Preklady fanfiction Harryho Pottera

Banish Air from Air—                                                         Zkus rozdvojit vzduch,

Divide Light if you dare—                                                   světlu vzít jeden pruh,

—Emily Dickinson                                                              (preklad Jiří Šlédr)

Prvá kapitola – Skvelý spôsob ako poďakovať vojnovému hrdinovi

Pred Wizengamotom stál dvakrát, a ani jedna spomienka nebola príjemná.

Naposledy, pred tromi rokmi, bol uprostred dlhého zástupu čarodejníkov a čarodejníc ocenených najvyšším súdom za zásluhy v boji proti Voldemortovi – zdalo sa, že tam boli všetci z čarodejníckeho sveta spolu so svojimi domácimi škriatkami a väčšina z nich nikdy ani prstom nehla proti Temnému pánovi – a jemu, špiónovi strany Svetla, bol udelený poondiaty Merlinov rad štvrtého stupňa.

Bolo to polroka po tom, čo sa dostavil, aby podal svedectvo týkajúce sa smrti Albusa Dumbledora a pri tej príležitosti nemohol vyriecť jediné slovo o tom, čo k tomu človeku naozaj cítil z obavy, že prezradí svoje postavenie, pokým boli ešte na slobode smrťožrúti, ktorých bolo potrebné pochytať.

No teraz to bolo neopísateľne horšie.

„Severus Domicián Snape: Za vaše zločiny proti čarodejníckemu spoločenstvu vás týmto odsudzujeme na doživotné vyhnanstvo,“ monotónne odriekala bucľatá čarodejnica, ktorú si matne pamätal z prvého roka učiteľovania na Rokforte. „Odovzdajte prútik!“

* * * * *

Snape vedel, že je len otázkou niekoľkých minút, kým sa privlečie troll z bezpečnostnej služby, aby ho odviedol. No keďže bol zamestnaný premáhaním sa, aby nepovracal ministerský záchod, usúdil, že hromotĺk bude musieť počkať. To nevoľnosť vyvolávajúce prasknutie dreva... omnoho príšernejšie než Cruciatus, ktorý sa predsa len raz skončí; oveľa horšie než zlomená končatina, ktorú možno ľahko vyliečiť. Eben a blana z dračieho srdca – dvanásť palcov, neohybný – boli jeho predĺžením, jeho jedinou naozaj peknou časťou, a teraz boli navždy preč.

Zvuk otvárajúcich sa dverí na umyvárni prerušil jeho bezútešné úvahy. „Vypadni, ty tupý riťolez!“ zachripel, odtlačil sa od porcelánovej misy a neisto vstal.

„Ale no tak, Severus,“ ozval sa chladný hlas. „Iba jednej osobe tolerujem, aby ma takto nazvala, ako dobre vieš.“

„Lucius?“ Snape pocítil príval úľavy, ktorý rýchlo vystriedal hnev. „Prišiel si mi ponúknuť rady na žitie medzi muklami?“

„Napočudovanie, áno,“ odvetil Malfoy. „Tak už otvor, nerád sa zhováram s dverami.“

Uvažoval, že ho detinsky odmietne. Nijako zvlášť netúžil prijímať rady od muža, čo hral pre Danteho úlohu Lucifera, a ktorý ho priviedol do stokrát prekliateho kruhu smrťožrútov. Na druhej strane sa za tie roky stali spolovice priateľmi, čo mu v posledných šialených mesiacoch vojny umožnilo Malfoya presvedčiť, aby sa stal špiónom.

Snape si povzdychol. Presnejšie povedané zúfalo potreboval pomoc, spolu s prútikom stratil i prácu, domov a účet u Gringottov. Aj málo bolo viac než nič.

V Malfoyovom hlase zaznela netrpezlivosť: „Mohol by som ťa odtiaľ jednoducho vylevitovať. Nieže by si teraz dokázal vyčarovať štít.“

„Aké typické pre teba neustále mi to predhadzovať!“ riekol Snape, odtlačil dvere nabok a vykročil k umývadlu. „No tak? Rýchlo, nemôžem sa dočkať, aby som opustil jediný svet, ktorý som kedy poznal, a dostal sa do nepochopiteľnej spoločnosti ľudí, ktorí cestujú rútiac sa v plechových škatuliach.“

„Očarujúci ako vždy! Nechaj vodu tiecť a otoč sa sem!“ ozval sa Malfoy stíšeným hlasom.

„Ach, vynechaj láskavo tie špiónske pochabosti, nebol si dvojitým agentom tak dlho...“

„Netrúfam si zoslať kúzlo a ten troll vonku môže načúvať,“ povedal Malfoy naliehavo. „Na, tu sú muklovské peniaze na jednu z tých plechových škatúľ, ktoré si práve ospevoval. A adresa, na ktorú ťa má tá plechová škatuľa odviezť. Daj pozor, nech to nikto nevidí. Choď!“

„Čo je to?“ spýtal sa Snape potichu.

„Uvidíš. Ver mi.“

Snape zízal na Malfoya, silne mu to pripomenulo chvatný rozhovor na záchode U kančej hlavy počas siedmeho ročníka na Rokforte. Už si plnoletý, môžeš sa pridať.

„Myslím, že žiadaš trochu priveľa...“ začal a pocítil ďalší nával nevoľnosti.

„Je to absolútne bezpečné, uisťujem ťa, navyše nie si v situácii, aby si sa mohol handrkovať. Tak, ako nemám vôbec v úmysle použiť túto miestnosť, nesmú ma vidieť s tebou hovoriť, takže odíď skôr, než niekto vojde.“

„Keď som naposledy dal na tvoje rady a nasledoval ťa na nové a vzrušujúce miesto, skončil som so značkou na ruke,“ riekol Snape uštipačne. „Prepáč, ak si teraz myslím, že mi bude lepšie samému.“

Malfoy zovrel pery. „Uznávam... že som sa mýlil, pokiaľ ide o Temného pána. Ako som si spočítal, dlžím ti za to, že si mi pomohol pochopiť, že jeho výstrelky by boli nebezpečné i pre samotných jeho nasledovníkov. Nemôžeš za to, že to nevyšlo; tento nový zvrat udalostí nemohol predvídať nikto.“

„Vieš o ministerstve...?“

„Áno. Takže to ber tak, že misky váh sú vyrovnané.“

„Som presvedčený, že ti zo srdca spadol veľký kameň,“ dodal Snape sucho, no strčil si do vrecka zvláštne vyzerajúcu bankovku a zdrap papiera s úhľadným, nejasne známym písmom, na ktorom stálo Delfská cesta 27, Londýn.

„Malfoyovci vždy splatia svoje dlhy.“

„Áno,“ zareagoval bývalý rokfortský riaditeľ a so zavírením čierneho habitu sa otočil ku dverám. „Prirodzene, zvyčajne je to vyhrážka.“

* * * * *

Keď sa Snape viezol výťahom do átria, cítil na chrbte zvedavé pohľady čarodejníc a čarodejníkov. Ľavé rameno mu temer bolestivo zvierala velikánska ruka bezpečnostného pracovníka; Wizengamot chcel bezpochyby zaistiť, aby nerobil problémy.

Len čo sa dvere otvorili, rýchlo vykročil von – viac-menej; bolo ťažké poriadne vykročiť, keď ho zaťažoval troll – a zodvihol bradu hore. Mohol sa cítiť mizerne na tele i na duši, ale nemienil to dať pred nikým najavo, najmä nie potom, čo ministerstvo urobilo všetko pre to, aby ho vykreslilo ako zvrhlíka, len aby ho dostalo z cesty. V každom prípade bolo zbytočné myslieť si, že by sa vykradol bez povšimnutia. V átriu sa rozhostilo hrobové ticho, len čo vstúpil dovnútra.

Hornou perou mu zašklbal úškrn.

Tesne predtým, než dorazili k telefónnej búdke - výťahu do muklovského Londýna, sa Snape rozhodol využiť mohutnú postavu trolla vo svoj prospech. Neočakávane sa zohol, čím vyviedol svojho strážcu z rovnováhy. Ten sa zatackal a tvrdo narazil do múru. Snape sa otočil a naposledy si užíval pocit objemného čarodejníckeho habitu vlniaceho sa vôkol jeho tela. Potom ten odev, ktorý bol po celý jeho dospelý vek akýmsi štítom a výkričníkom, zo seba sňal.

„Uvedomil som si, že ho viac nebudem potrebovať,“ prehovoril pokojne k davu a preložil si habit cez ruku. „Obávam sa, že je len otázkou času, kým skončíte na mojom mieste – alebo sa budete mať tak zle ako za Voldemorta.“

Dvere výťahu sa zavreli za pobúreného reptania zhromaždených a chrochtania trolla. Keď sa Snape viezol na prízemie, usadil sa mu na tvári horký úsmev. No ani potešenie z dramatického výstupu nemohlo zmierniť pocit hnevu a prázdnoty, len čo ho výťah doviezol na povrch.

„Práve opúšťate čarodejnícky svet,“ ozval sa chladný ženský hlas, kúzelne privádzaný do búdky. „Viac sa nevracajte. Zbohom!“

A/N: 1. Všetka chvála patrí Moaning Myrtle, výnimočnej bete, ktorej som celý tento príbeh posunula na záverečné čítanie. Keďže mám tendenciu zasahovať do poviedky do poslednej chvíle, akékoľvek chyby padajú na moju hlavu.

2. Toto je prvá z 28 kapitol; všetky sú napísané. Len aby som upokojila tých, ktorý neznášajú čítať rozpísané poviedky – nevykašlem sa na vás v polovici príbehu, aj keď poviedku publikujem na pokračovanie, aby som mala výhodu spätnej väzby, ak niečo sfušujem. (A áno, Hermiona Grangerová hrá hlavnú úlohu.)

3. „Severus Domicián Snape...“ Domicián bol rímsky imperátor – jeden z najhorších. Opisujú ho ako chladného, prehnane vážneho, podozrievavého, odmeraného a krutého. Hovorí sa, že svojím rydlom na písanie prebodával muchy.

4. Lucifera pre Danteho: V skutočnosti je to básnik Vergílius, kto sprevádza Danteho peklom a potom ďalej na krajšie miesta. Takže dajte Snapovi pokoj; je čarodejník, nie profesor angličtiny.

5. Ak máte záujem vidieť aj druhú stranu mince – Hermionino vyhostenie – prečítajte si skvelú poviedku „Aritmancia pre muklov“ (Arithmancy for Muggles) od Fyingegg.