archiv.hpkizi.sk
22. Informačné siete
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 13.01. 2015
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



Stručné zhrnutie predchádzajúcej kapitoly: Hermiona narazí pri aritmantických výpočtoch na dôležitú skutočnosť. Spolu s profesorkou Vectorovou ju preveria a ponáhľajú sa o nej informovať Dumbledora. V jeho kancelárii sú prítomní aj Severus s Minervou, ktorá, ako si Hermiona všimne, nie je do istých záležitostí vôbec zasvätená. Z nasledujúceho rozhovoru vyplynie, že Harryho šance na víťazstvo sa zvýšia, ak sa im podarí dosiahnuť, aby celkovú prognózu pravdepodobnosti vyjadrovalo číslo, ktoré predstavuje zlatý rez. Preto musí Dumbledore poskytnúť pár dodatočných informácií Severusovi, a ten zasa Hermione.

 

22. Informačné siete

 

Trvalo niekoľko týždňov, než Dumbledore zavolal Severusa do pracovne. Ten mal dovtedy dostatok času na premýšľanie nad tým, aké informácie mu chce starec poskytnúť. A taktiež množstvo času na lámanie si hlavy nad tým, čo by mal Grangerovej povedať. Najzrejmejšia časť informácií bola tiež najnebezpečnejšou – nielen preto, že mohla ohroziť jeho vzťahy s Temným pánom, ale aj preto, že sebecky dychtil po zachovaní krehkej rovnováhy v jeho terajšej spolupráci s dievčinou. Bolo hlúpe predstierať, že ich nesmelé priateľstvo pretrvá aj po tom, čo ona pochopí, že zamýšľa zabiť riaditeľa. A tak sa teda Severus, podobne ako Dumbledore, vyhýbal okamihu odhalenia.

Grangerová sa na jeho prekvapenie nepýtala. Ani zďaleka ho nezasýpala neustálymi otázkami. Zdalo sa, že sa konečne naučila byť trpezlivá. Hoci ho zakaždým, keď si myslela, že ju nezbadá, pozorovala so zamysleným výrazom.

Len čo zvládla fintu premiestňovania, trávili jednu z každotýždenných hodín mimo hradu.

„Budúci štvrtok si oblečte pod habit športové oblečenie,“ prikázal, „a príďte sem vo zvyčajnom čase.“

Grangerová prišla ako obyčajne presne o ôsmej. Biele tenisky vykúkajúce spod tmavého vlneného habitu pôsobili nevhodne. „Poďte,“ povedal a zaviedol ju do svojho laboratória a odtiaľ do obývacej izby. Oči sa jej rozšírili, keď zistila, kde sú, a jej pozornosť okamžite pritiahli police s knihami. „Hýbte sa, Grangerová!“ pokarhal ju a otvoril ďalšie dvere na druhom konci izby. Poslušne cez ne prešla, no pohľad jej stihol spočinúť na pohovke, pohodlných kreslách umiestnených pred kozubom, konferenčnom stolíku pokrytom časopismi a knihami a bielych, snehobielych stenách. Severus sa uškrnul. Očividne predpokladala, že budú čierne.

Dvere viedli priamo von, otvor bol ukrytý v skale hneď za skleníkmi. Odtiaľ zamierili popri hriadkach so zeleninou až do Zakázaného lesa. Nešli príliš na sever, aby ich zo svojej chalupy nezahliadol Hagrid. Pod klenbou z hustých stromov Severus zastal.

„To bude nateraz stačiť,“ podotkol, vyzliekol si učiteľský habit a vyčaroval vešiak, na ktorý ho zavesil. Punktičkársky ho ponatriasal, aby visel nepokrčený a potom vytiahol z vrecka pár čiernych bežeckých topánok. Grangerová ho napodobnila a vyzliekla si rovnošatu, pod ňou mala bežecké elastické nohavice a športovú mikinu na zips. Severus jej pokynul, aby si zavesila habit, potom si vyzul čižmy a sadol na neďaleké brvno, aby si obul tenisky.

„Tadiaľto,“ kývol jej, len čo bol pripravený. Presunuli sa cez blízku skupinu stromov a vynorili na celkom dobre priechodnej cestičke. „Prútik držte po celý čas v ruke.“ Hermiona vyzerala trošku znepokojene, no inak nevzrušene. „Budeme bežať; nechám vás udávať tempo.“

Vydali sa svižným behom a pomerne rýchlo sa dohodli na tempe. Ako bežali, tlmené svetlo z prútikov poskakovalo po chodníčku. Grangerová bežala pomalšie než zvyčajne, no pohybovala sa dobre a Severus mal nezvyčajnú radosť z behu so spoločníkom. Cestička sa kľukatila lesom asi dve míle. V skutočnosti sa len zriedka odchýlila ďalej od okraja, ale bola od neho dostatočne ďaleko a noc bola dosť tmavá, takže sa zdalo, že by mohli byť hocikde. Tlmený dupot tenisiek pohlcoval okolitý les so zvukmi sov a drobných zvierat, ktoré tvorili pozadie ich rozhovoru. Hermiona bola spočiatku prekvapená, keď sa jej začal vypytovať na odbornú stránku prípravy všehodžúsu a teórie obranných kúziel, ktorým sa v tom čase venovali.

„Ste rovnako otrasný ako môj otec! Beh je dosť náročný aj bez toho, aby sme sa zároveň zhovárali!“ zvolala.

„Nezvládate úlohu, Grangerová?“ spýtal sa a uškrnul, keď namrzene zafunela. Zopakoval otázku. Tentoraz odvetila bez reptania.

Cestička končila tesne pred bránami Rokfortu.

„Á!“ vykríkla Grangerová. „Už som si lámala hlavu, kde presne sme.“

„Poďte so mnou,“ prikázal jej a otvoril bránu iba natoľko, aby cez ňu prekĺzli. Vykročil vpred a odviedol ju k premiestňovaciemu bodu. „Viete, kde teraz sme?“ spýtal sa.

„Predpokladám, že je to oficiálny rokfortský premiestňovací bod?“

Prikývol. „Pozorne sa rozhliadnite naokolo, toto miesto si budete musieť dobre zapamätať, aby ste sa sem mohli premiestniť v ktoromkoľvek dennom čase.“ Grangerová naňho letmo pozrela a potom sa vrátila k mapovaniu miesta, na tvári sa jej zračilo úporné sústredenie. To očividné nasadenie, s ktorým dievčina plnila príkazy, mu v kútiku úst vylúdilo drobný úsmev. Bol vo veľkom pokušení dať jej pár úplne absurdných pokynov, aby videl, koľko ich uskutoční, kým ho pristihne smiať sa. „Zdá sa, že ste konečne zvládli jednoduchý postup premiestňovania.“ Rozhorčený pohľad, ktorý vrhla jeho smerom, mu ešte viac zvlnil kútik úst: bola jednou z hŕstky študentov úspešných v premiestňovaní, a obaja to vedeli. „Uvidíme, ako si poradíte s prípojným.“

Zažmurkala. „Ale, pane, ja nemám oprávnenie.“

„Ja áno,“ odvetil nevzrušene. „A ak sa vám podarí nerozštiepiť nás, nikto sa to nedozvie.“

Výraz na jej tvári mu silno pripomenul ich prvú návštevu v Núdzovej miestnosti, keď ju požiadal, aby urobila salto, ale zdržal sa ďalšieho podpichovania. Namiesto toho pristúpil bližšie k miestu, kde stála.

„Vystrite ruku,“ nariadil, a keď tak urobila, chytil ju za predlaktie. „A držte sa mojej.“ Veľmi silno sa sústredil, tak, aby si nevšímal, ako blízko pri sebe stoja a že cíti jej ruku pod svojou. Zdvihol jedno obočie a pozrel na ňu zvrchu. „Premiestnite nás desať stôp naľavo, Grangerová, a...“ dramaticky sa odmlčal, „...snažte sa nás nerozštiepiť.“

Dievčina prehltla, no potom mierne zodvihla bradu a on vedel, že je pripravená. Pevnejšie mu stisla ruku a zatočili sa do prázdnoty, len aby sa o pár sekúnd neskôr objavili na druhej strane čistinky, obaja – ku Grangerovej očividnej úľave – úplne neporušení.

„Hm,“ povedal tónom, ktorý naznačoval, že to vôbec neurobila dobre. „Skúste to znovu. Tentoraz nás premiestnite naspäť do východzieho bodu.“

V priebehu večera ich z čistinky postupne presúval čoraz ďalej a ona ich potom premiestňovala späť. „Prípravná fáza vám trvá pridlho,“ povedal napokon. „Jedného dňa by ste mali byť schopná premiestniť sa za akýchkoľvek okolností a bez predošlého upozornenia.“ Odmlčal sa. „Dôverujete mi?“ opýtal sa a nastavil ruku.

„Pravdaže,“ vyhlásila, akoby to bola nejaká hlúpa otázka, a bez váhania sa pevne chytila jeho predlaktia.

Severus žmurkol a odmiestnil sa skôr, než mal príležitosť analyzovať ten pichľavý pocit vzadu v hrdle. Objavili sa na vrchole kopca, kde sa po ich ľavej strane roztvárala priepasť. Vietor lomcoval ich tenkým športovým oblečením a Grangerovej fúkal vlasy do tváre v divokej spleti – pri niektorom z nespočetných premiestnení stratila gumičku. Obrátila tvár proti vetru, odhrnula si z nej vlasy, a len čo ich mala dočasne pod kontrolou, s očakávaním naňho vzhliadla.

„Skočíme z tohto útesu,“ oznámil jej, snažiac sa prekričať vietor. „Skôr, než dopadneme na dno, premiestnim nás do bezpečia.“

Prsty mala stále zaborené vo vlasoch, zadívala sa na zráz a potom naňho, v tvári sa jej jasne zračili obavy. Urobila grimasu, no vzápätí odhodlane prikývla.

„Poriadne sa rozbehneme,“ poučil ju. „Chyťte ma za ruku!“

Cúvli nejakých sto metrov a Hermiona mu pevne zovrela ľavú ruku, prsty mala premrznuté od vetra a v podstate sa stratili v jeho väčšej dlani. Vlasy za ňou povievali a jedna kučera jej vletela do očí.

„Ste pripravená?“ spýtal sa.

„Áno.“ Z tváre jej vyžarovalo pevné rozhodnutie.

Rozbehli sa k zrázu. Keď sa priblížili k okraju, zrýchlili a potom skočili. Chvíľu sa zdalo, že visia na jednom mieste, akoby boli v bezváhovom stave, než spadli dolu; vietor a gravitácia zmietali ich telami. Severus pevne stisol Grangerovej ruku a strhol ich do prázdna.

Objavili sa na premiestňovacom bode neďaleko Rokfortu. Pristáli tak hladko, že sa sotva zatackali. Hneď, ako dorazili, Hermiona si vytrhla ruku z jeho dlane, otočila sa od neho a spadla na všetky štyri. Okamžite sa povracala. Severus sa na okamih zarazil, no vzápätí sa rýchlo spamätal a zohol, aby jej z tváre odtiahol vlasy.

„Prepáčte,“ povedala slabo, len čo bola schopná prehovoriť. „Vážne nemám rada výšky.“

A napriek tomu skočila z útesu len preto, že som jej to povedal. Chvíľu mal pocit, že sa nenadýchne.

„Na budúci týždeň, vás naučím, ako sa to robí,“ prisľúbil. „Keď zistíte, že sa dokážete premiestniť do bezpečia, budete schopná ovládnuť strach.“

 

* * * * *

 

Severus napochodoval do slizolinskej klubovne; hľadal Jocelyn Smithovú. Zbadal ju takmer okamžite. Sedela v časti, kde boli dva gauče prisunuté k sebe tak blízko, že sa sotva dalo medzi nimi prepchať, a živo diskutovala s ďalšími tromi prváčkami a jedným chlapcom. Bola očividne stredobodom pozornosti, keď im rozprávala nejakú historku, ktorú ostatní považovali za zábavnú. Severus sa na moment zastavil a premýšľal nad tým, ako sa jej správanie v priebehu roka zmenilo, potom sa zamračil a vyletel na ňu.

„Slečna Smithová,“ zasyčal výhražne.

Jocelyn ihneď vyskočila na nohy. Rýchle si osvojila slizolinský kódex úcty k vedúcemu fakulty. Všetci jeho študenti nachádzali potešenie v úzkostlivej zdvorilosti voči nemu na verejnosti a vážili si voľnejšie zásady, ktoré tu a tam povolil v súkromí ako výnimky potvrdzujúce pravidlo. „Dobrý večer, pane,“ odvetila.

„Vysvetlite mi, prosím, ako sa vám podarilo vyslúžiť si trest v tom istom čase, kedy sa máte stretnúť so mnou?“

Mala dosť slušnosti, aby sa pokúsila o kajúcny výraz, ale huncútske jamky na lícach trošku pokazili výsledný efekt. „Prepáčte, pane, no musela som prekliať Gregoryho...“

Prerušil ju ľahostajným mávnutím ruky. „Slečna Smithová, je mi fuk, koľkých chrabromilčanov ste prekliali a z akého dôvodu, no zaujíma ma, že kvôli tomu musím meniť denný harmonogram.“

Jej druhý pokus o skrúšený výraz bol oveľa presvedčivejší. Možno preto, že mierne sklonila hlavu. „Prepáčte, pane,“ zopakovala.

„Ak si neželáte pokračovať, stačí len povedať. Nerád by som zbytočne plytval časom.“

„Nie!“ Prudko zdvihla hlavu, kajúcny výraz bol už nefalšovaný.

„Prosím?“

„Nie, pane. Nechcem skončiť s našimi hodinami.“

„No dobre. Takže sa stretneme v sobotu ráno – pred raňajkami. O pol ôsmej, nie neskôr.“ Severus sa otočil bez toho, aby sa obťažoval počúvať nadšené ďakovanie Jocelyn. Bol už takmer pri dverách, keď si všimol Tracey Davisovú mračiacu sa od sústredenia nad svojou úlohou z aritmancie.

„Slečna Davisová,“ ozval sa náhle. „Na slovíčko do môjho kabinetu, ak vám to neprekáža. A vezmite so sebou aj vašu prácu.“

Tracey si náhlivo pozbierala veci a nasledovala profesora von z klubovne a do kabinetu, kde jej pokynul, aby si sadla.

„Povedzte mi, slečna Davisová,“ informoval sa, „prečo si profesorka Vectorová myslí, že by ma mohol zaujímať váš projekt z aritmancie?“

Dievčina vyzerala trochu vyľakane a nervózne sa hrala s popruhom na taške. Sťažka prehltla. „Mám tu návrh výskumu, pane, ak by ste sa naň chceli pozrieť.“

Severus panovačne vystrel ruku. Davisová sa hrabala medzi papiermi, až kým nenašla ten pravý. Pergamen bol pre častú manipuláciu mäkký a ľahko sa roztvoril.


Samostatný projekt z aritmancie (MLOKy) – Tracey Davisová

Cieľ: Identifikovať a zrušiť kliatbu zoslanú na miesto rokfortského učiteľa obrany proti čiernej mágii.

 

Severusovi vyschlo v ústach. Pomaly vzhliadol hore a zadíval sa na mladú ženu pred sebou. Pohrávala sa s remeňom na taške, jej obavy boli zreteľné. „Ďakujem,“ povedal napokon. Davisová sa na oplátku naňho napäto usmiala, no nevyzerala o nič menej vystresovane. Po krátkej pauze dodal vľúdnejším hlasom: „Viete, že to miesto preklial Temný pán?“

Prikývla so zachmúrenou tvárou. Davisová nebola medzi tými, ktorí sa vlani pripojili k Inkvizičnej čate, spomenul si náhle.

„Tak dobre. Ak vám budem môcť s čímkoľvek pomôcť, neváhajte sa spýtať.“ Pohľadom prebehol po návrhu výskumu a potom jej ho vrátil. Bola veľmi dôkladná.

„Ďakujem, pane.“

„Môžete odísť.“

„Ďakujem, pane,“ zopakovala. Papiere napchala naspäť do tašky a čo najrýchlejšie odišla.

Severus dlhú chvíľu sedel na mieste. Vectorová mala pravdu. Davisovej projekt ho nesmierne zaujímal.

 

* * * * *

 

Na konci sobotňajšej hodiny sa Jocelyn zarazila pri zbieraní vecí.

„Pane?“ opýtala sa váhavo.

Severus práve zvažoval, ktorú kôpku prác má oznámkovať ako prvú. Vzhliadol hore a zodvihol jedno obočie.

„Premýšľala som,“ znovu zaváhala. Bola to očividne nejaká dôležitá otázka. „Premýšľala som, čo sa stalo s vaším otcom.“

Severus sedel niekoľko sekúnd úplne bez pohnutia. Potom si zasunul vlasy za ucho. „Zabil som ho,“ odvetil s chladnou tvárou.

Jocelyn temer okamžite znovu získala rovnováhu, no nie dosť rýchle, aby si nevšimol jej šokovaný výraz. Severus cítil nezvyčajnú potrebu vysvetliť jej to. „Bola to nehoda,“ oznámil. „Nehoda s ničivými dôsledkami pre môjho otca, ktorá mala veľmi nepriaznivý vplyv na moju ďalšiu kariéru. Nie je to prístup, ktorý by som odporúčal.“

Uprene sa na ňu díval, ako kývla hlavou, len čo mlčky vstrebala jeho slová, a vopchala si posledné veci do tašky.

„Ďakujem, pane,“ zamumlala cestou von. Po jeho odpovedi zostala viditeľne zdesená, pretože jej obvyklé nadšenie bolo úplne fuč.

Nebolo potrebné jej opisovať ponižujúce detaily procesu pred Wizengamotom: Poppy Pomfreyová svedčiaca v jeho prospech s vyčerpávajúcou litániou o všetkých zraneniach a bitkách, ktoré utŕžil; Slughorn odmietajúci urobiť to isté; Lucius – ktorý bol v tom čase ešte uznávanou mladou hviezdou na ministerstve, než bola povesť jeho rodiny poškvrnená spolčením sa s Voldemortom – podávajúci svedectvo o bezúhonnosti svojho mladého spolužiaka; slzy jeho matky a chorobná láska k mužovi, ktorý týral ju i jej syna.

Pred Azkabanom ho uchránili dve veci: bol neplnoletý a nepoužil mágiu.

Severus stále nevedel, prečo sa práve v tú noc rozhodol vrátiť úder. Bolo to uprostred prázdnin, v to hrozné leto, po ktorom sa pohádal s Lily. Bol opitý ako po väčšinu nocí. A udrel svojho otca. Len raz, ale akousi bláznivou zhodou náhod ho zasiahol presne tak, že mu zlomil väzy. Nešťastná náhoda. Zabitie. Sebaobrana. Severus dostal podmienečný trest na osemnásť mesiacov. Osemnásť mesiacov „dobrého správania“. Osemnásť mesiacov, počas ktorých stále klesal počet ľudí, čo dokázali nájsť vľúdne slovo pre prchkého a zatrpknutého chlapca, ktorý zabil svojho otca.

Smrťožrútom to, na rozdiel od nich, vôbec neprekážalo.

 

* * * * *

 

„Severus, chlapče môj, som rád, že si sa tu dnes večer zastavil. Niečo na pitie?“ Dumbledore privolal fľašu ohnivej whisky skôr, než Severus stihol odvetiť. Prenikavý nádych žoviálnosti v jeho hlase donútil Severusa uvažovať nad tým, aký je riaditeľ nervózny.

Severus sa usadil naproti nemu a ochotne prijal ponúkaný pohár.

„Ako pokračujú hodiny so slečnou Grangerovou?“

„Tak, ako sa dalo čakať.“ Severus sa odmlčal a prstom si prešiel po spodnej pere, než sa podvolil odpovedať na otázku schovanú za pôvodnou. „Ešte som jej nepovedal nič, čo by nesúviselo s hodinami.“

Dumbledorovi sa zjavne uľavilo. „Už si sa rozhodol, čo jej povieš?“ spýtal sa.

Severus zodvihol jedno obočie. „Do úvahy pripadá len jedna vec.“

„Nie som si istý, že je to také jednoduché,“ odvetil Dumbledore a mierne sa naklonil dopredu. „Základnou povahovou črtou slečny Grangerovej je postaviť sa za tých, ktorí sú hanobení a zle sa s nimi zaobchádza – spomeň si na jej nedomyslené trvanie na právach domácich škriatkov. Len čo ma zabiješ, tvoje meno bude medzi členmi rádu v nemilosti. Nemôžeme riskovať, že sa môže postaviť na tvoju obranu.“

Zvieravý pocit v žalúdku spôsobil Severusovi ľahký závrat, a tak hodil do seba hlt ohnivej whisky s menšou eleganciou, než bolo jeho zvykom. Dumbledorova necitlivá zmienka o budúcnosti, v ktorej stratí aj tých pár priateľov a trochu úcty, zaťala do živého. Nie po prvý raz mu napadlo, že smrť spôsobená Neporušiteľnou prísahou by bola vhodnejším koncom. „Albus,“ podarilo sa mu povedať ostro, „je oveľa pravdepodobnejšie, že Grangerová povstane skôr na vašu obranu, než na tú moju.“

Dumbledore stisol pery a na mladšieho kolegu sa zhovievavo usmial. „Myslím, že podceňuješ jej úctu voči tebe, Severus.“

Úcta, ktorá čoskoro pominie. Znovu si odpil z whisky. Páľava kĺžuca dolu hrdlom ho iba mierne obrnila voči mukám spôsobeným týmto rozhovorom.

„Hoci aj to by bola katastrofa!“ pokračoval riaditeľ, akoby Severusov život nebol už aj tak obrátený hore nohami. „Rozhodne si nemôžeme dovoliť dostať sa do situácie, kedy by sa ťa pokúsila zastaviť. Vážne si myslím, že bude najlepšie nepovedať to nikomu. Tie výpočty sa celkom isto musia vzťahovať na niečo úplne iné.“

Čo by bolo horšie, uvažoval Severus vystresovane, sledovať, ako sa jej úcta zrúti ako domček z karát, alebo ju nechať myslieť si o mne zároveň s ostatnými, že som zradca? Odsunul tú myšlienku bokom, aby nemusel čeliť zložitej otázke, prečo preňho Grangerovej rešpekt znamená viac než Minervin alebo Hoochovej, a náhle zmenil tému.

„Určite ste ma sem dnes večer zavolali preto, aby sme hovorili o niečom inom ako o slečne Grangerovej, Albus.“

„Máš pravdu ako vždy, Severus. Dúfal som, že sa porozprávame o prútikovej mágii.“

Prútikovej mágii? „Iste.“ Severus si prehodil nohu cez nohu, bol súčasne podráždený a aj sa mu uľavilo, že sa posunuli k takej náhodnej téme.

„Predpokladám, že si uvedomuješ dôsledky súboja vzhľadom na vlastníctvo prútika.“

Došlo mu, na čo riaditeľ naráža. „Pravdaže. Ubezpečujem vás, Albus, že som so svojím prútikom úplne spokojný a absolútne nemám v úmysle používať ten váš.“

„Presne v to dúfam, chlapče môj.“ Dumbledore sa naňho rozžiaril ponad okuliare, potom spustil pohľad k poháru s whisky. Zhlboka sa nadýchol a úsmev bol preč. „Čo vieš o smrtonosnej paličke alebo takzvanom prútiku osudu?“

„O nič menej či viac ako hociktorý dobre vzdelaný čarodejník... O existencii toho prútika kolujú mnohé chýry, ale žiaden z nich sa nikdy nepotvrdil. V nedávnej minulosti sa raz Gregorovič chvastal, že ho vlastní; tvrdil, že ho používa ako model pre vlastnú tvorbu, pravdepodobne, aby sa zviditeľnil. No opäť sa neobjavil žiaden spoľahlivý dôkaz. Prečo?“

„Napodiv,“ ozval sa Dumbledore s nádychom nervozity v hlase, „mám spoľahlivý dôkaz.“ Vytiahol svoj prútik a opatrne ho položil na stôl medzi nich.

Severus sa naň zadíval a po prvýkrát si ho skutočne prezrel. Baza.

„Ten prútik naozaj patril Gregorovičovi,“ riekol Dumbledore. „Ukradol mu ho Gellert Grindelwald a ja som mu ho v roku 1945 vzal.“

Nastalo dlhé ticho, než napokon Severus prehovoril. „A tak, keď vás zabijem...“ stíchol. V mysli horúčkovito zvažoval všetky možnosti a záväzky.

„Áno,“ Dumbledore pôsobil unavene. „Nemal som v úmysle ti to prezradiť. Vlastne som si to tajomstvo chcel vziať do hrobu. Určite,“ hlas mu zneistel, „určite chápeš, aké je dôležité, aby sa o tom Voldemort nedozvedel a ani on, a ani žiaden z jeho smrťožrútov, si prútik neprivlastnili.“

„Keby v Temnom pánovi skrslo čo i len podozrenie,“ podotkol Severus, hlas mal úplne bez emócií, „zabil by ma.“

„Áno,“ pritakal Dumbledore sťažka. „Je to riziko.“

Dlhú chvíľu obaja mlčali.

„Severus?“

Mladší muž vzhliadol od jantárovej tekutiny víriacej v pohári a pozrel riaditeľovi priamo do očí.

„V bazovom prútiku je ukrytá mocná mágia; nemožno ho zlomiť, ani spáliť. Ak by som ho dokázal zničiť, urobil by som to.“

Severus prikývol, že rozumie. Ešte nikdy sa mu Dumbledore nezdal taký utrápený. Dopil pohár a potom ho nehlučne položil na stôl. „Stojím si za tým, čo som povedal, Albus,“ poznamenal. „So svojím prútikom som úplne spokojný a ten váš nebudem používať.“

„Ďakujem, Severus,“ zašepkal riaditeľ s očami upretými na bazový prútik stále ležiaci na stole medzi nimi.

Keď Severus vstal a pobral sa ku dverám, Félix vydal nízky melodický krik. Majster elixírov sa pri tom zvuku zachvel, no nezastavil. Bude ešte dlhé hodiny blúdiť chodbami, než bude schopný zaspať.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 22. Informačné siete Od: Julie - 26.07. 2015
No aspoň něco... ale rozhodně mohl Brumbál dát Severusovi více informací než jen o bezové hůlce. Nevím, jestli tímto změní výsledky Hermioniných rovnic.
Velmi silná byla scéna, kdy Severus přemístil Hermionu i sebe při skoku ze skály. Připomělo mi to podobnou scénu z Elysejského klíče, tam Severus a Harry skáčou z nějaké střechy.
Díky!
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 26.07. 2015
Aj málo je viac ako nič. Uvidíme, či to postačí;-)
Spomínaná scéna na mňa tiež silne zapôsobila. Mám závraty z výšok podobne ako Hermiona, takže som sa do jej pocitov dokázala dokonale vžiť. To, že odtiaľ dokázala skočiť, svedčí o maximálnej dôvere. Severus môže byť naozaj polichotený. Veľmi pekne ďakujem za komentár:-)

Re: 22. Informačné siete Od: mami - 19.02. 2015
Albus vždy žiadal priveľa a nič za to neponúkol. Darmo sa však snaží niečo ututlať, ona to aj tak zistí.
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 05.03. 2015
Zrejme to tak bude;-)

Re: 22. Informačné siete Od: tessie33 - 18.01. 2015
Merline, mě ten Brumbál leze tak na nervy! Vážně, v každé povídce, ať je to hodný starostlivý děda, nebo manipulátorský bastard, nikdy ho nemám ráda... Naopak se mi líbi nevinnost Hermioniný víry v Severuse. Je to takový přirozený. Doufám, že si Hermiona po vykonání Severusova úkolu nejdřív nechá věci vysvětlit od něj samotného, než si udělá předčasný závěry. Severus si vážně nezaslouží, aby na něj zanevřeli úplně všichni, i ti poslední, kteří v něj mají tu poslední špatku důvěry. A tentokrát mě překvapila otevřenost Severuse k Jocelyn. No, těším se na další kapitolku, jako vždy. :)
Re: 22. Informačné siete Od: tessie33 - 18.01. 2015
Nějak se mi tam ztratilo ještě poděkování za překlad, tak to napravuji. Díky moc. :)
Re: 22. Informačné siete Od: tessie33 - 18.01. 2015Re: 22. Informačné siete Od: solace - 18.01. 2015
Nuž, voči Dumbledorovi má silnú averziu čoraz viac ľudí. Je to úplne pochopiteľné. I keď ktovie, ako by sme konali na jeho mieste. Mne sa celkom páči, že aj najmocnejší muž strany Svetla má svoje chyby a slabé stránky, a to nemalé. Hermiona má svoj vlastný rozum a dokáže si dať veci do súvislostí. Avšak aj napriek tomu môže začať pochybovať. To je logické. Takže uvidíme, ako sa to celé nakoniec vyvŕbi. Už čoskoro;-) Veľmi pekne ďakujem za milý komentár, tessie:-)

Re: 22. Informačné siete Od: tiberia - 18.01. 2015
Tak nějak doufám, že Severus Brumbálovi všecko odkývá a udělá si to po svém. Ať už se týká toho, co za informace prozradí Hermioně, nebo bezové hůlky. Díky za další kapitolu, jsem skutečně zvědavá na pokračování.
Mimochodem (úplně z jiného soudku) - myslíš, že Ashwinder bude ještě někdy přístupný?
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 18.01. 2015
Severus určite nebude striktne dodržiavať všetko, čo mu Dumbledore prikáže. Nie je predsa v jeho silách, aby zabránil Hermione dedukovať a používať logiku. A Dumbledore sa taktiež môže mýliť, nie je predsa vševedúci. Ďakujem za komentár, tiberia. Som rada, že ťa kapitola zaujala:-)
Pokiaľ ide o Ashwinder, začínam strácať nádej. Hosting mali mať zaplatený pre rok 2014, ale problémy s fungovaním stránky sa objavili už počas adventu. Hľadala som nejaké informácie na LiveJournale a iných Snamione stránkach, ale nikde nič. Obávam sa, že takto postupne skončia aj iné archívy, ktorým vyprší hosting, (napr. od konca decembra vôbec nefunguje Digital Quill). Keby som to vopred tušila, posťahovala by som si odtiaľ viac poviedok:-((
Re: 22. Informačné siete Od: tiberia - 18.01. 2015
Také jsem hledala na netu různé informace, a nic... o Digital Quill vím... doufám, že jich nebude víc. Tolik nádherných ztracených povídek...

Re: 22. Informačné siete Od: TaraFaith - 15.01. 2015
Já si fakt nemůžu pomoct, ale mě Brumbál skoro v každé povídce strašně štve! Přitom v knížkách jsem ho měla docela ráda. Asi to bude tím, že když jsem četla knížky, byla jsem ještě malá.... Každopádně jsem moc ráda, že se povídka dál překládá a nemůžu se dočkat pokračování. Díky!!!
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 16.01. 2015
Jedno je isté, v tejto poviedke ťa už dlho štvať nebude:-P Do konca zostávajú tri kapitoly;-) Teší ma, že aj naďalej patríš k verným čitateľom a komentujúcim tohto príbehu. Ďakujem za odozvu:-)

Re: 22. Informačné siete Od: Sally - 14.01. 2015
Páni, tak toto bola riadne nabitá kapitola! som zvedavá, ako z tých svojich protichodných myšlienok a pocitov Severus vykorčuľuje. Navyše tu máme nové skutočnosti ohľadom bazového prútika. Mám také tušenie, že to ovplyvní dej, možno bude smrť Dumbledora prebiehať trochu inak... Som náramne zvedavá! Aj na nové výpočty z aritmancie :) Díki za preklad, táto poviedka je niečím iná, mám rada pohľad do Severusovej hlavy, obzvlášť, ak je to práve takýto Severus-ne-parchant :D 
P.S: Nie je možné inak prekladať slovo starec? Občas to vyznieva posmešne :/
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 14.01. 2015
Autorka sa snaží doplniť a vysvetliť situácie a veci, ktoré JKR v kánone len naznačila, spomenula, ale hlbšie sa im nevenovala. Niečo bude iné, no v podstate je to iba nový pohľad na to, čo už poznáme z kánonu striedavo zo Severusovho a Hermioninho uhla. Som rada, že sa ti poviedka páči. Určite má svoje kvality. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Sally:-)
P.S. Neviem, aké vhodnejšie slovo by som mala použiť miesto "starca"? Podľa mňa nemá posmešný význam. Skôr by naň mohol ašpirovať "dedo" alebo "starý dedo";-)

Re: 22. Informačné siete Od: denice - 13.01. 2015
Celé odpoledne jsem se pokoušela začíst, ale pořád mě někdo rušil, tak jsem to po čtvrtém přečtení prvního odstavce vzdala a nechala jsem si kapitolu na večer - dobře jsem udělala, je nádherná. Moc se mi líbí, jak pokračuje sbližování mezi Severusem a Hermionou, krásně vyjádřené skokem z útesu. Nevěřím, že by to jakákoli událost mohla změnit.
Stejně tak se mi líbí Severus s Tracy a hlavně s Jocelyn, je tak (skoro bych řekla přátelsky)  otevřený.
Díky.
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 14.01. 2015
Teším sa, že sa ti kapitola páčila. Severusove interakcie so slizolinčanmi a špeciálne s Jocelyn sú v tomto príbehu skvele vykreslené. Mám tieto scény veľmi rada. Ďakujem za odozvu, denice:-)

Re: 22. Informačné siete Od: Zuzana - 13.01. 2015
Tak toto bola silná kapitola...
Skok do neznáma je určite krásny dôkaz dôvery:) škoda, že Albus neodsúhlasil aby Severus povedal Hermione o tej ich dohode... ale verím, že ona bude vedieť, že Severus to neurobil preto lebo sa naozaj pridal k Voldemortovi. Dúfam, že si to bude vedieť alebo vypočítať alebo to vycíti alebo ja neviem čo urobí ale predsa nemôže uveriť keď sú si tak krásne blízky:)
Ďakujem za preklad:) 
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 13.01. 2015
Teším, sa že sa ti kapitola páčila. Pomaly sa blížime k záveru HP6, takže príbeh bude postupne gradovať. Je sa na čo tešiť. A pokiaľ ide o Hermionu, ideš na to správne. Ďakujem, Zuzi:-)

Re: 22. Informačné siete Od: Lupina - 13.01. 2015
Na začátku se mi chtělo říct: "Aha, je jasné, kde se to Hermi naučila." Od Severuse výborný nápad naučit ji asistované přemisťování, to se bude hodit. Moc se mi líbí scény, kdy Severus jedná se svými zmijozelskými. Docela mě překvapilo, že odhalil fakt, že zabil otce. Ale určitě to má svůj důvod (možná si už nepamatuji něco z minulého děje) A rozhodně to trochu vysvětluje, proč se přidal k Smrtijedům. Líbí se mi, když autorky podají vysvětlení, proč se to stalo. No a k závěru můžu říct zase jen 'aha'. Říkala jsem si, proč bezovou Brumbál nezničil. Bylo by to přece jistější. Pokud by neexistovala, nemohl by ji Voldemort zneužít. A toto vysvětlení je logické. A štve mě, že Severus nemůže Hermioně nic říct. Ach jo, to budou komplikace.
Velice zajímavá kapitola. Moc děkuji za překlad, solace :-)
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 13.01. 2015
Grangerous vie veľmi pekne vychytať rôzne detaily z kánonu, vysvetliť ich logickým spôsobom a znovu zapracovať do svojho príbehu. Pokiaľ ide o fakt so zabitím otca, podľa mňa jej to prezradil preto, že je takisto týraným dieťaťom a nechce, aby situáciu riešila podobným spôsobom (i keď to bola nešťastná náhoda). Koniec koncov videla Severusovu spomienku na otca, takže vie, čo v detstve zažíval. Na poskytnutie dodatočných informácií ešte máme pár kapitol a netreba ani zabúdať, že Hermiona je múdra hlavička so skvelým pozorovacím talentom a logikou. Vďaka za komentár, Lupina:-)

Re: 22. Informačné siete Od: Folwarczna - 13.01. 2015
Brumbál mě normálně štve. Ani ho nenapadne, že ne všechno musí vyjít podle jeho geniálních plánů.
Re: 22. Informačné siete Od: solace - 13.01. 2015
Koho by neštval? Štve nás všetkých a najviac Severusa. Hádam to nejako dopadne...;-) Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod