojemné, že musela rýchlo zažmurkať, aby zadržala slzy v kútikoch očí. Mundungus jej oznámil, že mu práve ponúkli trvalé pracovné miesto u smetiarov, a to ju na okamih pripravilo o reč. A potom strávili niekoľko hodín smiešne nemotorným pokúšaním sa hrať muklovské spoločenské hry, čo ju natoľko rozosmialo, že jej napokon vyhŕkli slzy.

„Darčeky!“ vyhlásil napokon pán Weasley polhodinu po polnoci.

Traja Weasleyovci sa dali dokopy a zohnali pre ňu použitú-ale-skoro-takú-dobrú-ako-novú kolekciu encyklopédii Britannica – „takže sa môžeš bifľovať, čo ti hrdlo ráči,“ podpichol ju George. Essex jej kúpil hebký svetrík v kombinácii karmínovej a zlatej. Theo jej venoval široký úsmev a tričko, na ktorom stálo: „Zbláznila som sa, vrátim sa neskôr.“

V čase, keď jej Snape vložil do rúk zelenú obálku, bola ostrovom v mori baliaceho papiera. Zvedavo ju otvorila – vari pre ňu vyrobil narodeninovú pohľadnicu? – a užasnuto civela na priložený list papiera.

„To je učňovská zmluva,“ povedala ohromene.

„Iste.“

„Ale povedali ste mi, že by ste skôr vypili jeden z Nevillových elixírov, než ma vyškolili.“

„Prehodnotil som to.“

Zadívala sa na neho s absolútne šťastným úsmevom. Bolo to presne to, po čom túžila pred tromi rokmi, v čo nikdy celkom neprestala dúfať – príležitosť učiť sa najzložitejšie, tajomné stránky umenia prípravy elixírov pod vedením odborníka, ktorý posunie jej schopnosti v oblasti výskumu a vývoja na úplne novú úroveň. Časť z nej, tá večná študentka, vzrušene poskakovala hore-dolu, že profesor Snape konečne uznal jej akademickú hodnotu.

Podal jej zapnuté pero. Pritisla hrot k papieru – a potom sa zarazila. Úsmev jej povädol. Zaskočená vzrušením z tejto nečakanej príležitosti, ktorá jej doslova padla do lona, si hneď neuvedomila, že bola teraz postavená pred dve možnosti: buď citový vzťah so Snapom, alebo vzdelávací. Právne neexistoval žiaden čarodejnícky zákaz proti obom vzťahom naraz, no rovnako neexistoval ani zákon proti diskriminácii muklorodených. Išlo o to, že by sa asi nemohla zapliesť s mužom, ku ktorému bola dvadsaťštyri hodín denne zmluvne viazaná poslušnosťou. Takže: dvere číslo jeden alebo dvere číslo dva?

Odpoveď bola prekvapivo jednoduchá – a úprimne nečakaná, aspoň pre čarodejnicu, ktorá nikdy doposiaľ neuprednostnila city pred vedomosťami. Nebol to iba prísľub romantiky, kvôli čomu položila pero, ale i podozrenie, že by z vyučenia vyťažila nepríjemne málo, lebo by bola rozptýlená – alebo, ešte horšie, podvolila by sa vzťahu, ktorý by bol vo svojej podstate nerovný a nezdravý.

Práve teraz sa prvý raz vo svojom živote cítila, ako by mu bola rovná.

„No tak?“ spýtal sa s náznakom netrpezlivosti v hlase.

„Nemôžem,“ odvetila naozaj tak ľútostivo, ako to vyznelo. „Je to úžasný darček, ale nemôžem ho prijať.“

Na zlomok sekundy otvoril ústa, než sa spamätal. „Prečo?“ zachripel.

„Ehm...“ – do hája, prečo si nepremyslela všeobecne vhodnejšie vysvetlenie? – „lebo by som sa na to popri špehovaní nedokázala poriadne sústrediť. Chcem vyučeniu venovať maximum úsilia, viete.“

Prebodol ju pohľadom a vypochodoval z miestnosti. Na okamih zavládlo ohlušujúce ticho.

„Nikdy predtým nevzal nikoho do učenia,“ riekol Theo vyčítavo. „Nemôžem uveriť, že si ho odmietla.“

Ale Fred sa zaškeril. „To bolo geniálne, Hermiona!“ zvolal. „Vždy som túžil vidieť, ako niekto zraní jeho city.“

* * * * *

Po tom, čo sa stalo, Hermiona nemala viacej chuť to ďalej naťahovať. Poďakovala sa všetkým za príjemnú oslavu – veď ňou po väčšinu času aj bola – a zozbierala do náručia všetky darčeky okrem kolekcie encyklopédií, ktoré si rozdelili dvojčatá. Podarilo sa im bez nehody vyjsť po schodoch a prejsť cez dvere jej spálne. No len čo vkročili do izby, Fred s obrovským rachotom upustil na zem svoju časť kníh.

„Snape!“ zavrčal. Dotyčný muž sa otočil od skúmania Hermioninho okna a nadvihol obočie.

„Čo tu robíte?“ spýtal sa George. Vyzeral temer rovnako rozčúlený ako jeho brat.

„Myslím, že je to jasné. Chcem sa porozprávať so slečnou Grangerovou. Takže, ak vám to neprekáža...“

„Ale prekáža!“ zvolal Fred.

Hermiona túto konfrontáciu zmätene pozorovala a prerušila ich skôr, než by mohla prerásť do roztržky.

„To je v poriadku. Tiež s ním chcem hovoriť.“

„Her–mi–o–ná!“ zamrmlal George varovne.

„Vďaka, že ste mi vyniesli knihy,“ povedala nekompromisne.

Dvojčatá neochotne odišli, vrhajúc po Snapovi nevraživé pohľady.

„Čo sa deje medzi vami troma?“ spýtala sa ho, keď sa dvere zavreli. „Predtým ste spolu vychádzali.“

„Prečo ste odmietli môj darček?“ spýtal sa tým zdanlivo pokojným hlasom, ktorý vedel rozoznať každý jeho bývalý študent ako typický znak toho, že je veľmi, veľmi nahnevaný.

„Nuž, povedala som vám...“

„Neklamte mi. Vari ma bez prútika považujete za natoľko bezmocného, že by ma mohla obalamutiť taká do očí bijúca lož? Keďže ste temer každý večer strávili so mnou pri príprave prísad, nemôžete odo mňa chcieť, aby som uveril, že nie ste schopná ísť do učenia, lebo ste príliš zaneprázdnená. Viete, čo som robil, kým som dosiahol titul majstra elixírov? Slúžil Voldemortovi – až do úplného konca, kým som sa nestal špiónom. Takže sa vás spýtam znovu...“ – urobil krok vpred pri každom slove, dokiaľ Hermiona nebola prišpendlená k dverám – „Prečo ste odmietli môj darček?“

„Ako som sa vám chystala vysvetliť, pokým ste ma neprerušili,“ riekla Hermiona a potlačila podráždenie i mierny náznak strachu, „tam dolu som vám povedala len polovicu pravdy. Nemyslím si, že by ste si chceli vypočuť zvyšok spolu s ostatnými.“

Prepchala sa popod jeho ľavú ruku, takže sa musel otočiť, aby k nej stál tvárou, čím sa ich pozície vymenili. Nemienila sa ním nechať zastrašiť, najmä preto, že jej ďalší krok si žiadal veľké množstvo odvahy.

„Nechcem byť vašou učednicou, pretože ak by som ňou bola, nemohla by som urobiť toto,“ povedala a pobozkala ho.