Preklady fanfiction Harryho Pottera

Trinásta kapitola – Grangerová, Hermiona Grangerová

Fred vošiel do dverí desať minút po Hermioninom odchode do Šikmej uličky a vytrhol Snapa z hlbokého zamyslenia.

„Pracujete vy vôbec niekedy?“ vyštekol starší muž, lebo nemal náladu na Weasleyovcov.

„Áno,“ odvetil Fred a prekrížil si ruky. „Striedame sa s Georgeom.“

Snape prekvapene zažmurkal. „A čo robíte?“

„Vedieme hračkárstvo, prirodzene,“ uškrnul sa. „Len čo prídeme na kĺb tým muklovským vecičkám, začneme vymýšľať vlastné.“

„Chráň nás Nimue,“ podotkol Snape sucho, no pripomenulo mu to slová, ktoré povedala Hermiona o dvojčatách a technike. Chvíľu so sebou zvádzal vnútorný boj, než sa zmieril s nevyhnutnosťou pokračovať v rozhovore. „Povedzte mi, Weasley, či by sme nejaký muklovský prístroj mohli po úprave použiť v čarodejníckom svete?“

„To asi nemá veľký zmysel. Muklovia sa iba snažia vykompenzovať mágiu.“

„Bolí ma to priznať, ale ich komunikačné zariadenia sú lepšie. No pozor, iba ony!“ Zamračil sa na svoj odev, ktorý pozostával z čiernej košele na gombíky a čiernych nohavíc bez akýchkoľvek gombíkov, až na kovový výmysel, ktorým pohŕdal.

„Čo navrhujete?“ Freda to očividne zaujalo a vkĺzol do kresla vedľa Snapa.

„Chcem upraviť mobilný telefón tak, aby sme boli v spojení so slečnou Grangerovou, keď sa bude potulovať v čarodejníckej komunite.“

„Ohohó!“ Keď Snape nezareagoval na provokatívne zakývanie obočím, Fred pokračoval: „Skrátka, aby sme sa s ňou mohli porozprávať, však?“

„A tiež počuť, čo sa vôkol nej deje. Nie je špiónkou a nikdy ňou nebola. S najväčšou pravdepodobnosťou jej ujdú dôležité detaily.“

„Nuž... prvý problém spočíva v tom, že zložité muklovské vynálezy sa v blízkosti trvalého magického poľa kazia – pri mojom otcovi by som to mal vedieť. Takže je potrebné ochrániť buď celú tú vec, alebo jej najdôležitejšie časti. Potom s nimi môžete neobmedzene baštrngovať“ – zakašľal, aj keď Snapovi ten zvuk nejasne znel ako lietajúce auto – „ alebo ich vziať na miesta s vysokou koncentráciou kúziel, ako je Rokville.“

„Bežné cloniace zaklínadlo?“

„Hej. Druhým problémom je...“

„...zjavne, urobiť ich neviditeľnými.“

Neočakávaná štipka Snapovho humoru prekvapila Freda natoľko, že sa rozosmial. Druhý muž s nepatrným úškrnom pokračoval: „Myslím, že splývacie zaklínadlo bude postačovať.“

„Hermiona nemôže chodiť hore-dole s rukou pár centimetrov od ucha, pokiaľ sa ľudí nesnažíme učičíkať jej impozantným výzorom,“ riekol Fred. „No som presvedčený, že sa u ocka v robote nájde niečo, čím sa to vyrieši. Čo takto menší výletík?“

Snapa znepokojilo, že po tom nešťastnom slovnom spojení pocítil príval viny. Ignoroval ho a prikázal:

„Veďte ma, Weasley!“

* * * * *

Hermiona vošla do domu na Delfskej ceste číslo dvadsaťsedem krátko pred poludním a udivil ju pohľad na Snapa a Freda, ktorí na niečom spoločne pracovali.

„Ha! Podarilo sa!“ zvolal Fred skôr, než si ju všimol. „No, a teraz je rad na tebe. Švihaj sem a vyskúšaj si to!“

„Slúchadlá?“ spýtala sa, keď jej ich podal. Boli pripojené k mobilu, ktorý si nechala v kancelárii, keď odišla.

„Snape dostal skvelý nápad – no fajn, sú ti akurát – pripevniť ich na teba, aby sme sa mohli z pohodlia domova naladiť na čarodejnícky svet. Chceme ich zneviditeľniť a spraviť nepoškoditeľnými... lepšie povedané, urobíš to ty.“

Hermione poskočilo srdce od radosti. To bolo geniálne! Bude môcť zbierať informácie, čo práve zúfalo potrebovali, a Snape bude akoby hneď vedľa nej so svojimi radami a ďalším párom uší. Samotný majster elixírov sa však na ňu ostražito zadíval – takmer ako keby dúfal v jej uznanie, no neočakával ho.

„To je úžasné, pán profesor!“ povedala a široko sa naňho usmiala. Na odpoveď mu mierne šklblo kútikmi pier. „Ďakujem vám. A tebe tiež, Fred – budem sa cítiť ako James Bond.“

„Muklovský špión s množstvom dômyselných vecičiek,“ teatrálne šepol Fred Snapovi a ten obrátil oči stĺpkom.

Hermiona odovzdala Snapovi tašku s prísadami do elixírov a zoznamom objednávok, zatiaľ čo Fred natieral na chlieb hrubú vrstvu arašidového masla a džemu pre rýchly obed. Potom im porozprávala znepokojivé novinky o nedávnych napadnutiach podobajúcich sa na útoky smrťožrútov a o Oddelení informácií.

Snape sa hneď dotkol zásadného problému, ktorý ju trápil. „Teraz musíme predpokladať, že Malfoy je do toho nejakým spôsobom zapletený, lebo inak by už k nám vpadol s týmito správami.“

„A keďže vie, kde sme,“ dodala skrúšene, „môžeme byť vo veľkom nebezpečenstve.“

„PRÁVE TO VÁM CELÝ ČAS HOVORÍM!“ zvolal Fred a rozhodil rukami.

„Keby nás chcel zabiť, mal na to nemálo príležitostí,“ poznamenal Snape. Otočil sa k Hermione. „Viete ho sem prilákať?“

„Azda...“

„Výborne.“ Uchmatol si z taniera ďalší sendvič. „Čírou náhodou mám v habite ešte jednu fľaštičku veritasera.“

Keď sa Fred prestal dusiť kúskom jedla, ktorý sa snažil prehltnúť, pozrel úctivo na Snapa. „Odvolávam všetko zlé, čo som o vás kedy povedal.“

Hermiona si odfrkla a vytiahla prútik. „Áno, no to ešte chvíľu potrvá, takže najskôr začarujme telefón. Ktoré časti mám ochrániť?“

„Úplne všetky,“ riekol Fred. „Takže naň zošli splývacie zaklínadlo.“

„Až keď sa spojíme,“ prerušil ich Snape prudko.

Vyťukala 12 a stlačila tlačidlo „volať“, aby sa utvrdila, že sa navzájom počujú, než dokončí obe kúzla. Neviditeľný telefón jej ľahko vkĺzol do vrecka a neviditeľné slúchadlá si založila na hlavu ako čelenku do vlasov.

„Tak fajn, pôjdem navštíviť Harryho – áno, pôjdem, pán profesor. Mojou prvoradou prioritou je dostať ho odtiaľ a potrebujem lepšie preskúmať jeho nemocničnú izbu. Potom sa stretnem s Malfoyom.“

„Tak dobre,“ súhlasil Snape. Zrazu natiahol krk a pristúpil k nej.

„Čo...“

Rukami jej vošiel do vlasov. Hermiona dvakrát zažmurkala presvedčená, že sa pomiatla. Stuhla na mieste, keď jej dlhými prstami prechádzal po kučeravej kope vlasov.

„Tak je to lepšie,“ podotkol a kriticky sa na ňu zadíval. „Bolo evidentné, že vám ich niečo drží. Pozdravte odo mňa Pottera.“

Keď prišla na to, ako opäť začať normálne dýchať, bol už v kuchyni. Ryšavec sediaci pri stole vyzeral, že čo nevidieť vybuchne od veselosti.

„Ani... slovo, Fred Weasley!“ oborila sa naňho a ufrnkla preč.

* * * * *

Nemocničná izba vyzerala skoro rovnako, ako si pamätala – priestranná a plná aurorov. Aj tak musela pred vstupom odovzdať prútik a dovoliť strážcovi, aby nad ňou mávol svojím prútikom kvôli kontrole na prenášadlá. Posadila sa vedľa mladíka v bezvedomí, vzala mu ruku do dlaní a krúživým pohybom ju hladkala v nádeji, že ho to do istej miery uteší a trojicu aurorov unudí. Po niekoľkých minútach si všimla, že sa stiahli, aby pokračovali v načatom rozhovore, a opatrne sa rozhliadla po miestnosti.

Bola asi taká veľká ako spálňa jej rodičov, no bez nábytku, až na Harryho posteľ, kreslo, v ktorom sedela, a dlhý stôl pokrytý pohľadnicami a kyticami kvetov. Boli tam len jedny dvere a žiadne okno. Zaťala zuby a premýšľala o inom spôsobe, ako sa dostať dnu: možno ventilačné potrubie? No nie, v čarodejníckom svete neexistovalo nič také ako kúrenie a klimatizácia...

Začínala strácať nádej. Pri pohľade na nevinne vyzerajúci „medikament“, v skutočnosti Dúšok živej smrti, ktorý neúprosne kvapkal Harrymu do žily, pocítila intenzívne nutkanie vytrhnúť mu ihlu z tela a pokúsiť sa dohovoriť s aurormi – nemohli byť do toho všetci zapletení, však áno?

Prirodzene, nie – no určite boli poučení, aby ho chránili za každú cenu, neustále pripravení na úskoky, a jej konanie by sa javilo ako typický príklad. Oprela si líce o jeho ruku a bojovala so slzami rozhodnutá nezačať vzlykať, pokiaľ Snape počúva.

„Slečna? Váš čas vypršal,“ riekol súcitne jeden z aurorov. „Dovolil by som vám zostať tu dlhšie, no čo nevidieť príde jeho liečiteľka.“

„Slečna Grangerová,“ zamrmlal jej Snape do ucha a jeho hlas ju ako záchranné lano vytiahol zo zúfalstva, „nech vám ani nenapadne odísť z nemocnice bez zistenia, kto je tá liečiteľka.“

Pozn. prekl.: Názov kapitoly je parafrázou vety, ktorou sa v knihách a filmoch predstavuje známy muklovský špión: „Bond, James Bond.“