Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ôsma kapitola – Vyhostení

Hermiona bola presvedčená, že bývalý špión bude viac nápomocný pri vytváraní stratégie než bývalý majiteľ obchodu so žartovnými predmetmi, a tak vzala dva taniere špagiet do Snapovej izby, aby zistila, či sa cíti na pracovnú večeru.

Našla ho sedieť opretého v posteli. Zdal sa slabý, ale nesporne pri zmysloch. S napoly rozopnutou košeľou vyzeral prístupnejší ako kedykoľvek predtým.

„Dokážete jesť a zároveň rozmýšľať?“ opýtala sa.

„Ak sa okamžite nenajem, asi už nikdy nebudem môcť myslieť,“ odvetil. „Uvedomujete si, že som od včerajšieho rána nemal v žalúdku nič okrem alkoholu, vody a tej mrazenej gebuziny? Usilujete sa ma zabiť, slečna Grangerová?“

„Už sa vám podarilo nazvať ma Hermiona,“ riekla vyčítavo.

„Hovoril som z cesty.“

„Chmm! Tu je vaša večera, ale neodídem, pokiaľ si nepohovoríme o ďalších krokoch. Je načase začať si zarábať na vlastné živobytie.“

„Fajn. Ja budem jesť, vy rozprávajte. Nemôžem si vytvárať domnienky, pokiaľ neviem, kto bol vyhostený a z akého dôvodu.“

Vložil si do úst obrovský hlt jedla a pozrel na ňu s očakávaním.

„Už viete o Weasleyovcoch a Theovi. Ďalšou bola Amelia Bonesová.“

„Čože? Počul som, že odišla do dôchodku.“

„To bola oficiálna verzia ministerstva a jej príbuzní ju ochotne rozširovali, lebo boli presvedčení, že zo svojho oddelenia spreneverila desať tisíc galeónov. Niekoľko dní pred jej zatknutím bol na jej účet u Gringottov vložený veľký obnos peňazí, hoci tvrdila, že s tým nemá nič spoločné.“

„Ak by bola ešte stále vedúcou Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva, asi by som práve teraz večeral vo Veľkej sieni,“ dodal ponuro.

„Nuž, nedokázala zabrániť vyhosteniu Weasleyovcov a Thea. Ale snažila sa, a to ju pravdepodobne odrovnalo. Povedala, že jej zástupca Dawlish – krstným menom asi Devon – je typom človeka, ktorý je presvedčený, že všetci naokolo sú zločinci. Je veľkým zástancom lámania prútikov. Teraz to má na starosti on.“

„Takže Bonesová by bola prekážkou, aby Temný pán mohol potichu prevziať moc zvnútra, kým Dawlish je paradoxne ideálny. Nebude sa priveľmi dôkladne zaoberať „dôkazmi“ a pravdepodobne donúti podriadených, aby nasledovali jeho príklad. Fajn. Ďalší?“

„Essex Stebbings, za špionáž.“

Snape si odfrkol. „Bifľomor. Obstojný v elixíroch; neobyčajne zlý klamár. Nemal na ministerstve na starosti dodávky prísad do elixírov?“

„Áno. Bol obvinený z odovzdania výsledkov tajného výskumu Nemcom.“

„Je pozoruhodné, že sa Európe podarilo vymaniť z Voldemortových pazúrov, len aby postúpila k malichernému haštereniu. Považoval by som to za zábavné, až na to, že čím viac sa Británia izoluje, tým vo mne silnie pocit, akoby sa zaťahovala slučka vôkol našich krkov.“

„Áno,“ prisvedčila Hermiona zachmúrene. „Niekto to môže veľmi ľahko využiť vo svoj prospech, však? No Essexovo vyhostenie som si nevedela vysvetliť, hoci si teraz myslím, že mohlo nejako súvisieť s Harrym. Okrem toho Essex vypĺňal žiadosti na prísady iba v rámci ministerstva, nie v Nemocnici svätého Munga, takže pochybujem, že by si bol schopný dať dve a dve dokopy a vyrukovať s Dúškom živej smrti.“

„V elixíroch ste boli o dosť lepšia než on. Aj keby Pottera navštívil, určite by na to neprišiel, keď sa to ani vám nepodarilo,“ ozval sa Snape a vystrúhal jej tým kompliment akoby nič, i keď bol jediný, ktorý kedy od neho dostala. Mierne sa jej zatočila hlava. „O jeho kauze popremýšľame neskôr,“ dodal, potom odložil prázdny tanier nabok a spojil prsty do striešky. „Podajte mi, prosím, brko a pergamen.“

„Prepáčte, pán profesor, ale máme tu len muklovské písacie potreby. Je to súčasť reedukačného plánu.“

Vyšla von a o chvíľočku sa vrátila s linajkovým blokom a zapnutým guľôčkovým perom. Škaredo na ňu zazrel a potom aj na rozčuľujúce predmety, no vzápätí jej ich vychytil z rúk.

„Nemôžu byť až také zlé,“ protestovala a snažila sa pritom nesmiať.

„Sú na dotyk neprirodzené, tiež aj tak páchnu. A navyše sú škaredé.“

„Ale splnia svoj účel bez toho, aby vás zababrali atramentom od hlavy po päty. Vlastne vy ste sa toho nemuseli obávať,“ dodala huncútsky, „pretože, kto by si to všimol?“

„Ak ste už skončili s komentármi na adresu môjho šatníka...“

„Áno, áno. Ďalšia obeť. Tak sa na to pozrime... Corante Lovegood za sústavné nactiutŕhanie.“

„Vydavateľ Sršňa? Hmmm. To je viac-menej podobné Bonesovej prípadu. Ona bola symbolom spravodlivého presadzovania práva. On bol – bohužiaľ – najbližšie k tomu, čo by sa dalo nazvať slobodnou tlačou. Náš tajomný muž však o to zjavne nestojí.“

„Alebo žena,“ doplnila ho Hermiona. „Nezabúdajte, že môžeme mať dočinenia s Temnou – ehm – paňou. Nejako to nemá ten istý cveng...“

„Nech je akéhokoľvek pohlavia,“ prerušil ju zamračene, „tá osoba má pod kontrolou aurorov a správy – čo je evidentné, keďže Denný Prorok nepublikoval ani slovko o iných vyhostených okrem mňa a Weasleyovcov. A tie historky sa objavili zámerne, aby našu povesť definitívne zdiskreditovali. Bez opozičných novín nemáme priestor, aby sme informovali o našej situácii – či Potterovom stave.“

„No a nezabúdajte, že pokiaľ je to Fudge, potom je náš záporák schopný prijímať zákony. Z jeho hlavného oponenta pre znovuzvolenie sa stal mukel.“

„Rozhodne má to najlepšie postavenie, aby zmenil smerovanie ministerstva,“ ozval sa Snape, klopkal pritom perom o notes a civel do prázdna. „Jednako nemôžeme predpokladať, že je duchovným otcom celej tej záležitosti. Uvedomujem si, že baží po moci, no môžu byť do toho zapletené aj iné sily. Prirodzene, v tejto chvíli môžeme za nášho neznámeho nepriateľa považovať aj ministerstvo, lebo sa zdá, že sa spolčili.“

„To je logické. Takže – po pánovi Lovegoodovi prišiel na rad Ernie Prang, ktorý šoféroval Rytiersky autobus – teda až kým ministerstvo nevyhlásilo, že s ním vpálil do skupiny muklov vracajúcich sa z futbalu.“

„Nemôžem prísť na žiaden nekalý dôvod pre vyhostenie toho krátkozrakého starca. Mohol byť azda naozaj vinný?“

„Ani sám netuší. Povedal, že na ceste nebolo nikoho a potom sa pred ním z ničoho nič objavil hlúčik ľudí; príliš rýchlo na to, aby stihol zareagovať. Ďalej si už nič nepamätá. Domnieva sa, že stratil vedomie.“

„Zvláštne...“

„No a za ním nasledoval Mundungus, vyhostený za predaj šmeliny, o čom som presvedčená, že aj robil. Momentálne mám sto chutí vyraziť ho aj z Čarodejníckeho podzemia.“

„Hoci by ma to potešilo, napriek tomu si myslím, že bude lepšie držať ho tu, už len z toho dôvodu, že môže vyzradiť našu polohu.“

„Nemôže. Tento dom je pod kúzlom Fidelius – nechcela som, aby ministerstvo zistilo, kde som a čo chystám.“

Zdalo sa, že na Snapa to urobilo dojem. „Takže preto mi dal Lucius adresu na kúsku pergamenu. Kto je strážcom tajomstva?“

„Ja. Chcel ním byť on, no presvedčila som ho, že to takto bude bezpečnejšie.“

„Dobre,“ povedal zachmúrene. „Luciusovi verím len odtiaľ-potiaľ.“

„Ale... ale ja som sa domnievala... neveríte, že je naozaj zlý, však? Predstavte si, že som sa toho snoba zastávala zakaždým, keď sa doňho pustili dvojčatá...“

„Jeho spojenie so smrťožrútskym fiaskom ho ani v najmenšom neodradilo od myšlienky svetovej nadvlády. Takto vie, kde sme – i keď podstupuje riziko založenia samotnej skupiny odporu, takže summa summarum, je nepravdepodobné, že je tým kandidátom on.“

Odmlčal sa a pozrel do poznámkového bloku. „Chýba nám ešte jeden, nie?“

„Číslo jedenásť – vyhostený práve pred týždňom – pán Ollivander.“

Snape potichu zaklial. „To neveští nič dobré. Predpokladám, že keďže nemal žiadnych príbuzných, ministerstvo prevzalo kontrolu nad jeho obchodom a zásobami.“

„Presne v tom duchu ma informoval aj Lucius. Podľa jeho slov nechali ľudí v domnienke, že pán Ollivander zomrel, lebo rozširujú reči typu „ten chudák už viac nie je medzi nami“. No aký osoh by mali z toho, že budú mať jeho obchod pod palcom? Veď už i tak boli schopní vystopovať nezákonné kúzla zoslané Ollivanderovými prútikmi.“

„Áno – ale to je asi tak všetko. Bez zoznamu jeho zákazníkov, a tiež bez jeho súhlasu, nemohli pridávať nové sledovacie kúzla. V istom zmysle je toto vyhostenie najhrozivejšie zo všetkých. Odporúčal by som vám, aby ste nepoužívali prútik, pokiaľ neprídeme na to, čo ministerstvo zamýšľa.“

Hermiona si rozčúlene povzdychla. „Ak by pán Ollivander nebol taký tajomný, mohol mi to povedať sám. Nedostala som z neho viac než dvadsať slov od okamihu, kedy mi objasnil, že bol obvinený z predaja prútikov zhotovených tak nekvalitne, že v posledných mesiacoch vybuchli deťom do tváre.“

„Ach nie,“ dodala potom, čo si všimla jeho výraz, „žiadne dôkazy. Iba dokumentácia zo Svätého Munga a my už dobre vieme, nakoľko je dôveryhodná.“

Opäť poklepával perom o poznámkový blok a premýšľal nad zoznamom.

„Vôbec ste sa nezmienili o tom, kde bol zamestnaný pán Nott,“ ozval sa náhle.

„Hm, to je vlastne jedna z najčudnejších vecí. Bol Fudgeovým osobným strážcom. Človek by si myslel, že si ho ten idiot bude chcieť udržať nablízku.“

Snape nadvihol obočie. „Nott niečo vie. Spýtali ste sa ho na to?“

„Samozrejme, za koho ma máte? Ale trvá na tom, že nepozná žiaden dôvod, pre ktorý by ho Fudge chcel odstrániť z cesty. Tvrdí, že spolu dobre vychádzali, ak tomu možno veriť. V jeden deň ho sprevádzal na verejnom vystúpení, a na druhý už stál pred Wizengamotom. Zmienil sa, že Fudge bol k nemu krátko predtým trochu chladný, no to je celkom logické, keď uvážime, že minister je do celej veci nejakým spôsobom zapletený tiež.“

„Pokiaľ by sme boli presvedčení, že nejestvuje žiadne sprisahanie, potom sa nám ponúka jednoduché a zároveň drsné vysvetlenie. Po všetkých tých nedávnych obavách týkajúcich sa smrťožrútov v súvislosti s Potterovým prípadom sa Fugde rozhodne, že nie je vhodné, aby ho spájali so synom člena vnútorného kruhu, obzvlášť tak krátko pred voľbami. Príhodne ignoruje, že pán Nott nikdy nebol smrťožrútom. Skrátka antislizolinské tendencie vo svojej najhoršej podobe.“

Hermiona zagúľala očami. „Prečo by potom Thea jednoducho nevyrazil?“

„Iba vám ponúkam alternatívnu teóriu. Osobne som presvedčený, že tu ide o sprisahanie.“

„A čoho sa podľa vás týka? Dokážete sa z toho zoznamu vysomáriť? Rada by som verila, že sú všetky tie vyhostenia dôležité, no pri niektorých sa zdá, že nemajú inú pohnútku okrem oficiálneho vysvetlenia.“

„Je tu ešte jedna súvislosť, hoci je príliš nápadná, aby bola nápomocná. My, obete, sme čistokrvní čarodejníci. Ministerstvo zrejme počítalo s tým, že v muklovskom svete pôjdeme ku dnu – možno dokonca zomrieme. Okrem toho zatiaľ nevidím inú spojitosť.“

„Takže čo navrhujete?“ spýtala sa.

„Potrebujeme viac faktov. Asi by ste sa mali trochu nenápadne povypytovať. Inak budeme nútení počkať, až kým ministerstvo nepodnikne ráznejšie kroky. Neviem, ako by sme za súčasného stavu dokázali ten komplot odhaliť, či dokonca vyslobodiť Pottera, lebo netuším, komu môžeme dôverovať.“

Povzdychol si a Hermiona si uvedomila, že je vyčerpaný. Tvár mal temer takú bielu, ako bola jeho košeľa, až na tmavé kruhy pod očami. Vstala zo stoličky a presadla si na posteľ, potom mu odhrnula vlasy z čela a priložila naň dlaň, aby zistila, či nie je horúce.

„Čo to robíte?“ vyštekol, nervózny z jej blízkosti.

„Stále sa necítite dobre, pán profesor. Nemala som vás preťažovať tak skoro po tom, čo ste si krátili čas varením sa zvnútra.“

„Bezprútikovú mágiu je možné vykonávať aj bez ujmy...“

„Len ak je vám fuk, že si najprv ublížite, kým získate nevyhnutnú prax,“ namietla Hermiona a položila pero s notesom na nočný stolík. „Pospite si ešte. Tiež si môžem spokojne oddýchnuť s vedomím, že ste mi prisľúbili, že už svoje zdravie neohrozíte.“

Snape sa sotva badateľne uškrnul, len čo za sebou zatvorila dvere. Vlastne jej nič nesľúbil. Poznal muklov natoľko, aby si bol vedomý, aký význam pre nich malo podanie ruky, no slečna Grangerová si zjavne nevšimla, že pre čarodejníkov nič neznamenalo.

Hoci nemal v úmysle pokúšať sa o bezprútikovú mágiu priamo teraz, usúdil, že o deň či dva by ju mohol zvládnuť, tentokrát vo viacerých rozumných krokoch. Okrem hlbokej zúfalej túžby znovu nadobudnúť základnú silu, ktorú poznal celý svoj život, začínal mať dojem, že by to mohla byť užitočná zručnosť, keďže ministerstvo mohlo kontrolovať kto-vie-čo u všetkých prútikov vyrobených v tuzemsku. Aj jeho panovačná kurátorka by v tom mohla nájsť logiku.

Jednoducho jej o tom nepovie, pokým to nebude hotová vec.

A/N: 1. Essex Stebbings: Z kánonu nám nie je známe jeho krstné meno, takže som si ho musela vymyslieť. Stebbings je cesta v Essexe.

2. Devon Dawlish: Rovnaký problém. Dawlish je letovisko na južnom pobreží Devonu.

3. Corante Lovegood: Páni, chýba nám veľa krstných mien, však? Corante bol názov prvých novín vydaných v Anglicku.