Preklady fanfiction Harryho Pottera

Šestnásta kapitola – Tajné správy

Nasledujúce ráno Hermiona odišla z domu ešte pred ôsmou s taškou plnou čerstvo navarených elixírov. Neviditeľný komunikačný systém mala bezpečne na mieste a bláznivý prútik z knézla zasunutý v rukáve. Všadeprítomné londýnske mraky sa rozptýlili a vzduch bol svieži, takže cesta na ministerstvo bola aspoň príjemná.

Vo vnútri budovy sa postavila do radu pred kozubmi a napokon sa s rinčaním skla premiestnila do Deravého kotlíka. Bola nesmierne rada, že ampulky boli začarované proti rozbitiu.

„Prišli ste si trochu zajesť, slečna Grangerová?“ spýtal sa majiteľ s bezzubým úsmevom.

„Žiaľ, už som raňajkovala, no zastavím sa niekedy inokedy na obed,“ prisľúbila. „Ako sa máte, Tom?“

„Zatiaľ som nebol napadnutý, aj to je niečo,“ odvetil a pokrčil plecami. „Som trochu zavalený papierovačkami, ak mám byť úprimný.“

„Požadovanými Oddelením informácií? Namojveru.“

„Ále, to je v poriadku – ak ani samotný Harry Potter nie je v bezpečí pred smrťožrútmi, nečudo, že ministerstvo musí zaviesť drastické opatrenia.“ Rozžiaril sa. „A takto sa tiež podieľam na boji proti zlu. Bohužiaľ, som už trochu pristarý na niečo aktívnejšie. Zastavte sa kedykoľvek, slečna Grangerová; len nekupujte nič nevhodné!“

Bolo znepokojivé, ako zdanlivo ľahko sa všetci zmierili s týmto príklonom k diktatúre. Keď sa s cinkaním pobrala k Slizniakom a poldecákom, napadlo jej, že sa nikdy nezdalo, že by čarodejnícky svet prišiel na koreň demokracii.

Sam ju srdečne privítal, bol natešený, že mu priniesla tretinu z jeho obšírnej objednávky.

„Minuli sa nám zásoby odfarof spánku – fieš, za takých okolností sa ťažko dobre spí – takže ich môžeš navariť viac, než som žiadal,“ povedal a podal jej mešec s galeónmi.

„Musí objednávať také nudné elixíry?“ frflal Snape. V pozadí bolo slabučko počuť zvuky sekania; zjavne nedokázal sedieť so založenými rukami, kým počúval. „Mohli by ich pripraviť poondiati štvrtáci.“

„Pravdaže, Sam,“ pritakala a potom zlomyseľne dodala: „Varím ich od tretieho ročníka, takže to nie je problém.“

Bolo vážne ohromujúce, ako majster elixírov dokázal naplniť hrobové ticho podráždením. Práve vtedy zazvonil na dverách zvonček a dovnútra vošla aurorka s nákupným zoznamom v ruke. Neodtŕhajúc oči od pergamenu, veselo pozdravila majiteľa. Keď sa napokon rozhliadla po miestnosti, strhla sa. Pohľad zabodla do Hermiony a so zjavne znepokojeným výrazom na tvári vyrazila k nej. „Hej, vy v muklovských šatách. Ako sa voláte?“

„Hermiona Grangerová,“ odvetila. Cítila sa trochu nesvoja, že má na sebe džínsy a sveter.

„Ukážte mi prútik!“

„Ehm...“ zamumlala, srdce jej v hrudi prudko búšilo. Chce tá aurorka iba dôkaz, že je čarodejnica, alebo vedela nejako vycítiť nelegálne prútiky? Vari bolo po dvadsiatich minútach od začiatku hry po paráde?

„Povedzte jej, že ho nemáte u seba,“ zasyčal Snape.

Hermiona tú správu pretlmočila ďalej a trošku ju prikrášlila.

„Nechali... ste ho doma?“ začudovala sa aurorka a neveriacky na ňu zízala. „Teda, vy ste ale zvláštna osoba! Už si dávajte pozor. Pokračujte!“

„´ermiona, nemala by si sa túlať neozbrojená. Fieš, je to nebezpečné,“ riekol Sam a rukou si prešiel po rednúcich vlasoch.

„So všetkými tými aurormi naokolo sa cítim v bezpečí viac než inokedy,“ odvetila Hermiona veselo.

„Prestaňte, slečna Grangerová, inak sa ľudia budú diviť, prečo vám z uší vychádza smiech,“ zatiahol Snape.

So širokým úsmevom zamierila k ďalšiemu cieľu – madam Malkinovej. Tá dobrá krajčírka bola ešte lepšou klebetnicou.

V obchode neboli žiadni iní zákazníci, takže mala majiteľku celú pre seba. Najskôr si vybrala dlhý strieborno-zelený šál – asi zbytočne, no možno bude mať väčšiu šancu dostať sa niekam, keď niečo kúpi. Hlas rozumu nebol s takým vysvetlením spokojný, no ona ho poslala do hája.

„Ach, dušička,“ povzdychla si madam Malkinová, keď uložila nákup do škatule, „kam to ten svet speje? Práve som musela dodať oblečenie pre tucet nových aurorov, keďže tie statočné duše musia byť teraz všade, aby zastavili smrťožrútov. Vážne som si myslela, že máme celý ten nezmysel z krku, keď chudák Harry Potter zvíťazil nad Veď-Viete-Kým. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa znovu zoskupia a pomstia sa jemu i nám.“

Odmlčala sa, aby sa nadýchla, a Hermiona využila príležitosť, aby zaviedla reč na to, čo ju zaujímalo. „Počula som, že sa dejú čudné veci – miznú ľudia a tak podobne.“

„Áno,“ odvetila krajčírka dramatickým šepotom, ktorý nebol o nič tichší ako jej normálny hlas. „Presne tak ako predtým, keď Ten-Koho-Netreba-Menovať ešte žil. Nikto nepočul ani slovko o Essexovi Stabbingsovi – jedného dňa prišla jeho sekretárka do práce a on bol skrátka preč. Inak milé dievča, tá jeho sekretárka,“ dodala tichšie. „Myslím, že je od vás o trochu staršia – slečna Stimpsonová, muklorodená, pravdaže; v súčasnosti je vás toľko, že sme temer prevalcovaní!“

Zrejme si myslela, že je vtipná. Hermiona sa s premáhaním usmiala.

„Tak či onak, slečna Stimpsonová mi povedala, že Mandy Brocklehurstovú povýšili zo zástupkyne – myslím, že je vo vašom veku, dušička, a tiež je muklorodená; taká celkom peknučká, no veľká škoda tej jej nohy – ale celé oddelenie dúfa, že sa chudák pán Stebbings vráti.“

„Nedokážem si vysvetliť, prečo ho zajali,“ povedala Hermiona pre prípad, že by jej informátorka mohla poskytnúť vysvetlenie.

„Nuž, smrťožrúti nepotrebujú dôvod, však áno, dušička? Vo vojne bojoval na našej strane, to stačí. Ach! A počuli ste už o mladom pánovi Goylovi? Akurát minulý týždeň prestal chodiť do práce v upratovacej čate u Gringottov. Nikto o ňom nič nepočul. Umieram od zvedavosti. Ale to je, bohužiaľ, všetko, čo viem.“

Hermiona zažmurkala. Snape v pozadí zahmkal.

„Nepočuli ste niečo o Justinovi Finch-Fletchleym?“ spýtala sa madam Malkinovej.

„Nie. No teraz, keď ste to spomenuli...“ Oči sa jej rozšírili. „Och, taktiež zmizol? Zaujímalo by ma, čo sa stalo. Môj ty bože! Uvidíme, čo sa mi podarí zistiť.“

„Ani Ernieho Pranga som dlho nevidela,“ pokračovala Hermiona, lakte si oprela o pult a nasadila sprisahanecký výraz.

„Ále, neznepokojujte sa, on len odišiel do dôchodku. Počula som, že je na dlhej dovolenke na nejakom príjemnom mieste – rozhodne si to zaslúžil potom, čo nás po všetky tie roky vozil hore-dole. Poznala som ho dosť dobre, pravdaže, keď sme boli mladší, ale to je už iný príbeh. Nie, nie, je úplne v poriadku – verte mi, dozvedeli by sme sa, ak by tomu tak nebolo. Je ministrovým strýkom, viete.“

„Trefa!“ zamrmlal jej Snape v uchu.

„Aha,“ riekla Hermiona a zúfalo sa snažila vložiť do hlasu náležité množstvo mierneho záujmu. „A sú si... ehm... blízki?“

„Áno, pokým bol Ernie v meste, chodievali raz týždenne na večeru. Ernie bol ministrovi skoro ako otec odvtedy, čo ten prišiel o rodičov. Ach, prepáčte, dušička, mám ďalšieho zákazníka. Zastavte sa aj nabudúce!“

Snape zamumlal niečo, čo nemohlo byť ničím iným len nadávkou. Keď si Hermiona vzala škatuľu a otočila sa, uvidela zamračeného Colina Creeveyho, ako vystupuje na podnožku.

„Roztrhol som si habit a usúdil, že ak si ho skúsim začarovať sám, zostane mi na ňom stopa,“ povedal rozčúlene madam Malkinovej. „Pravdaže, pretrhol sa mi počas plnenia pracovnej úlohy. Musím pre Prorok písať a zároveň aj fotografovať a je trochu ťažké zvládať to naraz. Á, ahoj, Hermiona!“

Bola na seba veľmi hrdá za to, že mu rovno nevynadala.

Po menšej obchádzke, aby si kúpila výtlačok novín – SMRŤOŽRÚTI SPOZOROVANÍ V CLEETHORPES – zamierila ku Gringottom. Cestou sa na ňu pár aurorov zvláštne zadívalo, no teraz už vedela prečo. Vryla si do pamäti, že si nabudúce hodí na seba habit, keď sa im to zdalo také nevhodné. So začiatkom školského roka sa dav mladých nosiaci svetre a nohavice presunul na Rokfort a ona teraz vyčnievala uprostred davu čarodejníkov a čarodejníc vo voľne splývajúcich tkaninách.

Raráškovia boli ako vždy ostražití a neochotní, a keď sa pýtala na Goyla, oznámili jej, aby sa starala o seba. Takže si zamenila na libry prekvapivo veľkú sumu galeónov – skoro päťnásobne väčšiu ako minule, čo Snapa poteší – a použila kozub v banke, aby sa premiestnila k Svätému Mungovi.

„Tento spôsob cestovania vážne neznášam,“ zamrmlala si pod nos, keď sa jej žalúdok prestal búriť.

„Pokojne použite metlu,“ podotkol Snape sucho – oboznámený madam Hoochovou s faktom, že lietanie je jednou z výnimočných vecí, v ktorých bola Hermiona naozaj ľavá. „Poponáhľajte sa, zaostávate za rozpisom!“

Znovu vyšla na štvrté poschodie, no tentoraz zabočila doľava k ústrednej kancelárii na Oddelení škôd spôsobených kúzlami. Na chodbe ju míňali liečitelia v zelenom a praktikanti v bielom; dívala sa pozorne, no Tisifoné Basilovú s jej oslnivým úsmevom a temnými elixírmi nevidela. Mimovoľne ju striaslo; ako sa môže človek javiť takým dobrým a robiť niečo také hrozné?

V kancelárii našla prívetivo vyzerajúcu liečiteľku, ktorá si prezerala zdravotné záznamy. „Stroutová,“ prečítala na tabuľke s menom na stole.

„Prepáčte, že vás vyrušujem,“ ozvala sa, „ale hľadám Justina Finch-Fletchleyho.“

„Nemusíte sa ospravedlňovať,“ povedala liečiteľka s úsmevom, „aj keď mi je ľúto, že vám musím povedať, že tu už nepracuje. Bol mojím najlepším praktikantom.“

„A mohli by ste mi povedať, kde by som ho našla?“

„Nuž, je to trochu zvláštne – vrátil sa z obeda a oznámil mi, že si okamžite berie voľno a nevie, kedy sa vráti. Odvtedy som o ňom nepočula.“

„Nezdal sa vám – ehm – rozrušený?“

Liečiteľka váhala s odpoveďou, okrúhla tvár sa jej zachmúrila. „Viete, keď nad tým tak uvažujem, zdal. Ach, taký milý chlapec... všakže nemá nejaké ťažkosti?“

„Neviem,“ odvetila Hermiona, no, pravdaže, mala svoje domnienky; a táto informácia ich len potvrdila.

Smrťožrúti, ak aj boli skutočne nablízku, Justina neuniesli. Ten bol predvolaný na Oddelenie pre presadzovanie čarodejníckeho práva ako ostatní bývalí a pravdepodobne prepustený pred vypočúvaním pred Wizengamotom len na tak dlho, aby si stihol zohnať svedka obhajoby a súdne konanie tak získalo zdanie justičnej spravodlivosti.

Snape bol z pochopiteľných dôvodov jediným uvrhnutým do Azkabanu; zvyšok získal medzi obvinením a vyhostením aspoň pár hodín slobody. Väčšina sa spojila so svojimi rodinami a nerobila si ťažkú hlavu zo šéfov – netušili, čo po tom všetkom príde, a zrejme dúfali, že problém udržia v tajnosti, aby neuškodil ich kariére. No Justin nemal rodinu, aspoň pokiaľ jej bolo známe. Jeho otec bol o dosť starší od matky a zomrel, keď bol Justin ešte dieťa, a jeho matka – tá bola skutočnou obeťou smrťožrútov.

Gregory Goyle bol úplne iným prípadom: syn smrťožrúta, dosť možno i sám smrťožrút, hoci to nikto nikdy nedokázal. (Zatiaľ som si neosvojil schopnosť vidieť cez masky,“ riekol Snape chladne, keď sa členovia rádu čudovali, prečo nedokázal uviesť mená všetkých nasledovníkov Voldemorta.) Ak sa smrťožrúti skutočne vrátili, vysvetľovalo by to Goylovo zmiznutie – no ak nie, asi bol taktiež vyhostený.

Pokiaľ išlo o Justina, nemohla sa ubrániť pocitu ľútosti.

„Slečna Grangerová,“ ozval sa Snape a vytrhol ju z myšlienok, „podstatou návštevy Oddelenia škôd spôsobených kúzlami je získať informácie o zvykoch tej nebezpečnej liečiteľky. Finch-Fletchley sa o seba dokáže postarať sám.“

„Ďakujem za vašu trpezlivosť, už len jedna otázočka,“ požiadala Hermiona zamestnankyňu nemocnice, ktorá sa vrátila ku zdravotným záznamom, pokým jej návštevníčka zízala na stenu s otvorenými ústami. „Harry Potter je mojím priateľom“ – žena si súcitne povzdychla – „dúfala som, že by som si mohla pohovoriť s jeho liečiteľkou.“

„Nuž, obávam sa, že to bude ťažké. Liečiteľka Basilová je veľmi zaneprázdnená; prichádza zavčas rána a niekedy neodchádza skôr ako o ôsmej večer. Medzitým sa nezastaví ani na minútu. Kanceláriu má o dvoje dvier ďalej, napriek tomu som ju tam nevidela. Ale nerobte si starosti, chodí pána Pottera stále kontrolovať. Je v dobrých rukách.“

„Áno,“ povedala Hermiona sotva počuteľne. „Nepochybne.“

O tri minúty neskôr sa odhodlala na nepohodlnú cestu a premiestnila sa cez hop-šup sieť na ministerstvo, kde mala na svojej bleskovej výprave naplánovanú ďalšiu zastávku – Oddelenie zásobovania, niekdajšie pracovisko Essexa Stebbingsa.

Dva a pol roka strávených vo výskume a vývoji elixírov zahŕňali v sebe i fakt, že Mandy Brocklehurstovú poznala natoľko dobre, aby sa dozvedela o všetkých peripetiách jej priateľa. Aj keď sa po pravde každému, kto prišiel s bývalou bystrohlavčankou pravidelne do styku, dostalo tej istej cti. Hermiona dospela k záveru, že ak sa nejaká informácia dostala k Mandy, utáraná dievčina jej ju rada poskytne.

Avšak: „Ach, prepáč, Hermiona,“ povedala, keď obligátne výkriky na tému, aké je fajn sa opäť vidieť, dali prednosť otázkam. „Viem iba toľko, že tu večer predtým, než... než... z-zmizol, zostal dlhšie“ – kŕčovito prehltla a potiahla nosom – „no robil tak stále. A je celkom možné, že na druhý deň ráno prišiel zavčasu, ak sa mu v ten večer nič nestalo; vždy nás predstihol aspoň o hodinu.“

Mandy sa odmlčala, zahryzla si do pery a potom dodala. „Vieš, nerada na to myslím. Teší ma, že si najali viac aurorov.“

Aj keď bola Hermiona z takej sentimentality evidentne otrávená, nepovedala nič. Človek mohol byť špiónom, či aktivistom na krížovej výprave, no nie oboje.

A/N: 1. Posledná veta je poctou P. G. Wodehousovi, ktorý napísal v jednom zo svojich diel, Príbehoch Jeevesa a Woostera (Jeeves and Wooster tales): „Môžeš byť úspešným diktátorom a návrhárom dámskej spodnej bielizne. Jedno či druhé. Nie oboje.“

2. „Varím ich od tretieho ročníka“: Hermiona sa počas letných prázdnin istotne pokúšala pripravovať elixíry. Prútik k tomu nepotrebovala, takže jej nehrozili žiadne nepríjemné prípisy z ministerstva.