Preklady fanfiction Harryho Pottera

Jej kancelária bola plná ruží. A ešte sa nenašiel nikto, kto by ich odtiaľ odniesol. A to Hermionu štvalo asi najviac.
Prútik si priložila pár centimetrov k uchu.
"Roseline, zožeňte mi niekoho, kto má čas a oslobodí moju kanceláriu od tých kvetov."
"Prišli ďalšie, slečna Grangerová."
Hermiona sa zamračila. Ale to už preháňa. Musí to vybaviť. On si snáď robí nejakú nádej? Nádej na ňu?
Vtipné. Fakt.
"Tak mi niekoho okamžite pošli," povedala nerozhodne Hermiona a niečo v jej vnútri sa ešte na chvíľu zarazilo a ona sa znovu ozvala: "Ďakujem."
A to už bolo vrcholne divné. Nikdy neďakovala za vec, ktorú žiadala najmenej sedemkrát. Ale nemohla si pomôcť. Mala dobrú náladu. A takisto mala potrebu sa o ňu podeliť. A to i po zdrvujúcom víkende. A fakt, že je pondelok, na tom nič nemenil.
Pohľadom jej padol na kopu kvetov všade na okolo. A dobrá nálada bola preč.
"Musím to čo najskôr vybaviť."
Postavila, vzala si kabát a zamierila preč.

Pred 9 rokmi
"O mesiac sa vyhlási nový minister. Tešíš sa, Hermiona?"
Hermiona na Draca pozrela. Pracovali spolu už cez rok. Cez rok sa skoro stále videli. A ona ešte žije? Prekvapujúce.
"Že váhaš. Ako keby nestačilo roboty, čo mám teraz, potrebujem ďalšiu nálož."
Draco sa trochu usmial.
"Tak poď na obed. Pozývam ťa."
Hermiona zdvihla pohľad od pergamenov, čo mala na stole a pochybovačne po ňom pozrela.
"Ak chceš čokoľvek, odpoveď je nie."
Zdvihol obočie a spravil grimasu.
"Ale no, Gr... Hermiona. Moje úmysly sú vrcholne čestné."
"To je asi taká pravda ako to, že ty raz budeš ministrom..."

Nikto jej neotváral. Vo veľkom dome Harryho Pottera bolo ticho. Čudné. Veď škriatkovia sú tam vždy, nie? Alebo to u Harryho Pottera chodilo inak?
Zazvonila znovu a márne sa snažila si zapchať uši, čím si rukavicami vytiahla pár vlasov z copu. Ale melódii, ktorá sa jej rozliala po tele i tak neunikla.
Naveľa jej otvoril jeden mladší škriatok.
"Hľadáte niekoho?" spýtal sa nepríjemným hlasom.
"Vášho pána."
"Pán Potter nie je doma. Musel niečo zariadiť."
Hermiona prikývla a chcela odísť, no ešte sa otočila.
"A váš pán... On vám za prácu platí?"
"Samozrejme. U pána Pottera nikto nepracuje zadarmo. Mám plat. A veľký plat," usmial sa škriatok.
Znova mlčky prikývla. Tak aspoň niečo...

Hermiona dorazilo na ministerstvo a hneď prvá osoba, s ktorou sa stretla, bol Ron.
"Hermiona, ahoj," pozdravil ju.
Ron - to bola čudná strana jej života. Občas sa stretli a porozprávali sa, ale ani medzi nimi neostalo to staré priateľstvo. Ale i tak mu stále dôverovala.
"Ahoj," perami naznačila úsmev.
"Čo tu robíš? Zase ďalší článok, ty neúnavná novinárka?"
"Nie, tentoraz som tu osobne."
Ron sa trochu čudne zatváril.
"Kvôli nemu? Takže ste spolu v kontakte?"
Hermiona najskôr nechápala, o čom Ron hovorí, no potom ju napadlo, že asi o Dracovi. Sú spolu v kontakte? Nevedela.
Ale keby aj áno, čo je na tom? Prečo sa na to Ron pýta?
"No... Trochu. Asi."
Ron sa strnulo usmial.
"Tak ja idem. To vieš, práca čaká..."
"Dobre, ahoj."
"Ale aby som nezabudol, Meredith ťa pozýva na večeru. V piatok."
"Viem, už mi prišla pozvánková sova. Čudné zviera. Nevieš, čo jej k tým narodeninám mám kúpiť?"
"Ale prosím ťa, nič nekupuj, hlavne príď. Bude to husté."
Hermiona sa chcela spýtať prečo, no to už sa na druhej strane chodby otvoril výťah a ona ho nechcela zmeškať.
"Dobre, veď prídem. Tak sa zatiaľ maj. A pozdravuj doma!" skríkla už Hermiona, keď nastupovala do výťahu.

Vyšla na Strieborné poschodie. Tak sa už štyri roky zaryto hovorilo poschodiu, na ktorom mal kanceláriu minister. Nikdy sa nezaujímala, prečo tomu tak bolo.
Zamierila do Dracovej kancelárie. Meredith - Ronova žena - jej prikázala so sebou niekoho priviesť a navyše tam nechcela ísť sama. Ak tam bude s Dracom, Harry jej dá pokoj. A nepochybovala o tom, že Harry je na zozname hostí.
Navyše sa s Dracom i cez svoje zásady chcela znovu vidieť. Nevedela si skrátka pomôcť.
Určite to nebude nikomu vadiť. Draco je Meredithin priateľ a ani s Ronom nevychádza zle, od kedy je minister a zvýšil mu plat na viac ako dvojnásobok, čo Weasleyovcom a ich 4 deťom pomohlo.
V menšej miestnosti, ktorá viedla k ministrovi nikto nebol. Čo bolo divné, pretože podľa nej by tam niekto mal byť.
Pokrčila plecami a chvíľu čakala, no keď asi desať minút nikto neprichádzal, zamierila k pekne vyrezávaným dverám a malú chvíľu po zaklopaní vstúpila.
Ostala prekvapene stáť medzi dverami, pretože sa ocitla v spoločnosti hneď niekoľkých ľudí.
Draco sedel v koženom kresle za čiernym ebenovým stolom, pred ktorým v dvoch kreslách sedel jeden starší arabsky vyzerajúci muž a sám Pán Veľký Harry Potter.