Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. kapitola

Hneď ako Viktor chlapcov vysadil na tribúnach pri ich rodinách, sa obaja chlapci prestali navzájom vydesene objímať.

„Chlapci,“ oslovil ich Harry vážnym tónom a prinútil ich vzhliadnuť.

Obaja chlapci si vymenili ešte jeden pohľad a potom vleteli do náruče svojich rodičov. Hermiona zachytila svojho syna práve včas, aby ho mohla zdvihnúť, zatiaľ čo si okolo nej obtočil nohy a ruky a zaboril si tvár do jej ramena.

„Šššš, už je to v poriadku,“ mrmlala ticho Hermiona a jemne mu krúžila rukou po chrbte.

„Ahoj, Hermivona,“ zahlásil Viktor Krum, keď sa na neho Hermiona otočila s jemným úsmevom na perách.

„Ahoj, Viktor.“ Jej odpoveď spôsobila, že sa Draco pri tom, ako upokojujúco pohladil hlavu synovi, presunul nebezpečne blízko.

Ten pohyb prinútil  Viktora preletieť pohľadom na Draca Malfoya, ktorého si vcelku pamätal z Rokfortu. Samozrejme, že vedel o manželstve tých dvoch. Dokonca aj v Bulharsku bola ich svadba vo všetkých novinách. Svadba storočia, podľa mnohých časopisov jeden z najväčších šokov po druhej vojne.

„Viktor, veľmi ti ďakujem,“ povedala Hermiona a venovala mu ešte jeden úsmev. „Harry Scorpius Malfoy, poďakuj pánovi Viktorovi Krumovi za záchranu teba aj Albusa,“ prehlásila Hermiona prísnejšie, opäť vo svojom materskom režime.

Harry neochotne zdvihol hlavu, aby zamrmlal „ďakujem“ pánovi Viktorovi.

„Ty tiež, Albus,“ povedal Harry Potter rovnako prísne.

***

Draco bol vďačný Viktorovi Krumovi, skutočne. Za záchranu oboch chlapcov. Ale nemal poňatia, prečo toho muža pozvali do ich stanu! Dobre, mal tušenie prečo, ale vôbec sa mu to nepáčilo.

Viktor Krum bol vo všetkých ohľadoch bývalým priateľom jeho manželky. To samo osebe bolo viac než dostačujúce, aby nechcel byť v prítomnosti tohto chlapa. Ale zdalo sa, že je jediný, kto si to myslí.

Harry Prekliaty Potter bol veľmi vďačný a začal sa s tým chlapíkom rozprávať, akoby boli starí priatelia. Pokiaľ ide o Hermionu, jeho žena ho jednoducho musela nielen pozvať do ich stanu, ale aj aby sledoval posledné tri večerné zápasy spolu s nimi. Nespomínajúc to, že po počiatočnej úľave z toho, že boli zachránení a že na nich doteraz nikto nenakričal, obaja chlapci boli čoskoro fascinovaní medzinárodne známym stíhačom.

„Nevidela som ťa od svadby Billa a Fleur, ako sa máš?“ vyzvedala Hermiona, úprimne šťastná, že ho znovu vidí a nekonečne vďačná za záchranu chlapcov, pričom jeden z nich, Harry Scorpius Malfoy, bol na nej stále zavesený, skoro ako opička.

„Áno, tá svadba. Pamätáš si na náš tanec?“ spýtal sa Viktor Krum s miernym úsmevom.

Dracova hlava vystrelila dohora a takmer mu spadla sánka, keď uvidel červenajúcu sa Hermionu. Skôr, než mohol požadovať vysvetlenie, vchod do stanu sa odhrnul a vošla Ginny so Zabiniovcami. Keď Sabine zbadala chlapcov, odtrhla sa od mamy a hrnula sa smerom k nim. Hermiona konečne položila Harryho dole, keď sa jej zavrtel na rukách, lebo nechcel, aby ho videli v maminom náručí. Sabine okamžite vtiahla jeho a Albusa do veľkého objatia, zatiaľ čo sa ešte stále trochu chvela z obáv o svojich dvoch najlepších priateľov.

Harry sa nad tou scénou musel pousmiať. Bolo to také nostalgické sledovať týchto troch. Vždy mu pripomenuli dni ich zlatého tria. On, Hermiona a Ron. Avšak už nikdy to nebude také ako predtým, napriek tomu, že obaja boli stále jeho najlepšími priateľmi.

Hlavne preto, lebo Ron Hermione príliš ublížil. Ona mu, samozrejme, odpustila, Hermiona totiž nebola schopná hodiť za hlavu všetky tie roky, čo spolu prežili, ale už nikdy mu nedovolí, aby sa priblížil viac ako na dĺžku paže. Nie, že by jej to mohol vyčítať. Ron bol ešte stále veľmi zamilovaný do Hermiony, čo sa občas prejavilo. A to aj napriek jeho manželstvu so sestričkou, ktorá mu pred niekoľkými rokmi pomohla vylízať sa z vážneho metlobalového zranenia, kvôli ktorému nehral takmer celú sezónu.

Harry si nebol istý, či bol Ron ešte stále zamilovaný do Hermiony pretože skutočne veril, že je tá pravá, alebo preto, lebo Hermiona bola tou, ktorá bola kedysi jeho, ktorú stratil a nikdy viac ju nezíska späť. Inak bol Ron zväčša šťastne ženatý a mal syna, ktorý k nemu vzhliadal ako k hrdinovi. Zatiaľ čo Hermiona a Draco, hoci mu spôsobovalo bolesť pripustiť to, boli aj po všetkých tých rokoch rovnako vášniví ako na začiatku. Občas im totiž predviedli oveľa náruživejšie divadlo, než bolo podľa jeho mienky vhodné.

„Prečo?“ spýtala sa Sabine, keď pomaly uvoľnila svoje objatie.

„To by som tiež rada vedela,“ ozvala sa Hermiona. „Ale najprv tresty.“

Ako na povel obaja chlapci zastonali.

***

„Oci,“ Harry si dramaticky zvieral svoje plavé vlasy, „ale to, to nemôžeme!“ snažil sa obmäkčiť svojho otca.

„Prepáč, kamoš,“ postrapatil Draco synovi vlasy. „Tvoja mama ti udelila trest a ja ho nemôžem zrušiť,“ pozrel na neho Draco so súcitom.

„Nie,“ povedal Harry a rozbehol sa za mamou, aby sa ju pokúsil ešte raz presvedčiť. To nebolo fér! Ona od nich chcela, aby zostali v stane, zatiaľ čo ostatní budú sledovať zostávajúce zápasy! Hlavne teraz, keď tam s nimi bude sedieť Viktor Krum!

„Harry Scorpius Malfoy, to, čo ste ty a  Albus spravili, bolo nezodpovedné a nebezpečné. Tá metla nebola vaša a nemáte ani dostatok skúseností, aby ste ju vedeli ovládať,“ povedala Hermiona prísne, keď si ho posadila na kolená. „Obaja ste nás strašne vydesili,“ objala ho.

„Ja viem,“ šepol Harry a povzdychol si, keď si uvedomil, že jeho mama neustúpi.

***

Hermiona cítila, ako sa Draco vedľa nej mračí, keď sa s Viktorom dali do reči. Naozaj sa nevideli od svadby Fleur a Billa. Počas vojny mala o neho starosti, pretože s listami, ktoré si začali písať v lete po štvrtom ročníku, prestali, aby ich nevystopovali. Takže bolo prirodzené, že mala o Viktora obavy. Na jej obhajobu, ako ich korešpondencia pokračovala, počiatočné flirtovanie sa postupne zmenilo v priateľstvo a inteligentnú diskusiu o záležitostiach, ktoré ich zaujímali.

Viktor bol v ich štvrtom ročníku vybratý za šampióna nielen kvôli jeho svalom a metlobalovým zručnostiam. Mal srdce na správnom mieste, rovnako ako Fleur, Harry a keby ho bola bližšie poznala, stavila by sa, že rovnako ako Cedrik Diggory. Draco sa jednoducho bude musieť vyrovnať so svojou majetníckosťou, zatiaľ čo ona sa bude baviť so svojim starým priateľom.

„Draco, to bude v pohode, Viktor vníma Hermionu ako svoju rodinu,“ poznamenala Luna svojim bezstarostným tónom, keď sa k nemu otočila, aby ho upokojila. Vrava okolo nich medzičasom utíchla, zatiaľ čo sa ihrisko pripravovalo pre ďalšiu hru, Kanonierov proti Strakám.

George a Blaise sa obaja od srdca rozosmiali, keď Draco nadobudol veľmi pekný odtieň červenej. Ostatní zareagovali podobne, dokonca aj deti, okrem tých najmenších, ktoré nemali potuchy, o čo ide. Teddy a Colby sa na seba vševediaco zaškľabili.

Viktor a Hermiona boli uprostred rozhovoru. Hermiona sa zasmiala a pokrútila hlavou nad svojím manželom, zatiaľ čo Viktor sa iba uškrnul. Tá sladká blondínka mala pravdu. Po všetkých tých rokoch bral Hermionu len ako rodinu. Širšiu rodinu samozrejme, ale stále iba ako rodinu. Nemohol si však pomôcť, páčilo sa mu, že len samotná jeho prítomnosť dokázala rozhodiť takého rezervovaného človeka (aspoň tak ho označovali noviny), ako bol Draco Malfoy.

 „Idem skontrolovať chlapcov,“ zamrmlal Draco a postavil sa, aby  unikol z dosahu svojich takzvaných priateľov a rodiny.

„Idem s tebou,“ povedala okamžite Hermiona a skôr než vstala, obdarila Viktora ešte jedným úsmevom.

Viktor venoval Dracovi len nič nehovoriaci pohľad a skryl svoje pobavenie nad blondiakovým víťazoslávnym výrazom. Colby a Teddy okamžite obsadili Hermionine miesto s úmyslom zaujať pozornosť profesionálneho hráča, aby sa s ním mohli porozprávať.

Harry a ostatní len prikývli na znak pochopenia nevysloveného - všetci vedeli, že ďalší zápas hrá Ron a bez ohľadu na všetko, Draco ho ešte stále nenávidí a zrejme nikdy neprestane. On, na rozdiel od Hermiony, mu neodpustil a nikdy neodpustí to, že jej ublížil.

Plus, Dracovi to dodávalo pocit opodstatnenosti jeho detskej nevraživosti k tomu chlapovi, obzvlášť keď sa ostatní akosi stali súčasťou jeho rodiny.

***

Hneď ako opustili štadión, Draco pritlačil Hermionu o stenu priamo pod tribúnou. „Si diabol, vieš o tom?“ povedal, narážajúc na ňu a na Viktora.

Hermiona prevrátila očami a priložila mu dlaň na líce. Oprel sa do jej dotyku a stále jej pritom hľadel do očí, čakajúc na odpoveď. „A ty si len majetnícky blbec.“

Dracovi mierne spadla sánka.

„Ale si môj a to nemôže nikto zmeniť,“ usmiala sa Hermiona, pritiahla si ho bližšie a ich pery sa stretli v bozku.

Draco sa samoľúbo usmial a zahákol si jej nohu okolo bokov, aby sa k nej mohol pritisnúť bližšie. Miloval, keď mu hovorila, že je jej.

„Moja,“ zopakoval proti jej perám.

Hermiona sa trochu odtiahla a začala sa smiať, ale Draco prerušil jej smiech, keď opäť zajal jej pery. Tentoraz obtočila okolo Dracovho pása aj svoju druhú nohu. V tej chvíli sa cítila ako hormónmi posadnutá tínedžerka, ale bolo jej to úprimne jedno, keďže Draco ju bozkával akoby to bolo po prvý raz.

Merlin, vždy ho zaujímalo, aké by to bolo pomaznať sa s Hermionou Grangerovou pod tribúnou počas metlobalového zápasu. Teraz žasol, že bol taký hlupák počas ich školských čias a neužíval si to už oveľa skôr.

Prekonávalo to totiž všetky jeho očakávania.

***

V polovici zápasu, keď Kanonieri už takmer rozdrvili Straky, sa Blaise rozhodol, že pôjde skontrolovať stan.
Keď tam dorazil, našiel v ňom iba Harryho Scorpiusa Malfoya a Albusa Severusa Pottera. Pre Merlina, obaja chlapci mali dlhočizné a pomerne zastrašujúce mená. Už len samotné mená odsudzovali chlapcov k tým najväčším neplechám, aby mohli robiť česť svojim menovcom.

Chlapci vzhliadli od rozohranej partie čarodejníckeho šachu. Harry mu kývol a potom obrátil pozornosť späť k hre.

Blaise zdvihol obočie nad obomi chlapcami, ktorých vlasy, ako sa zdalo, permanentne popierali gravitáciu. Taktiež si všimol, že Albusove vlasy mali mierne červenkastý nádych, zatiaľ čo Harryho boli trochu do modra. Podišiel bližšie k chlapcom, naklonil sa k  Harrymu a zistil, že sa mu to nezdalo.

Harry vzhliadol, keď ucítil jeho pohľad. „Mama,“ skonštatoval a potiahol figúrkou. „Pokúšali sme sa odísť,“ pokrčil ramenami. Nerobilo mu žiadne problémy priznať svoje prehrešky pred strýkom, ktorý toleroval jeho neplechy. Napokon, na rozdiel od ich rodičov, Blaise sa nemusel vyrovnávať s ich následkami.

Blaise párkrát zažmurkal, kým si uvedomil, že Hermiona musela na stan pridať nejaké ďalšie ochranné kúzla, aby ho chlapci nemohli opustiť, kým nebude prítomný niekto z dospelých. Tiež štítové kúzlo, ktoré bránilo komukoľvek cudziemu vojsť dovnútra, rovnako ako protipožiarne kúzlo, aby zabránila chlapcom zničiť stan svojimi experimentmi s mágiou a elixírmi. A zdá sa, že ako extra opatrenie pridala kúzlo, ktoré chlapcom sfarbilo vlasy, keď sa snažili ujsť.

Podčiarknuté - zrátané, Blaise si nemohol pomôcť, bolo mu jasné, že Hermiona Malfoyová, rodená Grangerová, bola síce absolútne brilantná, ale zároveň desivá, naozaj desivá čarodejnica.

„Strýko Blaise, nepomohol by si nám s prípravou výbušného elixíru?“ opýtal sa Albus, keď mu dal Harry mat a ukončil tak hru.

Blaise nadvihol obočie. Ten elixír bol mimoriadne výbušný, keď ste sa ho dotkli alebo keď prišiel do kontaktu s vonkajším prostredím. Zaškľabil sa, nemohol si pomôcť - tí dvaja naozaj kráčali v šľapajach svojich menovcov - a dopekla, prečo by nie? Chlapci by sa pravdepodobne pokúsili uvariť elixír, či už s jeho súhlasom alebo bez neho, takto sa aspoň môže pokúsiť zabrániť väčším škodám, ak niečo nakoniec exploduje.

Bol to vlastne celkom jednoduchý elixír – výbušné elixíry také obvykle bývajú. Väčšina elixírov mala tendenciu vybuchnúť, ak sa nepripravili správne, takže dávalo zmysel, že tie, ktoré mali vybuchnúť zámerne, sa pripravovali najľahšie.

Harry a Albus sa na seba zoširoka usmievali, keď držali v rukách hotový červenkastý elixír.

Blaise sa oprel na stoličke s jemným úsmevom na tvári. Výroba elixíru bola vážne zábava, najmä ak ste mali takých nadšených partnerov. Obaja chlapci boli až zastrašujúco inteligentní, možno až príliš na ich vek, ale on bol za to vždy vďačný. Sabine bola sladké dieťa, niekedy sa však obával, že až príliš, rovnako ako jej matka. Avšak títo dvaja boli ako jej malí rytieri a preto s ním môžu vždy rátať ako s niekým, za kým môžu ísť, keď sa nemôžu zdôveriť svojim rodičom.

Všetky deti potrebujú niekoho takého. Pre neho bol takým človekom jeho štvrtý nevlastný otec, jediný, s ktorým zostal počas školských rokov v kontakte aj po rozvode. Blaise si nebol istý, čo by sa s ním stalo, keby ho nebolo, so všetkým tým zadržiavaným hnevom, ktorý pociťoval, keď dospieval. Možno by bol vtiahnutý do vojny tak ako Draco, ale Davin Cafferson to vždy zariadil tak, aby sa Blaise nikdy nezamiešal do smrťožrútskych záležitostí. Dokonca ani teraz si Blaise nebol celkom istý, ako sa to jeho bývalému nevlastnému otcovi podarilo, ale niektoré veci bolo lepšie nevedieť.

„Zaujímalo by ma, či to urobí poriadny hluk,“ spýtal sa Harry, keď zazátkoval fľašku a odložil ju k ostatným elixírom, ktoré spolu s Albusom úspešne uvarili.

„Dúfam, že áno,“ pritakal Albus.

Blaise sa zasmial a postrapatil obom chlapcom vlasy, ktoré už získavali naspäť svoju prirodzenú farbu. „Nuž, stavil by som galeón, že už nikdy nič nespôsobí takú explóziu, ako keď boli partnermi tvoji rodičia,“ poznamenal.

„Čože?“ spýtal sa Albus, ktorý nikdy nepočul o tom, že by jeho rodičia boli partnermi. O sekundu neskôr mu došlo, že nešlo o jeho rodičov, ale o Harryho.

„Čo presne sa stalo, strýko Blaise?“ vyzvedal Harry.

„Takže...,“

Bol to druhý deň na hodine elixírov s ich novými partnermi. A vlastne  by mali vyrábať nejaký elixír. Blaise a Terry na seba sotva pozreli, kým sa vydali po prísady do svojho elixíru. Na druhej strane Hermiona Grangerová a Draco Malfoy - to bol úplný opak. Zdalo sa, že ani jeden z nich nie je spokojný s takým usporiadaním a mlčky proti sebe bojovali zubami nechtami. Prvé tri minúty z hodiny jeden po druhom zazerali, že kto pôjde po prísady. Nakoniec, k Hermioninej spokojnosti, sa po ne vybral naštvaný Draco.

„A kde sú výhonky?“ spýtavo na neho vzhliadla Hermiona.

„Nebudem sa dotýkať tých nechutných, zapáchajúcich vecí,“ odvetil Draco, keď sa vrátil so všetkými prísadami okrem rildo výhonkov, ktoré naozaj páchli horšie ako hnoj.

Naštvaná Hermiona zamrmlala niečo o princeznách. Draco zaťal zuby, keď si uvedomil, že ho Grangerová nazvala princeznou ako odplatu za chrabromilskú princeznú, ako ju on sám často nazýval. Namiesto toho, aby jej urážku vrátil, iba hodil pohľad na jej chrbát a pustil sa do odrezávania hláv slimákov.

Hermiona napochodovala späť do priestoru, o ktorý sa delila s Dracom. Keď  na neho zagánila,  Draco jej venoval pohľad, ktorý vravel, že sa tých vecí v žiadnom prípade nedotkne.

Odkedy začali variť elixír, ani jeden z nich nepovedal ani slovo, bolo počuť iba ich prskanie, keďže sa museli deliť o miesto a nástroje. Draco vhodil do elixíru koreň mandragory, ktorý práve dokrájal, keďže Grangerovej trvalo večnosť, kým sa odhodlávala chytiť nôž. Na prípravu elixírov nemohli používať svoje prútiky kvôli zbytkovej mágii a potenciálnym škodám, ktoré by mohli vzniknúť, keby sa primiešala do elixíru.

Blaise vzhliadol od svojho elixíru práve včas, aby videl, ako Hermiona Grangerová vhodila do elixíru slimáky, ktorým práve odtrhla hlavy, lebo sa jej nechcelo večne čakať na Draca Malfoya. Blaisove oči sa rozšírili, keď zbadal, ako bublajúci elixír pomaly získava odtieň červenej, ktorý bol zväčša predzvesťou výbuchu. Draco sa odtiahol najďalej ako sa len dalo a opatrne vhodil do elixíru kúsok rildo výhonku, ktorý mu na jeho krájaciu dosku hodila Hermiona s pohľadom, ktorý naznačoval, nech sa len opováži na to čosi povedať, takže nemohol vidieť, že elixír nemá tú správnu farbu.

Ale Blaise videl všetko. Sotva stihol zakričať „K zemi!“, keď Rokfortom otriasla tá najväčšia a najničivejšia explózia. Keď sa rildo výhonky rozpustili, doslova to zadunelo a Hermionu Grangerovú aj Draca Malfoya to odhodilo dozadu. Avšak, aj napriek všetkému, druhý menovaný držal Hermionu v objatí tak, aby ju mohol chrániť vlastným telom.

Na konci rozprávania Harry s Albusom pozreli jeden na druhého a rozhodli sa ignorovať poslednú časť príbehu. Uličnícky sa na seba usmiali, keď sa bezslovne zhodli, že tento titul bude jedného dňa patriť im. Najväčší výbuch elixírov, aký kedy Rokfort zažil. Veru, Rokfort ešte nemal takých dvoch študentov, ktorí sa na ten deň pripravovali, odkedy boli deťmi.

***

Hermiona si hrýzla do pery, zatiaľ čo sa opierala chrbtom o Draca. Stáli pred stanom a počúvali, ako Blaise dokončuje príbeh.

Draco pozrel nadol, práve keď Hermiona vzhliadla dohora.

„Milujem ťa,“ zašepkala Hermiona, vediac, že od toho dňa bol ich osud predurčený. Toho dňa na elixíroch, dokonca aj keď jeden druhého nemohli ani vystáť, sa ju Draco snažil ochrániť a pokračuje v tom dodnes.