Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prefíkaný plán

Autor: marianne le fey

Preklad: solace

Originál: A Cunning Plan

Prístupnosť: od 16 rokov (zväčša len kvôli jazyku)

priateľstvo/romantika

"Môžete sa aspoň pokúsiť tváriť, akoby ste sa bavili? Nezaberie to, keď budete celý zelený."

„Pozerá sa?“

„Ako to mám, dočerta, vedieť? Stojí skoro rovno za mnou.“

„No ja sa naňho nemôžem pozrieť, inak zistí, čo plánujeme!“

„Čo plánujete vy, Grangerová. Nikdy som nesúhlasil s účasťou na tejto fraške. Okrem toho je nepravdepodobné, že by niekto taký intelektuálne upadajúci, ako váš priateľ, na tú lesť naletel, taká je priehľadná.“

„Ron nie je mojím priateľom, preto tá lesť. A nie je priehľadná, ale typická. Musí pochopiť, že svoj život dokážem žiť aj bez neho a že premrhal príležitosť na pravé šťastie s krásnou, sebavedomou a inteligentnou čarodejnicou.“

„Zabudli ste na skromnú.“

„Citujem z článku v časopise. Mohla by som použiť imaginárne úvodzovky, no to by znamenalo dať od vás ruky preč a pri mojom terajšom šťastí by sa na nás práve v tej chvíli pozrel.“

„Keďže teraz vidí, ako ma vyvádzate z budovy s rukami za chrbtom?“

„Nie, že vás celá žeravá vediem preč od zvedavých pohľadov. Nikto by si nepomyslel, že by som vás bola schopná dostať do kozuba.“

„Nikto neuverí, že ma chcete dostať – dávajte pozor, kam idete!“

„Nemôžem! Nedokážem od vás odtrhnúť zrak. Musíte ma odviesť od akýchkoľvek nebezpečných prekážok.“

Zachichotala sa.

„Cítite sa dobre?“

„Práve ste povedali niečo očarujúce a vtipné.“

„Som si celkom istý, že nepovedal.“

„Hmm? Nie, no on si musí myslieť, že áno. Zjavne som nikdy neoceňovala jeho zmysel pre humor, takže sa mi, prirodzene, ohromne páči váš suchý humor.“

„Som severan, Hermiona, nevtipkujem. Som priamy, uštipačný a občas... no dobre, obvykle... úplne hrubý.“

„Vy sa do toho nezapájate s nadšením, však?“

„Šokujúce, nie? Pozrite, už sme pri kozube... môžete sa odo mňa oddeliť.“

„Nemôžeme sa odhopšupovať na rôzne adresy! To by vyzeralo hlúpo.“

„Pretože doteraz sme dokázali byť takí čertovsky šarmantní!“

Zachichotala sa.

„Prestanete s tým? Nepozerá sa.“

„Nie, to bol ozajstný smiech. Budeme sa skrátka musieť odhopšupovať spolu...“

„A teraz čo?“

„Nepamätám sa, či som umyla riad, alebo nie. Sľubujete, že sa nebudete na nič pozerať?“

„Iste. Rád vám sľúbim, že sa v krátkom čase nechám so zatvorenými očami premiestniť na doteraz nenavštívené miesto. Ako si spomínam, rovnako som odvetil na otázku pri pohovore a získal tak miesto na Vnútornej bezpečnosti.“

Zasmiala sa.

„Grangerová, varujem vás.“

„Magnolia Gardens 57 B.“

* * * * *

„Kedy sa chystáte uznať, že to nefunguje, a konečne ma pustíte?“

„Nevzdávam sa po prvom pokuse. Okrem toho, ak sa teraz zastavíme, bude to vyzerať, ako by som si vás ani nedokázala získať.“

„Po skúsenosti s vaším smrteľným zovretím som prekvapený, že sa Weasleymu podarilo zutekať... Čo je?“

„To bolo kruté.“

„Viem. Prepáčte.“

„Nie som pripravená na žartíky o tom, čo sa stalo. Zatiaľ nie.“

„Povedal som to bez rozmyslu. Odpustíte mi?“

„Isteže.“

„Pôjdeme...“

„Myslíte si, že som hlúpa, však?“

„Vôbec nie. Ste mladá žena, ktorá prežíva koniec svojho prvého ľúbostného vzťahu. Ľudia vám povedia, že prvú lásku budete vnímať ako najsilnejšiu. No zabúdajú dodať, že čím jasnejšie niečo horí, tým to rýchlejšie zhasne, alebo že po prvýkrát zlomené srdce zvyčajne dosť bolí.“

„Och!“

„Takže si myslím, že v tom vašom pláne je dosť veľká trhlina.“

„Aká?“

„Využiť ma v snahe prinútiť ho žiarliť. Vari nemyslíte vážne, že to bude fungovať?“

„Najlepšie na tom je – že už na vás žiarli!“

„Prosím?“

„Nuž, nikdy som s ním nedokázala hovoriť o práci – ani keby nebolo tej magickej prísahy, stále by nebol schopný pochopiť ani polovicu z toho, čo robíme. Radšej som mu porozprávala o svojich kolegoch.“

„No na oddelení nepracuje okrem mňa nik iný.“

„Presne tak.“

„Pochybujem, že na mňa bude žiarliť, keď ste posledných šesť mesiacov strávili sťažovaním sa na moju osobu.“

„Nesťažovala som sa na vás! No, pravdupovediac, sťažovala, ale len keď ste mi na to dali dôvod.“

„Čo teda o mne hovoríte?“

„Hmm? Ále, veď to poznáte, všeličo. Napríklad, že ste si znovu nechali narásť vlasy, alebo že sa vám vrátil hlas a je taký ako predtým. O tom, že ste na mňa zoslali zaklínadlo dočasnej nemoty zakaždým, keď som použila slovo exponenciálne, hoci sme mali mať tú prezentáciu...“

„Dokážete byť nesmierne rozčuľujúca.“

„A o vašom neslušnom aritmantickom žartíku, ktorý ste mi ukázali. I keď ho Ron nepochopil ani po tom, ako som mu ho predviedla.“

„Tiež som vám ho musel vysvetliť. Nikdy nepochopím, ako ste vydržali šesť rokov v zmiešanej internátnej škole s takouto úrovňou zachovania nevinnosti.“

„Zdá sa, že som sa trochu podučila. Navyše, on sa vás ešte stále bojí.“

„Fascinujúce.“

„Myslím, že áno. Možno fakt, že má stále strach zo svojho bývalého učiteľa, o ňom niečo vypovedá, no ozaj som to nikdy netúžila detailne preskúmať. V každom prípade bude musieť žiarliť. Nakoniec.“

„Takže ma budete sprevádzať cez hop-šup práškovú sieť až do odvolania?“

„Veľmi vám to prekáža?“

„Budem znovu musieť čeliť pohľadu na vašu spodnú bielizeň sušiacu sa na radiátoroch?“

* * * * *

„Labko! Krivolab! Ospravedlňujem sa – normálne nie je nikdy takýto priateľský. Labko, zlez dole!“

„Nechajte ho, nerobí nič zlé.“

* * * * *

„Je tu?“

„Pravdaže je. Zdá sa, že to chlapčisko strávi celý pracovný deň v átriu. A to bolo čo?“

„Hlboký hrdelný smiech?“

„Myslím, že sa mi páčilo viac, keď ste sa chichotali.“

„Huch! Som v tom nemožná!"

„Súhlasím. No keďže tento talent sotva stojí za to rozvíjať, veľmi by som sa nad tým nevzrušoval.“

Ššššššš!

„Dobre, takže sa uvidíme zajtra. Skoro ráno.“

„Áno.“

„Tak potom dobrú noc.“

„Hmm? Ach, áno, dobrú noc.“

* * * * *

„Grangerová? Grangerová! Budete musieť mať sakramentsky dobrý dôvod, prečo ešte nie ste v... vy nie ste ani oblečená!“

„N-nemôžem tam dnes ísť... ne... necítim sa dobre.“

„Potrebujete niečo? Odstúpte... prejdem cez kozub.“

„Nie, naozaj, nie je to nut...“

„Takže, v čom je p... páni!“

Fňuk.

„Ste v poriadku? Čo sa stalo? Urobil niečo?“

„Nie... nič také. Nič neurobil. Ani sa na mňa nepozrel. Ú-úplne na mňa k-kašleéé!“

„Grangerová...“

„Viem, že si myslíte, že som hlúpa, aj keď ste priveľmi ohľaduplný, aby ste mi to povedali. Bolo hlúpe myslieť si, že uverí, že by sa v tomto tisícročí mohol o mňa zaujímať niekto iný.“

„Grangerová...“

„Asi si myslí, že ma ľutujete. Ó, bože, veď vy ma ľutujete, však? Všetko som pohnojila!“

„Hermiona, počúvajte ma. Teraz sa oblečiete, upravíte si tvár a pôjdete so mnou do práce. Cez átrium prejdete so vztýčenou hlavou, a ak sa tam náhodou objaví pán Weasley, pozriete sa mu rovno do očí, usmejete sa a zaželáte mu dobré ráno. Rozumiete?“

„Uhm...“

„Dobre. Tu máte... vyfúkajte si nos. Nie, nie... nechajte si ju. Vojdete na ministerstvo, akoby vám patrilo, a potom čo najrýchlejšie napochodujete do kancelárie a vysvetlíte Postlethwaitovi, prečo v Yardleyho správe chýbajú prognostické výpočty.“

„Yardley, bodaj ho! Teda bohdaj! Ach, Severus, veľmi ma to mrzí! Mám ich tu v taške. Úplne som zabudla, že som dnes ráno mala prísť skôr!“

„To nič – choďte a oblečte sa! Postavím na čaj a pohľadám niečo na jedenie pre vášho kocúra. Ak odtiaľto odídeme do polhodiny, stále budeme mať dosť času, aby sme všetko pripravili. A teraz si pohnite!“

„Áno, pane.“

* * * * *

„Nemôžem sa obzrieť – videl nás?“

„Pravdaže videl; okrem nás tu nikto iný nie je.“

„Čo mám robiť? Myslím, že budem vracať!“

„Nie, nebudete – chyťte ma za ruku. A je to – pôjdeme rovno k výťahom. Usmievajte sa! Ste sebavedomá, krásna čarodejnica, pamätáte?“

„Zabudli ste na imaginárne úvodzovky.“

„Poďme!“

Dokelu, dokelu, dokelu... „Dobré ráno, Ronald!“

„Mi? Dobré, ehmm, dobré ráno?“

„Poďme, Hermiona, už aj tak kvôli tebe meškáme. Pán Weasley.“

„Snape.“

* * * * *

„Myslí si, že by to dokonca mohlo byť sčasti spojené s prácou v teréne. To by bolo úžasné!“

„Verte mi, práca v teréne nie je úžasná ani zďaleka. Bude jednotvárna, nudná a pravdepodobne bude pršať.“

„No ide o získavanie skúsenosti, nie? Naozaj som si nemyslela, že by Postlethwaite tušil... och!“

„Čo?“

„Videl nás vyjsť spolu z kozuba!“

„Kto, Postlethwaite?“

„Ron!“

„Ozaj? Mal som dojem, že spoločné premiestnenie cez hop-šup práškovú sieť je súčasťou vášho plánu.“

„Ale videl nás vyjsť z kozuba ráno! Bude si myslieť, že sme spolu strávili noc!“

„Aha.“

„Najmä, keď to bolo tak skoro – bude si myslieť, že sme sa snažili prekĺznuť dovnútra skôr, než začnú prichádzať všetci ostatní.“

„Myslím, že je trochu neskoro začať sa obávať o vašu povesť. Videla nás spolu odchádzať polovica ministerstva.“

„Nie – mala som na mysli... Čo ak nás videl Postlethwaite? Neexistuje nejaké nariadenie zakazujúce vzťahy medzi kolegami?“

„Teoreticky.“

„Severus! Mohla som vás dostať do problémov! Stále môžem! Do riťkároviec!“

„Do čoho?“

„Prečo ste ma nezastavili? Vedeli ste, že je to hlúpe!“

„Grangerová...“

„Parom vám do košele!“

„Par... Hermiona, upokojte sa.“

„Ako sa mám upokojiť?! Mohla som nás oboch pripraviť o prácu!“

„Hermiona! Sadnite si, dobre? Rozbolela ma z vás hlava. Tak teda, napriek tomu, že vzťahy na pracovisku sú teoreticky prijímané s nevôľou, ministerstvo je v našom svete najväčším zamestnávateľom. Je takmer rovnako veľkou dohadzovačskou mašinériou ako Rokfort. A aj keď súhlasím, že to bol pomerne hlúpy plán, nezastavil som vás, pretože som ho považoval za celkom neškodný spôsob, ako dať istému mladíkovi príučku. A aj váš predstieraný chichot ma rozčuľoval menej než vaše pretvarovanie sa, že neplačete.“

„Naozaj?“

„Áno. Pozrite, bol to dlhý deň. Vstávali sme zavčas rána... čo tak skončiť a pobrať sa domov? Dať si kúpeľ, prečítať knihu. Ráno bude múdrejšie večera.“

„Asi máte pravdu.“

„Zvyčajne mám.“

„Ďakujem.“

„Za čo?“

* * * * *

„Vyzeráte unavene.“

„Veľká vďaka!“

„Poďte, odprevadím vás ku kozubu. Nezabudnite sa poriadne navečerať, dobre? Zatiaľ čo chradnutie kvôli nešťastnej láske môže pôsobiť veľmi romanticky, obávam sa, že vychudnutý vzhľad vám nepristane.“

„Severus Snape, vy máte čo hovoriť! Panebože, tu je ale rušno, však? Sú to naozaj habity zo zlatého lamé tam na druhej strane pri fontáne? A to, čo sa odohráva vedľa kozubov, je dosť neprimeraný verejný prejav náklonnosti.“

„Nezastavujte sa!“

„Čo? Och...“

Ššššššš!

„Posaďte sa, máte zvláštnu farbu. Nechystáte sa plakať, však? Krivolab! Poď sem a dozri na svoju paničku! Postavím na čaj, dobre?“

„Čo to s ňou robil?“

„Nenapadlo vám, že sa možno snaží prinútiť vás žiarliť?“

„Prosím?“

„Nie je to veľmi zložitý plán. Aj váš bývalý nápadník je schopný vymyslieť takú jednoduchú lesť.“

„Myslíte, že to robí preto, aby som začala žiarliť?“

„Možno som značne precenil jeho rozumové schopnosti, ale vyzerá to tak.“

„Ach! Myslíte, že to Helen vie?“

„Že je to celé iba hra? Asi nie – rozhodne si neviem predstaviť, že by slečna Pringlová bola taká nadšená, ak by neverila, že sú city pána Weasleyho pravé.“

„Chúďa, dievča! To je hrozné! Naozaj si myslíte, že sa pretvaruje? A že ona o tom nevie?“

„Vyzerala byť presvedčená, že je všetko skutočné – vy ste mali aspoň dosť slušnosti na to, aby ste ma varovali, že sa ma chystáte využiť.“

„Ja? A-asi máte pravdu, správam sa rovnako zle, však? Mrzí ma to. Nikdy som vás nemala do tohto všetkého zatiahnuť.“

„Mali ste zlomené srdce – v takom prípade je túžba po pomste prirodzená.“

„Netúžila som po pomste. Chcela som iba, aby sa ma snažil znovu získať!"

„Ako poviete.“

„Ó, bože! Som hrozný človek, že?“

„To sotva. Hoci, možno to bolo pod vašu úroveň, na takéto hry ste ešte dosť mladá.“

„Myslím, že je načase s nimi skoncovať.“

„Tak ja pôjdem.“

„Počkajte! C-cítim sa hrozne kvôli... kvôli tomu. Môžem vás aspoň pozvať na pohárik, alebo niečo iné, a náležite sa ospravedlniť?“

„Hermiona...“

„Prosím?“

„Dobre, ale len ak dačo zjete?“

* * * * *

„...vlastne som najskôr chcela trochu cestovať, no pre väčšinu čarodejníkov je myšlienka ročnej pauzy úplne cudzia. Ronovi s Harrym bolo ponúknuté miesto vo výcvikovom programe aurorov a vtedy sa uvoľnila táto pozícia, takže sa zdalo, že všetko zapadlo na svoje miesto. Po tom, čo som tak dlho bojovala proti prúdu, sa mi zdalo celkom príjemné nechať sa ním unášať.“

„Chcete tým povedať, že ste sa usadili.“

„Nie! Len som... sa rozhodla ísť ľahšou, no nemenej uspokojujúcou cestou.“

„Usadili ste sa.“

„Možno sčasti. Mám rada svoju prácu – desí ma myšlienka, že by som mohla prísť o takú príležitosť! To znamená môcť si dovoliť vlastný byt, aj keď iba jednoizbový. To je čosi, čoho by som sa len veľmi ťažko vzdala.“

„A čo ešte?“

„Ron. Rozhodla som sa žiť s Ronom.“

„No boli ste šťastná?“

„Áno, samozrejme. Spočiatku. Ale aj neskôr som mala pocit, že patríme jeden k druhému. Skrátka som predpokladala, že to tak bude navždy.“

„A teraz?“

„Neviem.“

„Čo vaše lasagne?“

„Hmm? Ach, sú výborné! Povedzte mi, Snape, ak je prvá láska najintenzívnejšia, čo príde potom?“

„Nemyslím, že by ste sa mali pýtať akurát mňa. Ale som presvedčený, že to, čo nadíde, asi nebude horieť tak jasne, no bude to stabilný plameň.“

„Páni!“

* * * * *

„Vari mi chceš podraziť nohy?“

„Páčite sa mu. Sám ste si na vine, že ste mu dovolili sedieť na kolenách.“

„Neuvedomil som si, že tak dramaticky pĺzne.“

„S tým nič nenarobíme, však, Krivolab? Dáte si šálku čaju?“

„Pýtate sa mňa alebo kocúra?“

„Postavím na čaj, dobre?“

„Totiž, mal by som už ísť. Budete v poriadku?“

„Áno. Myslím, že budem.“

„Tak teda dobrú noc.“

„Dobrú noc, Severus.“

* * * * *

„Hermiona, počkaj!“

„No skvelé!“

„Zaujímalo by ma, čo chce.“

„Nie je to jasné? Váš plán prináša ovocie a pán Weasley mieri k nám, aby vás informoval, že urobil chybu, keď vás opustil. Asi má nápad, ako vás uchrániť pred akýmikoľvek nekalými plánmi, ktoré s vami mám.“

„Ach! Čo mám robiť?“

„Hermiona, počkaj! Neodchádzaj!“

„Ahoj, Ron.“

„Hermiona, potrebujem s tebou hovoriť!“

Ššššššš!

„Nemôže to počkať? Mám plány. Nekalé plány.“

„Ne... pre mňa za mňa... potrebujem s tebou okamžite hovoriť, pokiaľ to nezájde príliš ďaleko. Ty nechceš byť so Snapom, chceš byť so mnou. Viem, že si sa len snažila donútiť ma žiarliť, no nedokážem hľadieť na to, že mu dovoľuješ, aby sa ťa dotýkal.“

„Dovoľujem mu, aby sa ma dotýkal?“

„Viem, že si myslíš, že si ho musíš vážiť za všetko, čo urobil počas vojny, ale to nemusíš. Je to úlisák, Hermiona. Zrejme je ešte stále posadnutý Harryho mamou.“

„Och!“

„Nemusíš sa viac pretvarovať. Došlo mi to – chýbam ti. Nuž, tiež mi chýbaš. Som ochotný prijať ťa naspäť.“

„Och!“

„Môžeme byť opäť spolu. Mamka s tatkom budú nadšení. A ak si pohovorím s tvojím šéfom, som si istý, že nás ubezpečí, že ťa Snape nechá na pokoji.“

„Ron...“

„Môžeš sa presťahovať ku mne do bytu. Nemožno tam síce chovať zvieratá, no kocúr môže zostať v Brlohu a viem, že by George...“

„RON!“

„Áno?“

„Aj keď si cením tvoj záujem, obávam sa, že teraz s tebou nemôžem hovoriť – môže to počkať do zajtra? My so Severusom už máme na dnešný večer plány.“

„Fakt? Lebo odišiel.“

„Odišiel?“

„Odhopšupoval sa skôr, než som k vám došiel. Pri Merlinovi, vážne si myslíš, že by som nadával smrťožrútovi priamo do tváre? Je to gauner.“

„Ach, Ron, ty idiot!“

„Čože? Tak za ním bež, keď pre teba toľko znamená! Iste vieš, kde teraz býva? Alebo sa ešte neobťažoval pozvať ťa, aby si mu oplatila návštevu? Hermiona? Hermiona!“

* * * * *

„Labko! Je tu?“

„?“

„Ach, Labko, bolo to hrozné! Ron sa práve dnes rozhodol vziať to útokom a ponúkol mi – ponúkol! – že ma prijme späť.“

„Mrrrau!“

„Viem, viem. Keď sa mi ho konečne podarilo umlčať, Snape bol preč! Netuším, kde býva!“

* * * * *

„Uuuuch, huuhhh, ooojjjoojjj!“

„Kto je tam?“

„Uuuuch!“

„Grangerová? Ste to vy? Vydržte, odblokujem ochrany...“

„Uuufff!

„Čo, preboha, robíte v mojom kozube, ženská? A kde ste našli túto adresu?“

„Našla som ju vo vašich záznamoch...“

„Tie sú tajné!“

„Nie pre pracovníkov Bezpečnostného úradu. Keď ste dnes neprišli, napadlo mi, že sa možno niečo stalo.“

„Vzal som si dovolenku. Spomínal som to pred týždňom.“

„Nie, nespomínali.“

„Som si celkom istý, že áno.“

„Ach! Takže sa nič nestalo?“

„Nie, pokiaľ narušiteľ neaktivoval všetky ochranné kúzla v dome. Potrvá mi takmer celý deň, kým ich znovu všetky nastavím. Viete, stačilo by, keby ste mi poslali sovu.“

„Strachovala som sa.“

„Evidentne. Radšej ste sa mohli spýtať Postlethwaita, kde som, než sa sem pokúšať vtrhnúť.“

„To len preto, že nás včera vyrušil Ron a už sme sa nedostali k tomu, aby sme šli na ten pohárik.“

„Predpokladám, že chce, aby ste sa k nemu vrátili?“

„Tak povedal.“

„Nuž, takže sa nám to podarilo, lesť vám vyšla. Mali by ste napísať do týždenníka Čarodejnica – možno váš list uverejnia.“

„Vlastne som to čítala v Glamour, no to nie je dôležité. Chcem, aby ste vedeli, že sa k nemu nevrátim.“

„Chápem.“

„Išlo mi o to, aby ma znovu chcel. V skutočnosti som sa k nemu neplánovala vrátiť. Existovali isté dôvody, prečo to medzi nami nefungovalo, len som bola príliš tvrdohlavá, aby som si to priznala. Snaha prinútiť ho žiarliť bola jednoducho hlúpa a detinská, a takou nechcem byť. Chcem byť sebaistou, sebavedomou a inteligentnou bez úvodzoviek.“

„Zabudli ste na krásnu.“

„Teraz to myslím vážne!“

„Ja tiež. Hoci, ak mám byť úprimný, ak by všetky krásne a inteligentné čarodejnice boli také sebaisté, ako si želáte, žiaden čarodejník by nikdy nedostal príležitosť. Teraz by ste už vládli svetu a nestarali sa o to, či vás má nejaký chlapec rád, alebo nie. Prečo sa na mňa tak pozeráte?“

„Prepáčte. Chvíľu sa mi zdalo, že ste ma nazvali krásnou.“

„A vy nemáte potrebu zbierať komplimenty. Samozrejme, že ste krásna, vy absurdné dievčisko.“

„Prosím?“

„Nazval som vás absurdnou. Teraz na mňa prestaňte civieť a vráťte sa do práce skôr, než si ktokoľvek všimne, že chýbate.“

„Ja...“

„Stretneme sa pri kozuboch o piatej. Totiž, ak ešte máte chuť ísť na ten pohárik.“

„Ja...“

„Takže sa uvidíme neskôr.“

* * * * *

„Plány na dnešný večer zostali nezmenené?“

„Rozhodne som neočakával žiadne lepšie ponuky. Pôjdeme k vám?“

„Nie – ak by sme išli ku mne, Krivolab si vás znovu pokúsi privlastniť a ja vás chcem mať dnes večer celého pre seba.“

„Je to sotva moja vina, že som sa tej chlpatej otrave tak zapáčil. Skrátka má dobrý vkus."

„Rozmaznali ste ho!“

„Nuž, je to pre mňa vcelku novinka, že niekto pradie zakaždým, keď vstúpim do miestnosti.“

„Som si istá, že by som sa dala presvedčiť, aby som kvôli vám priadla...“

„Milé, ohromne ste sa zlepšili v narážkach. Už sa takmer ani nečervenáte.“

„Ďakujem. Takže k vám?“

„Môžeme aj ku mne. Navzdory opakovaným pokusom som nedokázal nastaviť ochrany tak, aby vás zadržali.“

„Takže sa ma nezbavíte?“

„Máte pozoruhodne pevný stisk.“

„Ešte raz ďakujem.“

„Tak, tak, významný pokrok v narážkach.“

„Ja som ne... nemali by ste... och, už mlčte!“

„Ste nesmierne rozkošná, keď sa červenáte.“

„Približne pred dvadsiatimi sekundami som si myslela, aký ste milý.“

„Chvalabohu, že som túto ilúziu zničil. Teraz choďte domov, ospravedlňte sa za mňa Krivolabovi, a buďte u mňa o siedmej.“

„Dnes ste dosť panovačný.“

„Vzhľadom na to, koľkokrát som sa vami nechal vláčiť cez átrium, myslím, že nadišiel môj čas, aby som šéfoval.“

„To mi pripadá fér.“

„Žiadne ironické poznámky o vláčení? Som takmer sklamaný. A teraz položte tie fascikle – chystám sa vás pobozkať.“