Preklady fanfiction Harryho Pottera

Štrnásta kapitola – Tajomná liečiteľka

Hermiona mala v úmysle dostať sa z nemocnice čo najskôr, no teraz sa pristihla, že sa zúfalo snaží vymyslieť nejakú zámienku pre postávanie na chodbe pred Harryho izbou. V duchu zanadávala, keď jej strážca, tak trochu povedomý mladík, možno nedávny absolvent Rokfortu, okamžite vrátil prútik.

„Ehm – dávno tu pracujete?“ spýtala sa veselo.

„Nie. Len od leta,“ odvetil bez okolkov.

„Ach, mám rada aurorov!“ zvolala a zachichotala sa. „Všetci ste takí odvážni.“

Tiché odfrknutie v uchu jej prezradilo Snapovu mienku o tomto pokuse o herectvo. No strážnik vypäl hruď a široko sa na ňu usmial.

„Momentálne som členom bezpečnostnej služby U svätého Munga, ale práve som bol prijatý do školy pre aurorov. Začnem v januári.“

„Gratulujem pán...?“

„Whitby, slečna, Kevin Whitby.“

„Á – z Bifľomoru, však? Som Hermiona Grangerová z Chrabromilu. Je veľmi milé opäť vás vidieť. Len by som si priala“ – tu si zhlboka povzdychla – „aby to bolo za príjemnejších okolností.“

„Pán Potter je vaším priateľom, však?“

„Áno. Zdá sa, že sa jeho stav už nezlepší, pán Whitby.“ Dala priechod vzlyku, ktorý zadržiavala, a utrela si oči.

„No tak,“ povedal chlácholivo a potľapkal ju po pleci. „Prosím, volajte ma Kevin. Ja by som sa neznepokojoval, liečiteľka Basilová je vynikajúca odborníčka – je vedúcou oddelenia škôd spôsobených kúzlami a naozaj sa vyzná. Dokonca sa jej podarilo dosiahnuť mierny progres u toho chudáka Creeveyho na izbe Janusa Thickeyho.“

„Basilová, Basilová,“ zamrmlal jej Snape rozptyľujúco v uchu. „Spýtajte sa toho poblázneného truľa, či sa tá Basilová volá krstným menom Tisifoné.“

„Kevin,“ ozvala sa nesmelo a vynútila si tým u mladíka ďalší úsmev, „máte na mysli Tisifoné Basilovú? Tú Tisifoné Basilovú?“

„Áno, tú,“ odvetil potešený, že sa mu ju podarilo rozveseliť. „Á – to je ona.“

Vysoká čarodejnica v limetkovo-zelenom habite práve vyšla spoza rohu. Bola stelesnením dobroprajnej matróny: svetlé vlasy popretkávané šedinami, teplé hnedé oči a ústa zvlnené vo vľúdnom úsmeve. Pokojne pozdravila Kevina a zmizla v Harryho izbe. Keby v rukách nedržala ampulky s elixírmi, Hermiona by sa bola ochotná staviť, že táto pokojná žena nemohla byť zodpovedná za zdrogovanie hrdinu čarodejníckeho sveta.

Hlavou jej vírili myšlienky: Potrebovala nájsť niekoho, kto stál bližšie k tejto záhade, aby z neho vytiahla informácie. Koho poznala na oddelení škôd spôsobených kúzlami? Niekto z jej ročníka tu pracoval, kto to bol...

„Ach!“ vykríkla, keď si spomenula. „Kevin, poznáte Justina Finch-Fletchleyho?“

„Či poznám? Na Rokforte mi bol ako starší brat. Pomohol mi získať aj tento flek – dostal ma v tomto roku na pohovor, pár mesiacov pred ukončením štúdia. Chlapík na pohľadanie. Mrzí ma, že odišiel.“

Hermione sa zovrelo srdce.

„Čudná vec,“ pokračoval strážca. „Snažil som sa mu pred pár týždňami poslať sovu, aby som zistil, ako sa má – odišiel ešte predtým, než som sem nastúpil, a vôbec som sa nedozvedel kam. Ale Caddie, moja sova, sa ihneď vrátila rozčúlená s listom stále upevneným na nôžke. Neviete, kde je teraz, však?“

Hermiona sa naňho zhrozene zadívala. Nikdy jej nenapadlo, že ministerstvo môže poslať niekoho do vyhnanstva a naozaj to dokázať udržať v tajnosti.

„Zabudnite na pána Finch-Fletchleyho,“ ozval sa Snape podráždene. „Ihneď mi zožeňte Malfoya. Tá Potterova liečiteľka je matkou Waldena Macnaira.“

Macnair, pracujúci na ministerstve ako kat nebezpečných zvierat. Macnair, smrťožrút. Macnair, zabitý Harrym Potterom v bitke o Rokville.

Chvatne sa rozlúčila s Kevinom, budúcim aurorom, ktorý jej poskytol cenné informácie, a utiekla.

* * * * *

Sídlo Malfoyovcov bolo postavené na vrchole dosť veľkého kopca a Hermionu by v šťastnejších časoch pobavila predstava, že sa na svoje okolie pozerá zvrchu. No dnes v gotickej architektúre nevidela nič iné okrem hrozby a tmavé mračná nad ňou ten dojem len umocňovali.

Dovnútra ju vpustil domový škriatok. Zaviedol ju do prijímacieho salóna a zajachtal, že privedie pána, hneď ako dorazí. Hermiona vypudila z mysle rozladenie, ktoré vždy pociťovala pri pohľade na Malfoyových týraných sluhov – tá záležitosť bude musieť počkať.

„Keďže je doma, môžeme vylúčiť možnosť, že sa spojenie prerušilo, lebo padol do rúk ministerstva. Pri komunikácii s ním vychádzajte z predpokladu, že je nebezpečný. Snažte sa uňho nevzbudiť podozrenie,“ vychrlil na ňu prúd slov. „Majte na pamäti, že je presvedčený, že neviete o ničom z toho, čo sa stalo v čarodejníckom svete za posledný týždeň. Majte prútik poruke a buďte pripravená naňho použiť Stupefy, ak budete musieť, no ak to bude čo i len trochu možné, skúste sa tomu vyhnúť, lebo kúzla zoslané kýmkoľvek iným okrem Malfoya aktivujú alarmy. Smiem vám pripomenúť, slečna Grangerová, že ste tam na vlastnú päsť a ja nemám žiadnu možnosť zohnať vám pomoc?“

Hlas mal naštvaný a tak trochu nervózny. Uvedomila si, že preňho nebolo ľahké poveriť špiónskymi úlohami niekoho iného, keď od výsledku závisela jeho budúcnosť. Z tlmenej ozveny krokov v ušiach vyvodila, že sa prechádzal.

Čoskoro sa v chodbe rozľahla ozvena hlasnejších krokov a upozornila ju na Malfoyov príchod.

„Čomu vďačím za... česť vidieť vás?“ spýtal sa s neúprimným úsmevom.

„Pán Malfoy,“ prehovorila, pričom naklonila hlavu nabok a zovrela pery, pretože takto naňho zvyčajne reagovala. „Na Delfskej ceste číslo dvadsaťsedem už nemáme voľné spálne a povedali ste, že len čo bude posledná obsadená, pridáte ďalšie poschodie. Mohli by ste sa o to teraz postarať, prosím?“

Pery sa mu zvlnili. „Momentálne som zaneprázdnený. Iste to môže počkať.“

„Nemožno vopred povedať, kedy ministerstvo vyhostí ďalšieho čarodejníka či čarodejnicu.“

„Ak sa zaručene dozviem, že sa tak stane, dom potom môžem upraviť raz-dva.“

„Radšej by som bola pripravená vopred.“

„Povedal som vám, že mám na práci čosi inšie.“

„Ale, pane...“

„Vážne pôsobíte zúfalo, slečna Grangerová,“ zatiahol. „Tak čo je za tým?“

Civela naňho, krv jej hučala v ušiach miesto toho, aby tiekla do mozgu a pomohla jej premýšľať.

„Povedzte mu, že pán Nott má problémy si zvyknúť,“ zamrmlal Snape znepokojene.

Nanešťastie, Theovi sa darilo a Malfoy to vedel, keďže ho pred pár týždňami navštívil. No ten nápad bol dobrý.

„Bojím sa o profesora Snapa,“ vyhŕkla. „Prosím, musíte mi pomôcť.“

„Čože?“ spýtal sa Malfoy.

„Čože?!“ zasyčal Snape.

„Nevychádza zo svojej izby. Nechávam mu pred dverami tácky s jedlom, no neje. Ste viac-menej jeho priateľom – mal by vás počúvnuť.“

„Domnievam sa,“ dodala, keď bolo jasné, že sa Malfoy snaží vymyslieť spôsob, ako sa z toho elegantne vykrútiť, „že ste stále jeho dlžníkom.“

„Fajn,“ ironicky sa uškrnul a vytiahol prútik z rukáva. „Primiestniť!“

Hermiona vypustila dych, ktorý zadržiavala, keď sa prasknutím objavila v uličke pri dome na Delfskej ceste číslo dvadsaťsedem – pravdepodobne pritom aktivovala alarmy na Malfoy manore, no bolo jej to fuk – a vpustila ich oboch dovnútra. Dúfala, že Snape z rozhovoru vydedukoval, kam majú namierené. V obývačke panovalo hrobové ticho. Schodisko vedúce na štvrté poschodie bolo tiež ako vymreté. Keď sa priblížili ku Snapovým zavretým dverám, Hermiona si pomyslela, že ak nie Lucius, tak to hrozné napätie ju celkom iste zabije.

„Až po vás,“ riekla a hlas mala prekvapivo pokojný.

Vrhol na ňu jeden zo svojich bohovia-medzi-sviňami pohľadov a prekročil prah.

S kvílením banší naňho z jednej strany zaútočil Fred – Snape sa vrhol za jeho pravou rukou, no takmer to nestihol – Malfoy sa začal hádzať na dlážke z tvrdého dreva a udrel Freda do brady.

„Sadnite si naňho, slečna Grangerová!“ skríkol Snape a to celkom zvrátilo vývoj.

„Ty špinavá malá humusáčka!“ vyštekol na ňu, hlas mal od hnevu zmenený na nepoznanie. „Ty zákerná suka! Ty...“

V tom Snape využil moment, že mal otvorené ústa, a nalial mu do nich tekutinu z ampulky s veritaserom, ktorá, ako Hermiona dúfala, zodpovedala trom kvapkám.

Výsledok bol okamžitý. Vzpierajúci sa Malfoy stratil vládu nad svojím telom a hlava mu s tupým zadunením dopadla na podlahu. Chladné sivé oči potemneli a on bez slova civel na strop. Hermiona sa roztrasene nadýchla, vstala a oprela sa o stenu.

„Ak vynecháme improvizáciu,“ povedal Snape a zadíval sa jej smerom, „ako špiónka ste... znesiteľná.“

„Predpokladám, že je to o stupienok viac od neznesiteľnej,“ zamrmlala.

„Tak čo?“ dožadoval sa Fred hrubo a šúchal si pritom bradu. „Otázky, špásy bokom!“

„Lucius,“ prehovoril Snape a strelil zlovestným pohľadom po Fredovi, „povieš mi, ako si zapojený do vyhostení, ktoré prebehli v poslednom čase?“

Malfoyov hlas – zbavený hnevu, povýšenosti a všetkého, čím bol vždy naplnený – odvetil: „Cez Theodora Notta, syna môjho bratranca.“

„To je jediné spojenie? Nie si za ne akýmkoľvek spôsobom zodpovedný?“

„Nemám s tým nič spoločné,“ odvetil monotónnym hlasom.

„Ste si istý, že sa tá vec vo vašom habite neskazila?“ spýtal sa Fred.

„Ak by si sa obťažoval počas posledného roka na Rokforte čo i len trochu učiť, vedel by si, že veritaserum vydrží skoro večne,“ ozvala sa Hermiona, ani nie tak podráždená ním, ako situáciou. Nielenže sa podľa všetkého dostali do slepej uličky, no pravdepodobne si práve spálili jediný most.

Snape sa chvíľu bezradne díval na Malfoya a potom to skúsil znovu: „Prečo si potom neinformoval slečnu Grangerovú, keď sa začali útoky smrťožrútov, alebo keď ministerstvo prijalo zákony o informáciách?“

„Nemám prsty vo vyhosteniach, ale vyhovovali mojim zámerom. Chcem byť ministrom. Dokážem oveľa ľahšie poraziť Fudgea než Weasleyho. Ak je mimo hry a všetečná humusáčka mu nestihne na poslednú chvíľu zariadiť milosť, určite vyhrám. Mám v úmysle bezpečne ju držať v tomto dome.“

„Ty idiot!“ začal Snape. „Nenapadlo ti, že Fudge – alebo niekto na ministerstve – mení pravidlá hry, zatiaľ čo my tu príjemne debatujeme?“

„Všimol som si rozdiel. Ale netrápi ma. Čarodejníci budú túžiť, aby ho nezvolili, keďže sú ich slobody potlačené.“

„No ja som ten dojem nemala, keď som sa dnes dostala do Šikmej uličky,“ zamrmlala Hermiona.

„Čo vieš o incidentoch vyvolaných smrťožrútmi?“ spýtal sa Snape omámeného muža.

„Viem len toľko, o čom informoval Prorok. Domnievam sa, že je to buď nová tlupa čarodejníkov, alebo prisluhovači tej predošlej. Veľa blízkych stúpencov Temného pána bolo zabitých.“

„A Harry Potter? Vieš, čo je s ním?“

„Je v kóme U svätého Munga. Počul som, že bol napadnutý smrťožrútmi. Neviem, či je to pravda.“

„Kto je jeho liečiteľkou?“

„Neviem,“ odvetil znovu.

Fred potichu zaklial. „Získajme aspoň aký-taký prospech z toho séra pravdy – spýtajte sa ho na niečo trápne.“

„Lucius, dočerta s tebou,“ zavrčal Snape, teraz si už istý, že bojuje s veternými mlynmi, „povedz mi niečo užitočné!“

Nebola to celkom otázka, a tak svetlovlasý muž na zemi naďalej mlčal.

„Čo,“ spýtala sa Hermiona, „ste zamýšľali urobiť po zvolení za ministra? Nechali by ste nás tu?“

„Nie. Chystal som sa omilostiť všetkých, ktorí boli vyhostení. Okrem Weasleyovcov.“

„Ach, to je milé!“ ozval sa Fred. „Jednoducho úžasné! Nech žije náš víťazný hrdina!“

Snape pozrel na Hermionu zo svojho miesta na dlážke a vyzeral tak skleslo, že sa musela premôcť, aby ho chlácholivo nepotľapkala po pleci.

„No, vylúčili sme jednu pravdepodobnú možnosť, pán profesor,“ povedala a sadla si vedľa neho do tureckého sedu. „Aj to niečo znamená.“

„Áno,“ odvrkol. „Jeden dole. Zostáva ďalších desaťtisíc.“

„Nuž, aspoň vieme, že Harryho liečiteľka je do toho nejako zapletená.“

„Spútajte ho, dobre?“ vyhlásil a vstal, aby pohľadal niečo vo svojom habite, zatiaľ čo ona vykúzlila povrazy, ktoré mali udržať Malfoya.

Snape sa vrátil s ďalšou ampulkou a ona zo závanu zázvoru usúdila, že to bol protijed na veritaserum.

Tri kvapky. Krátka pauza.

„... podradná dievka! Ty...“

„Áno, myslím, že to stačilo,“ prehovoril Snape sucho. „Bol to môj nápad, Lucius, takže tvoje prekvapivo vulgárne urážky sú určené nesprávnej osobe.“

Malfoy zazrel na majstra elixírov, zdalo sa, že od hnevu stratil reč.

„Možno by si sa rád dozvedel, prečo sme ťa sem pozvali?“ spýtal sa Snape.

„Možno by som ti rád narovnal fasádu, bratranček.“

„Veľmi milý ako vždy. Nezízajte na mňa s otvorenými ústami ako ryba, Weasley! Veľmi dobre viete, že sme všetci nejakým spôsobom spriaznení. Aby som bol presný, Malfoy je mojím bratrancom z tretieho kolena. Nečudoval by som sa, keby ste ním boli tiež.“

Fred vyzeral zdesene.

„Niekto z ministerstva – ako sa domnievame – zdrogoval Pottera, aby to vyzeralo, že je v kóme,“ pokračoval Snape tým istým podráždeným tónom. „Poslali ma do vyhnanstva, lebo som to odhalil. Samozrejme som si myslel, že o tom vieš; inak by som ti o tom v umyvárni povedal. Predpokladám, že keď si nadškrtol, že „vieš“, vedel si len o vyhostených čarodejníkoch.“

Malfoy sa upokojil. „Asi som podcenil situáciu,“ povedal trochu škrobene. „Ministerstvo to musí mať pevnejšie v rukách, než som sa domnieval.“

„Uvedomuješ si, že je dosť možné, že sa vo chvíli, kedy sa im bude zdať, že by si mohol vyhrať nad Fudgeom, ocitneš na tomto mieste natrvalo?“ spýtal sa Snape.

To mužovi pred ním zrejme nedošlo, pretože zbledol.

„Počul som, že Marseille je v tomto ročnom období krásne,“ dodal Snape konverzačným tónom.

„Malfoyovci neutekajú.“

„Z Mafoyovcov by boli hrozní muklovia.“

„Budem ministrom.“

„Vieš, keď ťa vykopnú, zhabú ti majetok,“ pokračoval Snape, akoby ho neprerušil. „No som presvedčený, že slečna Grangerová ťa tu ochotne prichýli a nájde ti prácu. Zdá sa, že je tu množstvo voľných miest u smetiarov.“

Nastalo dlhé napäté ticho.

„Nuž, keď ste už tu,“ prerušila ho napokon Hermiona, „čo tak pridať to piate poschodie?“

A/N: Tisifoné Basilová je vymyslená postava, ale jej priezvisko nie. V kánone bol muž menom Basil, ktorý pracoval na Oddelení čarovnej prepravy; keby vás to náhodou zaujímalo.