Preklady fanfiction Harryho Pottera

"A potom, keď sme sa videli na tej svadbe? Nemohol si za mnou prísť potom?"
Trochu strnul. Cítila to.
"Ja... Zrovna som rozbiehal obchod... A nebýval som tu, nemalo by to zmysel. Myslel som, že si naštvaná..."
"No to som bola, veľmi. Ale teraz sme mohli byť už 6 rokov priateľmi. Nebola som až tak naštvaná, aby som sa na teba vykašľala a ignorovala ťa. Ja také veci nerobím."
"Tak to napravme... Ešte môžeme byť priateľmi, ešte vždy môžeme byť i viac!"
Nemala rada, keď na ňu niekto naliehal. A nemala rada chvíle, keď bola nervózna.
Zamračila sa a konečne nabrala odvahu vyslobodiť si ruky z jeho zovretia.
Pomaly, no sebavedome sa postavila.
"Takže, ako vidím, z rozhovoru nič nebude. Ale ak s ním stále súhlasíš, necháme to na inokedy. Uverejním článok o tom, že si sa sem presťahoval a rozhovor s tebou dáme do iného vydania. Nateraz sa musíme rozlúčiť. Mám ešte nejakú prácu."
Odsunula stoličku a ráznym krokom zamierila preč. Harry sa takisto postavil, no potom to vzdal a znova si sadol.
A jej bolo jedno, že pritiahla nemálo pohľadov, ktoré sa však stratili, akonáhle zahla za roh, za ktorým boli dvere do šatne.
Vrazila dovnútra, keď zrazu pocítila náraz.
Odskočila stranou a pozrela do svetlých očí.
"Prepáč, Hermiona," povedal Draco, zatiaľ čo ona naňho iba vyjavene pozerala. Ako dlho sa už nerozprávali? Rok? Viac?
Nejaké ahoj sa nepočíta.

Pred 11 rokmi
"Dobrý deň, vy ste to dievča, čo tu hľadá prácu?" spýtal sa jej vyšší muž s drahým francúzskym oblekom a zostrihom.
"Volám sa Hermiona Grangerová a áno, prišla som kvôli tomu miestu."
"Nie ste to dievča, čo bolo pri páde Voldemorta?" spýtal sa muž a Hermiona sa usmiala.
"Bola pri tom? Áno, bola som pri tom..."
"Fantastické," povedal muž a jeho francúzsky prízvuk sa nezaprel.
"Máte nejakú predstavu o tom, čo by ste chceli robiť?"
"Rada by som pracovala v oddelení čarodejníckeho práva a presadzovania čarodejníckych zákonov."
Francúz sa usmial, no vôbec nie nemilo.
"Tak to mierite vysoko. Žeby sme tu mali budúceho ministra?"
Hermiona sa takisto široko usmiala.
"Možno."
"Ak sa poponáhľate, možno to stihnete. Minister bude vo funkcii tak jeden, dva roky a ide do penzie."
"Počula som o tom."
"To viete, 118 rokov už nie je málo."
"Nie, to nie je."
"Neviem či sa pre vás ale nájde nejaké miesto. Zrovna včera som totiž prijal jedného mladíka, ktoré referencie boli viac ako uspokojivé. A koľkože to máte rokov?"
"18."
"Takže nie ste dlho zo školy."
"To nie som, ale môžem vás uistiť, že to zvládnem."
Francúz sa usmial.
"O tom nepochybujem, ale bohužiaľ nemáme voľné miesta... Ale možno by som vás mohol strčiť k tomu mladíkovi zo včera."
"Strčiť kam?"
"Dostal miesto v kancelárii ústavného riaditeľa. Možno by ste sa mohli deliť o tú prácu a keď sa časom niečo uvoľní, rozhodneme sa ďalej."
"Samozrejme."
"Tak choďte do miestnosti 1129. Je to na 6 poschodí. Tam odovzdáte všetky papiere a povedia vám čo ďalej. A po ceste sa pozhovárajte s týmto formulárom a aj ten im odovzdajte."
"Ďakujem."
"Prajem veľa šťastia. Ale s tým mladíkom to nebudete mať ľahké. Dotiahne to ďaleko, takže naňho pozor."
Hermiona sa postavila a potriasla si rukou asi s 30 ročným tmavovlasým úradníkom, i keď na to vôbec nevyzeral.
Bola už medzi dverami, no ešte sa otočila na muža vo francúzskom obleku.
"Keď sa môžem spýtať, ako sa volá ten muž, s ktorým mám pracovať?"
"Vy môžete všetko, kvetinka. Volá sa Draco Malfoy."