Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvadsiata prvá kapitola – Pán Nikto

Snape bol uprostred úspešného pokusu o levitáciu, keď niekto dosť nahlas zabúchal na dvere. Vankúš mu s tichým puf padol k nohám, zložená prikrývka ho udrela po zátylku, keď prudko klesla nadol, a len tak-tak sa mu podarilo zachytiť pohár s vodou, než sa roztrieštil na podlahe z tvrdého dreva. Použitie krehkého predmetu bolo asi trochu nerozumné, pomyslel si.

„Hej!“ ozvalo sa spoza dverí po weasleyovsky. „Idete, či nie?“

„Myslím, že náležitejšou otázkou je,“ zavrčal Snape, keď prudko otvoril dvere, „či idete vy. Čo ihneď urobíte, pokiaľ viete, čo je pre vás dobré.“

„Žiaľ, neviem,“ odvetil Fred, podliezol popod ruku majstra elixírov a uvelebil sa v kresle. Ani zďaleka doň nezapadol tak ako...

„Hermiona,“ prehovoril Fred.

„Čože?“

„Prišiel... som... si... pohovoriť... o Hermione,“ zopakoval ryšavec v štýle, akým sa hovorí s natvrdlými. „Hej, zdá sa, že ste trochu zozeleneli – ste v poriadku?“

„Super!“ povedal Snape a odpil si dúšok vody, aby zahnal nevoľnosť po bezprútikovej mágii. „No tak, vyklopte to, keď ste mi už vpadli do súkromia.“

„Na budúcu stredu bude mať Hermiona narodeniny. Plánujeme pre ňu tajnú oslavu – veď viete, bude mať dvadsaťjeden rokov – a keďže ste s ňou skoro celý deň buď osobne, alebo na telefóne, napadlo mi, že sa nám to bude hodiť. Dajte nám vedieť, keď sa bude vracať domov. Snažte sa nevpustiť ju dnu do šiestej, aby väčšina z nás stihla prísť dovtedy z práce. Bonesová má nočnú, ale s tým nič nenarobíme. A zožeňte jej nejaký darček. Viem, že ste bezcitný bastard, no tentoraz iste môžete urobiť výnimku.“

„Pre slečnu Grangerovú čokoľvek,“ odvetil Snape ironicky, hoci sa už znepokojivo blížil k tomu, aby to myslel doslova.

„Zaslúži si to,“ odsekol mu Fred. „Kvôli nám sa vzdala práce a pritom má elixíry rada – len Hekaté vie prečo, po siedmich rokoch učenia u vás. Do minulého týždňa bola v tomto dome zavretá prakticky dvadsaťštyri hodín denne a teraz je vonku a bojuje proti ministerstvu. Nech má aspoň jeden pekný večer, ktorý sa týka výlučne jej, namiesto sveta. Je to iba jej zásluha, že sa máme všetci dobre a sme ako-tak šťastní.“

V hlase mu zaznela zatrpknutosť, čo bola neobvyklá situácia pre ktorékoľvek z večne vyškerených dvojčiat. Zrejme sa ho strata mágie dotkla oveľa viac, než dával najavo.

„Je to veľkolepé gesto,“ riekol Snape s povzdychom. „Nemám žiadne námietky.“

„Nuž. Tak potom dobre.“ Mladík zostal sedieť v kresle a žmúril naňho. Evidentne čakal na úplný koniec rozhovoru.

„Vypadnite, Weasley!“ povedal Snape temer priateľským tónom.

Nemal poňatia, čo jej darovať. Čokoľvek čarodejnícke neprichádzalo do úvahy, pretože ju nechcel poslať do Šikmej uličky kúpiť si vlastný darček. Bol napoly rozhodnutý kúpiť jej nejaký veľmi neosobný darček, aby odvrátil nepatrné nebezpečenstvo, že za ním začne doliezať. (Nechcelo sa mu veriť, že by dokázala zdolať jeho sebaovládanie, no na druhej strane tiež nevedel pochopiť, ako sa jej podarilo prinútiť Fletchera celý týždeň poctivo pracovať.)

Hoci nakoniec dosť pochyboval o tom, že k nemu prechováva také city, aké vzbudila v ňom.

Nebola to obyčajná telesná túžba vyvolaná fyzickou blízkosťou a ľahko riešiteľná náhradou. Hermiona nebola omračujúco krásna, ani typom ženy, ktorá sa snaží ukázať v najlepšom svetle. Neobliekala sa vyzývavo, aby pritiahla pozornosť, nemaľovala sa, a pokiaľ vedel, nepoužívala ani kúzla. Bola skrátka sama sebou a jemu sa to čím ďalej, tým viac páčilo.

Jej tvár bola oveľa pútavejšia než tá škatuľa s pohyblivými obrázkami v obývačke. Odrážala všetky zmeny jej nálady. Bol by znepokojený, keby si myslel, že túto osobitosť – smrteľne nebezpečnú pre špióna – nie je schopná udržať na uzde, no rýchlo zistil, že nie je tak ľahko čitateľná, keď hovorí s niekým iným v dome, až na jedného z Weasleyovcov. Bolo to dôkazom toho, že mu verila, ako mu už povedala skôr; v jeho prítomnosti prestávala byť ostražitá a to bola preňho nová opojná skúsenosť.

Hrýzla si peru, keď bola hlboko zamyslená. Doširoka roztvorila oči a potom ich prižmúrila, keď bola rozčúlená. Zošpúlila ústa do trojuholníka zakaždým, keď sa snažila nerozosmiať nad jeho sarkastickými poznámkami. Neustále si zasúvala nepoddajné vlasy za uši, len čo sa podvolila smiechu.

Často sa naňho usmievala, no ona sa všeobecne často usmievala.

Všimol si, samozrejme, že bola bystrá, už keď bola jeho študentkou – neodvetila vari na veľmi ťažké otázky, ktoré položil Potterovi v prvý deň, aby ho zhodil? No počas tých rokov si jej bystrosť uňho nevyslúžila nič, okrem zdráhavého uznania (aj to iba v duchu), že ovláda predmet. Učiť také dieťa bolo na zbláznenie. Nemohol si pripísať zásluhy za vštepenie žiadnej informácie, okrem praktickej časti práce s elixírmi: správny spôsob rezania alebo krájania, vôňa neskazených prísad, okamihy, kedy príprava elixírov bola skôr umením než vedou. Všetko, čo bolo možné zozbierať z kníh, si s časovým predstihom pamätala mesiace – niekedy roky. Bola samostatná, nezávislá, sebavedomá. A tiež, dočerta s ňou, inteligentnejšia než on v tom veku, pretože nebola skazená nenávisťou.

Teraz si uvedomil, že ho to už akosi nedráždilo.

Možno dospela na osobnosť. Možno ju len potreboval vidieť mimo triedy. A možno iba nedokázal oceniť niekoho so svetlou budúcnosťou v rokoch, kedy si myslel, že jeho konečným osudom bude hrozná smrť neposlušného smrťožrúta.

Ako posledné cvičenie bezprútikovej mágie pre dnes večer odlevitoval vankúš na posteľ, odoslal prikrývku späť do skrine a zhasol svetlo.

* * * * *

Keďže bol zvyknutý vídať z času na čas iba niekoľkých bývalých, na okamih sa zarazil pri pohľade na väčšinu z nich zhromaždených v obývačke, keď sa nasledujúce ráno vliekol do kuchyne na neskoré raňajky.

Fred s Georgeom si spolu šuškali pri počítači; Essex sa pokúšal lúštiť krížovku a tu a tam si mrmlal pod nos „pokojne to mohli napísať v úplne inom jazyku“. Pán Lovegood sa práve vrátil z pošty s listom od dcéry, ktorá už rok a pol žila v Bulharsku medzi deväťprstými chochlatými mumákmi. Theo ležal na pohovke a škriabal čosi do notesa, na zadnú stranu ktorého napísal: Omnoho lepšia kniha o čarodejníkoch než všetok ten brak, ktorý ste doteraz čítali. A Arthur Weasley sa vŕtal v rozobratom rádiu, čo striedavo praskalo a vydávalo zvuky, ktoré Snapovi pripadali oveľa horšie, no podľa všetkého mali byť hudbou.

„Musíte to robiť tu?“ vyštekol, lebo keď si chystal šálku kávy a toast, neochránila ho pred tým huriavkom ani hrubá stena. Chystal sa ujsť naspäť do spálne. „Domnieval som sa, že niet ničoho desivejšieho než Sudičky, ale toto ich zďaleka tromfne.“

„Ale, upokojte sa,“ riekol pán Weasley a pre zdôraznenie mávol skrutkovačom. „Toto je pre mládež. Volajú to „kameň“.“

„Rock,“ opravila ho automaticky Hermiona rozložená pri Essexových nohách, kde si listovala vo včerajšom Proroku. Neponúkla sa, že mu pomôže s neznámymi slovami v krížovke.

„Náležitý názov pre niečo také nemuzikálne,“ posmešne sa zaškľabil Snape. „To všetci muklovia nemajú ani štipku hudobného sluchu?“

„Niečo z toho je celkom dobré,“ namietla a pozrela naňho ponad plece. „Tu, predvediem vám to.“

Vybrala z obalu tenký strieborný disk, zasunula ho do škatule, o ktorej sa predtým zmienila ako o CD prehrávači. Alebo to bolo DC?“ Snape v duchu pokrčil plecami a pripravil sa na nepríjemné.

Dovoľ mi povedať, ako to bude

Tu je jedna pre teba, devätnásť pre mňa...

Zdráhal sa priznať, že to bolo lepšie, no bolo. Márnosť boja proti tomu daňovému úradníkovi mu silne pripomenula situáciu s ministerstvom.

„Beatles,“ povedala Hermiona, keď dozneli posledné tóny gitary.

Než sa stihol vyjadriť k stupídnosti pomenovať skupinu po prísade do elixírov, začala sa ďalšia pieseň – a on úplne stratil niť myšlienok.

Ach, pozrite na všetkých tých osamelých ľudí...

Keď tá príjemná melódia skončila, Hermiona vypla škatuľu. „Tak nejako vám preniká až priamo sem, však?“ dodala ticho a položila si ruku na srdce. „Ak ste doraňajkovali, prečo sa k nám na chvíľu nepridáte?“

Napodiv tak urobil.

* * * * *

Počas obeda Snape s Hermionou diskutovali o tom, ako by si mala v pondelok zadeliť čas, no pán Weasley im do toho skočil.

„Ale no tak,“ ozval sa ako úplné stelesnenie dobrej nálady. „Dosť už o tom – sľúbila si, že nás vezmeš na Deň muklov von a okrem toho potrebuješ pauzu.“

„Pochybujem...“ začal Snape chladne, ale Hermiona mu položila dva prsty na ústa, čo ho veľmi účinne umlčalo.

„Áno, sľúbila. Pouvažujme... áno, už presne viem, kam!“

O polhodinu neskôr boli všetci – vrátane pána Ollivandera a Pranga – zababušení do kabátov, aby čelili neobvykle chladnému počasiu, a čarodejnícku podzemku vymenili za jej muklovskú verziu. Len Snape mal na sebe šál vo fakultných farbách, no nikomu nenapadlo spýtať sa, odkiaľ ho má.

Na stanicu Westminster to nebola dlhá cesta. Odtiaľ uvideli obrovské koleso týčiace sa nad okolitými budovami a Temžou.

„Fíha!“ zvolal ohromený Essex. Dokonca aj večne znudený Theo vyzeral trochu zaujatý.

„Prosím, povedzte mi, že sa nás nechystáte vziať na tú obludnosť,“ ozval sa sklamane Snape.

„Mohla by som to povedať,“ odvetila šibalsky, „ale radšej nebudem klamať. Tak dobre, priatelia, toto je Londýnske oko – najväčšia muklovská turistická atrakcia, ktorá vám umožní uvidieť celé mesto naraz, aby sme to mali za sebou jedným vrzom. Áno, napadlo mi, že to oceníte, pán profesor. Tak poďme, možno sa zmestíme do jednej kabínky.“

Skutočne sa do nej všetci vošli. Dvojčatá sa dívali s nosmi pritlačenými ku sklu, ako sa zem pozvoľna vzďaľuje. Amelia Bonesová ukazovala ich otcovi, kde sa rozprestiera jej policajný obvod. Pán Prang prižmúril oči ešte viac než zvyčajne a ponosoval sa, že ten vynález sa pohybuje príliš pomaly.

Hermiona sa usmiala a postavila tak, aby mohla vidieť Big Ben. Vedela aj bez obzretia, že sa Snape presunul za ňu.

„Je to dosť žalostná náhrada lietania,“ zamrmlal nie celkom do jej ucha, ale dosť blízko.

„Ak túžite po rýchlosti, môžem vám nájsť horskú dráhu. Vyhliadkové koleso je na pozorovanie okolia, čo – a to by ste práve vy mali dobre vedieť – trvá dlho, vy neznesiteľný chlap.“

„Je lepšie špatným byť, než sa špatným zdať,“ šplechol jej naspäť.

Prekvapene sa otočila od veže s hodinami. „Ten sonet som sa musela naučiť naspamäť na základnej škole. Ako to, že poznáte Shakespeara?“

„Som čarodejník, nie analfabet.“

„Ide o to, že Shakespeare bol muklom a ja som muklovskú literatúru nikdy nevidela ani v rokfortskej knižnici, ani v žiadnom kníhkupectve.“

„Nepredáva sa,“ povedal pokojne. „Máme už vybraných zopár žiadaných diel: Shakespeare, Homér, Dante, bratia Grimmovci. Priekopníci však idú až po Dickensa; teda do obdobia, kedy sme sa úplne odčlenili.“

„Ale to bola polovica devätnásteho storočia! Myslela som si, že k tomu došlo skôr.“

„Ale-ale, to je veľká medzera v povestnom súhrne vedomostí slečny Grangerovej. Je pravda, že sme od šestnásteho storočia svoje schopnosti skrývali, no úplne sme sa nestiahli, až kým nás k tomu nedonútila priemyselná revolúcia.“

Oči sa jej rozšírili, čo bol spoľahlivý znak nesmierneho záujmu. „Binns to nikdy nespomenul – zasekli sme sa pri raráškovských vojnách. Takže čarodejníci nestáli o pokrok?“

„To mágia nestála o pokrok. Už ste niekedy skúšali zoslať kúzlo, zatiaľ čo ste sa dusili sadzami? Skončili by ste s úplne iným výsledkom, než ste očakávali. A len si predstavte,“ dodal a trochu ho striaslo, „tie škody na elixíroch! Takisto je ťažké udržať niečie aktivity v utajení, keď hustota obyvateľstva dramaticky stúpa. Väčšina čarodejníkov utiekla z miest na vidiek...“

„A ten rozpor medzi muklami a mágiou bol istým sprievodným javom,“ zakončila Hermiona ponuro. „Zaujímalo by ma, či by tieto antimuklovské nálady a negatívne postoje voči muklorodeným existovali, keby k tomu nedošlo... Povedzte mi úprimne, pán profesor, či toto násilné ponorenie sa do môjho sveta zmenilo v niečom vaše názory?“

Pousmial sa a upravil si šál. „Áno. Ale kiež by tomu tak nebolo.“

Keďže sa práve v tej chvíli ich polhodinová vyhliadková jazda skončila, vôbec sa nedočkala objasnenia tej Snapovej tajomnej poznámky.

A/N: 1: Ak by vás to zaujímalo, piesne Beatles – „Taxman“ a „Eleanor Rigby“ – sú z albumu Revolver. („Nowhere Man“ – Pán Nikto je pieseň z albumu Rubber Soul.)

2. „To mágia nestála o pokrok“: Ďakujem manželovi za vymyslenie tejto zaujímavej teórie o tom, kedy presne sa čarodejnícka populácia odčlenila od zvyšku sveta.