Preklady fanfiction Harryho Pottera

Štvrtá kapitola – Čarodejnícke podzemie

„Keďže je to očividne zložitý príbeh, hádam by ste mali začať od začiatku, slečna Grangerová,“ povedal Snape s povzdychom. „Domnieval som sa, že Weasleyovci boli jediní, ktorí sa ocitli v rovnakej situácii ako ja.“

„Čaj? Už sa varí,“ ponúkla mu a vstala, len čo neprítomne kývol hlavou. Zmizla v susednej miestnosti a jej hlas bolo cez rinčanie šálok sotva počuť. „Takže ste zaregistrovali, že ministerstvo pred štyrmi mesiacmi, krátko po tom, čo bol Harry zranený, zatklo Freda a Georgea Weasleyovcov za predaj nebezpečného tovaru nič netušiacej verejnosti.“

„Rokfort je v dnešných dňoch takmer úplne odrezaný od sveta – nikdy sa celkom nedostal zo stavu obliehania – ale tá správa k nám nejako prenikla. Študenti boli zdesení, keď si uvedomili, že dôjde k zastaveniu dodávok. A ja som mal naopak veľkú radosť.“

Vrátila sa s dvomi hrnčekmi, z ktorých sa parilo. „Ale, ale, pán profesor, dvojčatá nie sú také zlé.“

„Vážne? Ako dobre viete, jeden z ich vybuchujúcich cukríkov zabil istého chlapca,“ podotkol Snape a odpil si z čaju. A takmer vzápätí ho vypľul. Hermiona sa kvôli tomu cítila trochu urazene, až kým sa mu nepodarilo cez kašeľ vyriecť: „Nie – nie – prosím, povedzte mi, že ministerstvo nezabilo dieťa, aby to narafičilo na Weasleyovcov.“

„Na to do dnešného dňa nepoznám odpoveď,“ priznala. „No chlapci si stoja za tým, že cukríky odskúšali na sebe tak dôkladne, že by boli určite mŕtvi, ak by boli smrteľné. Takže, len čo som sa dopočula, že boli vyhostení, inštinktívne mi napadlo pokúsiť sa odvolať. Náhodou som ich stretla, keď vychádzali z ministerstva – ich zatknutie bolo verejné, ale vypočúvanie už nie – a prichýlila som ich v svojom byte. V ten večer sa Ron so mnou spojil cez hop-šup sieť a bol celý bez seba. Kričal, že pán Weasley bol práve obvinený z peňažnej podpory nebezpečného predaja.“

„Čo je, pravdaže, smiešne. Sám nemá ani knut, nieto aby ich míňal na tú dvojicu.“

„No a práve vtedy som si uvedomila, že nemáme dočinenia s obyčajnou hlúposťou alebo prehnanou reakciou ministerstva, ale niečím oveľa horším,“ pokračovala Hermiona. „Všetci vedia, že pán Weasley mal v pláne kandidovať koncom tohto roka proti Fudgeovi, a hoci si minister svoju pozíciu upevnil po tom neverím-že-sa-Voldemort-vrátil incidente, myslím, že by bolo preňho ťažké zdolať takého populárneho vojnového hrdinu.“

„Zvláštne, že si ten populárny vojnový hrdina zaslúžil iba Merlinov rad tretieho stupňa,“ uškrnul sa Snape.

„No tie fotografie, na ktorých vedie útok na Rokville, posilnili jeho dobré meno medzi verejnosťou, keď už nie priamo na ministerstve. Prirodzene, snímky zdrveného páru plačúceho nad rakvou osemročného syna zabitého cukríkom by jeho šanciam na zvolenie celkom isto uškodili. No ak to bola naozaj pasca, ako sa domnievam, ministerstvu to zrejme nestačilo. Vypovedali aj pána Weasleyho.“

„Predpokladám, že ste ho tiež prichýlili u seba.“

„Pochopiteľne. Kto je súčasťou čarodejníckej spoločnosti, a kto nie, je trochu nejasné, ale ako muklorodená čarodejnica žijúca v muklovskej časti mesta do nej podľa všetkého nepatrím. Typické,“ dodala s určitou zatrpknutosťou. „Bez žiadneho dobrého plánu na ich vrátenie do správneho sveta som trávila večery a víkendy tým, že som sa ich snažila oboznámiť so správaním typickým pre muklov, ich technikou, históriou, atď., tak, aby si mohli nájsť nemagické zamestnanie. A keď už hovoríme o práci, bolo to celodenné úsilie, okrem môjho výskumu v laboratóriu, ktoré po dvoch týždňoch dospelo k tomu, že som bola v koncoch.“

„Čakal by som, že Artur Weasley bude celý bez seba od radosti nad možnosťou pridať sa k muklom,“ zamrmlal Snape.

„On to berie skôr v duchu porekadla: Všetko zlé je na niečo dobré. Myslím, že to nazýva „veľký experiment“. No vykľul sa z neho viac nadšený než bystrý žiak.“

„Teraz viete, ako som sa cítil po všetky tie roky.“

„Nesnažte sa ospravedlniť svoje ohavné správanie v triede elixírov.“ Pokarhala ho, no v duchu sa usmiala.

Niekde z vnútra budovy sa ozval zvuk krokov dupotajúcich na schodišti a Snape spýtavo zodvihol obočie. Hermiona mu vysvetlila, že vstupný vchod je len pre novo príchodzích.

„Všetci, ktorí už prešli muklovským preškolením, prichádzajú a odchádzajú zadnými dverami,“ objasnila. „To bolo asi jedno z dvojčiat – pracujú v neobvyklých hodinách. Alebo možno Mundungus.“

„Sladká Nimue,“ zamumlal Snape a zaboril hlavu do dlaní. „A to som si myslel, že už s tým darebákom nebudem mať nikdy dočinenia.“

„Ja som tá poľutovaniahodná osoba, ktorá mu musí neustále zháňať prácu po tom, čo vždy skončí na dlažbe. Kde sme to vlastne skončili?“

„Pri tom, ako slečna Grangerová prichádza pomaly o rozum, keď sa hrá na učiteľku neschopných Weasleyovcov,“ odvetil pomedzi prsty.

„Dobre. Približne v tom čase zbalilo Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva Theodora Notta za prepojenie so smrťožrútmi. Aha, vidím, že ste o tom nepočuli – nemyslím, že o tom vedelo veľa ľudí; do Denného Proroka sa dostali len kauzy Weasleyovcov. Teda okrem vášho zatknutia, ktoré, ako ste spomínali, sa tiež prepieralo v tlači... Hmmm. V každom prípade ministerstvo tvrdilo, že Theo verboval ľudí pre Voldemorta, keď študoval na Rokforte.“

„Dovoľte mi predpovedať, čo sa udialo ďalej. Začína sa to na „v“.“

„No a kto z nás je teraz mudrlant? O jeho výsluchu som sa dozvedela počas obedňajšej prestávky, takže som tam hneď bežala a podarilo sa mi ho zastihnúť pri východe. Chudák chlapec by asi zámerne skočil pod najbližšie auto, taký bol rozrušený. Doteraz som neprišla na to, prečo ho ministerstvo chcelo falošne obviniť. Možno sa len unáhlili v záveroch; všetci sú dosiaľ vystrašení myšlienkou opätovného návratu smrťožrútov, najmä po útoku na Harryho.“

Odmlčala sa, kŕčovite prehltla a pokračovala: „Nemohla som Thea nechať len tak, takže som ho vzala k sebe domov.“

„Počkajte, teraz nie sme vo vašom byte, však?“

„Nie, musela som nájsť nové miesto, ktoré by vydržalo príval – ehm – klientov.“

Snape sa na ňu ostražito zadíval, celkom ako jastrab na myš. „A keďže je teraz polovica dňa – pracovného dňa – chápem to tak, že už viac nepracujete vo výskumnom laboratóriu.“

„Nuž, nemohla som zostať na ministerstve! Popri rastúcom zozname bezmocných čarodejníkov – bez urážky, pán profesor – nebola som schopná ďalej pracovať pre skorumpovanú vládu. Vzala som si neplatené voľno.“

„A to nás privádza k hlavnému bodu: Ako... toto... financujete?“

Hermiona zbledla. „Ehm – zvyčajným spôsobom. Štedrí darcovia.“

„DarcovIA?“ zopakoval, zdôrazňujúc „ia“.

„No dobre, darca.“

„A nie je tým darcom úplnou náhodou bohatý, čistokrvný ex-smrťožrút, všakže?“ spýtal sa Snape a pri napodobnení úškrnu odhalil žlté zuby.

„Došľaka! Ako ste to uhádli?“

„Slečna Grangerová, vy ma urážate. Som legilimentor. Ja nehádam, ja viem. Predo mnou nemôžete nič utajiť.“

Do tváre sa jej nahrnula krv a sfarbila líca doružova. „Ale – ale ja som si myslela... nie je na to potrebný prú...“

Snape zdvihol oči k stropu. „Absolútne žiadny zmysel pre humor.“

„Mám zmysel pre humor, pán profesor,“ odvetila trochu odmerane. „Len som nemala tušenia, že ho máte aj vy. Nevravte, Lucius Malfoy vás osobne nasmeroval ku mne?“

„Presne tak.“

„Nikdy predtým to neurobil. Vždy poslal miesto seba nejakého poskoka. Zvyčajne Crabba.“

„Malfoy chcel splatiť svoj životný dlh.“

„Zlodej neokradne zlodeja?“

„Ha! Vy máte čo hovoriť! Slečna Grangerová, príjemkyňa krvou pošpinených peňazí. Spomínam si, že vás v istom okamihu temer zabil. Čo vás priviedlo k tomu, že ste s ním začali spolupracovať?“

Zahryzla si do pery, čo ho ešte väčšmi popudilo, no výraz v jej očiach ho zastavil pred ďalšími ostrými poznámkami.

„Nechcela som. No bola som v koncoch. A napokon nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom. Viete, bol s Theom na súde – vy ste boli jediný, ktorého uvrhli do Azkabanu, všetci ostatní mali trochu času, aby si zohnali pomoc, než sa postavili pred Wizengamot – a Theo je syn jeho bratranca, jediný Nott, ktorého nezabili vo vojne...“

„Pretože mladý pán Nott bol jediný z toho množstva, ktorý bojoval na našej strane a nie za Voldemorta. Presne poznám jeho minulosť. Bol som vedúcim jeho fakulty.“

„Prepáčte,“ riekla ticho. „Priviedla som ich do muklovskej kaviarne a ponúkla Theovi, že ho vezmem do svojho stále viac prepchatého bytu. Keď som ospravedlňujúco podotkla, že je trochu zaplavený chrabromilčanmi, Malfoy, okolkujúci medzi škodoradosťou nad nešťastím Weasleyovcov a zdesením nad vynárajúcou sa schémou krokov ministerstva, napokon vyhlásil, že nebude stáť bokom, zatiaľ čo čistokrvných posielajú – ehm, no, poznáte ho. Som si istá, že si dokážete doplniť prázdne okienka.“

„Celkom iste váľať sa v muklovskej špine.“

„To je oveľa viac lichotivé.“

Snape sa znovu zaškľabil. „Hmm, a tá ušľachtilá a silná slečna Grangerová zatne zuby, ignoruje urážky namierené voči komunite, z ktorej pochádza, a podá pomocnú ruku. Aké milé!“

„Neurobila by som to, vy samoľúby kretén, keby som nevedela, že sa Malfoy, napriek tomu, že je primitívny rasista a bývalý vrah, do istej miery nepolepšil pokiaľ ide o čisté zlo.“

„Skutočne? A odkiaľ to viete?“

„Lebo,“ odvetila naraz vážnym hlasom, „mu dôverujete – nikdy by ste ho nepriviedli do rádu, ak by tomu tak nebolo. A ja dôverujem vám.“

Snape si uvedomil, že na to nemá odpoveď.

„Och!“ zvolala Hermiona znepokojene po pomerne dlhej chvíli trápneho ticha. „Je takmer čas večere a vy ste asi neobedovali! Musíte byť hladný. Ja... vezmem vás tentoraz von, aby som vás uchránila pred Fredovým kuchárskym umením – veľmi mu to nejde, ale je ochotný. A keď som pani Weasleyovú presvedčila, že naozaj musí nechať našu skupinu žiť po muklovsky a nerobiť pre nás všetko magicky...“

„Vlastne,“ prehovoril, keď sa mu vrátil hlas, „by som svoj prvý deň bez mágie radšej oslávil tak, že sa riadne, ale naozaj riadne opijem.“