6. január 2015
Technika
Autor: ApollinaV
Preklad: arkama
Originál: Technique
Prístupnosť: neobmedzená
humor
„Hermiona?“ oslovil svoju ženu a snažil sa získať lepší výhľad na to, čo robí. Ešteže ju dobre poznal, inak by bol presvedčený, že škrtí ich miláčika. „Hermiona?“ zvolal znovu a v obavách sa dotkol jej ramena.
„Och! Ahoj, Severus,“ rozžiarila sa naňho, vstala a oprášila si z riflí mačacie chlpy. Krivolab jej svojimi žltými očami venoval smrtiaci pohľad. Široký obojok spôsobil, že mu srsť trčala okolo tváre. S tým sirôtkovským nosom vyzeral ešte viac ako kvetina. Severusovi prišlo ich starého pána okamžite ľúto.
„Smiem sa spýtať?“
„Najnovší vynález dvojičiek. Testujeme to pre nich. Obojok má čítať jeho myšlienky a vysielať ich, aby sme mohli spolu komunikovať.“ Vysvetľovala Hermiona nadšeným tónom, ktorý sa vôbec nezhodoval s Krivolabovým rozčúlením.
„Krivolab,“ riekla, „chceš nám niečo povedať?“
Kocúr s nohami do O jej venoval ďalší smrtiaci pohľad, švihol chvostom a odklusal tak, aby mali výhľad na jeho zadok.
„Dobre teda,“ slabo si povzdychla. „Dúfam, že zmení názor.“
Krivolab však názor nezmenil.
Nebola si úplne istá, kde sa skrýval, jeho maskovacie schopnosti boli perfektné. Jedine prázdna mačacia miska naznačovala jeho prítomnosť v dome. Severus sa naňho neobťažoval volať tak ako ona. Čarodejník súcitil s jeho ponížením, nechal ho na pokoji.
O dva týždne neskôr ho uprostred noci prebudil močový mechúr. Prstami si jemne odtiahol Hermionine vlasy prilepené na tvári, odložil jej ruku, ktorú mal ovinutú vôkol pása, a vysúkal sa spod jej stehna. Posadil sa na okraj postele a pozrel na manželku. Spiaca a uspokojená, aj s tou svojou hrivou hrozných vlasov a slinkou v kútiku úst, bola nádherná.
Potichunky sa zodvihol a išiel na záchod. Práve našiel vypínač, keď sa ozval slabý dunivý hlas.
„Zavri dvere! Nie, ty idiotský chlap, poď sem a zavri dvere!“ Boli to roky čo nosil prútik aj na záchod a teraz...teraz, keď sa dal ukolísať falošným pocitom bezpečia – slušnosti, domova, manželky – teraz to bude všetko preč.
„Pohneš sa? A preboha, zavri tie prekliate dvere.“
Severusov pohľad cestoval po kúpeľni, mrkol po zákutiach, díval sa po záhyboch sprchového závesu, než sa pozrel dolu.
„Ty,“ šepol Severus, vstúpil do kúpeľne a zavrel dvere. Odprisahal by, že ryšavý kocúr pretočil očami.
„Počúvaj, kamoško,“ prehovoril bez toho, aby pohol ústami. „Nechcem zasahovať do tvojho života, netýka sa ma to, ale myslím, že je najvyšší čas dať ti priateľskú radu. Jasan?“
Severus mlčky prikývol.
„Zdáš sa byť vo forme, len tvoja technika je úplne mimo, kámo.“
„Prosím?“ spýtal sa Severus, keď opäť našiel hlas.
„Budeš dávať pozor? Povedal som, že tvoja technika je zlá. Asi si myslíš, že sa tu rozprávam sám so sebou.“
„Nerozumiem ti.“
Krivolab niekoľkokrát švihol chvostom. „No, to je evidentné. Šľak to trafil! Nemôžem uveriť, že sa o tom bavíme.“
„Tak to sme dvaja,“ zamrmlal.
„Dobre, vyhláskujem ti to, ty ťulpas,“ povedal Krivolab podráždene zafarbeným hlasom. „Nehryzieš ju.“
Keď bolo jasné, že čarodejník nechápe, znovu švihol chvostom.
„Krk,“ zaškrípal zubami. „Musíš sa jej najprv zahryznúť do krku.“
„Naozaj nemám ani poňatia, o čom tu hovoríš.“
Severus si povzdychol, takto spoznať ich miláčika bolo to, po čom Hermiona túžila. Lenže mal strašidelný pocit, že z tejto domácej chlapskej diskusie by mala byť vylúčená.
V Krivolabovom hlase chýbala trpezlivosť, keď pomaly predniesol: „ Niet divu, že to robíš zle. Najprv sa jej musíš zahryznúť do krku a potom bude ovulovať. Ako inak by prichádzali na svet mačiatka?“
Severus civel na oranžovú beštiu a po chvíli ho zachvátili salvy smiechu. Krivolab urazene vstal, chodil v kruhu a napokon sa zvalil na zem. Medzitým, ako čakal až čiernovlasý čarodejník prestane blázniť, natiahol nohu a začal sa vylizovať.
„Krivolab,“ povedal so smiechom, „Čarodejnica nebude ovulovať, ak sa jej zahryzneš do krku. To funguje len na mačky.“ Kocúr vzhliadol od svojho rozkroku a zažmurkal.
„No a ako sa to potom robí? Trápi ju, že nemá vrh.“ Ako keby mu niekto vyrazil dych, jeho smiech bol razom preč.
„To hovorí?“ zašepkal.
„Platí moje pôvodné hodnotenie. Si idiotský chlap.“
Krivolab vstal, oči sa mu rozšírili a jeho pohľad naznačoval „zdvihni ma“. Severus ho vzal.
Keď boli dvaja dominantní samci tvárou v tvár, kocúr prehovoril zastretým hlasom: „Teraz mi daj dole ten zasraný obojok.“
V tú noc vylial Severus všetky zvyšné elixíry sterility. Na druhý deň ráno našla Hermiona šťastne žujúceho Krivolaba pri jeho miske a kusy roztrhaného obojka po dome.
„Netuším, ako to urobil,“ poznamenala a dotkla sa odhryznutého kúska. Severus pokrčil plecami.