Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Preklady krátkych poviedok od solace I.

Kto potrebuje objať?

Preklady krátkych poviedok od solace I.
Vložené: solace - 09.01. 2016 Téma: Preklady krátkych poviedok od solace I.
solace nám napísal:

Kto potrebuje objať?

Autor: cathedral carver

Preklad: solace

Originál: Who Needs a Hug?

Prístupnosť: bez obmedzenia

angst/romantika

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Pozn. prekl.: Jednorázovka od jednej z mojich obľúbených autoriek. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

P.S. Všetko najlepšie k narodeninám, pán profesor!

 

1.

Ako to začalo?

Kolená mala samú hrču (s neónovo-ružovými muklovskými náplasťami!), hebké vlasy, podkolienky, ktoré nikdy nezostali celkom hore, hlas a správanie, ktoré rozčuľujúco kolísali medzi nechutne všetečným a dievčensky upišťaným.

Bola neznesiteľná.

Jún, posledný deň školského roka, priveľmi slnečný, a s ním spojený blažený odchod do súkromia žalárov – tmavých, uzavretých a pohodlných.

„Len som sa prišla rozlúčiť!“ oznámila vo dverách so školskou taškou prehodenou cez plece. Trochu sa pod jej ťarchou zatackala. Stál za stolom a práve dokončil vyprázdňovanie zásuviek od skonfiškovaných predmetov zo Zonkovho obchodu. Prudko zodvihol hlavu a zamračil sa. Zazubila sa. Neveriacky na ňu zažmurkal a potom na okamih zavrel oči. Keď ich opäť otvoril, bola stále tam a usmievala sa. Vlasy si usporiadala do niečoho pripomínajúceho fontánu a on zistil, že je očarený jej vzdušným objemom a kudrlinkami.

Dovidenia.

Možno to zle pochopil. Vari odchádzala zo školy natrvalo? Nepočul nič také od Minervy, ani Dumbledora. Tak čo to bol za trik? Hádam za ňou nečíhal Potter pripravený zaútočiť? Študenti sa s ním nikdy neprišli rozlúčiť. Nevedel ju dosť dobre odhadnúť.

„Nemáte k tomu čo povedať?“ spýtala sa zdvorilo.

Bol to chyták? Opäť zažmurkal.

„Dovidenia...?“ riekol pomaly. Nadšene prikývla ako učiteľka nad tupým študentom a bez obáv mu vpochodovala do kabinetu, čím narušila jeho starostlivo udržiavaný odstup.

„Dúfam, že budete mať skvelé leto,“ pokračovala. „Vždy som nenávidela letné prázdniny. Neznesiem byť príliš dlho mimo školy, viete. Ale,“ povzdychla si a dlaňou potľapkala po prepchatej taške, „budem mať knihy. A o dva mesiace som späť.“

„To je hrozba?“

Zasmiala sa.

Zazrel na ňu. „Nemali by ste byť vo vlaku?“ Vzďaľovať sa odo mňa?

„Mala som trochu času nazvyš. Spravila som obchôdzku a vy ste boli posledný na zozname.“

„Som polichotený.“

„Nechaj si to najlepšie na koniec. Hovorí moja mama.“

„Ešte raz. Polichotený.“

A potom, čo je ešte strašnejšie, natrčila drobnú ruku a podržala ju blízo jeho zaťatej. Tvrdý pohľad presunul z tváre na ponúkaný prídavok, no nepohol sa, aby ho uchopil.

Napokon sa zohla, pevne ho schmatla za päsť a potriasla ňou raz, dva razy a potom ju pustila. Stále sa nezberala na odchod. Snape hlasno vydýchol nosom. Pozorovala ho a on temer mohol počuť, ako sa jej v hlave otáčajú kolieska, keď zvažovala... čosi. Vzápätí urobila dva rýchle kroky vpred, ovinula mu ramená vôkol hrude a objala ho.

Podarilo sa mu uvoľniť si ruky práve včas a zodvihol ich hore nad jej hlavu. Neurobil žiaden pohyb, aby sa jej dotkol, len s nechuťou hľadel na vršok jej spletitých vlasov.

„Čo to robíte?“ zasyčal.

Zamumlala mu niečo nezrozumiteľné do habitu.

„...prosím?“

Odtiahla sa.

„Objatie je podanie ruky od srdca,“ povedala. „To tiež hovorí moja mama.“ Usmiala sa naňho, úprimne a široko, až mu zovrelo srdce.

A tak to začalo.

 

2.

Keďže si uvedomil, že je takmer nemožné uveriť, že by ju čokoľvek mohlo znehybniť, alebo, Merlin chráň, pripraviť o reč, osobne sa išiel na ňu pozrieť. Nečujne ako vysoký čierny duch prekĺzol neskoro v noci cez ošetrovňu popri Poppy, ktorá driemala v kresle, a ostatných obsadených lôžkach, kým našiel to, ktoré hľadal.

Pohľad na jej drobnú meravú a takú bledú postavu vo svite mesiaca ho zaskočil. Zastavil sa tesne pri posteli, pohľadom preletel po jej vzhľade. Pravdaže, skamenenie videl aj predtým, no z nejakého dôvodu ho v tomto konkrétnom prípade vyľakalo viac, než očakával. Sklonil sa k nej, až kým sa jeho tvár nenachádzala pár centimetrov od jej doširoka otvorených, nevidomých očí. Ruky mala nemotorne usporiadané a on si mimovoľne spomenul sa okamih, kedy ho pevne zvierali okolo pása.

„Severus?“ Pri zvuku tichého, zvedavého hlasu Poppy za chrbtom prudko zodvihol hlavu a otočil sa na päte.

„Takže žiadna zmena?“ spýtal sa, vyhýbajúc sa jej pohľadu.

„Nie, chúďatká maličké,“ povzdychla si. „Dlho potrvá, kým bude hotový?“

„Práve ho idem skontrolovať,“ odvetil trochu priškrteným hlasom.

Pred odchodom vrhol na dievčinu ešte jeden kradmý pohľad.

Potom ju zbadal, ako kráča s ďalším darebákom po chodbe priamo k nemu, a zastavil sa. Dych sa mu mierne zasekol v hrdle. Niesla sa vzpriamene, v ruke držala knihy a bez prestania rapotala.

„Doháňate stratený čas, slečna Grangerová?“ Nemohol si pomôcť.

Zarazila sa uprostred vety, upustila knihy a vrhla sa naňho. Snapov pohľad sa stretol s pohľadom jej spolužiaka, ktorého ústa sa sformovali do dokonalého, užasnutého „O“.

Zmieň sa o tom čo i len slovkom a draho za to zaplatíš.

„Ďakujem, ďakujem, pane,“ bľabotala Hermiona.

„Znovu sa pýtam, slečna Grangerová, čo to robíte?“ Pokúsil sa ju odtlačiť, no bezvýsledne. Zdalo sa, že jej vôkol neho skameneli ruky.

„Madam Pomfreyová mi povedala, že ste boli hore každú noc a pracovali na elixíre, takže musíte byť veľmi vyčerpaný, pane, a moja mama hovorí, že objatia sú univerzálny liek.“

„Iste,“ zatiahol. „Budem mať na pamäti, že najbližšie sa na ošetrovni budem musieť postarať o kŕdeľ skamenených detí.“

Na to sa nahlas zasmiala.

Neskôr, oveľa neskôr, sa mu Poppy zverila, že nikdy nemala takú účinnú várku elixíru z mandragory.

„Musel si doň vložiť srdce i dušu,“ doberala si ho.

„Kiežby som mal jedno či druhé,“ znela jeho odpoveď.

 

3.

Hlava ho bolela ešte niekoľko dní po tom, čo narazil do steny v Škriekajúcej búde, no vážne a temer nenapraviteľne bola zranená jeho pýcha.

A pomyslenie na to, že ona bola súčasťou celého toho debakla, že sa pridala na ich stranu, že počula a možno aj uverila všetkým tým hrozným urážkam vyrieknutým na jeho adresu po tom, čo upadol do bezvedomia, ho bolelo oveľa viac, než by si kedy priznal.

Pomerne prudko hádzal knihy do tašky, keď vycítil, že celá nervózna a uslzená stojí vo dverách jeho kancelárie.

„Čo chcete?“ zavrčal.

„Prišla som sa ospravedlniť, pane,“ riekla šeptom. „Veľmi ma mrzí, čo sme urobili...“

„Vy a vaši ničomní kumpáni by ste mali byť vylúčení,“ vyštekol.

„Viem, viem!“ žmolila si ruky. „My... nepremýšľala som, pane. Nikdy sme to nezamýšľali urobiť a nevedeli sme, kým naozaj bol v tom čase Sírius...“

V Snapovi pri tom mene vzkypel hnev a tresol knihu na stôl. Hermiona sa strhla a vážne sa rozplakala.

„...viem, že ste sa nás len snažili chrániť...“

Snape sa v duchu uškrnul.

„... a dúfam, že je vaša hlava v poriadku, a dúfam, že...“

„V čo? V čo? Že nepodám oficiálnu žiadosť, aby vás troch vylúčili z Rokfortu?“

Povzdychla si a zvesila hlavu. „Nemala by som vám za zlé, ak by ste tak urobili.“

Prudko vydýchol, zlosť nepatrne opadla.

„Zmiznite mi z očí, slečna Grangerová. Musím toho veľa dokončiť a vy ma pri tom vážne vyrušujete.“

Kútikom oka zazrel, že prikývla a utrela si rukávom oči i pomerne usoplený nos. Čo nevidieť, pomyslel si. Položil knihu a nachystal si ruky.

Čo... nevidieť...

Vrhla sa naňho.

„Dúfam, že mi môžete odpustiť, pane,“ zastonala mu do habitu. „Cítim sa strašne kvôli všetkému a dúfam, že vám to neprekáža, ale moja mama hovorí, že nemôžete objať bez toho, aby ste boli objatý.“

„Vaša matka,“ zasyčal, „sa nanešťastie mýlila.“

Potom sa otočila a utiekla. Počul ozvenu jej tlmených vzlykov na chodbe a cítil, akoby ho jej ruky stále objímali. Šmaril naprieč miestnosťou obzvlášť objemnú knihu a pomyslel si:

Prečo si ma vyhliadla?

 

4.

Vždy neznášal január.

Študenti sa vrátili a na hrade sa usídlila najhlbšia a najtemnejšia zima, tento rok aj v samotných jeho kostiach. Zdalo sa, že sa nemohol zohriať bez ohľadu na to, koľko kúziel zoslal.

A bola tu aj slečna Grangerová, postávala vzadu v učebni, lenivo usporadúvala knihy v svojej obrovskej školskej taške a čakala, pokým všetci ostatní odídu. Bolo udivujúce, ako pomaly sa študenti trúsili do učebne, a ako rýchlo z nej ušli.

Keď sa priblížila k jeho stolu, rezignovane si povzdychol.

„Ak ste tu, aby som vám pomohol s Potterovým najnovším rébusom na Trojčarodejníckom turnaji, ste na veľkom omyle,“ varoval ju.

„Nie!“ odvetila a hlas mala podfarbený úprimným prekvapením. Pohojdávala sa špičkách a zahryzla si do pery.

„Tak potom kvôli čomu? Von s tým!“

Očividne horela nedočkavosťou. Zazrel na ňu, podráždenie v ňom rástlo každou sekundou.

„No tak to vysypte! Mám lepšie veci na práci, než...“

„Napríklad oslavovať?“ spýtala sa.

Zamračil sa.

„Môžem vás uistiť, že „oslavovanie“ nie je na vrchole môjho dnešného zoznamu, iba ak vás, pravdaže, presvedčím, aby ste do desiatich sekúnd odišli.“

„Ale veď máte narodeniny!“ vykríkla rozradostene. Každú chvíľu začne poskakovať hore-dolu a tlieskať rukami.

Stuhol. Ďalší dôvod pre neznášanie januára. Deviaty január. Dobrotivý Merlin, práve dnes. Nebezpečne zafunel.

„A ako,“ zatiahol, „sa vám podarilo dostať k tejto informácii?“

Potlačila chichot. Počul, ako sa skrýva za jej nedávno opravenými zubami.

„Pani profesorka McGonagallová sa preriekla, pane. Myslím, že v čase obeda pre vás chystá malé prekvapenie v kancelárii profesora Dumbledora.“

Privrel oči a stisol si koreň výrazného nosa. Áno. Samozrejme. Minervina roztomilá, rokmi preverená tradícia s narodeninovou tortou a medovinou, ktorej sa mu, chvalabohu, podarilo v posledných piatich rokoch vyhnúť.

„Nebojte sa, pane,“ sprisahanecky sa k nemu naklonila. „Vaše tajomstvo je u mňa v bezpečí. Neprezradím ho nikomu, ani Harrymu s Ronom.“

„Vážne? Ďakujem, lebo som si istý, že by sa sem všetci prihnali s darčekmi.“

Hermiona potlačila smiech.

„Nie, je mi ľúto. Len ja, pane.“

„Prosím?“ spýtal sa chladne.

„Nuž, nie je to celkom darček, lebo... pripravila by som vám niečo, ale nemala som dosť času, viete...“

Už je to tu zase.

Nachystal sa a skontroloval dvere, aby sa presvedčil, že sa v nich neobjavili žiadni nepodarení študenti. Objala ho. Nechal ju.

„Mama hovorí, že lásku nemôžete zavinúť do škatule, no človeka môžete zavinúť do objatia.“

„Čože?“

„Ach,“ zajachtala, líca jej zahoreli mimoriadne nepekným odtieňom červenej. „Nie ten druh lásky, pane. To sa... to sa len tak hovorí, viete?“

Vedel.

„Všetko najlepšie k narodeninám, pane,“ dodala, keď sa rozbehla preč.

Zvláštne, všimol si neskôr, že sa potom necítil úplne ľahostajne.

 

5.

Aký hrozný, desivý rok!

Medzitým, čo musel znášať takmer neznesiteľnú krutosť, ktorú predstavovala Umbridgeová, a „česť“ učiť Pottera oklumenciu, napísal Snape nie jeden, ale až dva veľmi kritické listy s výpoveďou. Napokon oba spálil, no samotný akt písania ho upokojoval v najhorších chvíľach.

A potom to hrozné fiasko na ministerstve. Opäť sa ocitol pri jej lôžku na ošetrovni. Pravdaže, blúznila od bolesti, no len čo jej podal pomerne zložitý elixír a zoslal protikúzlo, trochu sa utíšila a rozhliadla naokolo. Bol si istý, že v jednej chvíli sa jej zahmlený zrak celkom preukázateľne zameral naňho.

„Profesor Snape,“ zamrmlala.

Stroho prikývol.

„Vyzeráte hrozne, pane.“

„Rovnako ako vy.“

Skúmavo sa naňho zahľadela.

„Kto potrebuje objať?“ zamumlala a natiahla k nemu ruky.

„Slečna Grangerová,“ zasyčal a rýchlo sa obzrel navôkol, aby zistil, či si to niekto všimol. Našťastie, miestnosť bola zaplnená tak vážne zranenými študentmi a vydesenými učiteľmi, že nikto nezaregistroval kŕčovité pohyby ramien jedného halucinujúceho dievčaťa.

„Ľahnite si a nehýbte sa!“ prikázal. „Boli ste zranená rovnako ako väčšina vašich hlúpych priateľov. Narobili ste nám viac roboty, než sme schopní zvládnuť.“

„Ále, som si istá, že to zvládnete,“ zamrmlala, keď znovu začala upadať do bezvedomia. „Vy ste ten najbystrejší muž, akého poznám.“

Stretol sa s ňou až niekoľko týždňov po prepustení z ošetrovne, hoci ju dovtedy pozoroval z diaľky, keď tak mohol robiť bez povšimnutia. Pohybovala sa opatrne a váhavo, akoby ju niečo hlboko vnútri bolelo.

Narazili na seba na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť, keď sa chystal odísť po obzvlášť výbušnom stretnutí.

„Slečna Grangerová,“ povedal čo najznechutenejšie.

„Znovu ste mi zachránili život,“ začala. „Madam Pomfreyová...“

„Bolo by lepšie, keby ste si nechali jej nadmieru dramatické názory pre seba.“

„Ale vy...“

„Robil som si len svoju prácu, nič viac.“

„Ale...“

„Mlčte, slečna Grangerová, aspoň raz v živote. Prosím.“

Prikývla, povzdychla si a otočila sa, akoby sa chystala odísť. Snape bol ohromený. Ohromený, keď si uvedomil, že je... sklamaný.

Neobjíme ma?

Obrátila sa a na jeho zdesenie mala oči zaliate slzami. Našťastie bol pripravený. Keď sa naňho vrhla, šikovne zodvihol ruky, aby sa nechtiac nedotkol ani kúska jej tela.

„Ak mi nedovolíte poďakovať vám, tak aspoň toto,“ zamumlala proti jeho hrudi. „Objatie vydá za tisíc slov. Ak vás objímem, nemusím toľko hovoriť, to je...“

„Motto, ktorým by ste sa mali riadiť.“

„Objímať?“

„Nerozprávať toľko.“

Neskoro v noci, počas najťažšieho okamihu zaspávania, keď bola jeho myseľ naplnená obrazmi, a ani oklumencia ju nedokázala vyčistiť, jeden osobitý hlas prevládol nad ostatnými, ticho dookola opakoval tú istú otázku:

Kto potrebuje objať?

Uvedomil si, že na ňu jestvovala len jediná odpoveď.

Ja.

 

6.

A potom nadišiel skvelý rok, kedy dostal nie jedno, ale až dve objatia.

Prvé bolo, pravdaže, čisto náhodné, no jednako sa udialo, a neskôr, oveľa neskôr, keď si v mysli znovu prehrával zvláštne a zlé udalosti svojho života a chytal sa každého kúska ľudskosti, ktorého mohol, si uvedomil, že väčšinu z nich mu poskytla Hermiona Grangerová.

Doslova doňho vrazila, keď zabočila za roh so sklonenou hlavou, a tentoraz on chňapol po nej len preto, aby nespadli.

„Och!“ zvolala vyľakane a vzhliadla hore. Všimol si, že plakala a utekala pred niečím. Alebo pred niekým. Nepýtal sa. „Prepáčte, pane.“

Pustil ju a pohol sa ďalej, keď ho bez varovania zovrela. Nepodarilo sa mu uvoľniť si ruky, a tak tam stál bezmocne prišpendlený.

„Len pre istotu, keby som vás neskôr nemohla objať,“ zašepkala a on sa nezmohol ani na slovo.

Čo to znamená?

Potom, oveľa neskôr, keď sa blížil neodvratný záver, ho znovu vyhľadala. No táto Grangerová sa na rozdiel od predošlých rokov značne zmenila. Táto mladá žena bola zamĺknutá a tichá. Vyžaroval z nej pokoj, no pod ním sa skrývala obrovská nervozita, ktorú nedokázal rozlúštiť ani pomocou legilimencie.

Stáli sami na chodbe priamo pred jeho učebňou – nevedel, ako ho vypátrala, keďže sa všetkým zámerne vyhýbal – no bola tam a dívala sa naňho tými očami.

Opätoval jej pohľad a čakal na nevyhnutné.

„Slečna Grangerová,“ ozval sa sucho, keď ho objala oveľa pevnejšie, než si kedy pamätal. Z nejakého dôvodu sa mu rozbúchalo srdce. „Nespomínam si, že by som vám v poslednom čase zachránil život.“

Neprehovorila, čo len vystupňovalo jeho znepokojenie. Iba tam stála s tvárou pritisnutou k jeho habitu a všimol si, ako podrástla, ako jej vlasy konečne skrotli a voňala pergamenom a niečím kvetinovým. Jazmín. Spustil jednu ruku, až sa takmer dotkla temena jej hlavy. Vtedy sa odtiahla, pomaly, neochotne.

„Skončili ste?“ zatiahol cez hučanie v ušiach.

Prikývla a uprene sa naňho dívala, akoby ho skúmala. Nie, snažila sa zapamätať si ho.

„Za čo to bolo?“ spýtal sa, srdce mu nepríjemne tĺklo o rebrá. Začínala ho vyvádzať z miery viac než obvykle.

Zhlboka sa nadýchla, na tvári sa jej neobjavil ani náznak úsmevu. „Len som mala pocit, že to potrebujete.“

„Iste.“

Znovu prikývla.

Odmlčal sa. Cítil, ako ho premohla naliehavá potreba po sarkazme, uštipačnosti, výsmechu. Niečom, čo by potlačilo rastúcu paniku. „Čože? Žiadne srdcervúce frázy? Žiadna múdrosť od vašej milovanej mamičky?“

Prehltla a potom znovu prikývla. „Tiché objatie je ako tisíc slov nešťastnému srdcu.“

Zažmurkal, aby potlačil slzy, ktoré sa mu náhle zjavili v očiach. Neúprosne ich potlačil a ona si ich nikdy nevšimla, alebo možno áno, lebo, keď povedal veľmi ticho „Ďakujem“, poslednýkrát prikývla a vyzerala, ako by ho chcela pred odchodom znovu objať.

Z celého srdca si prial, aby tak urobila.

Pretože, keď ronil horké slzy nad temnou cestou, ktorá sa pred ním rozprestierala, keď premýšľal o tom, čo je potrebné urobiť a kto to musí urobiť, a keď bolo všetko dokonané, bol si celkom istý, že ho nikdy znovu neobjíme.

 

7.

A ako to skončilo?

Na špinavej, studenej dlážke Škriekajúcej búdy, kde z neho nezadržateľne unikal život spolu s krvou. Práve s tým idiotom Potterom, kľačiacim nad ním a hľadiacim naňho so zmesou odporu a súcitu na doráňanej tvári.

„Vezmi si... to... Vezmi si... to...“

Potter to podľa očakávania prijal a napokon sa, chvalabohu, odtiahol a odkryl tvár, ktorú Snape naozaj túžil vidieť.

Grangerová.

Nikdy nevidel nič také krásne a plné smútku. Jej tvár zvyčajne taká rozžiarená, plná života a energie bola zronená, nenapraviteľne zlomená. Bezmocne sa naňho dívala a potom zaborila tvár do dlaní a rozplakala sa. Vtedy pochopil, pretože to dovtedy nevedel, že je tiež nenapraviteľne zlomený. A bola tu len jedna osoba, jediná na svete, ktorej azda záležalo na tom, že Severus Snape čoskoro prestane existovať. Spustila ruky. Usmial sa na ňu.

„Ach, pane,“ vydýchla. Cítil, ako mu pritláča prsty na krk. Cítil na sebe jej pohľad. Cítil na tvári jej slzy. Usmiala sa naňho, anjelsky, vykupiteľsky, upokojujúco.

S bolestnou námahou zodvihol ruky a natiahol sa po nej. Objal ju a pritiahol si ju k sebe.

Bola neskutočná.

Ani raz nezavrela oči. Naklonila sa nad neho. Cítil, ako ho objíma vôkol pliec, tvár mala pritisnutú k nezranenej časti jeho krku. Cítil, že mu krv ustavične uniká, ale už ho to neznepokojovalo natoľko ako predtým.

Kým ma budeš držať, som v úplnom bezpečí. Kto to povedal? Nebol si istý, no mohla to byť Grangerovej mama. Tá múdra, veľmi múdra žena.

A potom pocítil uvoľnenie, úľavu a čosi, čo mohla byť láska, keď bol unášaný k akémusi predurčenému miestu či osudu.

Len si prial, aby mohol zotrvať v objatí trochu dlhšie. Grangerová skutočne vyzerala, že potrebuje objať.

A tak to skončilo.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 03.09. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ruby72 - 29.10. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kto potrebuje objať? Od: Lemurka - 08.02. 2018
Mám ráda, když povídky cc kaňon obohacují a neruší. Tahle laskavost to přesně splnila. Díky za nalezení a překlad!

Re: Kto potrebuje objať? Od: Neprihlásený - 08.08. 2017
Práve som sa rozplakala vo vlaku... Bolo to naozaj naozaj prekrásne. A veľmi smutné ale krásne a dojemné. Ďakujem za preklad❤

Re: Kto potrebuje objať? Od: ansus - 15.01. 2016
Děkuji za překlad, Solace. Ve včerejším kontextu doufám, že mistr s typickým zavířením černého pláště vstoupil do míst, kde jej obejmou jeho drazí.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Myslím, že odchod prestúpený pocitmi pokoja, zmierenia a lásky je úplne v poriadku. Tak by si to prial asi každý z nás. Veľká vďaka, ansus:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: maria - 12.01. 2016
dakujem
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Za málo:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: zuzule - 12.01. 2016
Jinak to dopadnout nemohlo, zkazilo by to cely dojem povidky. Moc dekuju!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Áno, smerovalo to k tomuto záveru. Veľmi pekne ďakujem, zuzule:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: TaraFaith - 11.01. 2016
Tohle je tak moc krásně dojemné!! I několik slziček ukáplo. Moc díky za překlad.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Áno, je to dojemný kúsok. Veľmi pekne ďakujem TaraFaith:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: b-c - 11.01. 2016
Krásné. Milé, naivní, místy vtipné... a krásné.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Vďaka. Som rada, že sa páčilo:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: Leylon - 11.01. 2016
krásny dar. odísť ako niekto, kto je milovaný aspň jedinou ďalšou bytosťou úprimne a bez zábran i cez všetko zlé... to je veľkou útechou. Parádna práca, ďakujem za preklad :)
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 18.01. 2016
Ďakujem za milý komentár, Leylon. Teším sa, že sa ti poviedka páčila:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: rita - 10.01. 2016
nádhera, brečím tu jak mimino....
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 11.01. 2016
Som rada, že sa ti poviedka páčila. Ďakujem, rita:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: marci - 10.01. 2016
Opravdu nádherná povídka. Ačkoli jsem usilovně doufala v nějaký šťastný, nebo spíš šťastnější konec, líbilo se mi to. Ne, happyend nevidím, ale přesto mi to přijde nějak - správné. Děkuji za krásný překlad, solace!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 11.01. 2016
Určite je to prijateľnejšia alternatíva, než to, čo pre Severusa nachystala JKR v kánone. Úplné happyendy si nechám na iné príležitosti;-) Myslím, že by bola veľká škoda nepreložiť tento kúsok, pretože autorka ho dotiahla do dokonalosti. Veľmi pekne ďakujem za odozvu, marci:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: gama - 10.01. 2016
Krásné, ale tak smutné :-( Děkuji za překlad ;-)
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 11.01. 2016
Za málo;-) Som rada, že sa páčilo.

Re: Kto potrebuje objať? Od: Sally - 10.01. 2016
Och bože, toto bola naozaj krásne smutná poviedka :( ďakujem za preklad!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Niet za čo. Som rada, že sa ti príbeh páčil. Vďaka za odozvu, Sally:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: Iveta - 10.01. 2016
Depresivni, ale krasne...kez by to alespon takto fungovalo. Diky za preklad.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Predsa len o niečo lepší koniec ako v kánone. Som rada, že sa ti príbeh páčil. Ďakujem za odozvu, Ivet:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: miroslava - 10.01. 2016
Nádherný příběh. Dojemný. Děkuji moc za tvou neúnavnou práci na překladech. Těším se na další bonbónek.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Veľmi pekne ďakujem za milú odozvu, miroslava. Teším sa, že sa ti poviedka páčila:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: LadyLillyPotterml - 10.01. 2016
Až na ten koniec je to super.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Vďaka:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: grepik03 - 10.01. 2016
Solace dekuji za skvělý překlad na profesorovi narozeniny ♡ Vybrala si krásný příběh, laskavý, milý, horkosladky....I ten konec byl krásný, protoze smrt je jenom další velke dobrodružství. ...
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Veľká vďaka za odozvu, scully. Teší ma, že sa ti poviedka páčila:-)
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 10.01. 2016
Pardon, grepik. Podarilo sa mi popliesť nicky. Ospravedlňujem sa.
Re: Kto potrebuje objať? Od: grepik03 - 10.01. 2016
Nic se neděje :)

Re: Kto potrebuje objať? Od: gleti - 09.01. 2016
Připojím se k těm, co kapesníčkem zamáčknou slzu v oku. Krásný, leč smutný dárek, pro mě však dvojnásob drahý, neb má dcera má dnes pětadvacet let. Takže jsem se nejen radovala s ní, ale se Severusem si užila nádherný dárkový překlad.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Myslím, že bez toho záveru by príbeh nebol taký dojemný. A ako som už vyššie spomínala, netreba hádzať flintu do žita, možno to nakoniec dopadlo dobre. Som rada, že si si preklad užila. Dcérke prajem k narodeninám všetko dobré a tebe ďakujem za milý komentár, gleti:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: luisakralickova - 09.01. 2016
Moc děkuji za překlad. Krásně smutné, ale naděje umírá poslední. Vzájemná objetí si jistě teď užívají.. maminky mají vždycky pravdu, že;)
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Presne tak, možno v tej chvíli iba omdlel. Pokiaľ ho Hermiona drží, je v úplnom bezpečí. Veľká vďaka za odozvu, luisa. Teší ma, že sa ti poviedka páčila:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: candy_tt - 09.01. 2016
ufff velmi tazka jednorazovka... celu dobu som si priala aby ju konecne objal. ale asi to takto bolo krajsie :D iba ten prvotny popis hermiony sa mi nepacil. diky moc
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Nakoniec sme sa toho objatia dočkali. Aj Hermiona potrebuje občas objať:-) V závere mi jej prišlo ľúto viac ako Severusa. A ten prvotný opis sa zhodoval s tým, ako ju Severus vnímal, keď bola prváčka - bola vskutku neznesiteľná. Ďakujem za odozvu, candy_tt:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: denice - 09.01. 2016
Neskutečně krásná povídka, víš, že jsi mě rozplakala? Ale taky jsem se musela usmát, když Severus na konci usoudil, že Grangerová vypadá, že potřebuje obejmout. Ze srdce doufám, že skončilo jen jedno špatné období jeho života, Severus přežil a v současné době objímá Grangerovou velmi často - ve ff jsem zarytý optimista :-) Děkuji!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Veru, bol to silný príbeh. Hermione trvalo sedem rokov, kým ako-tak obmäkčila chladné srdce majstra elixírov a konečne ju objal:-) Tiež si myslím, že potom všetkom špatnom, čo doteraz zakúsil, muselo prísť niečo oveľa lepšie. Áno, treba myslieť pozitívne a nestrácať optimizmus. Veľmi pekne ti ďakujem za milý komentár, denice, a teším sa, že sa ti poviedka páčila:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: larkinh - 09.01. 2016
Smutné... Děkuji za překlad.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Za málo:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: Gift - 09.01. 2016
Ne, takhle by to nemelo koncit! Ne pro Severuse, ne pro Hermionu a ne pro me, ktera ma dnes melancholickou naladu! Ok, sobecke vylevy stranou... :-) Trosku jsem se obavala, ze povidka dopadne jako jedno velke klise. Mylila jsem se a prestoze bych si samozrejme prala trochu jiny konec, prave ty dve posledni vety povidku vyzdvihly jeste o metu vys. Moc a moc dekuji!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Snažím sa vyberať poviedky, ktoré nejakým spôsobom vybočujú zo zaužívaného Snamione klišé, takže ma teší, že som ani tentoraz nešliapla vedľa. Myslím, že autorka namixovala všetko v správnom pomere a takýto záver sa tam vyslovene žiadal. Veľmi pekne ti ďakujem za milý komentár, Gift:-)

Re: Kto potrebuje objať? Od: scully - 09.01. 2016
To byla nádhera.Na konci jsem se rozbrečela,jsem dneska nějak naměkko. Moc děkuju za krásný i když smutný překlad
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Ďakujem za komentár, scully:-) Som rada, že sa ti poviedka páčila.

Re: Kto potrebuje objať? Od: JSark - 09.01. 2016
Au, bolo by treba na začiatok písať varovanie. Nemám rada nešťastné konce. :( Ale inak krásny preklad, ďakujem.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Myslím, že koniec príbehu nie je úplne jednoznačný, takže varovanie nie. Ani autorka ho tam nemá. Inak v perexe je uvedené, že ide o angst. Vďaka za komentár, JSark:-)
Re: Kto potrebuje objať? Od: JSark - 10.01. 2016
Aha, to som si nevšimla. :)

Re: Kto potrebuje objať? Od: Lupina - 09.01. 2016
Tuhle nádhernou povídku jsem nedávno četla v originále, ale neměla jsem dost odvahy ji přeložit. Kvůli tomu konci. Snažím se v tom vidět, že v dobrém skončila doba, kdy potřeboval obejmout, že se dali dohromady a neumřel. Obávám se však, že skončila proto, že umřel. Že poslední chvíle mu naplnila Hermiona a její objetí. A že umřel v míru. Ach. Krásné, bolavé. A já děkuji, solace.
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Koniec nebol jednoznačný, je ho možné interpretovať rôznymi spôsobmi. Každý si vyberie taký, ktorý mu je po chuti. K pohrebu sme sa nedostali, čiže stále ostáva štipka nádeje, že sa k nemu dostala pomoc v poslednom okamihu. A keby aj nie, odišiel v pokoji, tak ako si uviedla v komentári. Ja som sa už, našťastie, prepracovala do štádia, že nemám problém preložiť ani takéto typy poviedok. Som rada, že sa ti preklad páčil a ďakujem za odozvu:-)
Re: Kto potrebuje objať? Od: arabeska - 13.01. 2016
Jo, to je ta nadherna povidka, kterou mi Lupinka poslala, at si prectu! A vzapeti tady nachazim jeji preklad, no velice rada jsem si ji pripomnela. Jako samozrejme jsem ji orvala, ale vazne se tam da uvazovat o stastnem konci. Nadherny preklad, solace, moc dekuji!

Re: Kto potrebuje objať? Od: Jacomo - 09.01. 2016
Potěšilo mě každé objetí, které mu poskytla, a i přes ten slzavý konec necítím smutek, ale radost, že odcházel jako někdo milovaný. Je to krása, solace, a nádherný dárek pro Severuse i pro nás. Díky!
Re: Kto potrebuje objať? Od: solace - 09.01. 2016
Mne záver príbehu taktiež nepripadal depresívny. Predposledná veta ma dokonca pobavila. Tí dvaja sa raz iste stretnú v nejakej inej dimenzii, aby sa mohli objať. Hoci vzhľadom na na fantáziu autorov fanfiction vôbec nie je vylúčený ani príchod pomoci v poslednej chvíli;-) Veľmi pekne ďakujem za komentár, Jacomo:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Arevik: ( solace )09.01. 2018„Raz za sto rokov“ a elixír lásky
Your Worshipfulness: ( solace )11.09. 2017Trichofília
cathedral carver: ( solace )01.08. 2017Keď je spánok podobný smrti
cathedral carver: ( solace )03.07. 2017Nie som zlatá rybka
Arevik: ( solace )28.02. 2017Ako ideálne skúšať
wardedportal: ( solace )14.02. 2017Mesačný svit
Arevik: ( solace )06.02. 2017Severus Snape a zlaté jablko
StormySkize: ( solace )29.01. 2017Horúca láska
Fatinah: ( solace )23.01. 2017Skriňa
Hannoie: ( solace )15.01. 2017Neočakávané oznámenie
Цыца: ( solace )09.01. 2017Septembrový človek
georgesgurl117: ( solace )14.02. 2016Trochu očividne
cathedral carver: ( solace )09.01. 2016Kto potrebuje objať?
georgesgurl117: ( solace )05.05. 2015Smola pri špehovaní
wallyflower: ( solace )09.01. 2015Peklo
Astreya: ( solace )11.08. 2014Čím sa hnoja kaktusy?
grangerous: ( solace )09.01. 2014Tlkot srdca
Scattered Logic: ( solace )21.08. 2013Fénixovský charakter
sophierom: ( solace )17.08. 2013Proti svojej vôli
Scattered Logic: ( solace )11.08. 2013Čarodejnícky valčík
zanthia122 : ( solace )14.02. 2013Koľkými spôsobmi možno zbaliť babu?
Černoknižnica: ( solace )09.01. 2013Európa môže počkať
Shy Violet: ( solace )31.10. 2012Ako sa zdá
JenMK1216: ( solace )26.09. 2012Vážne zdravotné problémy
JenMK1216: ( solace )22.09. 2012(Nie tak) dlho očakávané pokračovanie Špongiového kúpeľa
JenMK1216: ( solace )17.09. 2012Špongiový kúpeľ
Deeble: ( solace )08.06. 2012Je nepochybne jasné, že sa to môže stať
vanity fair: ( solace )10.05. 2012Tajný ctiteľ 2/2
vanity fair: ( solace )05.05. 2012Tajný ctiteľ 1/2
Astreya: ( solace )02.05. 2012Medzi nebom a zemou
Astreya: ( solace )01.04. 2012Spýtal som sa jaseňa...
Astreya: ( solace )14.02. 2012Kto hľadá...
Astreya: ( solace )09.01. 2012Zažínam sviecu
. Úvod k poviedkam: ( solace )08.01. 2012Úvod