archiv.hpkizi.sk
Kapitola 30. He Mele No Lilo
Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 22.04. 2008
Téma: Ich miestnosť

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Ich miestnosť

Prekladateľ : Jimmi

Názov originálu: Their room

Autor originálu : Aleximoon

Link na originál : Their room

Počet slov originálu: : 110 918

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Friendship , Humor , Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: žiadne Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Aleximoon, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon.

Názov kapitoly je z pesnička z filmu Lilo and Stich, autorka ju mala akurát v hlave, keď toto písala.


Chapter 30. He Mele No Lilo

Beta.read: EGGY

VČÚ = NKÚ
Rockwill = Prasinky
Rokfort = Bradavice
smrťožrút = smrtijed



Kapitola 30. He Mele No Lilo

Boli to hrozné chvíle, keď stál v nemocničnom krídle spolu s Potterom a Weasleym. Ich zranenia boli zanedbateľné v porovnaní s tými, ktoré utrpela ona. Za závesmi sa odohralo niekoľko napínavých momentov a šepkaných obáv. A potom, na dôvažok k ich strachu, Dumbledore prišiel do nemocničného krídla s niekým, koho ešte nikto z nich v Rokforte nevidel; so špecialistom zo Sv. Munga.

Draco sa cítil veľmi zle. Oveľa horšie než kedykoľvek predtým. Zdalo sa, že si to Potter všimol, pretože sa obrátil ku Slizolinčanovi.

„Bude v poriadku,“ povedal potichu Dracovi.

Weasley súhlasne prikývol a Draco sa začal cítiť zvláštne utešený. Niežeby to niekomu niekedy priznal, ale vtedy sa rozhodol, že na zemi sú aj horší čarodejníci, ktorých nemá rád, takže Potter a Weasley neboli až tak celkom zlí. A tiež musel Hermione vyjadriť uznanie za to, že síce mala za priateľov dvoch idiotov, ale len málokto by sa ubránil páru smrťožrútov.

Kým riaditeľ nakoniec odtiahol záves a vykĺzol von, stalo sa napätie v izbe takmer hmatateľné. Na chvíľu v jeho očiach neboli žiadne typické iskričky a Draco sa rozhodol, že to nechce počuť. Radšej navždy zostane v nemocničnom krídle zvonku za závesom, ktorý ich dvoch oddeľoval, než by zistil, že jej už niet.

„Bude v poriadku.“

Pri Dumbledorovom hlase znehybneli všetky myšlienky v Dracovej mysli. Potom si všimol, že Weasley bol bledší, než ho kedy videl a že Potterove ruky boli tak silne zovreté v päsť, že mu až obeleli hánky a červená farba, zohyzďovala jeho dlane. Pri bližšom pohľade zistil, že to je krv.

„Bolo to tak tesné, ako si len môžete predstaviť,“ pokračoval riaditeľ, „nebol to Cruciatus, hoci dlhotrvajúce následky tejto kliatby môžu zraňovať telo niekoľko dní. Vážnejšie bolo poškodenie lebky. Madam Pomfreyová ho považovala za veľmi škaredé.“

Závesy sa znovu odtiahli a čarodejník zo Sv. Munga vyšiel von. Kývol profesorovi Dumbledorovi.

„Albus, ak už nemáš nič iné, musím ísť svojou cestou. Nechal som pokyny madam Pomfreyovej, obväzy nebudú potrebné dovtedy, kým bude pokračovať s kúzlom Claustrium každú polhodinu najbližších dvanásť hodín.“

„Prijmi moje najhlbšie poďakovanie, Tyler, a prosím, pozdravuj Bettu a dievčatá.“ Riaditeľ potriasol doktorove ruky a usmial sa.

Madam Pomfreyová znovu odtiahla Hermionine závesy a odišla nechajúc ich dokorán. Chlapci ju mohli uvidieť po prvý krát, odkedy ju riaditeľ zobral od nich v Rokville. Bola hrozne biela, jej hnedé vlasy lemovali nedokrvenú tvár. Nemala na nej žiadne stopy po krvi, ktorou mala v ten večer zamazanú tvár. Nebola už oblečená v jej školskom hábite, ale v bielom nemocničnom plášti, v ktorom vyzerala ešte slabšie. Ale Draco si s úľavou pomyslel, že nikdy nevyzerala lepšie.

Po odchode špecialistu sa riaditeľ otočil nazad k chlapcom.

„Poppy, domnievam sa, že vašu pozornosť budú tiež potrebovať páni Potter, Weasley a Malfoy.“

„Samozrejme, riaditeľ,“ povedala, keď prešla najprv k Ronovi, jeho očividne zlomená ruka bola najbadateľnejším zranením.

„A vy, pán Malfoy,“ Dumbledor zobral Draca za ruku a viedol ho k posteli vedľa Hermiony, „viem si predstaviť, ako si potrebujete oddýchnuť.“

Draco sa ľahol do postele, nechcel zaspať, ale zistil, že tá mäkkosť pôsobiaca na neho je ohromujúca.

„Len čo budeme všetci tak, ako by sme mali byť,“ povedal riaditeľ zľahka, „domnievam sa, že vy a slečna Grangerová máte pre mňa zaujímavé novinky. Veľa vecí je treba vysvetliť, ale máme dosť času nechať to na neskôr.“ Profesor Dumbledore sa pozrel cez nemocničné krídlo tam, kde na vzdialenom konci boli zatvorené dvere.

Draco vedel, čo bolo za dverami; vedel, čo bolo v tej izbe. Draco zaregistroval, keď ten polovičný obor priniesol Luciusove telo. Ale príliš sa znepokojoval o Hermionu, aby na to myslel. A keď ležal na chrbte na nemocničnej posteli, uvedomil si, že by oveľa radšej premýšľanie o tom odložil ešte o chvíľu dlhšie. Prinajmenšom až do nasledujúceho rána, keď slnko bude hore na oblohe jasne svietiť a studené prázdne oči jeho mŕtveho otca nebudú tak hrôzostrašné.

––––––––––––––––––

To ráno bolo žiarivé a jasné. Draco sa potešil, že sa zobudil skôr, než sa tu objavia obaja chrabromilskí chlapci. Pozrel sa rýchlo k Hermione, ale vôbec sa od včera nepohla. Jej oči boli stále pevne zatvorené a jej telo ležalo skrútené na jednom boku. Pri svetle nového dňa mohol Draco uvidieť tmavé modriny na jej inak tak bledej pokožke. Zacítil spaľujúcu zúrivosť, keď sa pozeral na Luciusovu ručnú prácu. A potom nervózny záchvev napätia, keď si pomyslel, čo by sa mohlo stať, keby sa tam nedostal včas.

„Ešte sa nezobudila?“

Zaskočený spoločnosťou, Draco sa otočil na svojej posteli, aby sa pozrel na Pottera, ktorý sedel na posteli vedľa neho a škrabal si hlavu.

„Vlastne, Potter, už bola hore. Zabehla do knižnice, aby dokončila úlohu, čo nestihla včera večer a len sa pred chvíľkou alebo dvoma vrátila, aby si trochu zdriemla,“ povedal mu Draco nevrlo.

„Čo sa deje?“ Zamrmlal ďalší hlas, keď Weasley, ďalej v miestnosti, odhodil svoju prikrývku.

„Malfoy len skúša svoje schopnosti ako komediant,“ povedal Potter svojmu priateľovi.

„Nechystá sa to skúšať pred publikom, však?“ spýtal sa Weasley, keď sa pozrel na Potterovu otrávenú tvár.

Dvere na kancelárii madam Pomfreyovej sa otvorili a ošetrovateľka prešla okolo nich k Hermioninej posteli. Podržala svoj prútik na spodku Hermioninej hlavy a vyslovila kúzlo. Potom sa obrátila, aby skontrolovala chlapcov.

„Trúfam si tvrdiť, že všetci vyzeráte oveľa lepšie.“ Povedala láskavo, keď kontrolovala Ronovu opravenú ruku. „Myslím, že vy dvaja by ste dokonca boli schopní stihnúť raňajky vo Veľkej Sieni, ak sa poponáhľate.“

Weasley prakticky vyletel z postele. Potom sa ale zastavil a pozrel sa na Hermionu.

„Nemôžeme tu zostať, kým sa neprebudí?“

Potter súhlasne prikývol, keď sa vyhrabal zo svojej vlastnej postele a začal na svoj nemocničný plášť naťahovať svoj školský hábit.

„Čože, to ma tu chcete tyranizovať celé dopoludnie?“ Ošetrovateľka zatiahla závesy okolo oboch chlapcov, aby sa Potter a Weasley mohli obliecť.

„Ale prečo tu on zostáva?“ sťažoval sa Weasley odstrkujúc záves nabok a ukazujúc na Draca, ktorý stále sedel na posteli.

„Pretože trpí vážnym stupňom vyčerpania a neverím tomu, že by mal nádej v žalároch si poriadne oddýchnuť. Príliš vlhký vzduch a prievan tam nie je vôbec vhodný.“ Potom ich nasilu odvliekla ku dverám.

Draco v svojej úlohe nasadil bolestivý výraz a silno zazíval, keď ošetrovateľka spomenula tak veľa jeho chorôb. Ale len čo sa madam Pomfreyová otočila chrbtom, zažmurkal prešibane na odchádzajúcich chlapcov.

Potter otvoril ústa, aby na Draca povedal niečo hnusné, ale ošetrovateľka ho schmatla za rameno tak silne, až Potter zbledol a potom zhrbený odišiel mlčky z izby s Weasleym v závese.

Draco sa pohodlne oprel a víťazoslávny úsmev sa roztiahol po tvári. Ale len čo sa za odchádzajúcimi Chrabromilčanmi zatvorili ťažké dvere, madam Pomfreyová sa obrátila k Dracovi s pohľadom, pri ktorom tuhla krv v žilách.

„Nebuďte tak domýšľavý, pán Malfoy.“ Vážne mu povedala, keď sa k nemu priblížila s elixírom bezsenný spánok.

„Naozaj si nemyslím, že...“ Draco sa pokúšal čeliť ošetrovateľke, keď ho schmatla za bradu.

Madam Pomfreyová odfrkla, keď vliala studený nápoj do jeho úst.

„Tak teraz,“ povedala láskavo, tak trochu ochraňujúcim hlasom, „je to tak lepšie, však?“

Draco civel na jej usmievavú tvár. Očividne si nerobila starosti s jeho pôvodom. Ale nedokázal sa už na to nahnevať. Dúšok už začal prejavovať svoju vôľu a Draco znova bojoval proti túžbe svojho tela po spánku. S porazeneckým zašomraním sa uložil do postele a ošetrovateľka sa ponáhľala preč. Predtým než zaspal, venoval Hermione posledný pohľad.

------------------------------

Draco nahnevane postrkoval jedlo po svojom tanieri a jeho vidlička škrabala po dne porcelánu. Zdalo sa, že je predmetom záujmu väčšiny svojich spolužiakov. Nepomáhalo, že nikto poriadne nevedel, čo sa stalo. Nikto zo študentov, ani riaditeľ, ani Potter, či Weasley. Draco sám si dokonca nebol istý udalosťami predposlednej noci.

Zdvihol oči od z polovice dojedeného jedla, keď Crabbe a Goyle sa usadili na ich zvyčajné miesta po jeho oboch stranách. Vyzerali, že chceli niečo povedať, ale obaja sa zastavili. Čo mohli vlastne povedať? Jeho otec bol mŕtvy, toľko museli vedieť, ale väčšina študentov v Rokforte stále pochybovala o správach, že pomáhal Potterovi a Weasleymu.

Draco sa pozrel pozdĺž stola na ostatných Slizolinčanov. Na rozdiel od zvyšku rušných študentov, veľa Slizolinčanov bolo vážnych a tichých. Pozrel sa na miesto oproti sebe, a ku podivu ani Pansy tam nebola.

Chrabromilský stôl bol hučiaci ako normálne, dokonca aj keď Potter a Weasley chýbali. Draco ich od včerajšieho rána v nemocničnom krídle nevidel. Či sa priblížili v neviditeľnom plášti ako predpokladal, nevedel. Elixír Bezsenný spánok ho uviedol do úplného bezvedomia po celý zvyšok večera.

A presne tak ako boli včera vyhnaní z nemocničného krídla zázrační chlapci, dnes ráno to isté postretlo Draca, keď sa zobudil. Zatiaľ Hermiona stále spala v bezvedomí.

Draco sa prudko postavil a prekvapil tak Crabba a Goyla, ktorí sa stále snažili vymyslieť niečo, čím by začali vyzvedací rozhovor, a kráčal od slizolinského stola. Jeho kroky boli isté a jeho výraz pokojne cynický, keď kráčal von z jedálne. Keď sa dvere za ním zavreli, náhle sa zastavil.

Na úpätí jedného schodiska boli Potter, Weasley a Wesleyova sestra. Zdalo sa, že sa hádajú. Hlavne dvaja Weasleyovci. Ako ich sledoval, videl, že Potter sa veľmi nezapája do šarvátky. Weasley popadol sestru za rameno, keď sa vzrušená výmena vystupňovala. Dievča náhle uvidelo Draca ponad plece svojho brata. Draco sa rozhodol, že naozaj nemá náladu na nejaký výstup a tak sa obrátil, aby si to namieril do žalárov. Zastavil sa ale, keď uvidel ako dievčina zasiahla bratove plece a prinútila ho stiahnuť svoju ruku, ktorú mal položenú na jej.

„Malfoy,“ zavolala a rozbehla sa smerom k nemu. Keď ho dosiahla, prezrela si ho do hlavy k päte, premeriavajúc ho.

„Chcela si niečo?“ Spýtal sa takmer milo, v skutočnosti nemal nič proti tomu dievčaťu, len fakt, že bola ďalším chrabromilským Weasleym.

Dievča si zakuslo do pery a obzrelo sa dozadu na jej brata a Pottera, ktorí sa obaja tvárili veľmi obozretne.

„Prebrala sa," povedala nakoniec v zmätku slov. „Ja ... ja som si myslela, že by si to mal vedieť.“

Draco jej prikývnutím mlčky poďakoval, zdržal sa chvíľu, aby sa pozrel na Pottera a Weasleyho a z hlavy vyhodil akúkoľvek myšlienku, že by mohli byť trochu správni, predtým než sa otočil a namieril do nemocničného krídla.

------------------------------

„Ale ja nie som hladná, madam Pomfreyová.“

„Nezmysel! Nenechám nikoho trpieť hladom, pokiaľ ho mám na starosti v nemocničnom krídle!“

Draco stál zvonku otvorených dverí, neuveriteľne rád, že počul Hermionin hlas, ktorý bol práve neuveriteľne mrzutý.

„Ja netrpím hladom! Ron mi predtým priniesol opekaný chlieb.“ Jej hlas sa snažil dosiahnuť svoj normálny pánovitý tón, ale očividne stále bola slabá, aby do neho vniesla dosť sily.

„Chlieb? To nie je dostatočne výživné! Tu, dajte si ovsenú kašu, drahá.“

Draco sa zaškeril, keď si spomenul, že tú istú gebuzinu ho madam Pomfreyová prinútila zjesť dnes ráno predtým, než ho vyhnala z nemocničného krídla. S pocitom očakávania Draco vstúpil do izby.

„Vážne Grangerová, nie je to také zlé. Keď si odmyslíš farbu a chuť, je to celkom dobré.“

Madam Pomfreyová vydala nahnevaný zvuk a odkráčala do svojej kancelárie. Hermiona len na neho pozerala s úžasom z miesta, kde ležala na posteli; s pohľadom v očiach, ktorému Draco naozaj nerozumel.

„Draco,“ povedala potichu.

Stál vo dverách a cítil sa zrazu veľmi nepríjemne.

„Prebrala si sa,“ povedal hlúpo.

Hermiona sklopila oči.

„Áno,“ odpovedala zbytočne.

„To je dobré, všetci si robili starosti.“ Draco sa druhý krát cítil ako idiot.

Hermiona sa trochu usmiala a pozrela na stôl vedľa svojej postele, ktorý ako si Draco práve všimol, bol preplnený rozmanitými darčekmi a stohmi kníh.

„Áno, všimla som si.“

„Chrabromilská veža znova útočí,“ zamrmlal Draco, keď sa priblížil k stolu, ale jeho slová neboli uštipačné. „Čo, vyfúkli polovicu oddelenia Veštenia?“ Zdvihol opovržlivo nejakú knihu a čítal, „Je to v kartách? Čarodejnícky sprievodca romantickými zápletkami,“ a ešte s väčším odporom, „Láska a veštenie z ruky. Nečítaš takéto veci, však?“ Jeho hlas bol neveriacky.

„Nie, pravdaže nie, Lavender a Parvati ich museli poslať s Ronom a Harrym, keď zistili, že som sa prebrala.“ Slabo sa usmiala a oprela sa o svoj vankúš.

Draco sa na ňu pozrel, skutočne sa na ňu pozrel a zacítil sa vinne. Napokon bola to jeho vina, že tu bola. Bola to jeho vina, že tmavé modriny špatili jej peknú tvár. Bola to jeho chyba, že jej pokožka bola ako alabaster zabalený v bavlne. Nikdy ju ešte nevidel tak bledú. V jeho hlave bola Hermiona vždy vrelá a hnedá, nie bezfarebná ako prízrak.

„Čo je?“ spýtala sa úzkostlivo.

Takmer ustúpil, odkedy je také ľahké čítať v ňom?

„Len som bol zvedavý, prečo madam Pomfreyová neodstránila tie modriny.“

„Oh,“ začervenala sa a Draco sa potešil, že uvidel aspoň nejakú farbu v jej lícach. „Myslela som, že len... nuž... bolo by hlúpe, aby na toto použila mágiu. Nezmenilo by to veci, prinajmenšom takto mám niečo na ukazovanie. Znie to čudne, však?“

„Myslím, že nie,“ odpovedal vážne, diviac sa znovu nad dievčaťom v posteli.

Študoval ju naďalej a ona sa od neho ostýchavo odvrátila preč. Niečo ju napadlo, pretože si začala hrýzť spodnú peru a to bol jasný dôkaz toho, že jej niečo leží na mysli.

„Tvoj otec,“ začala, ale nervózne sa zastavila. „Je mŕtvy, že áno?“

Draco prikývol, nenávidel svojho otca ešte viac než kedykoľvek predtým. Uvažoval, že to, čo sa stalo v Rokville, ju bude prenasledovať navždy. Bude sa ho vždy báť? Bude jej vždy pohľad na neho pripomínať Luciusa? Ale jej ďalšie slová ho úplne šokovali.

„Je mi to ľúto,“ povedala Hermiona neisto, keď jej unikla slza dole po jej líci.

„Ľúto?“ Draco sa rýchlo pohol k jej boku a pozrel na ňu prosebne, „Čo, prosím ťa, ľutuješ?“

Hermiona smrkla.

„To, že tvoj otec je mŕtvy.“

Draco sa takmer zasmial. Ale jeho tlmené odfrknutie poslúžilo na to, aby ju vytrhlo z jej sĺz.

„Hermiona, on sa ťa pokúsil zabiť. Dostal, čo si zaslúžil.“ Podržal jej tvár a prinútil ju, aby sa na neho pozrela. „Rozumieš? Nie je mi ľúto, že je mŕtvy.“ A s týmito slovami sa naklonil k nej bližšie a dotkol sa perami jej čela. Zavzlykala pod ním a on sa rýchlo odtiahol späť. „Ublížil som ti?“

„Nie.“

Draco si po prvý raz všimol, že jej oči sa nezmenili. Jej oči boli tie isté svetlohnedé, na ktoré bol tak zvyknutý. Chcel ju nadvihnúť, chcel ju zovrieť v náručí a zatočiť s ňou, aby sa uistil, že je to vo vnútri stále to isté dievča napriek jej vzhľadu. Ale jeho malfoyovská časť ho uisťovala, že to nebude správny spôsob jednania, ale taktiež to, že bola stále príliš ubolená, aby to ocenila. Tak nechcejúc mať na zodpovednosti hnev madam Pomfreyovej, keby ho našla skoro na posteli Hermiony; sa Draco zvrtol a pritiahol si stoličku k boku jej postele a usadil sa v nej. Niekoľko minút neprehovoril, len sedel a díval sa na ňu.

„Draco,“ spýtala sa náhle, „zabil si ho?“

„Nemyslím, že áno,“ odpovedal pravdivo.

„Tak to bolo O'Learyho kúzlo?“ spýtala sa so záujmom.

„To je to, o čom sa porozprávame.“ Povedal hlas od vchodových dverí.

Draco a Hermiona obaja zdvihli oči na novo príchodzieho. Riaditeľ sa na nich usmieval o pár krokov ďalej. Draco nenávidel, keď sa k nim takto prikradol. Ten starý hlupák musel mať mlčiace kúzlo na každej jednotlivej časti svojho tela.

„Ako sa cítite, slečna Grangerová? Lepšie, dúfam?“ Spýtal sa láskavo, keď prišiel, aby sa postavil vedľa nich.

Hermiona prikývla bez toho, že by prehovorila. Študovala riaditeľa s hlbokým záujmom.

„Verím, že je vhodná príležitosť, aby ste vy dvaja začali s rozprávaním o vašom neobvyklom objave.“ Pobádal riaditeľ prívetivo, keď si privolal pre seba stoličku.

Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá mu prikývla, predtým než začal opisovať príbeh o ich práci. Hoci samého ho pobavilo odhaľovanie takých informácii zjavne ohromenému riaditeľovi, časť z neho to nenávidela. Akoby prezradzoval samého seba a ju tiež. To, čo robili vo ich miestnosti, patrili im, bolo ich a Draco nenávidel podeliť sa o to s niekým iným.

Keď Draco nakoniec skončil, riaditeľ prikývol s drobným, víťazoslávnym zábleskom vo svojich očiach.

„Áno, áno, tušil som niečo také.“ Profesor Dumbledore sa postavil a prechádzal dokola bezcieľne v hlbokom zamyslení. Zastavil sa a pozrel na nich. „Veľmi dlho som sa zaujímal o Rytierov Spravodlivosti, ktorí ma zaujali. Boli to vznešení muži, ktorí bojovali s temným nepriateľom. A napokon zvíťazili, ale prostriedky, ktoré použili, aby dosiahli svoje ciele, boli rovnako príšerné ako prostriedky ich protivníkov. A so vzostupom Voldemorta, ich boj nadobúdal viac súvislosti.“

„História sa opakuje,“ prosto povedala Hermiona.

„Úprimne dúfam, že sa nikdy nebudeme musieť znížiť k niečomu takému." Povedal potichu riaditeľ.

Draco si všimol, že riaditeľ nepovedal, že to neurobia.

„Keď som narazil na niekoľko prác napísaných O'Learym, pomyslel som si, že možno budú užitočné a tak som pre školu získal celú zbierku.“

„Vedeli ste to.“ Povedala Hermiona pomaly, keď ju plne zasiahlo poznanie. „Vedeli ste, že tam je, to kúzlo.“

„Áno, vedel som o povestiach, ktoré rozprávali o kúzle, ktoré by dokázalo odraziť vražednú kliatbu alebo,“ Dumbledore sa odmlčal, „ju vrátilo späť.“

„Myslíte si, že to poslalo jeho vlastnú kliatbu nazad na neho?“ spýtal sa Draco.

„Tak to vyzerá. Vyšetrovanie z ministerstva sa už začalo. Vyslali niekoľko aurorov do domu, ktorý tvoj otec používal ako svoj úkryt v Rokville. Dokázali nájsť zvyšky len jednej smrtiacej kliatby, nie dvoch.“ Dumbledore sa zastavil, aby ponúkol Hermione cukrík.

Draco pomaly trávil túto informáciu. Nezabil Luciusa. Nie skutočne. Ale ministerstvo začalo vyšetrovanie a Draco vedel dosť o čarodejníckom právnom systéme, aby plne chápal, čo to znamená pre neho.

„Aké veľké problémy mám očakávať?“ spýtal sa Draco prosto.

Hermiona prekvapene nadvihla zrak.

„Problémy, prečo by si mal mať nejaké problémy?“ Pozrela sa na Dumbledora, ktorý študoval Draca veľmi starostlivo. „Riaditeľ, nemôže mať žiadne problémy. To bol Lucius, kto vyslal tú kliatbu na neho. Draco ma len chránil. Neurobil, neurobil nič zlé. Prosím, profesor Dumbledore,“ Hermionin hlas sa začal stávať panickým, keď sa postarší čarodejník prosto díval na Draca.

Dumbledore nakoniec obrátil svoj pohľad na ňu a usmial sa.

„Nerobte si starosti, slečna Grangerová, nemám najmenšiu chuť dovoliť ministerstvu byť nablízku kohokoľvek z vás.“

Obrátil svoj úsmev na Draca a po prvý krát Draco pocítil, že možno chápe, odkiaľ sa berie všetok Hermionin obdiv k riaditeľovi.

„Teraz vás oboch musím požiadať, aby ste udržali v tajnosti všetko, čo viete.“ Dumbledore sa obrátil k Hermione, keď otvorila svoje ústa, aby protestovala a povedal: „Nepochybujem, že tieto poznatky sa stanú známe pánom Potterovi a Weasleymu, ak sa tak už nestalo,“ tu venoval Dracovi prenikavý pohľad. „A som si istý, že sa to dostane k rôznym príbuzným, ako napríklad vrtošivému kmotrovi, ale žiadam vás, aby ste to povedali len tomu, komu musíte. Toto je veľmi cenná informácia, ktorú vy dvaja vlastníte. Rozumiete?“

Draco a Hermiona obaja mlčky prikývli, pod hlbokým upreným pohľadom ich riaditeľa bolo zbytočne niečo povedať. V tejto chvíli bolo prekvapenie najlepšom obranou proti Voldemortovi. A to, že sa jeho neprekonateľné kúzlo zrazu stalo zbytočné, bolo určite výhodou pre stranu Pottera a jeho priateľov.

Riaditeľ si vložil malý cukrík do úst a potom sa usmial na Hermionu.

„Moja drahá slečna Grangerová, takmer som zabudol, vaši rodičia by mali prísť o niekoľko hodín.“

„Čože?“ prekvapene zalapala po dychu, „ale oni sú pravdepodobne v Írsku, na nejakej konferencii.“

„Len čo boli informovaní o tom incidente, rozhodli sa okamžite zrušiť svoj výlet.“ Riaditeľ sa na chvíľu zastavil akoby vedel, že sa chystá povedať niečo, čo mladú ženu rozčúli. „A mám dojem, že majú v úmysle zobrať vás so sebou domov.“

Dracove oči sa rozšírili, škola bola takmer na konci, to bola pravda, ale on predpokladal, že strávi posledný približne týždeň s Hermionou. Nemyslel si, že jej rodičia môžu na toto všetko zareagovať. A očividne ani Hermionu to nenapadlo.

„Ale ... ale riaditeľ, a čo skúšky?“ jej hlas nebezpečne trilkoval, “a čo VČÚ?“

Dumbledore sa zachichotal.

„Nemyslím si, že majú v úmysle zobrať vás zo školy, dieťa. Verím, že sa chcú uistiť, že máte dostatočnú opateru. Viem, že žiadna ošetrovateľka sa nepostará o rany lepšie ako matka. A pokiaľ ide o vaše skúšky, hovoril som so všetkými vašimi profesormi; všetci súhlasili, že môžeme vykonať iné opatrenia. Čo sa týka VČÚ, skúšky je možné urobiť na začiatku júna.“

Hermiona stále vyzerala, že prepukne v plač, ale niekoľkokrát sa ukľudňujúco nadýchla a upokojila sa.

„Vďaka, profesor,“ povedala potichu.

„Nie, slečna Grangerová, vďaka patrí vám, vám obom.“ Potom starší čarodejník vstal a zamieril ku dverám.

Otázka, ktorá celý deň zamestnávala Draca, mu náhle prišla na myseľ.

„Riaditeľ?“ Spýtal sa Draco, keď sa tiež postavil. „Ako ste vedeli, že sme v Rokville?“

Hermiona so záujmom sledovala ako sa profesor Dumbledore obrátil smerom k nim.

„To je veľmi dobrá otázka, pán Malfoy.“ Jeho modré oči zažiarili. „Keď som sa predčasne vrátil z mojej konferencie, čakala na mňa slečna Parkinsonová. Keď som ju našiel, bola dosť rozrušená, očividne sa dala zmiasť vaším otcom.“

Draco sa posmešne zasmial.

„Tá malá krava? Vedela, čo robí.“

„Nemyslím si to, pán Malfoy.“ Riaditeľove oči boli pevné. „Nebola by prvá, ktorá padla za obeť machináciám Luciusa Malfoya. Myslím, že je celkom nevinná v súvislosti so zranením spôsobeným slečne Grangerovej a ja som sa vždy považoval za celkom dobrého znalca charakteru.“ Potom sa otočil, vyšiel dverami a nechal ich dvoch samých.

„Dobrého znalca charakteru?“ Draco sa sarkasticky zasmial, keď sa za riaditeľom zatvorili dvere. „Dobré od muža, čo najal Lockharta.“

Hermiona sa zasmiala a Draco sa obrátil, aby sa na ňu pozrel.

„Tak ty odchádzaš,“ povedal prosto.

„Myslím, že áno,“ odpovedala rovnomerne, keď študovala prikrývku, ktorá ju zakrývala.

„Bude to príjemné dostať sa domov skôr,“ povedal nepresvedčivo, keď sa zhrbil nazad na svojej stoličke.

„Áno, predpokladám,“ odpovedala rovnako neisto. „Draco,“ zastavila sa a zakusla si do pery.

„Čo?“

„A čo my?“ spýtala sa bez toho, aby zdvihla zrak, jej tvár sa začínala červenať.

„Čo my?“ Draco prudko vyprskol. Nenávidel otázky ako sú tieto. Nie preto, že si nebol celkom istý, na čo sa ho pýtala, ale tiež preto, že nevedel, či pozná nejaké odpovede.

Zdvihla oči čudujúc sa jeho tónu.

„Všetko sa skončilo? Keď sa na jeseň vrátim, bude to medzi nami také, ako to bolo predtým?“

Draco sa uškrnul úľavou. Poznal odpoveď na túto otázku.

„Zjavne vieš veľmi málo o Malfoyovcoch, Grangerová.“ Povedal Draco a zobral jej ruku do svojej. „Nikdy sa nevzdávame niečoho, čo patrí k nám.“

Hermiona si chvíľu uvedomovala, čo povedal.

„Vieš Malfoy, neviem sa rozhodnúť, či ťa mám považovať za roztomilého alebo či ťa mám za to vyfackovať.“

„Viem.“

Draco sa naklonil cez posteľ a jemne ju pobozkal. Jeho pery sa sotva dotkli jej a predsa zacítil všetku tú vášeň pod nimi. Oprel sa späť a prvotriedne sa na ňu uškrnul.

„Čo?“

„Myslíš si, že som okúzľujúci.“

„Oh, sklapni,“ ale Hermiona sa usmievala.

„Veď som ti povedal, že som ten najokúzľujúcejší chalan na škole."


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 30. He Mele No Lilo Od: denice - 19.02. 2012
Tak jsem si znovu pročítala moc dobrou povídku a zjišťuji, e jsem nějak vynechala komentář. Asi jsem byla zvědavá na závěr. Ulevilo se mi, že z Draca se nestal otcovrah. jinak mě potěšila Ginny, když dala Dracovi vědět, že Hermiona se probrala. A pak to jeho roztomilé vytahování se, ačkoli s tou poznámkou o Lockhartovi měl stoprocentní pravdu.

Re: Kapitola 30. He Mele No Lilo Od: Jimmi08 - 22.04. 2008
Na úvod píšem české vs. slovenské pojmy, kvôli tomu, aby sa mi dostali do hlavy. Upozornila ma na to Eggy, že miešam CZ, SK výrazy. Buď jedno alebo druhé a keďže ide o preklad do slovenčiny, tak sa k tomu musím prinútiť.
Re: Kapitola 30. He Mele No Lilo Od: assez - 22.04. 2008
:D :D U Tebe mi to míchání nevadí. Ale víš, co? Taky jsem si toho NKÚ všimla (vs. VČÚ), ale pod tíhou Tvého překladu jsem Tě na to nějak zapomněla upozornit. Sorry, sorry... :D
Jinak vivat Tvé betě a Tobě za překlad...!
Děkuji... e(srdíčko, kdyby se to zas nezobrazilo... :D)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )22.09. 2008Their Room - oznam
Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás