Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Simply Irrefutable

2. kapitola

Simply Irrefutable
Vložené: Jimmi - 18.07. 2014 Téma: Simply Irrefutable
Morgana nám napísal:

Jednoducho osudová (Simply Irrefutable)

Autor: bookworm1993

Originál:  https://www.fanfiction.net/s/8630085/3/Simply-Irrefutable

Preklad: Morgana

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Jednoducho osudová (Simply Irrefutable)

Autor: bookworm1993

Originál:  https://www.fanfiction.net/s/8630085/3/Simply-Irrefutable

Preklad: Morgana

 

Hermiona Malfoyová, rodená Grangerová, pochodovala sem a tam po celej dĺžke svojej kancelárie a snažila sa prísť na najlepší spôsob ako postupovať pri jej ďalšom prípade. Týkal sa bývalého smrťožrúta, v skutočnosti to bol jeden z jej spolužiakov na škole. Hoci ak by si to neprečítala vo svojom spise, nikdy by to neuhádla, keďže si na toho človeka skutočne vôbec nespomína. Žiaľ z väčšiny svojich školských dní si vie vybaviť len veľmi málo slizolinčanov mimo Draca a jeho suity spred rokov.

Avšak ako tak kráčala, jej žalúdok sa rozhodol, že už má po krk ignorácie z jej strany, ktorá trvala posledných štrnásť hodín, počas ktorých sa Hermiona  neodvážila vystrčiť päty zo svojej kancelárie. Položila si ruku na brucho a skrivila tvár. Ako na protiveň! Nemala čas zaoberať sa jedlom!

„Vieš, tým, že sa krivo pozrieš na svoje brucho, nevyriešiš absolútne nič.“

Hermiona pohliadla ku dverám svojej kancelárie a uvidela manžela ako tam stojí s úškrnom, ktorý ju vedel ako študentku vydráždiť do nepríčetnosti, no teraz sa naučila mu ho s láskou odplatiť pohľadom jej vlastným.

Keď videl jej nie príliš lichotivý pohľad, len sa zasmial, pristúpil k nej a bozkal ju na čelo. „Vlasy sa ti z toľkého stresu pomaly začínajú kudrnatieť. Uvoľni sa. Podarí sa ti to - tak ako vždy. Ale najprv...“ Draco sa uškrnul. „Anna, môžeš vpustiť deti dovnútra.“

Hermiona pri Dracových slovách zvraštila obočie, než sa objavila Anna ruka v ruke s jej dvomi dcérami, kým Harry pri nej len stál a jeho plavé vlasy zdanlivo žiarili vo svetle jej kancelárie. Obaja, Lyra i Harry, niesli v rukách košíky a Willow si zas k svojej malej hrudi tisla deku. Urputne ju zvierala vo svojich maličkých prstíkoch, ktoré sa presúvali len aby ju udržali a nedovolili, aby jej spadla.

„Anna, choď a urob si na chvíľu prestávku,“ prikývol jej Draco, keď im deti bežali v ústrety.

„Draco Malfoy, ako si to predstavuješ hovoriť mojej asistentke kedy si má dávať prestávky! Na to máš svoju vlastnú!“ povedala Hermiona a zľahka ho pleskla po hlave za jeho drzé chovanie. „No mrzí ma to, Anna, naozaj by si si mala dať prestávku. Držala som ťa tu až príliš dlho. Pokojne sa môžeš vrátiť o takú hodinu, dve.“

Pri jej slovách sa na ňu Draco obrátil, zamrkal a v očiach mal pohoršený pohľad. „Ženská, to si si to nemohla odpustiť?“ spýtal sa šúchajúc si hlavu v predstieraní zranenia.

Hermiona mu neodpovedala, namiesto toho iba objala svoje deti. „Čo to vy traja nesiete?“ opýtala sa kľačiac na kolenách a so smiechom, pretože cítila na sebe pohľad svojho manžela.

„Piknik!“ zvolala Lyra a hrdo pozdvihla svoj košík.

„Piknik?“ zopakovala po nej Hermiona než vzhliadla na svojho manžela.

Draco prikývol. „Potrebuješ prestávku a jedlo. A tiež kvôli tomu, že tvoj posledný prípad nás stál náš rodinný piknik. Takže sme si povedali, že ho privedieme k tebe.“

Pomaly sa jej na perách usadil láskavý úsmev, postavila sa a prešla k manželovi. Zatiahla ho za kravatu a zľahka pobozkala.

„Bleee!“ zvolal Harry, Lyra s Willow sa na svojich rodičoch len zachichotali.

Draco sa cez bozk uškrnul. „Tak presne toto bolo privítanie, aké som očakával,“ povedal a bozkal ju na pery ešte raz.

Harry a Willow rozprestreli na podlahu Hermioninej kancelárie deku a Draco podišiel k oknám, aby vpustil dnu čerstvý vzduch. Hermiona s Lyrou zatiaľ povyťahovali z košíkov proviant.

Dracovi sa nakoniec podarilo presvedčiť Hermionu, aby ho naučila svoje „Mary Poppins zaklínadlo“ - ako ho zvykla nazývať – len pred niekoľkými týždňami. Odvtedy mu tak trocha zašibalo a začal zaklínadlo používať na hocičo, čo mu prišlo do cesty. Hermiona ho musela samozrejme schladiť a pohroziť mu, že ho do jedného z jeho batohov sama napchá, ak to kúzlo neprestane používať zakaždým, keď sa mu zažiada zväčšiť objemovú veľkosť veci. Tak či tak, stále mu robilo nesmiernu radosť baliť týmto spôsobom piknikové košíky. Takže kým Hermiona s Lyrou stihli vybrať všetky veci von, Draco pomohol dvom najmladším vystrieť deku a porozkladal príbory a taniere pre každého z nich.

Keď Draco a Hermiona začali servírovať jedlo, konečne sa päťčlenná rodina mohla pustiť do hodovania. Mimovoľne sa otierali rukami a neustále si kradli bozky. To samozrejme vyvolalo u ich syna predstieraný dávivý reflex, kým ich dcéry sa len smiali.

„Mami, môžem si naložiť viac z toho kuracieho šalátu?“ spýtala sa Lyra.

„Pravdaže,“ povedala Hermiona a nabrala za lyžicu šalátu svojej dcére.

Hermiona si povzdychla nad množstvom jedla, ktoré bolo pred ňou, no usmiala sa, keď si uvedomila, že skoro všetko to boli jej obľúbené pokrmy.

Pozrela na Draca a mlčky mu zaďakovala. Naozaj potrebovala niečo takéto. Tento prípad ju mučil, pretože jednoducho nevedela prísť na to, ako by mohla Augusta Deverioxa zbaviť obvinení, ktorým čelil, keďže inštinkt jej hovoril, že aj napriek tomu, že mal povesť bývalého smrťožrúta, nedokázal by ublížiť ani muche.

Priala si, aby ľudia, ktorí budú v tomto prípade rozhodovať o verdikte, neboli tak predpojatí. Fakt, že August pôsobil ako smrťožrút, bol hlavným argumentom protistrany, a musela povedať, že žiaľ fungoval, aj napriek tomu, že by to tak nemalo byť. Koniec koncov, Draco bol takisto bývalým smrťožrútom, a pozrite naňho dnes – je úžasným manželom a otcom. Avšak takýto argument sa pri obhajobe nedá použiť. Celý súdny dvor by ju vysmial, teda, nie tak celkom, pretože by si to voči jej osobe nedovolili, no faktom stále zostáva, že by jej to neprešlo.

„Miláčik, dýchaj,“ zašepkal Draco, keď si všimol, že Hermiona vyzerá opäť vyvedená z rovnováhy, stratená vo svojich myšlienkach, pravdepodobne ohľadom jej posledného prípadu.

„Ja viem, len...“ zamrmlala Hermiona a zložila si hlavu Dracovi na plece.

Oboma rukami ju objal a chlácholivo jej krúživými pohybmi hladil ruku. „Bude to v poriadku, ale najprv musíš trocha vypnúť. Nemôžeš mi tu omdlieť ako vtedy, keď si bola tehotná s Harrym a robila si na prípade Faust.“

„Čo som zas spravil?“ spýtal sa Harry Scorpius Malfoy a vzhliadol od svojho vyprážaného kuraťa, keď začul svoje meno.

„Nič, nič, Harry, zlatíčko,“ veselo odvetila Hermiona, zasmiala sa a pohladila syna po hlave. „V každom prípade, Draco, budem v poriadku. Tentoraz nie som tehotná, teda radím ti, aby si sa modlil, aby som nebola, pre svoje vlastné dobro,“ pohrozila mu Hermiona.

Draco zvraštil tvár, no potom sa začal smiať. Raz sa mu stalo, že urobil tú chybu, že si zažartoval, že chce mať doma toľko detí, aby si mohol vytvoriť vlastný metlobalový tím. Povedať, že Hermiona si nemyslela, že to bolo dvakrát vtipné, by bolo zľahčovaním. Nasledujúce dva dni bol nútený spať na gauči, a navyše na seba Hermiona použila odpudzovacie kúzlo, takže ak by sa jej chcel dotknúť čo i len vlásku, zapudilo by ho to. To bol pohľad pre jeho kamarátov! Merlin vie ako si Harry Potter a Blaise Zabini užívali, keď si z neho mohli kvôli tomu utiahnuť, často sa totiž stávalo, že na kúzlo pozabudol, a potom sa naklonil, že pobozká svoju ženu, len aby narazil na silové pole akoby bolo hmotné a jeho pery celkom brneli ako od zásahu elektrinou.

Pravdepodobne to malo niečo dočinenia aj so spánkovou depriváciou z Harryho strany, ktorý práve dosiahol kritického veku dvoch rokov. Tak či tak, znova sa to už neodvážil povedať. Nieže by k tomu mal niekedy nejaký dôvod. Mal tri deti, ktoré boli v jeho očiach dokonalé a stelesňovali všetko, čím by si prial byť, keď bol dieťaťom. Boli ohľaduplné no húževnaté, múdre s nezávislou dušou a láskavým srdcom, za ktoré vďačili len a len svojej matke. Viac si už ani nemohol priať.

„Mami, oci, poviete nám príbeh?“ spýtala sa Lyra, zatiaľčo Willow sa jej hrala s plavými vlasmi.

Harry zdvihol hlavu z deky, bol rozvalený na chrbte, pretože toho zjedol až príliš. Taký príbeh by mu padol celkom vhod.

„A ktorý to bude?“ Hermiona sa usmiala, zložila si hlavu Dracovi na hruď a nechala ho pohrávať sa s jej vlasmi. Krútil tie jemné pramene medzi prstami.

„Váááš!“ zanôtila Willow, vstala a zamierila si to k rodičom.

Draco a Hermiona pozreli na zvyšné dve deti. Lyra vehementne pritakala, kým Harry len lenivo kývol hlavou, príliš plný, aby sa hádal so sestrami.

„Suň sa, Harry,“ povedala Lyra a doslova pregúľala brata bližšie k sestre a rodičom.

„Lyra!“ zvolala Hermiona, kým Harry zo seba vypustil len prekvapené „Pŕŕŕ!“ a k Dracovmu pobaveniu to znova zopakovala.

Tak to teda urobila, až kým Harry neodpočíval hlavou na maminej nohe.

Hermiona pokrútila hlavou a snažila sa udržať si tvár, zatiaľčo prstami odhŕňala synove vlasy, ktoré boli až neskutočne podobné tým manželovým, preč z tváre.

„Tak teda poďme na to...“

V prvý deň na hodine Elixírov sa Hermiona porozhliadla po triede a nemohla uveriť, ako málo ich tam bolo. Zdalo sa jej to tak trochu poľutovaniahodné. Príprava elixírov bola koniec koncov zručnosť, ktorá bola veľmi dôležitá či už v zamestnaní, alebo len tak v každodennom živote.

„Zdravím, trieda, moje meno je Profesor Brundy. Krstné meno Profesor, priezvisko Brundy.“ Postarší muž sa zasmial na svojom vtipe.

Hermiona zvraštila obočie, lebo si nebola istá či sa má zasmiať alebo nie. Namiesto toho sa poobzerala navôkol. Neville bol taký nervózny, ako to len bolo možné, popravde, nevedela, prečo sa vôbec na Elixíry zapísal, keďže, ako sa zdalo, už len ten predmet samotný ho k smrti mátal, jednako bola naňho pyšná a trocha jej aj odľahlo. Známa a priateľská tvár. Notta spozorovala ako skoro zaspáva na svojej knihe, kým Malfoy hľadel do prázdna, zdalo sa, akoby svojimi striebornými očami nič nevnímal. Na druhú stranu, keď Zabini ucítil na sebe jej pohľad, náznakom ruky ju pozdravil a vrátil sa späť k svojej knihe.

Nachádzalo sa tam aj niekoľko bystrohlavčanov a iba pár študentov z bifľomoru.

„Vitajte späť na Rokforte, študenti. Tlieskam vám za to, že ste boli natoľko odvážni, aby ste prišli naspäť a dokončili svoje vzdelanie, aj napriek všetkým okolnostiam a tragédiám, ktoré vás donútili dospieť príliš skoro.“

Hermiona zažmurkala, aby zahnala slzu, ktorá sa jej zbierala v kútiku oka, keď si zaspomínala na všetkých tých, ktorých milovala, no v živote ich už neuvidí.

Toto bola Snapeova trieda, jeho doména, ten ju viac nemôže ostro znevážiť slovami s náznakom komplimentu za odpovedanie na jeho otázky. Collin so svojím čaraparátom, Dobby a jeho osobnosť, ktorá ju poučila v otázke elfov a ich potrebe samostatnosti a práv. Tonksová a Remus Lupin, ktorí neuvidia vyrastať Teddyho. Fred...

„Profesor, prosím vás, mohla by som sa ísť von nadýchať čerstvého vzduchu?“ opýtala sa rozochvene Hermiona, keď ju profesor oslovil.

Profesorovou tvárou sa mihol súcitný pohľad plný porozumenia a jemne prikývol.

Hermiona sa postavila na roztrasené nohy a začala si raziť cestu von.

„Mami, to je v poriadku,“ povedal Harry nežne a posadil sa, spozoroval totiž, že ako rozprávala svoj príbeh, začalo to vyzerať tak, že sa čochvíľa rozplače.

„Veď ja viem, zlatíčko,“ ticho odvetila a privinula si Harryho k sebe. Ani sa nebránil, vedel, že to pravdepodobne v tejto chvíli potrebovala.

Draco pobozkal Hermionu na temeno hlavy a pokračoval. „Keď vaša mama vybehla von...“

Draco nevnímal svoje okolie, myšlienkami sa nachádzal v minulosti, v spomienkach, kedy bol presne v tejto miestnosti so Severusom Snapom, ktorý bol v toľkých ohľadoch ako jeho vlastná rodina. A bol mu jednako otcovským vzorom, i krstným. Ale keď započul ako sa okolo neho zdvihla vlna šepotu a nepokoja, zaklipkal očami a vzhliadol práve včas, aby zaregistroval ako Hermiona Grangerová trieli z triedy.

Ako tak vyučovanie pokračovalo, nemohol si pomôcť, aby ho to neustále neťahalo obracať hlavu k dverám. Hovoril si, že každú chvíľu nimi Grangerová vojde s vlasmi rozlietanými na všetky strany a nosom červenším než má to absurdné lietajúce stvorenie, pripomínajúce hipogryfa, v ktoré muklovia - podľa jeho názoru  dosť nezmyselne - verili.

„Ocko, Rudolf vôbec nevyzerá absurdne!“ prerušila rozprávanie Lyra, zatiaľčo Hermiona naňho vrhala rozhorčené pohľady, keďže sa opovážil použiť jej uplakanú tvár, ktorá často vyústila v červený nos, ako metaforické prirovnanie k červenému nosu soba Rudolfa. Tento muž práve kráčal po veľmi tenkom ľade.

„Rudolf, tak sa volá!“ zažartoval Draco, ignorujúc vražedný pohľad svojej ženy, keďže vedel, že akonáhle bude pokračovať, všetko bude zas v poriadku.

Avšak hodina sa skončila a po Grangerovej ani vidu, ani slychu. Draco si nemohol pomôcť, ale pripadalo mu to nezvyčajné, hoci dokonca nezvyčajnejšie bolo vidieť jeho najlepšieho kamaráta prejsť k Longbottomovi a pomáhať mu napchať všetky Grangerovej veci naspäť do batoha.

„Blaise, čo to robíš?“ spýtal sa Draco, keď ku nim pristúpil.

Longbottom k nemu vzhliadol s rozšírenými zreničkami a iskričkou počiatočného strachu, no potom jeho pohľad stvrdol.

„Len pomáham. Vieš, je mi Grangerovej ľúto. Musí to byť pre ňu ťažké. So všetkým, čím si prešla počas vojny, a teraz k tomu toto miesto, kde jej to všetko musí pripomínať ľudí, ktorých sme stratili. A narozdiel od teba alebo mňa, ona je jedna z tých, ktorí sa nechajú zožierať pocitom viny, lebo pravdepodobne je presvedčená o tom, že mala alebo mohla urobiť viac pre ich záchranu. Ozaj, Draco, ty už teraz žiadne vyučovanie nemáš, že? S Veštením si skončil...?“

„Samozrejme, po Potterovom odchode sa tá prekliata Trelawneyová rozhodla, že práve ja som ďalší, koho má smrť na svojom zozname. Spakoval som sa ešte predtým, než stihla dopovedať ,aký príšerný odchod zo sveta ma čaká,“ odfrkol si Draco.

„Skvelé, Longbottom i ja ešte máme hodiny. Takže, choď nájsť Grangerovú a daj jej toto,“ povedal Blaise a hodil mu Hemrionine veci.

„Počkaj, čože?“ zvolal Draco, no tí dvaja už medzitým zmizli a nechali ho tam stá samého.

Preklínajúc popod nos si Draco prehodil Grangerovej batoh cez plece, nemohol uveriť, že sa na to naozaj dal. Jeho predošlé ja by nechalo Grangerovej veci ležať v triede napospas ďalšiemu človeku, ktorý by sa do nich pustil, ak by sa mu chcelo, Dracovi by to žily netrhalo.

Trvalo mu iba dve minúty, kým ju našiel sedieť v jednom malom výklenku s výhľadom na Čierne jazero, jej tvár bola popolavá a strhaná. Oči mala podliate krvou z celého toho plakania. Keď ho začula prichádzať, vyskočila, vyplašená a s prútikom pripraveným v ruke. „Čo odo mňa chceš, Malfoy?“

Draco si zbežne prezrel jej postoj a uvedomil si, že je to jeden z tých, pripravených k momentálnemu boju. Aké smutné - vojna spravila Grangerovú ešte násilnejšou než už prirodzene bola.

„Draco!“ zvolala Hermiona s prižmúrenými očami a štuchla ho do rebra.

Draco sa však len uškrnul a žmurkol na deti.

„Priniesol som vám batoh, vaše veličenstvo,“ sarkasticky odvetil a podal chrabromilskej princeznej jej veci.

Hermionin výraz opadol a jej postavenie sa uvoľnilo. „Och,“ poznamenala Hermiona a vzala si svoj batoh. O pár sekúnd neskôr si uvedomila, že ju zároveň uštipačne urazil. „Vďaka ti, princ s jasnou pleťou,“ odpovedala mu.

Dracovi spadol hrebienok, keď pochopil, že si utiahla z jeho bledého zjavu. AJ Blaise niekedy žartoval, že bol natoľko bledý, že mohol svietiť v tme. Avšak Grangerová nebol Blaise. „Nuž, Grangerová, zmeškala si celú hodinu. Veľa šťastia s doháňaním učiva, obzvlášť keď je tvoj parťák Longbottom,“ povedal a otočil sa, aby nemohla uvidieť jeho úškrn. Koniec koncov, bol si dobre vedomý toho, že nič na svete nevystraší Grangerovú viac, než myšlienka, že by bola s učivom pozadu.

„Hej! Hej!“ kričala za ním.

Draco jej len odmával rukou.

Ani jeden z nich si nevšimol, že ich výmenu názorov po celý čas sledoval profesor Brundy. Pokrútil hlavou a smutne sa pousmial, následne pokračoval ďalej po chodbe do jeho triedy, aby sa pripravil na hodinu s piatakmi.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 2. kapitola Od: denice - 29.07. 2014
Draco je příkladný manžel, takové překvapení bych si dala líbit taky. A příběh z minulosti se moc pěkně rozvíjí. Díky.

Re: 2. kapitola Od: Zuzana - 19.07. 2014
Najradšej by som si prečítala tieto dva prepletené príbehy po jednom, pekne poporiadku. Vždy keď sa "usalaším" v súčasnosti, tak ma vytrhnú a hodia do minulosti a potom zase :) ale oba príbehy sú skvelé :) Ďakujem za preklad.

Re: 2. kapitola Od: MIRA - 18.07. 2014
Krásna časť. Spomienky aj realita sa mi páči.:) Dík za preklad.

Re: 2. kapitola Od: mami - 18.07. 2014
Draco ako otec a manžel vyzerá byť super. Príbeh začína zaujímavo evidentne mal vražednú chvílu...ona ho však tá škodoradosť prejde...

Re: 2. kapitola Od: TaraFaith - 18.07. 2014
Já se pořád nemůžu rozhodnout, která část mě baví nejvíc. Jestli minulost nebo přítomnost. Já se vždycky zaměřím na první část a pak je těžké přeorientovat se do minulosti. Vlastně je to povídka rozdělená na dva příběhy. A je to strašně matoucí. :DDD Nemůžu se dočkat další kapitoly. Díky za překlad.

Prehľad článkov k tejto téme:

bookworm1993: ( Jimmi )21.04. 2019Kapitola 18 (na FF 19.)
bookworm1993: ( Jimmi )07.04. 201917. kapitola (na FF 18.)
bookworm1993: ( Jimmi )06.04. 201916. kapitola (na FF 17.)
bookworm1993: ( Jimmi )06.04. 201915. kapitola (na FF 16.)
bookworm1993: ( Jimmi )06.04. 201914. kapitola (na FF 15.)
bookworm1993: ( Jimmi )05.04. 201913. kapitola (na FF 14)
bookworm1993: ( Jimmi )05.04. 201912. kapitola (na FF 13)
bookworm1993: ( Online preklady )28.09. 201611. kapitola (na FF 12)
bookworm1993: ( Online preklady )21.09. 201610.kapitola (na FF 11)
bookworm1993: ( Online preklady )17.09. 20169. kapitola (na FF 10)
bookworm1993: ( Online preklady )14.08. 20168.kapitola (na FF 9)
bookworm1993: ( cuc )18.11. 20157. kapitola
bookworm1993: ( cuc )28.07. 20156. kapitola
bookworm1993: ( cuc )29.05. 20155. kapitola
bookworm1993: ( Morgana )02.08. 20144. kapitola
bookworm1993: ( morgana )25.07. 20143.kapitola
bookworm1993: ( Morgana )18.07. 20142. kapitola
bookworm1993: ( Morgana )12.07. 20141. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Morgana )12.07. 2014Úvod k poviedke