Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dvanásta kapitola – Odhalenia

Hermiona sa zobudila zavčas rána a rýchlo sa obliekla celá nedočkavá zájsť do lekárne po prísady do elixírov. Pravdupovediac bola ešte nedočkavejšia, kedy už konečne vypadne z domu. V čarodejníckom svete nebola odvtedy, čo odtiaľ odišla, aby pomohla vyhosteným. A hoci svoje slová vyrieknuté pred Snapom o frustrácii z miernej zaujatosti voči muklorodeným myslela vážne, mala pocit, že sa medzi bývalými čistokrvnými zblázni. Nikdy obzvlášť netúžila po deťoch, a teraz sa cítila, akoby ich mala temer tucet.

Nahlas sa rozosmiala. Jej hlas sa rozľahol inak tichou obývačkou. Koľká irónia! Veď tu bola najmladšou.

„Niečo vás pobavilo, slečna Grangerová?!“

Hermiona potlačila nutkanie zajačať, otočila sa a našla Snapa sedieť v kúte pred počítačom.

„Skoro som kvôli vám zinfarktovala,“ povedala a neisto sa naňho usmiala. „Čo robíte?“

„Skúmam telefóny,“ odvetil odmerane. Keď pristúpila bližšie, uvidela, že má otvorených niekoľko webových stránok. „Vaše vysvetlenie o spôsobe ich fungovania malo ďaleko k dokonalosti a mal som pochybnosti, že by ste ocenili, keby som spoločný aparát rozobral na súčiastky.“

„Prečo ten náhly záujem?“

„Možno... tu na chvíľu uviaznem. Nechcel by som sa slepo trmácať v tomto bizarnom svete.“

Hermiona úplne chápala, čo ho k tomu motivovalo, keďže kedysi cítila to isté – hoci v oveľa pozitívnejšom zmysle – keď zistila, že je čarodejnica.

„Potom by ste mali tráviť viac času s dvojčatami. Sú blázni do techniky; čudujem sa, že im trvalo tak dlho, kým si kúpili vlastný počítač.“

„Šesť a pol roka učenia tých rozčuľujúcich švindliarov mi bohato stačilo,“ podotkol sucho a zodvihol obočie, keď si všimol jej plátennú tašku. „Chystáte sa niekam?“

„Do Šikmej uličky.“

Tvárou mu preletel dotknutý výraz skôr, než sa prinútil tváriť ľahostajne. Jej slová boli zle načasovanou pripomienkou toho, čo stratil, nasledujúcou po ubíjajúcej hodine zahĺbenia do muklovskej techniky.

Jeho školské roky na Rokforte boli napriek emocionálnej traume intelektuálne nenáročné; nebol zvyknutý, aby ho čokoľvek vyviedlo z konceptu. No pri skúmaní fungovania telefónu mal po prvý raz dojem, že nebol iba donútený vzdať sa výhod mágie, ale i uvrhnutý do takého odlišného spoločenstva, že si nemohol prečítať o zaujímavom striebornom mobile schovanom vo vrecku bez vyhľadania každého druhého slova v slovníku. Anténa. Kanál. Vysielač. Frekvencia. Analógový. A len čo ich v slovníku nájde, je zasiahnutý spŕškou oveľa nezrozumiteľnejších výrazov.

Bolo to ako stáť na pohyblivých pieskoch; strašný, dusivý pocit. Ani v tých najdivokejších predstavách to nebol vhodný okamih, aby čelil muklorodenej čarodejnici, ktorá sa dokázala veľmi dobre prispôsobiť novému svetu, bola v tom nechutne dobrá a mohla sa vrátiť, kedykoľvek sa jej zachcelo.

„Tak si ten váš výletík užite,“ prehovoril uštipačne. „Nebudem vás zdržiavať.“

Hermiony, ktorá s ním deň predtým strávila prekvapujúco príjemné popoludnie v muklovskom Londýne, sa to dotklo oveľa viac, ako keby jej vynadal. V kútikoch očí ju zaštípali horúce slzy, čo ju ešte viacej nahnevalo. Výletík? Výletík?

Bod číslo osem: Je to odporný, úzkoprsý, nevďačný kretén.

Zhlboka sa nadýchla.

„Vy – vy – jeden NEZNESITEĽNÝ chlap! Evidentne túžite ísť so mnou, hoci ste prílišný slizolinčan, aby ste to priznali a povedali nahlas. Najradšej by ste tu neboli. Chcete späť svoj prútik a vadí vám, že ja stále mám ten svoj. Cítite sa slabý, a to neznášate. Nedokážem vám s ničím z toho pomôcť, no môžem vám zohnať prísady, čo som sa aj chystala, kým ste ma neprerušili – takže si prestaňte ako zvyčajne vybíjať svoju agresivitu na mne a láskavo si spomeňte, že som na vašej strane!“

Snape odrazu vstal, týčil sa nad ňou a takmer zúril od hnevu. Úplne ho zaskočila, neomylne ho zasiahla na najcitlivejšom mieste, ktoré mal v úmysle chrániť sarkazmom. Nikto okrem Dumbledora si nikdy nevšimol bolesť skrytú za úškrnom; nikto ho nikdy za to nesfúkol. Chcel tú bolesť preniesť na ňu. Chcel ju vidieť skrčenú na podlahe. Vidina potemnela a on si ju predstavil, ako kričí od bolesti, temer to mohol cítiť, vlastne samotný vzduch vôkol neho bol nabitý elektrinou...

...a potom čary vyprchali, hneď ako si uvedomil, čo sa deje. Odtackal sa späť do kresla a opierky zovrel tak silno, až mu zbeleli hánky.

Dostal sa nebezpečne blízko k výbuchu bezprútikovej mágie a ohrozil tým život mladej ženy, ktorá ho prichýlila z ulice, povedala, že mu bezvýhradne dôveruje a nikdy nespravila nič horšie, než že ho dožierala na hodinách. Cítil sa zle, a tentoraz za to nemohla mágia.

Aj keď Hermiona nemala tušenia, pred čím práve unikla, bola dosť vnímavá, aby rozpoznala, že sa skoro prestal ovládať. Neurčitý výraz bolesti na jeho tvári zadržal jej vlastný hnev.

„Viem, že to nemáte ľahké,“ povedala miernejšie. „Zvykli ste si na moc – nad mágiou i ľuďmi – a chcete ju späť. A ja vám v tom chcem pomôcť. No majte na pamäti, že ani teraz nie ste bezmocný, pán profesor. S vami máme oveľa väčšie šance na získanie prevahy.“

S maximálnym úsilím sa zdržal nutkania znovu sa uchýliť k posmeškom. Mal pocit, že sa k nemu správa protektorsky, no len čo sa nad to povzniesol, pochopil, že to, čo povedala, bolo takmer dojemné. Za celý svoj život sa ospravedlnil len raz a nemal chuť to opakovať, takže namiesto toho vstal, odkráčal ku dverám a na znak uzmierenia ich pred ňou podržal otvorené.

„Sily pôsobiace na ministerstve tiež nie sú bezmocné,“ prehodil. Keď prechádzala okolo, pristavil ju a šepol jej do ucha: „Buďte opatrná!“

* * * * *

„Zdrafíčko, ´ermiona – dáfno som ťa nefidel.“

Nízky robustný majiteľ lekárne Slizniaky a poldecáky sa na ňu spoza pultu široko usmial. Medzi radmi políc lemovanými drobnými krehkými fľaštičkami pôsobil smiešne nepatrične.

„Vzala som si na ministerstve dovolenku na pár mesiacov,“ vysvetlila. „Odišla som k muklom... potrebovala som si oddýchnuť.“

Jeho okrúhla priateľská tvár sa skrivila do výrazu veľmi blízkemu rozmrzelosti. „To ja by som si potrebofal oddýchnuť od toho prekliateho ministerstfa. Fieš, že pridali tucet nariadení, ktoré ma postihli? Fšetky obchody musia nahlasofať Oddeleniu informácii každý nákup a predaj, každučkú maličkosť, ktorá sa tu udeje.“

„Oddelenie informácií – kedy ho vytvorili?“

„F rofnakom čase ako nofé zákony. Tuším f piatok.“

Pocítila nával rozmrzenosti, že ju Malfoy prostredníctvom sovy okamžite neinformoval. V duchu si to spočítala a dospela k názoru, že tento vývoj udalostí – i keď hrozivý – by si nemal vyžiadať zmenu v plánoch týkajúcich sa prípravy elixírov. Napokon nie je nič čudné na slečne Grangerovej, odborníčke na elixíry, ktorá si privyrába počas obdobia, čo nedostáva výplatu z ministerstva. Nikto nemusí vedieť, kto tie odvary v skutočnosti pripravuje.

„Sam,“ ozvala sa, „je pravda, že potrebuješ pomôcť s hotovými zásobami?“

„´rom do toho! Som f podstate na mizine, ani jeden spoľahlivý fýrobca na obzore a dobre fieš, že nemôžem fariť elixíry na fšetko,“ zahorekoval a zdvihol nahor hrubé prsty. „Prečo? Čo ponúkaš?“

„Úspory mám temer na nule,“ zaklamala, usúdila, že to bude dobrá zásterka, ak by sa ministerstvo začalo diviť, ako sa živila po všetky tie mesiace, a prečo sa náhle znovu objavila. „Môžem od teba nakúpiť prísady a ihneď začať.“

„Ach, dušička, to by bolo skfelé!“ úprimne sa zaradoval. „Dám ti, samozrejme, fýhodné ceny na všetok tovar. Počkaj chfíľu, fypíšem ti objednáfku.“

Potom, čo ju Sam naškriabal na kus pergamenu, strávila niekoľko hodín vyberaním všetkých prísad, čo potrebovala. Neponáhľala sa a vychutnávala si protichodné vône toho miesta. Nakoniec sa vrátila k pultu a majiteľovi podala mešec s galeónmi.

„Nechaj si ich,“ riekol prosto. „Fiem, že si už šforc. Ferím ti.“

Pocítila prílev vďačnosti – nikdy na ňu nehľadel zvrchu, hoci bol čistokrvný – no napriek tomu mu vtisla peniaze do dlaní. „Poslúžia ako naša zmluva, čo ty na to? Nepotrvá dlho, kým ich dokončím. Nebudem hladovať.“

„Sam,“ dodala vzápätí bez rozmýšľania. „Nakoľko je to teraz zlé?“ Mala na mysli ministerstvo, no usúdila, že neurčitá otázka bude bezpečnejšia.

„Určite znepokojifé. Fšetky tie príbehy v Proroku o tom, ako napadli ľudí, ako napríklad chudáka ´arryho Pottera. Ach, áno,“ pokračoval, keď si všimol jej pohľad plný prekvapenia a zdesenia, „ty o tom asi ešte nefieš. Feľa ľudí f poslednom čase len tak-tak uniklo nehodám. Z čista-jasna sa zjafujú čarodejníci od ´lafy po päty f čiernom a pália kúzla na fšetky strany. Bojíme sa, že sa to stúpenci Ty-Fieš-Koho snažia nadfiazať, kde skončil. Takže by som sa naozaj nemal ponosovať na ministerstvo,“ dodal rozpačito. „Ufedomujem si, že sa nás len snažia chrániť. Žiadna čarodejnica či čarodejník dodržiafajúci zákon nenamietajú foči tomu, aby aurori fedeli, čo ľudia nakupujú. Deprimuje ma len tá papierofačka nafyše.“

Hermiona musela položiť svoj nákup, taká bola šokovaná. „Bol niekto vážne zranený?“

„Nie, fďaka Merlinovi. Teraz sú fšade aurori. Fari si si ich fonku nefšimla? Objafili sa tam pár týždňof po tom, čo bol ´arry zranený. Fyzerá to tak, že to bol z ich strany dobrý ťah. Tí temní čarodejníci nemôžu zostať na jednom mieste dosť dlho na to, aby napáchali škody.“

„Kedy sa tie útoky začali?“

„Azda pred pár dňami. Nedáfno.“

To objasňovalo, prečo jej pani Weasleyová a spol. nič nepovedali; boli už dva týždne na dovolenke v Rumunsku. No i tak to nevysvetľovalo Malfoyovo mlčanie.

„Dávaj na seba pozor, Sam,“ povedala, stisla mu ruku a rozhodla sa, že si kúpi noviny.

„Ty takisto,“ odvetil. „Ešte raz ti ďakujem za pomoc s elixírmi – si moja spása.“

O dve minúty neskôr si vopchala do tašky výtlačok Proroka a už-už sa chystala premiestniť, keď jej vbehol do výhľadu Dean Thomas a divoko mával rukami.

„Hermiona!“ zvolal. „Myslel som si, že si mala v pláne stráviť celý rok medzi muklami.“

„Nuž, musím si zarobiť trochu peniažkov, aby som to zvládla,“ riekla. „Práve som bola v Slizniakoch a poldecákoch popýtať sa na varenie elixírov na predaj.“

„Vieš, vážne by si sa mala vrátiť. Zlepšilo sa to tam, naozaj. Bol som povýšený.“

„Uťahuješ si zo mňa! Veď Dammers...“

„Ten mrzutý starý cvok odišiel do dôchodku. Urobil chybu pri príprave vybuchujúcej tekutiny, čo mohlo byť smrteľné, a tak usúdil, že je načase odísť. Takže tam teraz šéfujem ja. Prvý muklorodený vedúci oddelenia. Vlastne som rád, že si odišla na dovolenku,“ doberal si ju, „inak by si to bola asi ty.“

„Bola som presvedčená, že Fudge pri vymenúvaní za vedúcich uprednostňuje čistokrvných,“ namietla v rozpakoch.

„Zdá sa, že zmenil názor. Je to politik, nie? Myslím, že si konečne všimol, že tvoríme rastúcu časť jeho voličskej základne.“

„Zrejme by urobil čokoľvek, aby zostal ministrom.“

Keď sa pred nimi objavila Fortescueova cukráreň, Dean povedal. „Mohli by sme zájsť na skorý obed a trochu pokecať. Florean rozšíril jedálny lístok a už nepodáva len zmrzlinu.“

Znelo jej to lákavo. Časť z nej mu chcela porozprávať o všetkom: že ministerstvo zamlčiavalo pred ľuďmi informácie, vyhosťovalo čarodejníkov a možno dokonca – naozaj by to bolo možné? – hralo divadielko so znovuobjavením sa smrťožrútov. Avšak v ušiach jej zaznelo Fredovo varovanie. Rozhodla sa, že napriek tomu, že Deanovi bolo možné dôverovať – veď ho o rodičov pripravil Voldemort – mohol nechcene prezradiť detaily niekomu, komu by nemal.

„Sľúbila som Samovi, že okamžite začnem pracovať na jeho objednávke,“ povedala. „Čo tak nabudúce?“

„Iste,“ súhlasil, no vyzeral sklamane. „Chýbala si mi, vieš. Vo výskume a vývoji sú teraz samí chlapi.“

„Tam sa neuplatníš,“ riekla a objala ho voľnou rukou okolo pliec. „Tvoj talent na flirtovanie je vážne nevyužitý.“

„Aspoňže na oddelení zásobovania je zopár pekných dievčat. Prirodzene, ani zďaleka takých pekných ako ty.“

„No prirodzene.“

Usmiala sa naňho. Nakrátko sa jej vrátila dobrá nálada, kým na ňu znovu v plnej sile nedoľahla realita. „A ako to všetko zvládaš – počula som o nových útokoch...“

Stuhol a zamračil sa. „Poondiati smrťožrúti! Nikdy sa nevzdajú, to je jasné; skrátka čakajú na svoj čas. Ministerstvo tentoraz urobilo dobre“ – ukázal na aurora stojaceho v pozore neďaleko Zázračného zverinca – „aspoň tak nemám pocit, že som v neustálom ohrození. Poučili sa na vlastných chybách,“ dodal ponuro.

„Zlepšuje sa to trochu?“ spýtala sa.

„Každý deň mi niečo pripomenie mamu alebo otca. Každučký deň.“ Odmlčal sa a odvrátil pohľad. Keď sa k nej znovu otočil, na tvári mal tvrdý výraz. „Vybrali sme si svet obrátený hore nohami. Napadlo ti niekedy, že dejiny čarodejníckeho sveta možno spätne vysledovať naprieč vekmi vďaka sérii vzostupov a pádov Temných pánov?“

„Nuž, áno. Ale muklovia majú ten istý problém.“

„Muklovská Británia funguje v posledných dvoch generáciách dobre. Len na strane čarodejníkov to nemá konca kraja a do krížovej paľby sa dostávajú nevinní ľudia.“

Hermiona položila tašku na zem a rozpačito ho vtiahla do objatia. „Je mi to ľúto, Dean.“

„Hej,“ povzdychol si a pevne ju zovrel. „Aj mne.“

A/N: 1. Dean ako muklorodený: skutoční HP maniaci budú vedieť, že JKR plánovala Deana ako polovičného. Jeho otec bol čarodejník, ale Dean o tom nevedel, lebo jeho otca zabili smrťožrúti a on vyrastal s matkou a otčimom. Pre tento príbeh je to však vedľajšie; môžete ho brať ako muklorodeného alebo polovičného, ktorého všetci (vrátane neho) považujú za muklorodeného – pokiaľ ide o vnímanie, je to jedno. (Teraz už len dúfam, že nie je polovičným princom zo šiestej knihy.) Pozn. prekl.: My to už vieme ;-)

2. Sam: Je originálnou postavou, ale len preto, že nemáme žiadne informácie o majiteľovi lekárne. V príbehu predstavím ešte niekoľko originálnych postáv, no všade, kde je to možné, snažím sa vyhľadať a použiť postavy z kánonu.

3. „...k výbuchu bezprútikovej mágie a ohrozil tým život mladej ženy, ktorá... nikdy nespravila nič horšie, než že ho dožierala na hodinách.“ Snape Hermionu očividne nepodozrieva, že mu v prvom ročníku podpálila habit, ani že naňho v treťom ročníku zoslala kúzlo, ktoré ho v Škriekajúcej búde sknokautovalo.