Preklady fanfiction Harryho Pottera

Druhá kapitola – Neočakávané stretnutie

„Áno, som si toho vedomá, ale – nie, určite nie ste zvyknutý – no, nie je potrebné sa hneď rozčuľovať – panebože! Tak ho pošlite späť. Áno, áno. Dobre.“

Hermiona Grangerová zložila telefónne slúchadlo na vidlicu a tvár zaborila do dlaní. Prečo, prečo to prekliate ministerstvo muselo vykopnúť Mundungusa? Hľadanie muklovskej práce pre toho absurdného chlapa bolo nočnou morou, pretože neprestával kradnúť – a kradol tie najnezmyselnejšie veci. Odtlačila kreslo o kúsok dozadu a z kartotéky vytiahla jeho fascikel, aby toto najnovšie zlyhanie pridala do zoznamu: záhradník, taxikár (to už len bol úžas!), kuchár v rýchlom občerstvení a teraz údržbár, to všetko za dva týždne...

Kiežby sa prílev nových prípadov zastavil! Cítila sa ochromená. Mala pocit, že jej úsilie situáciu vôbec nezlepšuje. Pripadalo jej, že je v tejto maličkej kancelárii bez okien odrezaná od oboch svetov a priala si – a nie po prvýkrát – aby nikdy neodišla z praktickej práce vo výskume, aby viedla tento blázinec.

Dvere, pravdaže, zabzučali práve v tej chvíli.

„Áno?“ zvolala trochu ráznejšie, než bolo potrebné, keď ich s trhnutím otvorila.

Muž na prahu zbledol – hoci sa to zdalo nemožné – keď si uvedomil, čí rukopis bol na zdrape papiera, ktorý mal vo vrecku.

„No fajn,“ povedal sarkasticky, „vždy som chcel zveriť starostlivosť o vlastné blaho to rúk bývalej študentky.“

Hermiona naňho chvíľu užasnuto civela, no potom sa jej objavil na tvári diabolský úškrn. „Mám dojem, že by sa mi mohol zlepšiť deň,“ riekla a pomädlila si ruky. „Poďte ďalej.“

Zamumlal čosi, z čoho bola schopná rozoznať slová druhýkrát ma neoklamú, upravil si habit prehodený cez ruku a vyštekol: „Myslím, že to risknem s muklami. Vďaka.“

„Pán profesor, nebuďte detinský.“

Chytila ho za ľavú ruku väčšou silou, než by od nej očakával – áno, pomyslel si, takto sa to začalo aj minule, keď som počúvol Malfoya – a bleskovo ho vtiahla do vnútra ošarpanej budovy.

„Posaďte sa!“ prikázala mu a očividne si užívala tento osudový zvrat.

Sadol si a v duchu soptil.

Mlčky si ho prezerala a on mal čas si uvedomiť, že momentálne asi vyzeral horšie než kedykoľvek predtým vo svojom živote, až na tú hroznú bitku v Rokville.

Napokon sa oprela dozadu a povedala: „Priznávam, že som trochu zvedavá. Ako to, že ten úžasný a skvelý Severus Snape, rokfortský riaditeľ, najčistejší z čistokrvných a nositeľ Merlinovho radu štvrtého stupňa“ – v tejto chvíli sa zamračil; so sarkazmom sa dokázal vyrovnať, no to zneváženie ho doteraz zraňovalo – „dostal okamžitý vyhadzov z čarodejníckeho sveta?“

„Potom zjavne neodoberáte Denný Prorok,“ odvetil upäto a čudoval sa, ako mohla vedieť, že bol vyhostený, ale nepoznala dôvod.

„Nie – ich sovy nás nevedia nájsť,“ zdôvodnila. „Nuž?“

Snape zistil, že nemá ani najmenšiu chuť vysvetľovať svojej nedávnej študentke, z čoho je obvinený, nehovoriac o tom, že to neurobil.

„Záleží od uhla pohľadu,“ povedal neochotne. „Môj sa napodiv odlišuje od ministerského. Tvrdia, že – ako to nazvali? – som si dovoľoval k siedmačke. Hovorím vám...“

„Ach, nechajte ma hádať,“ skočila mu do reči Hermiona. Napodobnila úškľabok a zasyčala: „Radšej by som sa dotkol tryskochvostého škrota, než jednej z tých naničhodných žiab. Počkajte, pán profesor,“ dodala už svojím vlastným hlasom, „kto vymyslel tento nechutný príbeh? Slizolinčanka, ktorá nevedela vystáť, že ju učí zradca krvi?“

Cítiac sa tým vývojom zároveň povzbudený i urazený, sa s premáhaním zdržal väčšej štipľavosti v odpovedi.

„Prestaňme s tým titulovaním, dobre? Už nie som profesorom, ani nositeľom Merlinovho radu štvrtého stupňa – hoci tej urážky som sa zbavil rád. A nie, nebola to slizolinčanka, ale jedna nechutne sladká bifľomorčanka, o ktorej by ste nikdy nepredpokladali, že dokáže vymyslieť takú lož. Takže to ani nikto nepredpokladal. Všetci, čo uznávajú toho odporného riaditeľa vinným, nech zdvihnú ruku.“

„Ale veritaserum...“

„... môže byť pripravené len majstrom elixírov. A keďže som“ – odmlčal sa a náhle si oblizol vyschnuté pery – „bol som jediným majstrom elixírov, ktorý zostal po vojne v čarodejníckej Británii, Wizengamot vyhlásil, že rozbor bol celkom určite chybný. Nehľadiac na to, že fiolka, ktorú som mal náhodou v habite, bola pripravená pred niekoľkými mesiacmi. A povojnový izolacionizmus odmieta zahraničné zdroje ako podozrivé.“

„Predpokladám, že Wizengamot sa všeobecne nezaťažuje používaním veritasera, inak by Síriusa nikdy neposlali do Azkabanu,“ prehovorila Hermiona zachmúrene. „Ale podstata je v tom: bifľomorčanka? Starú belu! To je zjavne falošné obvinenie! A čo ste vlastne urobili? Založili opozičnú stranu proti Fudgeovi?“

„Čo je nové?“ spýtal sa. Zdalo sa, že chce zmeniť tému. „Počuli ste o pánovi Potterovi?“ Tá otázka zostala visieť vo vzduchu.

Hermiona odvrátila pohľad. „Prosím,“ riekla ticho. „Nemôžem na to ani pomyslieť. Nemal normálne detstvo, a práve keď konečne začal žiť svojím vlastným životom namiesto čakania, že sa stane nevinnou obeťou...“

„Vzhľadom na to, ako často som ho prichytil v tmavých kútoch so slečnou Weasleyovou, silne pochybujem, že by sa stal nevinnou obeťou,“ prerušil ju uštipačne. „Podľa všetkého vám povedali, tak ako zvyšku čarodejníckeho sveta, že posledné štyri mesiace strávil v kóme, z ktorej sa nevie prebrať?“

„Nepovedali, videla som ho na vlastné oči. Pripojili ho k muklovskému dýchaciemu prístroju a infúzii, ktoré sú začarované, aby pracovali U svätého Munga, vy necitlivý chmuľo! Je úplne bezmocný! A ja nechápem, z akého dôvodu neustále cítite potrebu doňho rýpať?!“

„Lebo nie je v kóme, vy neznesiteľná žaba!“ odvetil Snape.

Výsledok toho odhalenia nestál celkom za to, že prišiel o prútik, ale aspoň mu tú horkú pilulku osladil. Hermiona vyskočila tak prudko, že sa spolu so stoličkou prevrátila dozadu a poriadne si udrela hlavu o kartotéku.