Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.
7. Kapitola – Pre niekoho komplimenty sú pre iných urážkou
Draco a Hermiona sa priblížili k ostatným. Mal teraz ruku zľahka na jej drieku, kým ona kráčala trochu pred ním.
"Harry, starký, napadlo ma, že by sme si mohli zahrať hru, čo ty na to?" povedal Theo, keď Harry šiel okolo.
Draco pokojne kráčal niekoľko krokov za Hermionou, ale keď sa priblížili k ostatným, dal dole ruku z jej chrbta. Urobil to pre jej dobro, nie pre vlastné, aspoň to bol postoj, ktorý dúfal, že vyjadril. Chcela sa posadiť na opustenú deku, keď Marcus Flint vyskočil a riekol, "pripojte sa ku nám, slečna."
"Zdá sa, že je tá deka plná, pane," odvetila. Harry prešiel k svojej sesternici a ponúkol jej ruku, keď si sadala na tú deku, na ktorú zamýšľala. Posadil sa vedľa nej, pretože sa Draco posadil na druhú stranu.
"Čo sa za hru sa chceš hrať, Nott? Väčšina zo spoločnosti zberá vonku bobule," riekol, "takže nás bude len niekoľko."
"To je fajn, toto je chlapská hra na premýšľanie," povedal Theo. "Aj bez ostatných je nás tu dosť. Poviem verš, rýmujúci sa verš a niekto musí vyrukovať s novým veršom, aby sa rýmoval. Začnem a lady Pansy pôjde po mne a ďalej dokola. Moje slovo bude v skutočnosti slovo 'verš'. Takže idem: Skúsim začať túto hru so šťastným veršom." (I will try to start this game, with a happy verse.)
Pansy povedala, "a keď prídem na radu ja, budem poriadne urozprávaná," (And when it comes to my turn, I shall be very well conversed.)
Blaise povedal, "pretože šťastie sa vždy môže nájsť s ťažkým mešcom," (For happiness can always be found, in a heavy purse.)
Flint povedal, "a ak budeme pokračovať v hre, budeme znieť celkom zohrane." (And if we continue playing, we shall sound quite rehearsed.)
Otočil sa a povedal, "Malfoy."
Draco si vzdychol. Považoval tú hru za nudnú. Riekol, "hrať sa s takýmito ľuďmi musí byť iste prekliatím." (Playing with such a crowd, must surely be a curse) Otočil sa a pozrel sa na Hermionu.
"Potom by sme si viac nemali nárokovať vašu spoločnosť a ja som ten, čo sa vyparí." (Then we shall trespass on your company no longer, and I for one will disperse.) Postavila sa a odišla preč.
Harry sa zasmial a riekol, "taká hlúpa hra ako táto ma dostane na máry." (Such a silly game as this shall see me in a hearse)
Všetci okrem Malfoya sa zasmiali. Díval sa ako Hermiona odchádza preč. Vyzerala byť v nepríjemnej nálade. Pozrel sa na Flinta a všimol si, že tiež sleduje ako odchádza a pocítil žiarlivosť, hoci nevedel prečo.
Hermiona zdvihla akési vedro a šla nazbierať nejaké bobule. Ostatní už odišli jedným smerom, tak sa rozhodla ísť druhým. Na konci sa otočila, potom čo oberala len chvíľu a vbehla priamo do pána Flinta.
"Pán Flint, vystrašili ste ma," povedala.
"To som nemal v úmysle. Povedzte mi, slečna Grangerová, zdá sa, že máte pokazenú náladu, je to spoločnosťou alebo je to stále z predchádzajúcich slov slečny Parkinsonovej, ktoré vám veľmi nevhodne predhodila?"
"Ani jedno ani druhé," povedala unavene. "Musím priznať, že neviem, čo si o vás všetkých myslieť. Stýkate sa s ľuďmi ako ja a Harry, ale myslíte si, že ste nad nami."
"Dúfam, že vaša poznámka nesmerovala ku mne. Neviem, čo som urobil, aby som zapríčinil takú nevôľu," povedal.
"Prosím, nenamietajte. Som zvyknutá na pokojnejšie chvíle. Nie som zvyknutá na neustále hry a podobne," riekla. Draco už prešiel na druhú stranu kra s bobuľami, ale zostal čakať, keď začul hlasy.
"Vyrozumel som, že môj priateľ Draco sa vás chystá vyučovať?" povedal.
"Nie som si istá, či je to stále ten prípad," riekla. "Myslím, že som ho včera večer urazila."
"Iste nie, má hrošiu kožu a tak ľahko sa neurazí," odvetil Marcus. "Ale povedzte mi, čo si myslíte, že ste urobili."
"To je tá vec, pane," riekla Hermiona. "Neviem. Po večeri sme si všetci užívali tanca, on a ja sme boli partneri a keď pieseň skončila, bez varovania v chvate odišiel. Musela som niečo urobiť, hoci neviem čo." Zohla sa, aby odtrhla ďalšie bobule.
Marcus sa postavil za ňu a povedal, "Malfoy je pyšnej sorty. Pravdepodobne si myslí, že je o kus nad vami, ale uisťujem vás, slečna, nie všetci čistokrvní sú rovnakí." Prudko sa vzpriamila, pretože bol tak blízko.
"Ste nádherná žena; je hanba, ak si to Malfoy nevšimol, ale je to hanba len pre neho, nie pre mňa." Načiahol sa a dotkol sa jej vlasov. To je prekvapilo a uskočila. Svedkom tej výmeny bol Draco, ktorý bol viac než prekvapený. Bol naštvaný.
"Pane, zachádzate priďaleko," povedala.
"Takže zachovávate jedine dekórum? Vy, obyčajné vidiecke dievča? Chcete ma poučovať, že?" Usmial sa. Urobil krok bližšie. Pustila vedro s bobuľami. Malfoy sa rozhodol ukázať. Obišiel krík.
"Flint, ako dáma povedala, zachádzaš priďaleko a neverím, že by jej bratanec ocenil tvoje samopašné jednanie so slečnou Grangerovou," povedal Draco.
Flint sa napoly usmial, trochu sa uklonil a riekol, "ospravedlňujem sa, slečna, lord Malfoy, zbohom." Odkráčal preč.
Hermiona vo frustrácii rozhodila rukami a povedala, "Celá ta vaša partia ma tak mätie!"
Draco sa musel usmiať. "Som v tom prehlásení zahrnutý?"
"Vy hlavne ste v tom prehlásení zahrnutý," riekla. Zohol sa a zdvihol jej vedro. Podal jej ho a ukázal na krík s bobuľami.
"Čo som urobil, že som si vyslúžil takú kritiku? Prečo som zahrnutý s ostatnými? Nie sme teraz priatelia?" spýtal sa.
"Priatelia?" spýtala sa uprostred oberania. Otočila sa so zrnkom v ruke. "Chcete byť môj priateľ?"
"Myslel som si, že sme už priatelia, ale asi som sa musel mýliť," riekol. "Teda, pokiaľ si neprajete pozmeniť svoje vyhlásenie."
Pozrela sa na neho zblízka a hodila si bobuľku do úst. "Odo mňa žiadne opravy." Venovala mu ten 'tam máš' pohľad a vrátila sa k svojej úlohe.
Musel sa zasmiať nad jej odvahou. "Započul som, čo ste povedali Flintovi ohľadne môjho odchodu včera večer. Je mi ľúto, že môj odchod bol tak nesprávne pochopený. Iba som odišiel. Nič viac v tom nebolo. Nemyslel som to ako urážku." Vedel, že to tvrdenie nie je pravdivé, ale ťažko jej mohol povedať, že odišiel, pretože bol zmätený jeho pučiacimi citmi k nej. Podala mu vedro a pokračovala v zberaní bobúľ. Nastavil vedro a povedal, "keďže som teraz váš oslík na balíky, keďže držím vaše vedro, znamená to, že ste mi odpustili?"
"Ako ste povedali, žiadna urážka nebola zamýšľaná, takže nie je treba žiadne odpustenie." Hodila do vedra ďalšie tri bobule. Pozrel sa do vedra.
"Ste úbohá zberačka bobúľ. Bude trvať celý deň, kým sa vedro naplní," riekol.
Hodila do vedra ďalšie dve bobule a povedala, "urážajte moju krv, môj pôvod a dokonca moje vlasy, pane, ale nikdy moje zberačské schopnosti." Hodila bobuľu rovno na neho a tá sa odrazila od jeho hrude a pristala vo vedre. Nadvihol obočie, udivený, ale ona sa usmievala jasným, šťastným úsmevom. Bol ňou uchvátený. Zobral prútik a naplnil jej vedro. Teraz jej on venoval 'tam máš' pohľad. "To je podvádzanie, lord Malfoy."
"Mne podvádzanie nevadí," riekol.
"Podvádzanie nikdy neprospieva," uviedla.
"Možno nie, ale má vo vedre najviac bobúľ," povedal s úsmevom. Zasmiala sa. Siahol do vedra a hodil si bobuľku do úst. "Vrátime sa k ostatným?" Chcel, aby povedala nie.
Nepovedala nič. Otočila sa od neho a pokračovala v ďalšom zbere, hoci jej vedro už bolo plné. Položil vedro na zem a začal zberať vedľa nej. Obaja sa načiahli po tej istej stonke súčasne. Jeho ruka ju dočiahla prvá, ale ona sa svojou dostala na ňu. Pomaly sa otočila, aby sa na neho pozrela. Stiahla svoju ruku a vzpriamene stála, rovnako ako on. Odtrhol bobuľu a podal jej ju. "Myslím, že táto je vaša."
Stáli tak blízko. Otvorila trochu ústa, takmer vytvorili dokonalé 'o'. Musela natiahnuť krk, aby zdvihla hlavu a mohla sa mu pozrieť do očí. Pozeral sa na ňu a uvedomil si jednu vec, ktorá si bol istý. Toto nebola normálna čarodejnica. Držal tú bobuľu a ona otvorila dlaň. Pustil jej ju na ruku, ale potom sa oboma svojimi načiahol po jej ruke. Jemne zovrel jej prsty okolo bobule. Držal ju za ruku oboma svojimi. Pozeral sa na jej malú, bielu ruku, keď odpočívala v oboch jeho rukách a uvidel záblesk budúcnosti. Jeho budúcnosti. Ich budúcnosti. A to ho naplašilo. Urobil krok späť, uklonil sa a povedal, "myslím, že to odtiaľto zvládnete." Vrátil sa k spoločnosti.
Hermiona stála na cestičke a pozrela sa na bobuľu v svojej ruke. Hodila ju na zem. Prečo je ten muž taký mätúci? Tvrdil, že hľadal priateľstvo, ale potom pokračuje v správaní tak nepríjemnom. Posadila sa vedľa kríka a zopár ich zjedla. Pomyslela si, že nie je pripravená čeliť niekomu z nich. Tak ju nudili.
Ľahla si na zem a zakryla si tvár rukami, aby zaclonila slnko. Vedela, že je neslušné ležať na zemi, ale už jej bolo jedno, čo si hocikto z nich pomyslí. Počula ako Harry volá jej meno a kričí, že je čas sa najesť. Postavila sa, nechala tam vedro s bobuľami a kráčala preč od jeho volania.
Nebola hladná. V žalúdku mala motýle (PP: bola nervózna). Možno to bolo vďaka nervom, že bola tak blízko k tej partii, ale vedela, že je to asi kvôli lordovi Malfoyovi. Bol taký mätúci muž. Keď sa vzďaľovala od zvuku Harryho hlasu, skúšala si v hlave, čo povie lordovi Malfoyovi nabudúce, keď ho uvidí. Bude predstierať, že pre ňu nič neznamená. Akoby sa ani trochu o neho nezaujímala. Bude pokojná a chladnokrvná. Možno okomentuje počasie. Áno, najlepšie bude zaviesť rozhovor na počasie. Prešla cez akési nízko položené vetvy a tŕnie. Vlasy sa jej zachytili v konároch. Pohla sa ešte ďalej, ďalej od cesty. Už nepočula Harryho hlas.
Pošmykla sa na spadnutom lístí, ktoré pokrývalo zem a pretože sa načiahla po kríku, aby stlmila svoj pád, zviezla sa na zadku nadol malou úžľabinou. Pristála s buchnutím na dne. Jediná vec, ktorú si zranila, bola jej pýcha. Zostane tu a nechá sa zarásť porastom a tak už nebude musieť znova čeliť nikomu z tých odporných ľudí!
Začula niekoho na vrchu úžľabiny povedať, "chcete tam sedieť celý deň alebo ste zranená?"
Pozrela nahor. Nie, nie, nie! Lord Malfoy. Prečo, och, prečo to musel byť on, kto ju takto našiel? Začal sa kĺzať po násype, aby ju zachránil. Začala vstávať, keď zistila, že je možno zranená. Pri páde si vytkla členok. Pokúsila sa znova postaviť a strhla sa bolesťou.
"Pánabeka, ženská, len zostaňte dole," povedal Malfoy. Zakrátko sa k nej dostal a povedal, "beriem to tak, že ste spadli?"
"Beriem to tak, že ste nechápavý?" vrátila mu.
Mohol sa buď zasmiať alebo nie. Zasmial sa. Predpokladala, že sa smeje, že spadla, ale on sa smial na jej temperamente a na jej príkrych slovách k nemu.
"Odnesiem vás?" spýtal sa.
"NIE!" zhrozila sa.
"Mám ísť po vášho bratanca?"
"Nie, nechajte ma byť. Rozhodla som sa zostať tu a nechať sa zarásť porastom. Budem navždy súčasťou prírody."
"A čo urobíte, keď príde dážď a zaplaví túto malú úžľabinu? Zostanete tu a utopíte sa?" spýtal sa pobavene.
"Tak ďaleko som nemyslela," povedala zo svojho miesta pod ním. Kľakol si vedľa nej.
"Znova som bol ničomník, že som vás tak nechal. Môj vnútorný konflikt nie je vaše dielo, takže sa opäť ospravedlňujem. Zdá sa, že sa vám večne ospravedlňujem." To bola lož. Jeho vnútorný konflikt bol celý jej dielo. Uvoľnil si nákrčník a rozopol kabát. Bez jej súhlasu ju nabral na ruky. Zložila si ruky na hrudi a trucovala. Riekol, "ste ťažšia než som myslel."
"Ste ohavnejší než sa zdáte," riekla. Srdce jej bilo o závod a bola si istá, že ho môže počuť. Cítila sa bezpečne v jeho náručí. Bezpečne a správne. Prečo to bolo? Kráčal dlhým riečiskom potoka až kým násyp nebol menej príkry, aby sa mohol vyštverať nahor s ňou stále bezpečne vo svojom náručí.
"Môžete sa postaviť?" spýtal sa.
"Áno," zaklamala. Vedela, že to bude bolieť. Položil ju na zem a ona opäť vykríkla.
Pokrútil hlavou a povedal, "ste naozaj väčší problém než za čo stojíte." Položil ruku na jej rameno, aby ju vyrovnal.
Pozrela sa na neho s bolestivým výrazom. Spôsobovala problémy. Bola väčší problém než za čo stála. To bola skutočnosť, ktorú vždy vedela. Harry bežal smerom k nim. Otočila sa k nemu a keď sa k nej dostal, hodila sa mu do náručia. "Nechcela som zničiť tvoj piknik, bratanec." Poklepal ju po chrbte a venoval Dracovi zmätený pohľad. "Som väčší problém než za čo stojím."
Draco prevrátil oči. Aké otravné dievčisko! Nemyslel to tak doslova! Vždy je takáto citlivá? "Harry," povedala, "rada by som sa vrátila na Potter's Hall, prosím. Vzal by si ma späť?"
Bez varovania sa za ňu Draco postavil a znova ju nadvihol. Riekol, "Potter, choď späť a venuj sa hosťom. Premiestnim ju do tvojho domu a nechám liečiteľa, aby sa jej pozrel na ten členok."
Teraz mal Harry zmiešané pocity. Mal by sa postarať o svoju sesternicu, pretože sa bál, že nie je zranený len jej členok, ale potreboval sa postarať o hostí. Boli tam jeho budúci svokrovci a chcel zanechať dobrý dojem. Jednako plne nedôveroval, či skôr nemal rád Malfoya. Vedel, že neurobí nič, čím by úmyselne ublížil jeho sesternici, ale môže jej ublížiť bez toho, že by to zamýšľal. Uvedomoval si, že k tomu mužovi začína niečo cítiť a pletky medzi nimi dvoma by mali katastrofálne následky.
Nakoniec riekol, "budem vaším dlžníkom, lord Malfoy. Ospravedlním ťa u našich hostí, sesternica." Sklonil sa a pobozkal ju na čelo.
Draco kráčal ďalej po cestičke, Hermiona pevne v jeho náručí. Pozrel sa na ňu s vážnymi očami. Vyzerala tak pekne v jej slonovinových šatách z jemného mušelínu, jej vlasy dlhé a rozpustené. Stále mala ten náhrdelník a korunku z kvetín. Mala odvahu a neústupčivosť, toľko jej uznal. Prečo každá myšlienka na ňu a jeho spoločne ho napĺňala skľúčenosťou?
"Chcete so mnou späť kráčať alebo sa premiestnime?" spýtala sa pokojným, spevavým hlasom.
"Prajem si sa s vami porozprávať, kým vás vezmem späť," riekol. Bola prinútená počúvať, pretože ju pevne držal vo svojom náručí. "Som zámožný človek a mám dobré meno, ktoré musím ochraňovať, rozumiete?"
Zacítila v srdci ostrú bolesť. Nenávidel ju. Pozerala sa na cestičku. Pokračoval, "existujú isté konvencie, ktoré sa musia dodržiavať."
Skôr než mohol pokračovať, povedala, "prepáčte, pane, ale prosím zložte ma dolu, ak mi chcete povedať, že nemôžeme byť priatelia."
Urobil ako žiadala. Položil ju pred seba na zem, ale nechal ruky na jej pleciach. Riekol, "vy pochabé dievčisko. To, čo sa snažím povedať je, pretože hocijaký gentleman v mojom postavení by to poveda, že hoci si nie sme rovní, aspoň pokiaľ ide o prostriedky a osud, ani sa nemôžeme vyrovnať krvou, chcem požiadať vášho bratanca, či vás môžem formálne navštevovať. Viem, že to medzi mojou šľachtou spôsobí škandál. Viem, že budú spochybňovať môj zdravý rozum, pretože ja ho spochybňujem, ale už mi je to viac jedno. Chcem sa s vami lepšie zoznámiť, bez ohľadu na to, ako ostudné by to spojenie mohlo byť. "
Skutočne nemala slová. Čo povedal? Čo myslel? "Čože?" spýtala sa.
Znova sa zasmial a nadvihol ju. "Oh, slečna Grangerová, ste zvláštne, zvláštne stvorenie." Ihneď sa s ňou premiestnil. Prišiel priamo pred hlavné dvere Potter's Hall. Zložil ju a usmial sa. Zahnala sa rukou dozadu a pleskla ho prudko po líci.
To nečakal.
(Nabudúce: Nikto sa nesmeje na Hermione Grangerovej)
Vitajte, ste prihlásený ako Neprihlásený
Členstvo:
Najnovšie: Monchieh
Nových užívateľov dnes: 0
Nových užívateľov včera: 0
Celkom zaregistrovaných užívateľov: 4630
Online návštevníkov:
Návštevníkov: 272
Užívateľov: 21
Spolu: 293
Online: