Preklady fanfiction Harryho Pottera

Siedma kapitola – Svojpomoc

Hermiona trvala na tom, aby šiel rovno do postele, a keď sa naježil pri predstave cesty s použitím ďalšieho kúzla Mobilicorpus, chytila ho vôkol pása a pomohla mu. Potom naňho zoslala sušiace kúzlo a Snape sa uložil pod prikrývky.

„Mám tu s vami chvíľu zostať?“ spýtala sa Hermiona a podala mu ďalší pohár vody.

„Nemusíte ma obskakovať,“ ozval sa podráždene. „Neležím na smrteľnej posteli.“

„Pred tromi hodinami ste si mysleli, že som Dumbledore,“ ohradila sa.

„Táto situácia vo mne vyvolala... nepríjemné spomienky,“ prehovoril sotva počuteľne.

„Ach! Často... často ste sa vracali na Rokfort zranený?“

„Občas.“

Nesúhlasne si odfrkla. „Naozaj nechápem, ako mohol Voldemort očakávať, že si udrží nejakých nasledovníkov...“

„Nie, nie – nemali by ste robiť unáhlené závery. Temný pán ma mučil len raz... v tú noc, keď znovu získal svoje telo, som sa vrátil, aby som ho ubezpečil, že som stále jeho verným špiónom v Rokforte. Myslel si, že mi po Cruciate ľahšie prečíta myšlienky. Našťastie sa mýlil.“

„Tak potom – ostatní smrťožrúti? Či aurori?“

„Aurori, počas potýčok. A teraz, ak vám to nevadí...“

„Samozrejme, pán profesor,“ povedala a vzala mu z ruky prázdny pohár. „Pekné sny.“

* * * * *

Väčšinu nasledujúcej hodiny strávila bezvýsledným snažením sa presvedčiť Ernieho Pranga, že mu nemôže zohnať prácu šoféra poschodového autobusu napriek jeho praxi na Rytierskom autobuse. Potom ako vo sne sedela pri kuchynskom stole, až kým nevošiel Fred, aby začal chystať večeru.

„Si v poriadku, Hermiona?“ spýtal sa priateľsky a dal zovrieť vodu.

„Nie,“ odvetila a v rýchlosti mu vyrozprávala všetko: o Harryho väznení, nutnosti pripravovať sa na ďalší, iný typ vojny s neznámym nepriateľom, i o Snapovi.

„Mrzí ma, že sme ho včera večer podpichovali,“ povedal vážne.

„Ale choď, Fred. Som presvedčená, že ne...“

„Mali sme počkať do dneška či zajtrajška,“ pokračoval tým istým tónom. „S deprimovaným Snapom to nie je žiadna zábava.“

„Pako!“ počastovala ho láskavo.

„Takže čo budeme robiť?“

„To ešte neviem... Rada by som profesora vypočula...“

„Zdá sa, akoby si to už urobila,“ poznamenal Fred so širokým úsmevom.

„Vo vani bol úplne oblečený, aby si vedel. Ty naozaj tráviš veľa času nad perverznosťami, však?“

„Žiaľ, ani zďaleka dosť. Ale kvôli Harrymu sa s Georgeom od nich odtrhneme. Takže, kedy ukážeme Malfoyovi dlhý nos a získame pre vec niekoho z rokfortského zboru?“

Hermiona sa zamračila. „To je zložité. Chcem tým povedať, že s tebou súhlasím – je už načase skoncovať s tým „hrobovým tichom“ – ale všetci profesori, na ktorých by som sa vedela spoľahnúť, sú preč. Snape je tu. McGonagallová dakde zalezená: nemyslím, že sa niekedy úplne spamätá z vojny. Flitwick...“ Pokrútila hlavou. „Chudák Flitwick.“

„Temer vydržal do konca bitky. To nie je spravodlivé.“

Na chvíľu sa zamysleli.

„A čo Vectorová? Alebo Sinistrová? Či Hagrid?“ opýtal sa Fred.

„Ani jedna z nich sa pre boj príliš nehodí, že? Zostali na hrade, zatiaľ čo všetci ostatní odmašírovali do Rokvillu. Hagrid je veľmi odvážny, ale nedokáže udržať tajomstvo. Radšej by som ho z toho vynechala, lebo nakoniec skončí medzi „bývalými“, nielen ako čarodejník s prútikom v dáždniku – neopováž sa povedať, čo máš na jazyku, inak ťa odstrihnem od internetu – a väčšina ostatných zamestnancov je nových, ako som počula.“

Pošúchala si oči, ktoré ju začali páliť. „Keby len Tonksová so Shackleboltom neboli na ministerstve v ten deň, kedy smrťožrúti zničili prvé poschodie...“

„Vieš, Hermiona,“ riekol Fred pomaly, „tak mi napadlo, že by ten smradľavý Malfoy vlastne mohol mať pravdu, pokiaľ ide o čakanie na príležitosť.“

„Ale nik z nás vtedy nevedel o Harrym,“ ohradila sa. „To celú situáciu mení – nemôžeme ďalej sedieť a čakať na vhodný okamih. Malfoy nedokáže všetko napraviť tým, že bude v pozadí poťahovať za nitky, alebo sa usilovať zosadiť Fudgea z ministerského postu. Preboha, veď Fudge môže byť novým Temným pánom a Malfoya jednoducho vykopne.“

„Vieš, že Malfoy takisto môže byť novým Temným pánom.“

„Ále, to sme už preberali. Bojoval predsa za rád.“

„Nuž, ak sa snaží získať kontrolu, je preňho ohromne výhodné, že sa už nemusí báť, že by môjho otca zvolili za ministra,“ povedal Fred vyratúvajúc na prstoch. „Ty nemáš obavy, lebo si myslíš, že je dobrý. Snape je mimo hry. Možno sa Notta zbavil, aby od seba odviedol pozornosť. Ale zatiaľ na tom nezáleží. Len som ti chcel povedať, že by sme, pravdaže, mali niečo urobiť, ale asi by sme do toho mali ísť sami a neriskovať pri nadväzovaní kontaktov. Hlavne nenápadne. Čím menej ľudí o tom bude vedieť, tým je menej pravdepodobné, že nás zastavia.“

„To dáva zmysel,“ povedala Hermiona zdráhavo. „Ale nepáčia sa mi naše vyhliadky. Máme skupinu pozostávajúcu z dvanástich – no, trinástich, ak počítaš aj Malfoya...“

„Čo nerobím,“ odfrkol si Fred.

„Tak potom z dvanástich, a iba ja mám prútik. Musela by som byť namyslená ako Percy, aby som sa domnievala, že sama dokážem zastaviť vzmáhajúceho sa Temného pána!“

„Vieš, že sa ten chmuľo na nás na súde ani nepozrel. Hej, on by mohol byť Temným pánom!“

„Vravíš to, akoby si chcel, aby to bola pravda.“

„Áno,“ odvetil Fred zasnene. „Potom by som ho mohol zmlátiť ako hada a mamka by nepovedala ani „ň“.“