26. december 2015
Keď som prekliala učiteľa 2/2
Autor: cathedral carver
Preklad: solace
Originál: When I Cursed the Teacher
Prístupnosť: neobmedzená
romantika/humor
Záznam z vypočúvania č. 24, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, 10. jún 2004.
Percy Weasley: Mám na vás len jednu otázku, pán profesor. Prečo?
(Ticho)
PW: Pán profesor? Pán profesor, musím vám pripomenúť, že ak neodpoviete, budem nútený prizvať vyššie orgány.
(Ticho)
PW: Pán profesor Snape. Prečo?
Severus Snape: Prečo... čo?
PW: Prečo ste 25. mája napadli môjho... Billa Weasleyho v priestoroch Rokfortu?
SS: Bol to vyprovokovaný útok, vy hlupák.
PW: Tak mi, prosím, vlastnými slovami objasnite, čo sa stalo.
SS: Ten blázon sa ma pokúsil odkliať.
PW: To znie ako rozumné poslanie. Koniec koncov je to jeho práca.
SS: Potom v nej nie je príliš dobrý, pretože som v tom čase nebol prekliaty.
PW: Ako niekto vie, či je alebo nie je prekliaty?
SS: Ako dlho ešte potrvá táto šaškáreň?
PW: Záznamy dokazujú, že ste vyhlásili, že máte „záujem“ o profesorku Hermionu Grangerovú.
SS: Čo za záznamy?
PW: Hlasové záznamy. Spoľahlivé zdroje. Popierate to?
SS: Nič nepriznávam, ani nepopieram.
PW: Do záznamu: zaznamenať, že svedok je zaujatý.
SS: Ako len môžem byť?
PW: Nie je Hermiona Grangerová o nejakých sedemnásť rokov mladšia než vy?
SS: Možno...
PW: A učiteľka na Rokforte?
SS: Áno...
PW: A vaša bývalá študentka?
SS: Áno, ale...
PW: A nezdá sa vám, že váš náhly záujem o ňu... je dostatočným dôvodom na prešetrenie od zúčastnených strán?
SS: To je absurdné! Odmietam sa zúčastňovať na tejto idiotskej, nezmyselnej...
PW: Nech je zaznamenané, že svedok je zaujatý.
SS: Myslím, že ste to už hovorili.
PW: Stále to platí.
SS: Iste. A v dohľadnej dobe sa to ani nezmení.
PW: Vráťme sa k otázkam...
SS: Boli ste niekedy zamilovaný, Weasley?
PW: Nechápem, ako to súvisí...
SS: Snívali ste niekedy o nejakej žene a nepriali si nič iné iba počuť jej hlas, vidieť jej tvár, rozosmiať ju? Záležalo vám niekedy na nejakej žene natoľko, aby ste pre ňu riskovali svoj život? Vedeli ste niekedy bez tieňa pochybností, že je vám súdené byť spolu bez ohľadu na rozdielnosť a mienku okolia, a že urobíte čokoľvek, čokoľvek, len aby ste boli s ňou?
PW: Nemusím odpovedať na takú... (Nezrozumiteľné)
SS: Vidím, že odpoveď na moju otázku je jednoznačné „nie“.
PW: Vypočúvanie sa práve skončilo.
* * * * *
Väčšinu víkendov trávila v Brlohu, kde sa tešila z dočasnej úľavy od školskej rutiny a možnosti oddýchnuť si s Ronom ďaleko od tlaku pracovných povinností.
„Vyzeráš unavene, dušička,“ povedala Molly, keď ju vypustila z pevného objatia a zadívala sa jej do tváre. „Priveľmi ťa zaťažujú prácou?“
„Nie viac než zvyčajne,“ usmiala sa Hermiona.
„Hermiona!“ zvolal Ron zo dverí. Vzdialenosť medzi nimi prebehol niekoľkými skokmi a neohrabane ju zovrel v náručí, pričom ju párkrát pobúchal po chrbte. Tiež ho objala a veľmi silno sa snažila neporovnávať jeho zavalitú postavu so Snapovou a pach peruánskeho prášku okamžitej tmy, ktorým bol nasiaknutý, s vôňou rebríčka a zázvorového koreňa, ktorá jej pripadala oveľa príjemnejšia.
„Poďte ďalej, poďte ďalej,“ súrila ich Molly a pokynula im, aby vošli dovnútra. Hermiona si položila tašku za dvere a zamierila k najbližšej stoličke.
„Nie! Sem! Sadni si sem!“ prikázal Ron a viedol ju k oveľa pohodlnejšie vyzerajúcemu kreslu v kúte.
„Ron...“ začala Molly, no Hermiona sa už vďačne usádzala.
Miestnosť okamžite naplnilo kňučanie zraneného bahuriniaka. Hermiona vyskočila a chňapla po prútiku.
Ron vybuchol do hurónskeho smiechu, po zrumenenej tvári mu tiekli slzy.
„Ach... Hermiona,“ zastonal, keď sa dokázal znovu nadýchnuť. „Mala... mala by si sa vidieť!“
Hermiona sa pozrela na sedadlo a vytiahla si spod zadku teraz už spľasnutú tmavofialovú vecičku v tvare palacinky. Povzdychla si.
„Nový vynález?!“
„Panikáriaca poduška. Dorazila iba včera. Nie je skvelá?“
„Úžasná.“ Hodila ju na pohovku naproti a usilovala sa vyzerať náležite ohromená.
„Opäť dvoríš svojej priateľke, Ron?“ ozval sa známy hlas.
„Bill!“ zvolala Hermiona prekvapene. „Čo tu robíš?“
„V sídle Gringottbanky je konferencia. Som tu len na týždeň.“ Usmial sa a sadol si ďalej od panikáriacej podušky. „Zastavím sa aj v Rokforte. McGonagallová mi navrhla, aby som od budúceho roka viedol kurz rušenia kliatob.“
Bill. Rušenie kliatob.
Ako len mohla zabudnúť? Ako? Ruky sa jej začali chvieť od vzrušenia.
„Áno,“ povedala pomaly. „To by bol naozaj užitočný kurz.“
„Fakt?“ Bill sa rozžiaril. „Samozrejme, vždy som si to myslel, ale...“
„Ako sa majú všetci v Rokforte, Hermiona?“ Prerušila ich Molly, keď priniesla podnos s čajom a sušienkami.
„Dobre. Všetci sú... skvelí.“ Usmiala sa so zovretými perami a siahla po šálke.
„Kto tento rok vedie tie mladé vnímavé mozgy?“ spýtal sa Bill.
„Nuž, Luna a Neville... Severus.“ Zvláštne, ako jej hlas zakolísal pri tom jednom mene zakaždým, keď ho vyslovila.
„Snape! Zabudol som, že sa vrátil,“ uškrnul sa Bill. „Je stále taký nevrlý?“
„Nie, vôbec nie,“ povedala, než sa stihla spamätať. „On sa... zmenil.“
„Zmenil?“ odfrkol si Ron a predok košele si posypal odrobinkami zo sušienky. Molly nespokojne cmukla.
„Vlastne sa oňho v poslednom čase trochu... bojím. Je... nuž...“
„Nevyliečiteľne chorý?“ Ron sa dychtivo naklonil dopredu.
„Je to ťažké opísať. Nie je... sám sebou.“ Vedela, že to nedáva zmysel a náhle si s hrôzou uvedomila, že tvár jej zalieva rumenec, takže sa odmlčala.
„Ale to je dobre, nie?“ spýtal sa Ron s úsmevom.
„Ronald!“ okríkla ho mračiaca sa Molly.
„Vlastne som to s tebou chcela prebrať.“ Hermiona sa naklonila bližšie k Billovi. „Mám pár otázok.“
„Týkajúcich sa Snapa?“ Bill zodvihol obočie. „Vážne?“
„Áno...“
No otázky museli počkať. Ron ju vzal na prechádzku, počas ktorej sa rozprávali – totiž bol to jednostranný rozhovor, kedy počúvala, ako ďalej a ďalej vykladá o obchode, bláznivom zákazníkovi, ktorý k nemu zavítal minulý týždeň, a novej sérii trikov, na ktorej George urputne pracoval. Nemala príležitosť opäť si pohovoriť s Billom až do nedeľného večera, tesne pred svojím plánovaným odchodom.
„A teraz mi povedz,“ riekol Bill vážne, keď si bol istý, že sú v obývačke sami. Naklonil sa k nej a na kolene si pridržal šálku s čajom. „Čo urobil starý Snape, že ťa tak rozrušil?“
„Ále, nič, naozaj,“ zaklamala Hermiona a dúfala, že tlmené svetlo skryje rumenec na jej lícach. „Bol len... mimo.“
„Obávam sa, že budeš musieť byť trochu konkrétnejšia.“
„On... vieš. Zdá sa, akoby... mi dvoril.“
Billovi zabehol dúšok čaju. Hermiona čakala, kým ho kašeľ prejde.
„Ako to?“
„Kvety. Parfum.“ Odkašľala si. „Rande.“
Bill sa rozosmial, chrapľavo a neveriacky. Keď Hermiona zostala vážna, trochu mu poklesla sánka. „Ty... si s tým chlapom išla na rande?“
„Pššt!“ zahriakla ho Hermiona a zamračila sa. „Nie tak nahlas! Urobila som to čisto zo znepokojenia a profesionálneho záujmu. Navyše som mu vliala do pitia trochu veritasera.“
„Fakticky?“ Bill sa uškrnul. „A čo si zistila?“
„Nič! Nezistila som nič. Myslím tým... vyzerá, že je pri zmysloch... a neprezradil nič znepokojujúce...“
„Pozval ťa na rande, Hermiona. To mi naopak pripadá trochu znepokojujúce!“
„No...“
„Je si vedomý, že máš s Ronom vzťah, všakže?“ spýtal sa trochu podozrievavo.
„Samozrejme, že je!“ zvolala nahnevane. „Práve preto si robím starosti. Je možné... že by mohol byť,“ nahla sa ešte bližšie a zašepkala, „prekliaty?“
„No, je to možné. Pri svojej práci som sa stretol s množstvom kliatob, ktoré by mohli u Snapa vyvolať takéto... zvláštne správanie. Napríklad kliatba Plurimus horrendus,“ – striaslo ho – „a netreba zabúdať ani na kliatbu Polosus pes.“ Billove oči nadobudli neprirodzený lesk, čo Hermionu trochu znepokojilo. No o chvíľu sa opäť sústredil na ňu. „Hovorila si o tom s niekým iným?“
„Nie. Nevedela som s kým. Vieš, nechcela som ho dostať do nejakých problémov. Ja len...“ Odmlčala sa a potom chvatne pokračovala. „Záleží mi na ňom. Prirodzene, po profesijnej stránke, a ak nie je v poriadku, chcela by som mu pomôcť.“
„Možno môžem niečo urobiť. Nasledujúcich pár dní mám voľno a aj tak sa mám stretnúť s McGonagallkou.“ Natešene si pomädlil ruky. „Veru tak.“
„Ehm, no, myslím, že nie je potrebné, aby si... naozaj prišiel,“ vysúkala zo seba trochu šokovaná. „Len mi napadlo, že by si mi mohol dať nejakú radu, či také dačo.“
„Nuž, musím ho najprv vidieť, aby som mohol posúdiť situáciu. Vieš, tieto kliatby sú komplikované vecičky. Veľmi komplikované. Rád si prídem so starým Snapom pohovoriť,“ žmurkol na ňu, „ako chlap s chlapom.“
„Ach!“ spanikárila Hermiona. „Ja... ja naozaj neviem, či je to taký dobrý nápad.“
„Nemaj obavy, kočka,“ dodal Bill. „Rušenie kliatob je sakramentsky ťažká práca, no nezabúdaj, že som v tejto oblasti expertom.“
„Expertom. Presne tak. A dokázal by si... zlomiť kliatbu... ak je...?“
„Pravdaže! Je ich len veľmi málo, s ktorými som zatiaľ neprišiel do kontaktu, a mám deväťdestiatosem percentnú úspešnosť.“
Hermiona netúžila poznať podrobnosti o zvyšných dvoch percentách.
„Je to... nebezpečné?“ spýtala sa chabo.
„Môže byť. Je to dosť podobné muklovskému exorcizmu.“
„Exorcizmu?“ Hermiona sa narovnala ako svieca. „Iste si robíš srandu.“
Bill mal v očiach zasnený výraz. „Už dávno som takéto odklínanie nerobil. Možno je to práve to, čo starý Snape potrebuje.“ Zachechtal sa. Hermione sa tón jeho hlasu vonkoncom nepozdával.
„Počuj,“ ozvala sa. „Možno som to trochu zveličila, vieš? Kašlime na to.“
„Nie, neboj,“ povedal Bill a sprisahanecky sa naklonil dopredu. „Zostane to medzi nami. V utorok ráno sa stretnem s McGonagallkou. Potom zaskočím za Snapom a uvidím, čo sa bude dať robiť.“ Zasnený výraz bol späť.
„Len sa neprezraď, dobre?“ upozornila ho Hermiona. „Som presvedčená, že je to len veľké nedorozumenie.“
„Tým som si istý,“ pritakal Bill s drobným úsmevom na tvári a civel pritom zamyslene von oknom.
„Bill? Bill?“
* * * * *
Správa zo Sršňa, z 25. mája 2004:
„Podozrivý pristihnutý na tajnej schôdzke so ženou ľahkých mravov“
Spoľahlivé zdroje nám ponúkli informáciu naznačujúcu, že profesor Severus Snape naozaj dvorí profesorke Hermione Grangerovej, žene, ktorá je stredobodom rokfortského ľúbostného trojuholníka.
Snape bude spolu s Billom Weasleym vypočúvaný budúci mesiac a hovorí sa, že oboch čakajú prísne tresty, vrátane prípadného sťatia.
Zdá sa, že Snape sa do tej doby snaží maximálne využiť výhody súčasnej slobody.
„Otvorene sa muckali priamo v Troch metlách!“ hovorí anonymný zdroj. „A pili víno! A... obchytkávali sa! A po večeri a značnom množstve vypitého vína odišli... spolu.“
Billa Weasleyho nebolo nikde vidieť.
Snape, Weasley a Grangerová sa podľa očakávania odmietli k veci vyjadriť.
* * * * *
Na ďalší deň využila každú príležitosť na podrobné štúdium kníh. Skúmala akékoľvek kúzlo, zaklínadlo a kliatbu, ktoré sa jej podarilo nájsť.
Kúzlo pomätenia? Rozveseľujúce zaklínadlo?
Rôsolovitý mozog?
Kto by také niečo urobil?
„Hermiona.“ Usmiala sa Luna, keď ju našla v knižnici zahrabanú až po uši v knihách. „Čo robíš?“
„Pátram,“ zamrmlala Hermiona.
„Hľadáš niečo užitočné?“ Zohla sa k nej. Dlhé svetlé vlasy sa jej rozsypali po zašlých stránkach starých foliantov.
„Ani nie,“ odvetila Hermiona. Oči ju pálili od únavy. „Čo to...“
„Možno toto pomôže.“ Luna jej podala pokrčený, husto popísaný list pergamenu. Hermiona naň tupo civela. „Podľa mojich výpočtov je vám so Severusom súdené byť spolu. Je to celkom jednoduché. Takže sa môžeš prestať znepokojovať.“
„O čom to hovoríš?“ Hermiona sa zamračila. S búšiacim srdcom sústredene študovala Lunine výpočty. Pred očami jej plávalo neusporiadané more čiernych čísel.
„Vidíš, tu? Stretli ste sa dvadsiateho piateho. Pôvodne. A tá takzvaná udalosť... dvadsiateho piateho. Piaty mesiac, však? A tu...“ Hermiona sledovala Lunin dlhý bledý prst prechádzajúci po spleti jemných krivolakých čiar vytvorených s nesmiernou pozornosťou niekým, komu... na vás záležalo.
„Všade sú päťky. A všetko sa stretáva tu...“ Prst jej spočinul na strede stránky, kde, Hermiona si nemohla pomôcť a musela sa usmiať, Luna nakreslila trochu krivé srdiečko.
Hermiona nevedela, čo na to povedať. Čo na to mohla povedať? Prešla prstom znovu po tých istých čiarach, tých istých číslach. Mrmlala si popod nos a uvedomovala si, že sa pokúša vyhovoriť si očividné.
Priala si, aby jej srdce prestalo tak splašene biť.
Oblizla si suché pery. Povzdychla si.
Bola to pravda. Všetko.
„To nie je možné.“
„Ale je.“
„To nie je možné!“
„Je...“
„Nespochybňujem tvoju prácu, Luna, ale vážne... toto je...“
„Skvelé! Je to skvelé, že? Teraz môžeš prestať s tými hlúposťami o prekliatí a všehodžúse. Čísla neklamú, Hermiona. Teda nie ako ľudia.“
Hermiona pomaly pokrútila hlavou. Nie, čísla neklamú, ale mohli byť skreslené. Mohli byť zmanipulované. A len Merlin vedel, že Severus Snape disponoval dostatočne silnou čiernou mágiou na to, aby čísla prinútil správať sa určitým spôsobom. Ruky sa jej chveli, keď poskladala papier od Luny a vsunula ho medzi stránky ošúchanej knihy.
„Vážne ti ďakujem, Luna. Viem, že si to vyžiadalo veľa času...“
„Rada som to pre teba urobila,“ prerušila ju a Hermiona nepochybovala o jej úprimnosti. „Len mi sľúb, že sa budeš vydávať v modrých šatách. Mala by si byť v modrom.“
Čože?
„Áno,“ hlesla. „Samozrejme.“
Bill by to mal vyriešiť. Bill. Najviac sa obávala možných následkov a Bill bol práve teraz jej jedinou nádejou. Utorok nadíde na jej vkus príliš skoro a s ním i Billova návšteva a každotýždenný obed s Ronom. Nevedela, čoho sa desila viac.
* * * * *
Záznam z vypočúvania č. 31, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníceho práva, 15. jún 2004.
PW: Vzhľadom na (hik!) nepredvídané (hik!) okolnosti, a to, (hik!) že sa niekto tak (hik!) múdro rozhodol (hik!) a nalial mi (hik!) ráno do čaju (hik!) (hik!) štikútací elixír (hik!) bolo dnešné vypočúvanie (hik!) Hermiony Grangerovej (hik!) zrušené (hik!) a presunuté na iný termín.
Poondiate... (hik!)
* * * * *
„Severus Snape!“ zahulákal Bill a oduševnene mu triasol rukou, zatiaľ čo sa mu uprene díval do tváre. Snape sa zamračil, odtiahol sa a úkosom pozrel na Billa, ktorý sa naňho vrhol vo chvíli, kedy vyšiel zo zborovne. Obed sa mal podávať o polhodinu a vstupná hala bola v tej chvíli tichá a prázdna.
„Áno?“ ozval sa Snape a znechutene skrivil pery.
„Rád vás opäť vidím!“
Snape naňho škaredo zazrel.
„Som tu len náhodou, prišiel som sa porozprávať so svojimi bývalými profesormi.“
„Dobre.“ Snape si otrel dlaň o plášť. „A čo... potrebujete?“
„Možno budem na budúci školský rok viesť kurz rušenia kliatob. Len dolaďujem posledné detaily.“
„Fascinujúce.“
„Viete o nich niečo?“ Bill pristúpil bližšie. Snape ustúpil dozadu. „Teda o kliatbach? Čokoľvek. Neviete o niekom, kto bol prekliaty?“
Bill predviedol zložitý manéver, do ktorého zapojil obe ruky, šesť prstov a ľavé obočie.
„Čo...“
Bill čakal na niečo, čo sa zjavne neudialo.
„Hmm. Takže to nie je kliatba Rabidus mens. Zaujímavé.“
„Čože?“
„Hermiona sa zmienila, že ste sa v poslednom čase správali... zvláštne. Viete o tom niečo?“
„Hermiona Grangerová?“ hlas mu zachripel.
„Áno, práve tá. Spomenula, že ste jej darovali kvety. Parfum. Vzali ju na večeru.“ Bill predviedol krátku sekvenciu stepových krokov, po ktorej nasledovali dve čudné šklbnutia a slová: „Sicco damno alica!“
„Iba ako prejav priateľstva ku kolegyni,“ zamrmlal Snape a sledoval Billa s rastúcim znepokojením.
„Podľa mňa ide o trochu viac než len priateľstvo,“ odvetil Bill a okato zažmurkal.. „Hmm. Nie je to ani kliatba Atrum vir. Zaujímavé.“
„Vážne?“ zatiahol Snape.
„Nuž, Ron môže byť z času na čas tak trochu truľo...“
Snape si odfrkol.
„...no stále je mojím mladším bratom a náhodou viem, že mu na Hermione veľmi záleží!“
Snape si znovu odfrkol. „Stará sa len o vlastný žalúdok a o to, aké jedlo si doň najbližšie napchá, prípadne kto mu ho pripraví.“
„Prestaňte!“ oboril sa naňho Bill. „Myslel som, že Hermiona iba žartovala, keď mi povedala, čo sa deje, no teraz vidím, že situácia je vážna.“
„Aká... situácia?“ spýtal sa Snape a zvraštil čelo. „O čom to, pre Merlina, hovoríte?“
„Mohlo by to byť... Monasteriense Diligo... alebo... nie. Asi nejaká zo starších kliatob... posadnutosť spôsobená Viridis Oculus, alebo možno aj... Ultra Sepulchrum?“
„Čo to meliete? Nie som prekliaty, vy hlupák, až na neschopnosť vybrať si povolanie, ktoré nie je spojené s deťmi...“
„Nebude to bolieť, no možno len chvíľku. Ľudia občas kričia...“ Bill potom zamával prútikom a odstúpil pár krokov dozadu.
Snapovi sa rozšírili oči a siahol po prútiku. Vyplašil sa, keď zistil, že je fuč.
Bill ho s úškrnom zodvihol hore.
„Vidíte, čo sa stane, keď máte zmanipulovaný mozog?“
„Môj mozog je úplne v poriadku. Na rozdiel od vášho...“
„Myslíte si, že ste zaľúbený do Hermiony Grangerovej! Chcete mi povedať, že to považujete za normálne a racionálne myslenie?“
„Kto hovorí o...?“ Snape bol od hnevu celý bez seba. „A čo vás je vôbec do toho?“
„Je to moja práca!“
„Pracujete pre poondiatu banku! Ako sa opovažujete strkať nos do mojich súkromných záležitostí...“
„Varujem vás, Snape! Pripúšťam že som vás nikdy nemal rád, no nechcem vám ani ublížiť. Pokiaľ ma, pravdaže, neprinútite...“
Tentoraz sa Snape nahlas rozosmial. „Ublížiť? Vy mne?“
Smiech okamžite utíchol, len čo Bill pokojne a isto namieril prútik na Snapovu hruď. Ten so zafunením vydýchol a prižmúril oči do vražedného pohľadu.
Práve v tej chvíli vyšla spoza rohu Hermiona a narazila na ich.
* * * * *
Záznam z vypočúvania č. 31, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, 16. jún 2004.
Percy Weasley: Poďme rovno k veci: Severus Snape – a nemôžem uveriť, že sa na to naozaj pýtam – vás priťahuje, alebo nie?
Hermiona Grangerová: Už som ti povedala, že sa k tomu nebudem vyjadrovať.
PW: Musíte.
HG: Nie. A nechcem.
PW: Oznámim to!
HG: Len do toho!
PW: Som ministerský úradník!
HG: Si všetečný hajzlík!
PW: Odpovedzte na otázku!
HG: Áno.
(Ticho)
PW: Áno?
HG: Áno. Skončili sme?
PW: Nie ste už zadaná, slečna Grangerová?
HG: Percy, varujem ťa...
PW: To o vás bojovali Severus Snape a Bill Weasley ráno dvadsiateho piateho mája?
HG: Nie. Nuž. Nie tak úplne.
PW: Môžete to upresniť?
HG: To je dlhý príbeh.
PW: Mám na to celý deň.
HG: No ja nie. O dvadsať minút mám hodinu a nemienim meškať. Už sme skončili?
PW: Poznačte, prosím, že svedkyňa je klasifikovaná ako zaujatá.
HG: Predvediem ti zaujatosť, Percy...
(Nezrozumiteľné)
HG: Bol si už niekedy zamilovaný, Percy? Ľúbil naozaj nejakú ženu? Tak silno, že si si nevedel predstaviť byť bez nej jedinú jednu minútu, sníval si o nej, inštinktívne cítil...
PW: Môžete ísť, slečna Grangerová.
HG: Čože?
PW: Sme hotoví. Skončili sme. Mám všetko, čo som od vás potreboval. Ďalší!
* * * * *
Bill a Snape stáli dvadsať stôp od seba s potemnenými a zamračenými tvárami.
„Čo tu vy dvaja robíte?“ spýtala sa Hermiona čo najpokojnejšie a s roztrasenými nohami vystúpila z tieňa. Snape neotočil hlavu, no pohľad mu ihneď zaletel jej smerom a pery sa mu nepatrne zvlnili.
„Drž sa ďalej, Hermiona!“ zvolal Bill. „Je to tu nebezpečné. Veľmi nebezpečné.“
„Čo to tam bľabocete?“ vyštekol Snape. „Už ste načisto potratili rozum?“
„Predpokladal som, že to poviete,“ povedal Bill povýšene. „Je to príznak kliatby Plumbeus. Agresivita a popieranie. To nič, Snape. Dám vás do poriadku. Buďte bez obáv. SICCO MALUM PUS!“
Snape a Hermiona naňho užasnuto civeli.
„ABSENTIS TURPIS PHASMATIS!“
„Čo do...“ Snape pozrel bezradne na Hermionu. „Viete, čo sa tu deje?“
„Bill,“ oslovila ho Hermiona nesmelo, „vidí sa mi, že tie protikúzla nefungujú... vôbec. Si si istý...“
Bill sa posunul bližšie, nespúšťal oči zo Snapovej tváre. „Vôbec to nebude bolieť, priateľu. No, možno len trochu...“
„Bill...“ začala znovu Herrmiona.
„Môj prútik...“ ozval sa Snape skoro túžobne a ukradomky pozrel jej smerom. Skôr, než si uvedomila, čo robí, bleskurýchle vyšklbla prútik z Billovej ľavej ruky a hodila mu ho.
„Hej!“ skríkol Bill.
„Len nechcem, aby si mu ublížil,“ povedala Hermiona s horiacimi lícami. Vtedy sa Snape uškrnul.
„Bež, Hermiona!“ zreval.
„Čože? Prečo?“
PRÁSK!
BUM!
BÁC!
Hermiona vykríkla a skočila za sochu, keď sa jej pod nohami zatriasla celá podlaha a okolo nej sa valili kusiská steny. Počula, ako Bill kričí nezrozumiteľné slová a Snape mu na oplátku veľmi zrozumiteľne nadáva.
„ČO SA TO TU DEJE?“ zaziapal Argus Filch, ktorý vletel do haly a mával rukami vôkol hlavy. „KTO NAROBIL TENTO BORDEL? KTO...“
Hneď za ním sa prihrnuli študenti a učitelia a utvorili okolo duelantov nepravidelný kruh.
„Súboj! Súboj!“
„Aha! To je profesor Snape!“
„Rozkop mu zadok, ryšuľo!“
„Ryšavec ho zdolá ľavou zadnou.“
„Stavíme sa?“
„Finite maledictio!“ zvolal Bill.
„Choď do pekla!“ odsekol mu Snape.
„Finite exsecror!“
„Prestaň, ty papľuh netrebný!“
„FINITE VOMICA!“
„UŽ AJ PRESTAŇ!“
Obaja sa zastavili – sťažka dýchajúci a spotení sa navzájom premeriavali nevraživými pohľadmi.
„Tak dobre... prečo to nefunguje?“ Bill vyzeral ozaj zmätene.
„Lebo nie som prekliaty, ty poondiaty idiot!“
„Ale áno, ste!“
Snape zastonal. „Ešte raz a naposledy, ty zasraný imbecil, NIE... SOM... PREKL...“
TRESK!
PLESK!
BUMS!
Na zem dopadol obzvlášť veľký kus múru a Snape od prekvapenia podskočil. Bill využil príležitosť a vrhol sa naňho. Váľali sa po podlahe, klbčili, niekoľkokrát sa po sebe zahnali, no minuli. Keď sa prach rozplynul, Snape sedel obkročmo na Billovej hrudi a pridržiaval mu ruky. Bill zopárkrát zakašľal. Snape sťažka odfukoval. Hermiona k nim z kraja kruhu váhavo podišla.
„Povedz jej to! Hneď teraz jej to povedz!“ Snapov prútik bol pevne pritlačený k spodnej časti Billovho krku.
„Tento muž,“ Bill zalapal po dychu a bradou pokynul k popolavému napätému Snapovi, „ťa miluje, Hermiona.“
„A?“ zavrčal Snape a vrazil prútik ešte hlbšie. Billov hlas prešiel do pišťania. Tvár rýchlo nadobudla odtieň zhnitého baklažánu.
„Je pri zmysloch. Duševne úplne zdravý a príčetný. Vlastne najpríčetnejší človek, akého som kedy stretol. Keby bol prekliaty, nedokázal by tak rýchlo vrhať kliatby. Vyskúšal som všetko, Hermiona. Každú protikliatbu, ktorú poznám. Myslím, že budeš súhlasiť, že je... normálny...“
Snape lapajúci po dychu, pokrytý prachom a s takmer úplne sivými vlasmi sa pomaly, veľmi pomaly stiahol, no prútik zostal na mieste. Pohľad obrátil k Hermione.
„Severus?“ ticho sa ozvala a pohla bližšie. Nesmelo natiahla ruku. Po dlhej chvíli ju vzal do svojej.
„Hermiona.“ Keď prehovoril, z úst mu vyšli malé obláčiky prachu. „Vari bolo naozaj také ťažké uveriť, že tebou môžem byť očarený?“
„Och!“ Nevšimla si, že jej z pier unikol tichý priškrtený výkrik. „Naozaj? Vážne?“
„Samozrejme, ty hlúpa ženská,“ Snape konečne uvoľnil zo zovretia vrchnú časť Billovej košele a tomu s miernym zadunením odkväcla hlava. „Áno. Som. Veľmi.“
Hermiona sa naňho vzápätí vrhla a objala ho. Pery mala mäkké a teplé.
„Dočerta, počkajte minútku!“ zakašľal Ron a s nahnevanou tvárou sa predieral cez húf prizerajúcich sa. „Mali sme sa stretnúť na obede, Hermiona. Čo to, dočerta, znamená?“
„Ach, Ron!“ Hermiona sa len mierne odtiahla od Snapových úst. Usmiala sa. „Áno. Chcela som ti niečo povedať.“
* * * * *
Správa zo Sršňa, z 29. júna 2004:
„Svadobné zvony vyzváňajú rozkošnému páriku.“
Spoľahlivé zdroje potvrdili, že Severus Snape a Hermiona Grangerová sa vezmú niekedy v priebehu leta.
„Mám to všetko vyšpekulované,“ hovorí profesorka Luna Lovegoodová. „21. august. Nevesta bude v modrom a družičky v žltom. Severus bude mať troch družbov a Minerva bude svedkyňou nevesty. Počasie bude úžasné, jedla veľa nebude.“
Ďalšie súvisiace správy: Pri vyšetrovaní „Rokfortského incidentu“ sa nepodarilo získať dostatok dôkazov, aby mohlo postúpiť na súd. V dôsledku toho boli Severus Snape a Bill Weasley úplne zbavení obvinenia a celá záležitosť je teraz považovaná za oficiálne uzavretú. Profesori Snape a Grangerová sa...
* * * * *
„...odmietli k veci vyjadriť.“ Hermiona pohodila noviny na zem a so smiechom sa naklonila dozadu. „Nikto z redakcie sa ma nikdy nepokúsil kontaktovať.“
„Ani mňa.“
„No aspoň tá časť o zbavení obvinenia je pravda.“
„A o čom to hovorila Luna?“
„Ále,“ Hermiona sa zachichotala. Nenávidela chichot. „Všetko vypočítala a ukázala mi čísla i výpočty.“
„...a?“ Snape nadvihol jedno obočie.
Hermiona pokrčila plecami, akoby jej to bolo jedno. „Tie výpočty boli veľmi... presvedčivé.“
Prestali sa usmievať, keď sa im pohľady stretli. Snape si odkašľal.
„Takže...“
„Áno.“
Hermiona si ľahla na posteli dozadu, hlavu si šikovne vpasovala do ohybu jeho pleca. Ruku mu položila na hruď, pod dlaňou cítila tlkot jeho srdca.
„To je fajn.“
„Určite.“
„Uvedomuješ si, že by sme sa mali baliť. Zajtra odchádzame do Maďarska.“
Snape zamrmlal, no nepohol sa.
„Som veľmi rada, že si predsa len nebol prekliaty. Bolo by to nanajvýš poľutovaniahodné.“
„Ale bol som.“
„Bol si čo?“
„Prekliaty. Strašne. Nenapraviteľne. Vlastne stále som.“
Odtiahla sa, zachmúrila a skúmavo sa naňho zahľadela. Ruku nenápadne natiahla k prútiku na nočnom stolíku. Snape obrátil oči stĺpkom, povzdychol si a chytil ju za zápästie.
„Hermiona, som pod vplyvom jedinej kliatby, a tú si na mňa zoslala ty,“ objasnil.
„Ja?“ pohoršene si odfrkla a v očiach sa jej zablyslo. „Nič také som neurobila! Celý čas som sa udatne snažila zachrániť ťa pred akousi hroznou...“
„Hermiona,“ prerušil ju a pritiahol si ju k sebe. „Počula si niekedy o kliatbe Verus diligo?“
Pokrútila hlavou. „Nie.“
„Hmm. Nuž, tak si ju vyhľadaj, keď budeš mať možnosť. Strašne trpím. Strašne, no zároveň nádherne. Sústavne na teba myslím. Chcem byť s tebou. Snívam o tebe, cítim tvoju vôňu. Doslova ma prenasleduješ.“
„Vážne?“ Usmiala sa. Nahol sa k nej bližšie, ešte bližšie, ústami vyhľadal konček jej ucha, kútik úst, bradu. Zachvela sa. Perami jej zakryl ústa. „Rozhodne som to nemala v úmysle.“
„Odpúšťam ti,“ zamrmlal.
„Ako sa dá táto...“ Pobozkala ho. „špecifická kliatba...“ Cmuk. „zrušiť...?“ Cmuk, cmuk.
Uškrnul sa.
„Jednoducho.“
Cmuk.
„Len pokračuj.“
Cmuk.
„V tom.“
Cmuk.
„Čo robíš.“
Cmuk
* * * * *
Záznam z vypočúvania č. 40, Vyšetrovanie „Rokfortského incidentu“ vedené Percym Weasleym, Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva, 21. jún 2004.
Percy Weasley: Ďakujem, že si sa dnes ku mne pridal.
Bill Weasley: Nemal som na výber, Percy.
PW: Áno. No...
BW: Všetko je to jedno veľké nedorozumenie, jasné? Začala to Hermiona, chápeš? To ona prišla za mnou...
PW: So slečnou Grangerovou som už hovoril, podrobne.
BW: A? Povedala ti to? Všetko je to jej práca. Ona je na vine. Myslela si, že Snape bol...
PW: Už som ti povedal, že sme spolu hovorili!
BW: A?
PW: No vlastne... bola... ehm... maximálne neochotná.
BW: (Nadávka) Robíš si ty vôbec svoju (Nadávka) robotu, Percy? (Nadávka)
PW: Toto je moje posledné vypočúvanie, Bill. Nesťažuj mi to, dobre?
(Nezrozumiteľné)
BW: Fajn. (Nadávka) Nech už je to za nami.
PW: Bol Severus Snape prekliaty, alebo nie?
(Nezrozumiteľné)
PW: Budeš musieť hovoriť hlasnejšie, Bill. Vážne. Už som ti to vysvetlil. Do mikrofónu.
BW: Prečo tú vecičku stále používaš? Prečo nie bleskové brko? Myslím, že ti ocko povedal, že si neželá, aby si...
PW: Vlastne ocko povedal pravý opak. Veľmi by ho zaujímalo, či by tá vec fungovala v takýchto...
BW: To je fuk! Nepopieram, že sa mi udalosti trochu... vymkli z rúk. No nebola to moja vina, nie celkom. Len som sa snažil pomôcť Hermione a zachrániť Snapovu nevďačnú kožu. To on napadol mňa...
PW: Na to som sa nepýtal. A máš sakramentskú pravdu, udalosti sa „trochu vymkli z rúk“. Videl si tie napáchané škody? Videl...
BW: Dobre! Pokračujme!
PW: Snape. Bol prekliaty? Áno alebo nie?
(Ticho)
PW: Bill?
BW: Nie.
PW: Nie?
BW: Nie, dobre? Nebol prekliaty. Nikdy nebol. Ale Hermiona...
PW: Takže priznávaš, že si urobil hroznú, nákladnú chybu, ktorá by mohla ukončiť tvoju kariéru?
(Nezrozumiteľné)
PW: Prosím?
BW: Povedal som, zavri (Nadávka) zobák, Percy.
Pozn. prekl.: Marci podrobne spracovala všetky latinské názvy kliatob a elixíru, ktoré autorka použila v príbehu. Keďže ich bolo viac, vychádzajú ako samostatná kapitola Lexikónu, nájdete ich tu:
http://hpkizi.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=4874
Veľká vďaka, marci! Je to skvelé, poučné a vtipné, ako vždy;-)