Preklady fanfiction Harryho Pottera

Osemnásta kapitola - Vyznanie

Proti Snapovmu najlepšiemu presvedčeniu sa na nasledujúci večer, po dni, kedy trochu pokročili v špehovaní, znovu utáborili v jeho spálni. Obliekol si redingot, aby si zachoval odstup – obrnil sa – a navliekol by si aj habit, kedy sa nedomnieval, že by to viedlo k sarkastickým otázkam.

Hermiona sa schúlila do klbka vo velikánskom kresle a prisvojila si jeho poznámkový blok. Na spodok zoznamu dopísala úhľadným písmom: „Justin Finch-Fletchley“ a „Gregory Goyle“. „Dnes ráno som sa pokúsila poslať Goylovi sovu, aby som otestovala teóriu,“ ozvala sa. „Nikdy som nevidela niečo podobné. Ten vták na mňa tak nejako zazrel, potom vzlietol, zakrúžil mi nad hlavou a vrátil sa nazad. Odprisahala by som, že pokrčil krídlami.“

Snape, ktorému sa nijako zvlášť nechcelo ležať na posteli, ale nemal sa kde inde uvelebiť, zatvoril oči a snažil sa premýšľať. Nebolo veľa schém, nad ktorými by bolo možné začať uvažovať, no títo najnovší bývalí nezapadali ani do jednej. Finch-Fletchley bol muklorodený. Goyle bol síce čistokrvný, ale zároveň Voldemortov sympatizant, ak nie priamo stúpenec, a z toho dôvodu sa stal ďalším, ktorý nezapadal do vzorca. Čo ich spájalo? A komu stáli v ceste?

V tomto okamihu to boli nezodpovedateľné otázky. Zameral sa na tú, ktorá mu mohla priniesť odpoveď.

„Ako sa Malfoy dozvedal o vyhosteniach?“

„Stále má priateľov na ministerstve, aj po tom, čo sa od neho Fudge dištancoval. Informácie mu odovzdávala sekretárka vo Wizengamote... no každý druhý piatok má voľno. Je možné, že jej unikli viacerí, nielen Justin a Goyle. Pochybujem, že si vedú evidenciu tajných vyhostení.“

Zamračila sa a potom dodala: „Čo myslíte, prečo utajili skoro všetky vyhostenia, no to vaše a Weasleyovcov zverejnili?“

„Artur Weasley, vojnový hrdina, nemôže len tak zmiznúť. Ľudia ho budú hľadať a budú pobúrení, keď zistia pravdu. A na tú určite prídu, ak si dajú tú námahu a spýtajú sa jeho ženy. Najprv treba zničiť povesť človeka. Napriek tomu, že som nebol veľmi obľúbený, bol som riaditeľom Rokfortu, takže by som bol rád, keby si niekto všimol, keď sa neobjavím v práci. Ostatní skrátka neboli natoľko na očiach verejnosti a niektorí mali len málo, alebo žiadnych príbuzných.“

„A keď si ich zmiznutie ľudia všimli, pripísali ich na vrub smrťožrútom,“ Hermiona si frustrovane povzdychla. „Zaujímalo by ma, či toto sprisahanie nebolo plánované už pred rokmi – či sa niekto na ministerstve na to nepripravoval. Dať vám a pánovi Weasleymu Merlinov rád nižšieho stupňa a bagatelizovať tým vaše vojnové úspechy.“

Odmlčala sa a hrýzla si spodnú peru. „Prečo nevychádzame z predpokladu, že je za tým Fudge? Robíme z toho veľkú záhadu, a pritom je jasným kandidátom.“

Snape sa zamračil. Nemal iné zdôvodnenie okrem vnútorného pocitu a nemal chuť sa jej k tomu priznať. Fudge bol chrabromilčan. A tí neboli ľstiví. A tento nový Temný pán ľstivý bol. Takže Fudge nemohol byť novým Temným pánom. Úkosom pozrel na chrabromilčanku v kresle vedľa a rozhodol sa zdržať vysvetlení. „Niečo tu... nehrá,“ povedal.

„No a čo ak je pod kliatbou Imperius?“

„Tomu sme verili chvíľu počas vojny, no ak si spomínate, ukázalo sa, že to nie je pravda.“

„Myslím,“ riekla Hermiona pomaly, „že by som sa mala porozprávať s jediným Weasleym, ktorý mi to bude schopný povedať.“

* * * * *

Percy mal svoju vlastnú kanceláriu, väčšiu, než by človek očakával, ktorá bola vkusne a pravdepodobne aj draho zariadená. Hermiona v nej sedela sama niekoľko minút, zatiaľ čo čakala, kým sa vráti z porady. Prezerala si maľby na stene, stôl z vysoko lešteného dreva – á, ešte lepšie – obežníky na ňom.

Komu: Eckhart Scrrimgeour, Oddelenie informácií

Od: Percival Weasley, Kancelária ministra

Vo veci: Vaše nové povinnosti

V nadväznosti na ministrove predošlé slovné pripomienky môžete ako vedúci nového oddelenia úplne pokojne delegovať menej dôležité úlohy...

„Ahoj, Hermiona,“ prehovoril Percy a ona od ľaku podskočila.

„Á! Hoj!“ odvetila bez dychu a otočila sa. „Len som obdivovala tvoj stôl. Kiežby bol ten môj aspoň spolovice taký pekný. Môžem sa v ňom dokonca vidieť.“

„Myslím, že sa pre čarodejníka v mojom postavení hodí,“ odvetil samoľúbo.

„Neznesiteľný chmuľo,“ zamrmlal Snape.

„Áno – samozrejme – práve preto som ťa prišla navštíviť,“ povedala Hermiona. „Totiž kvôli tvojmu postaveniu. Mám obavy o zdravie ministra Fudgea... vieš, teraz v týchto nebezpečných časoch.“

Mávol rukou. „Neznepokojuj sa. Minister je pred smrťožrútmi úplne v bezpečí. Na verejných akciách má svojho osobného strážcu. Vysokého robustného chlapíka. Myslím, že sa volá Sloper.“

„Jack Sloper? Bývalý chrabromiský odrážač ?“

„Presne tak. Takže niet žiadneho dôvodu na obavy.“

„Ja len že... ehm... nevšimol si si v poslednom čase ministrove oči?“

„Jeho čo?“

„Oči. Alebo spôsob reči? Alebo nezaregistroval, či nekráča inak?“

Percyho hlas nadobudol ľadový tón: „Vari naznačuješ, že ministra Fudgea niekto ovládol?“

„Kliatbe Imperius je veľmi ťažké sa ubrániť.“

„Myslím, že viem povedať, či je môj nadriadený...“ Odmlčal sa viditeľne v rozpakoch a skúsil to znova: „Chcem tým povedať, že nikdy znovu neurobím tú istú chybu, a keďže mám s čím porovnávať, môžem nepochybne vyhlásiť, že minister nie je pod kliatbou Imperius.“

„Ako často sa s ním stretávaš Percy?“

„Ako často? Ako často?!“

Nastalo krátke trápne ticho. Potom zodvihla obočie a zistila, že to u nej zaberá rovnako dobre ako u profesora-ktorého-netreba-menovať.

„Raz do týždňa,“ priznal škrobene. „No je to dosť času, aby sa to prejavilo! A teraz, ak budeš taká láskavá, mám hrozne veľa práce.“

„Zbytočná strata času,“ zavrčal Snape, keď za sebou zavrela dvere kancelárie.

„To si nemyslím,“ zamrmlala Hermiona, pridŕžajúc si dlaň pred ústami a predstierajúc, že zíva. „Kto je Eckhard Scrimgeour?“

Ak aj bol prekvapený touto zdanlivo nesúvisiacou otázkou, nedal to na sebe znať. „Otravnou vrodenou paródiou čarodejníka, tým je. Večne zvedavý. Je aurorom; vytáčal členov rádu do biela, keď ministerstvo strkalo hlavu do piesku pokiaľ išlo o Voldemorta.“

„Nuž, teraz je vedúcim Oddelenia informácií.“

„Bodaj by nie!“ dodal Snape ponuro.

Hermiona na ceste k átriu zabočila za roh a skoro vrazila do Deana Thomasa.

„Ajhľa!“ zvolal. „Tentoraz sa ma tak ľahko nezbavíš. Teraz je“ – pozrel na hodinky – „11:45. Myslím, že si mi sľúbila, že so mnou pôjdeš na obed, keď budeš najbližšie v meste, ak sa to dá tak nazvať?“

„Myslím, že áno,“ odvetila s úsmevom.

„Čo som to hovoril o mrhaní časom?“ zamrmlal Snape.

„Neďaleko odtiaľto je skvelá muklovská kaviareň,“ povedal Dean a ponúkol jej rameno, parodujúc galantnosť. „Madam?“

* * * * *

Bol ako vždy zábavný. Rozosmial ju, dosiahol, že sa uvoľnila a na chvíľu zabudla, že bola novým špiónom strany Svetla. Zdalo sa, že aj Snape si uvedomil, že potrebuje pauzu, keďže sa jej už v uchu neozývali sarkastické poznámky.

Dali si cestoviny s chrumkavým chlebom – Hermiona si nenápadne odsunula mikrofón ďalej od úst, aby jej neprekážal – a Dean jej poreferoval o najnovších nedôležitých, ale inak zaujímavých klebetách, ktoré si s pôžitkom vypočula. Roger Davies sa konečne zasnúbil s Cho Changovou. Mandy Brocklehurstová opäť vymenila priateľa a skúšala nový elixír na poranenú nohu v nádeji, že jej umožní chodiť po štyroch rokoch bez palice. Katie Bellová postúpila zo záložného tímu Kudleyovských kanónov na post triafačky, čo znamenalo približne desaťnásobne viac pošty od fanúšikov než doposiaľ.

Vedela, že by sa mala pokúsiť vytiahnuť z neho nejakú užitočnú informáciu, ale nedokázala sa prinútiť pokaziť tú ilúziu, že je všetko v poriadku. Dopila pohár Zifandelu a potľapkala Deana po ruke.

„Som taká rada, že si ma na toto nahovoril.“

„Mám v úmysle nahovoriť ťa aj na iné veci,“ povedal náhle vážne.

Natiahol ruku cez stôl a pohladil ju po líci. Hermiona si ledva stihla s úľavou uvedomiť, že nezachytil slúchadlá, a asi na dve sekundy sa začudovať, čo vystrája, než sa nahol ponad prázdne taniere a pobozkal ju.

Nebolo to viac ako jemné obtretie perí, upútavka, prísľub. Bola vyvedená z rovnováhy. Dean musel myslieť vážne všetky tie žartovné komplimenty, ktoré jej skladal od čias, čo sa stretli vo Výskume a vývoji. Nikdy ho nebrala vážne – ani raz naňho romanticky nepomyslela, v jeho prítomnosti sa jej nikdy neroztriasli kolená. Keď sa stiahol dozadu a zadíval na ňu tými prenikavými čokoládovo-hnedými očami, ktoré mala zaškatuľkované ako šibalské, rozhodla sa znovu posúdiť klady tohto muža.

Bol bystrý. Šikovný v príprave elixírov. Pozorný priateľ. Tiež dobre vyzeral. Popravde sa v jeho blízkosti cítila šťastnejšie.

To je nesporné, ozval sa hlas rozumu. To je už lepšie. Snape, opičiak...

Snape.

Teraz sa jej nerozumné srdce zachvelo.

„Ehm, Hermiona?“ ozval sa Dean. „Umieram tu od nedočkavosti...“

„Prepáč – potrebovala som chvíľku na zotavenie z tej zásadnej zmeny v prístupe.“

Rozosmial sa chlapčenským smiechom plným radosti. Kiežby mala zaklínadlo na prenos nevhodných citov k popudlivému a nepredvídateľnému majstrovi elixírov na vyhovujúcich a milých mužov v jej veku.

„Naozaj ťa mám rada, Dean,“ začala.

„Ajáj!“ zareagoval a z tváre mu zmizli všetky stopy veselia.

„Ehm, áno.“

„Našla si si niekoho iného? Mukla? Vedel som, že som ti to mal povedať skôr, než si odišla...“

„Nie, nikoho,“ povedala rýchlo a cítila, že sa červená, keď si spomenula, že Snape počúva. Nemala ani najmenšiu chuť poskytnúť mu nejaký dôvod myslieť si, že k nemu niečo cíti; v poslednom čase bol v jej prítomnosti taký nervózny, pravdepodobne by sa pohŕdavo usmial a nazval ju hlúpym dievčaťom. PREČO, prečo sa nezaľúbila do Deana...

„Skrátka si môj kolega – nie, je to ešte horšie: Len čo sa vrátim, budeš mojím šéfom,“ pokračovala. „Nemôžem sa na teba pozerať inak. Mám ťa pevne zafixovaného ako kolegu. A naozaj je to tak lepšie; len si predstav, aké by bolo hrozné, keby sme sa definitívne rozhádali a potom museli každý deň spolupracovať na nebezpečných elixíroch.“

„No nikdy predtým sme sa nepohádali,“ namietol Dean a s nádejou na ňu upieral tie veľké čokoládové oči.

„Pretože sme priatelia,“ povedala vľúdne. „Je to jednoduchšie.“

„Asi máš pravdu,“ riekol napokon, hoci videla, že je veľmi rozčarovaný. Podarilo sa mu vylúdiť polovičatý úsmev. „Stále mám v úmysle nehanebne s tebou flirtovať, Hermiona Grangerová.“

„Beriem ťa za slovo,“ odvetila.

* * * * *

V ten večer opäť sekala prísady so Snapom. Začínala mať dojem, že si nemôže pomôcť. Potom, čo spoločne prebrali všetko, čo sa dozvedeli (máličko) a čo ešte potrebujú zistiť (pomerne deprimujúce množstvo), mala vážne odísť. Prekvapivo sa ani slovkom nezmienil o hodine, ktorú strávila s Deanom, napriek tomu, že sa pripravila na sarkastické komentáre. Kútikom oka videla, že pokojne krája pijavice. Jeho bezprostredná blízkosť spôsobila, že sa jej zježili chĺpky na rukách, pociťovala magnetickú príťažlivosť k mužovi, ktorý ju zvyčajne odpudzoval. Časté premýšľanie o ňom – a úvahy, prečo naňho myslí – ju priviedli k záveru, že sa tomu asi nedalo vyhnúť. Vari ním nebola v škole takmer posadnutá, keď zúfalo túžila po jeho uznaní? A nemala vždy rada dobré rébusy, a nebol on žijúcim a dýchajúcim príkladom jedného takého? Napadlo jej, či táto situácia nespadá do kategórie „zvedavosť a jej nebezpečenstvá“. No veď ju pred tým varoval.

Ďalší rýchly pohľad jeho smerom, ten istý chladný odstup. Ticho si povzdychla. Analyzovať svoje city k nemu bolo, ako by to nazval, nezmyselnou stratou času kedykoľvek, no najmä teraz, keď nepremýšľal nad ničím iným okrem krájania krv sajúcich bezstavovcov na rovnaké kúsočky.

Napočudovanie Snape práve myslel na ňu – či presnejšie na to, čo povedala tomu nešťastnému chlapcovi na obede: Len si predstav, aké by bolo hrozné, keby sme sa definitívne rozhádali a potom museli každý deň spolupracovať... tieto slová mohli byť práve tak určené jemu, hoci vedel, že naňho nemyslela počas toho, čo jej niekto iný temer vyznával nehynúcu lásku.

To však nebol ten zásadný problém. Mohol ich spoluprácu nazývať „obchodným partnerstvom“ koľko len chcel, no podstatné bolo, že v skutočnosti bola teraz jeho zamestnávateľkou a on neznášal akýkoľvek typ vzťahov, v ktorých bol slabšou stranou. Väčšinu života prežil pod niečím palcom.

Otec. Šikanujúci spolužiaci. Učitelia. Voldemort. Neskôr urobil výnimku v prípade Dumbledora – navzdory tomu, ako ho riaditeľ veľmi sklamal, keď bol študentom – lebo bolo prakticky nemožné pohŕdať mužom, ktorý vážne počúva o ohavných veciach, ktoré si vykonal, a potom ťa objíme miesto toho, aby ťa uvrhol do Azkabanu.

A teraz bol tu, úplne závislý od tejto dievčiny s bujnými vlasmi na druhom konci stola. I keď k nej už necítil odpor, nech je prekliaty, ak bude taký hlúpy, aby...

Už pri samotnej myšlienke na to ho striaslo.