Preklady fanfiction Harryho Pottera

Devätnásta kapitola – Útok

Bol piatok, a tak možno posledná šanca v danom týždni zistiť niečo dôležité. Hermiona vykročila z dverí na Delfskej ceste číslo dvadsaťsedem s novým odhodlaním. Vymenila elixíry za galeóny a práve bola na ceste do banky, kde ich chcela zameniť za libry, keď sa na hlavnú ulicu premiestnila s prudkým prasknutím postava v bielej maske a čiernom plášti.

Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo.

Tlmenú vravu preťal ženský výkrik práve vo chvíli, kedy – smrťožrút? – vypálil spŕšku kliatob a zasiahol najmenej piatich ľudí. Čarodejnice a čarodejníci sa rozpŕchli všetkými smermi, v chvate sa o seba potkýnali, odmiestňovali sa a mizli v obchodoch. V uličke sa krčilo stratené dieťa a plakalo od strachu.

Malé dieťa sa chúlilo vedľa svojej matky v uličke neďaleko Troch metiel, Emmeline Vanceová ležala dolu tvárou v kaluži krvi. Dumbledorov štít slabol pod Voldemortovou paľbou...

Snape jej čosi naliehavo vravel do ucha, no pre krik mu nerozumela. Nikto nič nerobil! Prečo nikto nič nerobí? Hermiona inštinktívne siahla po nelegálnom prútiku, no zastavila sa práve včas, keď sa k miestu útoku prihnala skupinka aurorov. Na jej čele matne rozoznala Michaela Cornera; vypálil kúzlo a prúd červeného svetla minul cieľ o milimetre.

Prásk! A bolo po všetkom. Útočník unikol.

Hladina hluku v Šikmej uličke vzrástla. Zranení stonali, zákazníci odlúčení od priateľov na seba prenikavo pokrikovali, aurori vydávali rozkazy, niektorí zoslali sledovacie kúzla, pár sa ich odmiestnilo a jeden sa objavil s liečiteľmi v tesnom závese.

... no nemohli preňho urobiť nič. Dumbledore bol mŕtvy...

„Pre lásku Merlinovu, slečna Grangerová, odpovedzte!“ zakričal Snape evidentne úplne bez seba.

„Smrťožrút,“ ozvala sa a matne si uvedomila, že sa jej trasú ruky. Strčila si ich do vreciek. Teraz nebol vhodný čas premýšľať o bitke, ktorá mala ukončiť všetky boje. „Ľudia sú zranení.“

Nastala krátka pauza.

„To som si z tých výkrikov domyslel,“ odvetil chladne. „Snažil som sa zistiť, či ste neboli zranená, zatiaľ čo vy ste asi civeli na dianie s otvorenými ústami. Nechali ste ma v domnienke, že ste mŕtva.“

Z úst jej takmer vyletela rovnako urážlivá odpoveď, no zdravý rozum zvíťazil nad pobúrením. Už začala chápať, že pokiaľ išlo o Snapa, trik spočíval v počúvaní toho, čo mal na mysli, miesto toho, čo hovoril – naozaj zaujímavý hlavolam – a tentoraz bola ochotná staviť všetky galeóny v plášti, že bol hrozne znepokojený. Rýchlo potlačila hrejivý pocit spôsobený týmto odhalením. Prečo by si nerobil starosti, ak si myslel, že jeho jediné spojenie s čarodejníckym svetom bolo práve prerušené?

„Som v poriadku,“ odvetila stručne, opäť nazlostene.

„Ihneď sa vrátite.“

„Nie! Nepremrhám deň.“

„Slečna Grangerová, trvám na tom, že...“

„Dajte si pohov, pane!“

Predtým sa dohodli, že by mala v ten deň stráviť viac času potulovaním sa okolo Nemocnice svätého Munga. No keď tam tak stála opretá o stenu obchodu, po očku sledovala aurorov zosielajúcich kúzla na mieste činu a usilovala sa upokojiť, odrazu dostala nápad.

Kúpila si noviny (SMRŤOŽRÚTI PREKLIALI BABKU V ISLINGTONE), vykročila ku Gringottom, zamenila si peniaze a premiestnila sa cez hopšup sieť na ministerstvo. Tam jej strážca ukázal správnu cestu a spustila sa výťahom na desiate poschodie, do samotných útrob budovy.

„Rada by som hovorila s pánom Scrimgeourom,“ povedala sekretárke na recepcii, ignorujúc Snapovo zasyčanie: „čo si myslíte, že robíte?“

„Z akého dôvodu?“

„Lebo je vedúcim Oddelenia informácií a ja ich mám.“

„Je zaneprázdnený.“

„Potom si pohovorím s jeho zástupcom.“

„Je zaneprázdnený.“

„Tak počkám.“

„To teda nie!“ vyprskla sekretárka, no v tej chvíli vyšla zo susednej miestnosti vysoká žena s nakrátko ostrihanými vlasmi.

„Ahoj, Hermiona,“ oslovila ju. „Zdalo sa mi, že počujem tvoj hlas.“

„Ty pracuješ na Oddelení informácií?“ spýtala sa Hermiona a uvedomila si, že to bola za daných okolností smiešna otázka, no bola ohúrená.

Lisa Turpinová bola v Bystrohlave, čo znamenalo, že s Hermionou vychádzali dobre na tých niekoľkých hodinách, ktoré mali spolu – najmä preto, že obe mali rady logiku a aritmanciu. Práve táto čarodejnica by mala vidieť nebezpečenstvo v tom, keď štátne úrady bez prestania zbierali najrôznejšie údaje o každom obyvateľovi.

„Ja som ten zástupca, na ktorého si sa pýtala,“ ozvala sa Lisa, „Poď, môžeme sa porozprávať v mojej kancelárii.“

Mladá dievčina už bola na ministerstve veľkou rybou, steny kancelárie mala vyzdobené fotografiami, čarodejníckymi i muklovskými. Hermiona na jednej spoznala Lisinu mladšiu sestru Taru, na druhej v matnom čiernom ráme sa vozil obkročmo na metle sem a tam večne mladý Terry Boot. Na stole stála plaketa s nápisom: „Viem, či si bola dobrá alebo zlá.“

„Ehm...“ povedala Hermiona, keď sa na ňu dívala.

„To je len taká blbôstka,“ vysvetlila Lisa s úškrnom. „Dala mi to Mandy ako darček k povýšeniu. Čo môžem pre teba urobiť?“

„Práve som prišla zo Šikmej uličky. Napadlo mi, že by som ako očitý svedok mohla byť užitočná.“

„Pochybujem, pokiaľ si si nevšimla nejaké identifikačné znaky,“ riekla Lisa zachmúrene. „Chlapík sa objavil, vypálil kliatby a zmizol, je tak? Je to zakaždým rovnaké – fakt na zbláznenie.“

„Neviem ani povedať, či to bol muž alebo žena,“ pripustila Hermiona. S predstieraným nezáujmom položila Lise otázku, ktorá ju pred štvrťhodinou zasiahla ako blesk z jasného neba. „Ak teraz viete vystopovať všetky kúzla, ako to, že im to prejde?“

Zástupkyňa zovrela pery. „Môžeme len povedať, že niektorí zo smrťožrútov musia mať neregistrované prútiky zo zahraničia. No buď bez obáv. Nikto už viac také neprivezie.“

„Prečo nie?“

„Zakrátko to oznámia, tak ti to asi môžem prezradiť. Ministerstvo práve vztýčilo štít vôkol Veľkej Británie, aby zastavilo dovoz zo zahraničia.“

„Ako dokážete nastaviť štít, aby blokoval prútiky – tobôž tie, ktoré nevyrobil Ollivander?“

„To nedokážeme. Štít len zamedzí čarodejníkom pricestovať a vycestovať z krajiny.“

Počula, ako Snape zalapal po dychu.

„Ale – ale ja mám priateľov na dovolenke v cudzine!“ namietla Hermiona priškrteným hlasom a v mysli sa jej vynorila predstava uviaznutých Weasleyovcov. „Nebudú sa vedieť dostať domov!“

„Je to stav núdze,“ povedala Lisa vážne. „Radikálne časy vyžadujú radikálne činy. Nebudeme ho udržiavať naveky, len pokým smrťožrúti nebudú pochytaní. Medzitým bude narušená ich schopnosť verbovať nových členov, pretože akýkoľvek prútik zakúpený na domácom trhu nás privedie priamo k nim.“

„Povedzte jej, že je to dobrý nápad,“ zamrmlal Snape. „Vzchopte sa, slečna Grangerová!“

„Aha... no... áno, chápem, čo máš na mysli. Možno by sa smrťožrúti mohli medzi nájazdmi skrývať, ehm, v Nemecku.“

„Presne tak, to som...“ začala Lisa, no vtom silné klepnutie signalizovalo, že sa ručička na hodinách visiacich na stene posunula. Porada, oznamoval ozdobný nápis pod ňou.

„Ach, dočerta!“ riekla a vstala zo stoličky. „Rada som ťa videla – prepáč, ale musím bežať.“

Vyšla z kancelárie a vošla do dverí priamo za chrbtom drzej sekretárky. Hermiona letmo zahliadla priestrannú miestnosť so stenami pokrytými pohybujúcimi sa bodkami.

„Teraz sa, prosím, vrátite späť?“ zasyčal Snape.

* * * * *

Len čo sa objavila vo dverách, schmatol ju za plecia a pohnal k pohovke.

„Povedzte mi o všetkom, čo ste videli v Šikmej uličke,“ povedal ticho, hrozivo sa nad ňou týčiac. Vyzeral napajedený.

„Nedalo sa toho veľa rozoznať. Osoba, čo vyzerala ako smrťožrút – on alebo ona – sa premiestnila do davu nakupujúcich, vypálila asi tucet kúziel a zmizla s prasknutím, len čo sa aurori priblížili na dosah.“

Snape sa prechádzal pred ňou s rukami za chrbtom.

„Anonymná biela maska?“

„Áno.“

„Čierny plášť so striebornou sponou v tvare hada?“

„Pokiaľ ide o sponu, neviem. Nebola som dosť blízko.“

„A útočník bol sám?“ spýtal sa so zvrašteným čelom. „To sa vôbec nepodobá na spôsob, akým fungovali, keď...“

Zastavil sa uprostred vety. „Povedali ste, že sa tá osoba odmiestnila s prasknutím?“

Hermiona prikývla. Zhlboka si povzdychol a spustil sa na druhý koniec gauča. „To nebol smrťožrút. Prvé, čo nás Voldemort naučil po prijatí znamenia bolo, ako sa ticho primiestniť i odmiestniť.“

„Takže ministerstvo...“ hlesla chabo. Tá myšlienka jej napadla už na začiatku, no zúfalo dúfala, že to nie je pravda.

„Pri tých útokoch nikto nezomrel. Už len to je podozrivé.“

„Ak sa nám v krátkom čase nepodarí prísť tomu všetkému na kĺb a vymyslieť spôsob, ako odhaliť ľudí, ktorí za tým komplotom stoja, možno bude definitívne neskoro,“ povedala a spodnou časťou dlane si šúchala páliace oči. „Teraz sme v pasci, viete. Ó, bože – moji rodičia sú tento týždeň na konferencii vo Francúzsku! Taktiež im zakážu vrátiť sa?“

„Predpokladám, že ministerstvo nastavilo štít len na čarodejnice a čarodejníkov. Fyziologicky sa odlišujeme od muklov – mágia je našou neoddeliteľnou súčasťou, aj keď ju nevyužívame. Vaši rodičia by nemali mať problémy; naproti tomu ja som tu uviazol tak ako vy. Samotný fakt, že dokážu dodávať energiu takému veľkému štítu, svedčí o tom, že to kúzlo museli zoslať spoločne všetci zamestnanci ministerstva.“

„Povedala, že je to len dočasné, no neverím tomu,“ zamrmlala Hermiona.

„Ešte ste mi nepovedali, kto je tou zástupkyňou.“

„Ach, áno – Lisa Turpinová, spolužiačka z môjho ročníka. Mám ju rada. Nechápem, ako sa s tým mohla stotožniť.“

Snape vyzeral šokovane. „Turpinová? No to sme teda v peknej kaši! Jej čertovská mladšia sestra je tou bifľomorčankou, ku ktorej som si vraj dovoľoval.“

A/N: „Ministerstvo práve vztýčilo štít vôkol Veľkej Británie“: Skvelá poviedka „Chaos is Come Again“ (Znovu prichádza chaos) od Aashby, ktorú som objavila na Livejournale, vykresľuje svet, v ktorom (z dôvodov, ktoré nebudem prezrádzať) ministerskí právnici vyberajú čarodejnice a čarodejníkov, ktorí majú opustiť krajinu. (Prisahám na „Harryho Pottera a Väzňa z Azkabanu,“ že som svoju poviedku dokončila prv, než som narazila na jej príbeh.)