Preklady fanfiction Harryho Pottera

A takto púť nocou končí

And So The Journey Of The Night Descends 

Autor: sadiekate

Preklad: Jimmi

Beta: Denice

Originál: http://dmhgficexchange.livejournal.com/279569.html

Rating: PG-13

A takto púť nocou končí

23. decembra Malfoy Manor vyhorí do tla.

"Keď sa nad tým zamyslím," vraví Draco, "prekvapuje ma, že sa to nestalo skôr."

Sedí na kopci v zalesnenej oblasti za svojím domom (teda prinajmenšom za miestom, kde stál kedysi jeho dom). Tvár má špinavú od sadzí a trochu sa trasie v chladnom zimnom vzduchu. Má na sebe tenké pyžamové nohavice a podľa toho, ako to vyzerá, už nič viac. Z pier mu visí cigareta, oveľa kontrolovanejší oheň než ten, čo ešte stále syčí pod svahom.

Hermiona mu hodí svoj plášť a on si ho s prikývnutím ovinie okolo pliec. Premení skalu na deku a opatrne sa vedľa neho posadí. Možno jemu nevadí, že má hodvábne pyžamové nohavice pokryté blatom, ale ona má na sebe šaty od Marc Jacobsa, ktoré si minulý mesiac kúpila sama na svoje dvadsiate ôsme narodeniny a ktoré ju stáli štvortýždňový plat, takže má v pláne udržať ich nepoškvrnené.

"Čo sa stalo?" spýta sa Hermiona, ukazuje na čmudiace trosky dole.

Draco si neelegantne odfrkne.

"Ministerstvo sa rozhodlo spáliť domov, v ktorom som vyrastal, ako môj predčasný vianočný darček. Ako keby si nevedela."

"Možno som začula nejaké zvesti," priznáva. "Ale nič definitívne. Bola by som ti to povedala, keby ma napadlo, že budú schopní vykonať ten plán bez mojej asistencie."

On sa zaškerí, ale ona je už dobre vytrénovaná na jeho uštipačné výrazy, aby vedela, že to nemyslí vážne. Zoberie mu cigaretu spomedzi ľadových pier a potiahne si. Papier je z jeho pier trochu vlhký. Sleduje, ako zažiari a rozpadne sa na popol, keď vydýchne.

"Tvoji kamoši sú všetci zbabelci," povie Draco vážne. "Tak sa boja toho, čo je odlišné. Sú rovnakí ako som ja, ale myslia si, že sú o toľko lepší."

"Máš pravdu," odpovedá a on nadvihne obočie.

"Môžem to dostať písomne?" opýta sa a Hermiona pretočí očami.

"Boja sa," pokračuje, ako keby neprehovoril. "Ty to dokážeš pochopiť. V tom dome bolo tak veľa temnej mágie, tak veľa artefaktov, ktoré nedokázali..."

"Bol to môj domov," vraví Draco a jeho hlas znie ako praskajúci ľad. "V tom dome som sa učil chodiť, učil som sa ako rozprávať. Vyrastal som tam a všetko, čo som mal, bolo dnu a..."

"A ľudia sa boja teba a toho, skade pochádzaš. A majú na to plné právo," pokojne povie Hermiona.

Nastane dlhá pauza, než sa Draco načiahne a chytí ju za ruku. Ovinie prsty okolo jeho a pevne zovrie.

"Ty sa ma bojíš?" pomaly sa spýta.

Zasmeje sa.

"Samozrejme, že nie," hovorí zľahka. "Nikdy som sa ťa nebála. Nie si taký desivý ako si myslíš, že si. Väčšinou si len blbec."

"Nie som." Draco znie hrozitánsky urazene. "Som desivý a zlý. Som hrozný a ty to vieš."

"Oj, zlatíčko, nie," láskavo odvetí Hermiona. Zahasí cigaretu o zem vedľa seba a ovinie druhou rukou ľadové prsty prepletené s jej. Vehementne mu šúcha ruku medzi svojimi, potom ju pustí a načiahne sa po druhej.

"Si rozmaznaná malá potvorka," povie nakoniec. "Ale nie si zlý."

"Počúvaj, ty, mal som veľmi traumatickú noc. Ak ma chceš urážať, chcem, aby si odišla. Pekne krásne som si tu chlapsky rozjímal, až kým si neprišla a teraz sa začínam cítiť nemužne. Prinajmenšom je to skľučujúce."

"Vidíš? Si taký fňukáčik. Ani troška desivý."

"Och, sklapni."

Draco ju objíme okolo ramien a Hermiona sa k nemu pritúli. Jej plášť nie je dosť veľký, aby ich zakryl oboch a ona ho pridŕža prstami, aby mu zabránila úplne sa zošmyknúť. Poľahky by mohla vrhnúť zahrievacie kúzlo, ale je pekné byť tu k nemu tak pritlačená. Draco nie je celkom prírodný človek; o slnku hovorí ako o "dennej hviezde" a o prírode ako o "mieste bez stropu". Vychutnáva si ten nezvyklý pocit, že s ním sedí vonku, pod hviezdami, ktoré sa ligocú pomedzi vetvy stromov.

"Dám vedieť každému na ministerstve, že som veľmi nahnevaná," vraví, oprie si mu hlavu o plece. "Myslím to vážne. Je do príšerné. Mali ťa aspoň zavčasu informovať. Nenechali ťa ani sa obliecť! Mohol by si chytiť zápal pľúc. Skutočne je to hanba."

"Možno mi dali vedieť o hodinu skôr," neochotne priznáva Draco. "Ale v tom čase som práve dobre driemal a znova som zaspal. Vieš, aké je ťažké ma zobudiť."

"Ty si taký beznádejný," rozosmeje sa Hermiona, pustí mu ruku a nenútene sa pritúli k jeho boku.

Draco jej pritlačí pery na vlasy. Hlas má tlmený, keď rozpráva.

"Je to pravda. Som absolútne nespôsobilý postarať sa sám o seba. Asi by som sa mal skrátka nasťahovať k tebe, tak by som nepodľahol suchotinám, či čomukoľvek, od čoho vy muklovia večne umierate."

"Prepáč? Asi som ťa zle rozumela. Máš plné ústa vlasov alebo čoho."

Draco zdvihol hlavu a naklonil jej bradu dohora.

"Povedal som, že možno by sme mali bývať spolu," zveličene zopakuje. "Čo si hluchá, ženská?"

"Ach, tú časť som počula. To je v poriadku. Ale suchotiny, Draco? Vážne? Kde si sa učil o muklovských chorobách? Ukradol si mi výtlačok Anny zo Zeleného domu? Ak zhorel spolu s tvojím domom, budem nútená urobiť ti niečo nevysloviteľné a nie v dobrom význame. Bolo to prvé vydanie!"

"Neboj, minulý týždeň som ti ju vrátil do knižnice. Povedala si práve, že je v poriadku, ak sa k tebe nasťahujem?"

"Samozrejme, že je to v poriadku, ty hlupáčik. Kam inam by si šiel? Všetkých priateľov máš vo väzení."

"Mohol by som zostať v hoteli. Dokonca v nejakom peknom. Muklovia nie sú tí, čo vymysleli zahraničné účty, aby si vedela. Mám milióny galeónov, ktoré ministerstvo nezmrazilo."

"Som si istá, že môžeš zostať v tom najkrajšom hoteli sveta," múdro súhlasí Hermiona. "A som si istá, že vôbec nebudeš cítiť smútok, že tam budeš sám. Na Vianoce. Úplne sám."

"To zvládnem," statočne odvetí Draco. "Som veľmi odvážny a silný. Mám obrovskú emocionálnu silu. Pravdepodobne vôbec nebudem plakať."

"Si tak veľmi odvážny. Treba silného človeka, aby vyrukoval s takým účesom."

"Ten účes ma stál viac než teba tvoje topánky," informoval ju. "Ale buďme na chvíľu vážni. Toto je dôležité. Ako chceme pokračovať v prízemnej a tajnej a nedovolenej aférke, keď s tebou budem bývať? Tvoji priatelia sú imbecilovia, ale možno by mohli nakoniec mať podozrenie."

"Dve veci, miláčik. Po prvé, beriem ti tvoj slovník. Po druhé, a nie som si istá, ako to povedať delikátne, takže s tým rovno vyrukujem. Sme najhorší udržiavači tajomstva v čarodejníckom Londýne. Všetci o nás vedia."

"Nie!"

"Ron s Harrym nás vyrušili pri milovaní! Pripusťme, že nie sú na tom dobre s dôvtipom, ale toto nemohli ignorovať dokonca ani oni."

"Ale ja som im povedal, že ťa seklo v krížoch a že som ti dával teplú olejovú masáž."

"Pretože úhlavní nepriatelia si neustále vzájomne poskytujú kúpeľnú liečbu," posmieva sa Hermiona. "Vidíš, to je dôvod, prečo nikdy nebudeš stáť v čele zla. Si príšerný klamár a si neobyčajne nevšímavý. Už to vedia celé mesiace."

"Vážne? Hm. Tak ma prekvapuje, že sa obťažovali poslať mi dopredu sovu, než mi vypálili domov môjho detstva."

"To by nebolo bývalo veľmi hrdinské," pripomenula Hermiona. "Ten typ, kvôli ktorému sme známi, veď vieš. Hrdinstvo a neviem čo ešte."

"To je to, čo tento týždeň vravia noviny," súhlasí Draco. "Takže! Späť k spoločnému bývaniu. Myslíš, že sa Potter s Weasleym zložia, aby nám kúpili skvostný privítací dar? Čítal som niečo o muklovských spotrebičoch. Existuje plazmová telka či čo, ktorá znie neuveriteľne. Nie som si istý, čo to robí, ale je príšerne drahá. Myslím, že by som mal rád tri."

"Nemyslím si, že usporiadajú nejaký privítací večierok, to nie," pobavene vraví Hermiona. "Nie sú z nás celkom nadšení. Ale, ako vravia noviny, som najbystrejšou čarodejnicou našej generácie. Takže sa rozhodli dôverovať môjmu úsudku, hoci spochybňujú môj vkus."

"Tvoj vkus je absolútne dokonalý. Hoci ja by som nedával dokopy tú kabelku s týmito šatami."

"Ty by si sa do šiat nezmestil," treskne ho Hermiona spomínanou kabelkou.

"Krucinál, ženská, to bolelo! A samozrejme, že zmestil. Som veľmi štíhly. Nemôžem za to, že mám štíhle boky. Hoci sú to pekné šaty. Je nezvyk vidieť ťa v niečom inom ako v tých príšerných nohavicových kostýmoch. Čo je za príležitosť?"

Hermiona na neho vyvalí oči. Draco jej zízanie opätuje. Hermiona nadvihne jedno obočie. Draco sa pokúsi spraviť to isté, ale jeho druhé tvrdohlavo trvá na tom, že urobí presne to isté. Nakoniec si uvedomí, čo sa mu snaží pravdepodobne telepaticky naznačiť.

"Oj. Doriti. Práve teraz sme mali byť na večeri s tvojimi rodičmi, však?"

"Premýšľala som, ako dlho ti bude trvať, než si spomenieš."

"Nuž, mrzí ma to, že som bol trochu roztržitý kvôli strate všetkého cenného majetku," durdí sa. "Namôjdušu."

Draco pokusne ohrnie spodnú peru v nádeji, že sa mu podarí trúchlivé, ale predsa len mužné trucovanie. Občas to preženie a nakoniec vyzerá ako štvorzubec. Vrhne zboku pohľad na Hermionu, aby zistil, či ju jeho zarmútený výraz dojal. Sťažka si vzdychne.

"Uvoľni sa. Už som im volala a odložila to na zajtra."

"Boh ťa žehnaj."

"Ale to znamená, že doobeda ideme nakupovať," pripomína. "Nemôžem ti dovoliť, aby si sa v peknej reštaurácii ukázal v pyžame. Niekto by si ťa mohol pomýliť s muklovským vysokoškolským študentom. Z tej rany by sa tvoje ego nikdy nespamätalo."

Draco sa pokúša viditeľne nerozveseliť pri predstave nakupovania. Je životne dôležité, aby si udržal trúchlivý výraz nad stratou svojho domova, pretože ženy milujú temných a trúchlivých mužov. Taktiež mu jeho príšerné osobné nešťastie poskytlo priepustku, ak nedopatrením zvrtá svoju prvú večeru s Hermioninými rodičmi tým, že bude povýšený a nevychovaný. Ale on tak miluje míňanie peňazí, hlavne na štýlové nové oblečenie. Na muklovskú kultúru si zvyká pomaly, ale v nečarodejníckom Londýne je zopár dokonalých krajčírov. Po toľkých rokoch, ktoré strávil ukrývaním svojej sexuálnej príťažlivosti pod voľnými habitmi, je nádherné ísť na prechádzku po ulici v pohodlných nohaviciach. Koniec-koncov je skutočne žiarivou ukážkou mužnosti. Bola by hanba stále ukrývať svoj zadok pred zvyškom sveta. Je to v podstate národný poklad.

Hermiona sa na neho pozerá a krúti hlavou, a on vie, že presne vie, o čom premýšľa. Súčasne je to jeho najobľúbenejšia a najmenej obľúbená vec na nej. Nikto iný ho nepozná tak, ako to inštinktívne vie ona, dokonca ani on sám sa nepozná tak, ako to vie ona. Občas si nie je istý, či nikdy nebol skryto tým príšerným človekom, alebo či sa len stal mierne nezlý, pretože ho takým vidí ona.
Znova si skryje tvár v jej hustých vlasoch a vie, že je mu jedno, prečo je lepší než býval. Ani zďaleka nie je dokonalý, ale práve teraz je dosť dobrý pre ňu, a to ho prekvapujúco robí šťastným. Teda aspoň predpokladá, že ten vrelý pocit, ktorý má občas v hrudi, je šťastie; Malfoyovci, historicky povediac, nebývajú šťastní, a tak tu to posudzuje len podľa súvislostí.

"Takže sa vrátime domov?" spýta sa Hermiona, pritlačí sa bližšie k nemu. Vonia po levanduli a jeho srdce je plné tým, že ju pozná.

Draco sa pozrie z kopca na stále čmudiace zvyšky svojej minulosti. Je zimný slnovrat; najdlhšia noc roka. Mohol by sa tu vážne kvalitne poddávať smútku, kebyže má chuť vynakladať na to úsilie. Ale štípu ho chrobáky, prsty mu začínajú modrieť a Hermiona má v byte tie malé maršmalovky a myslí si, že by ju dokázal presvedčiť, aby pridala pár navyše do jeho čokolády, ak to s tou spodnou perou urobí správne.

Zakloní hlavu, aby sa na neho pozrela a on sa na ňu láskavo usmeje.

"Áno," povie a pritlačí svoje ústa na jej. "Poďme domov."

***