archiv.hpkizi.sk
19. Najosamelejším číslom je jednotka
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 03.07. 2014
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



 

19. Najosamelejším čislom je jednotka

 

Hermiona sa pustila do behu v tom okamihu, ako sa za ňou zavreli dvere Snapovho kabinetu. Potrebovala sa dostať čo najďalej od profesora a jeho nepríjemných slov. Keď však vyšla zo žalárov, spomalila do rýchlej chôdze. Nebolo ešte ani deväť hodín, všade naokolo bolo množstvo ľudí a ona nemala ani najmenšiu chuť ukončiť tento hrozný večer trestom za behanie po chodbách. Takisto netúžila, aby ju videli plakať, a tak rázne zažmurkala, aby sa zbavila sĺz, ktoré mala na krajíčku, keď začala stúpať po schodoch, ktoré viedli na siedme poschodie do bezpečia Vectorovej kabinetu. Tentoraz sa schodiská otočili smerom, ktorým išla, a po jednej krátkej obchádzke, aby sa vyhla konfrontácii s McLaggenom, s povzdychom úľavy uvítala známy pohľad na Vectorovej dvere. Zaklopala a potom nečakajúc na odpoveď vošla.

„Hermiona,“ Vectorovej prívetivý úsmev okamžite vystriedali obavy a jej protistresové koráliky klapli do ticha, keď ich pustila na stôl. Zodvihla prútik a vyčarovala pohodlné kreslo. „Rýchlo sa posaďte. Pripravím vám šálku kávy.“

Hermiona nahlas potiahla nosom a cítila, ako jej dolu hrdlom stekajú prvé horúce slzy. „Nemáte... „smrk“ – náhodou čaj?“ spýtala sa a hlas jej preskočil.

„Mám, no nie je príliš kvalitný,“ podotkla Vectorová, „avšak za daných okolností...“ Klepla prútikom na briki, premenila ju na kanvicu a postavila na vykúzlený oheň, aby v nej zovrela voda. Pohrabala sa v zásuvke stola a vytiahla niekoľko vrecúšok s čajom a veľkú pestrofarebnú dózu na sušienky ozdobenú gýčovou scenériou vianočného Rokvillu.

Hermiona teraz už naozaj plakala. Lakte si oprela o stôl a tvár zaborila do dlaní. „Prepáčte,“ zavzlykala.

„Ale no tak, Hermiona. Nemusíte sa ospravedlňovať. Len sa vyplačte, budete sa cítiť lepšie.“

Vectorová nechala, aby voda v kanvici zovrela prirodzeným spôsobom, zatiaľ zahriala čajník a dala doň lúhovať čajové lístky. V čase, keď boli obe šálky čaju hotové, Hermionu prešiel najhorší záchvat plaču. Vzala si ponúkanú šálku, sadla si naspäť do kresla, užívala si teplo nápoja a ochotne prijala čokoládovú sušienku.

„Musíte si myslieť, že som hlúpa,“ podotkla a trochu unavene sa usmiala na profesorku.

Vectorová na ňu naoko nevzrušene pozrela. „Nikto si nemyslí, že Hermiona Grangerová je hlúpa,“ odvetila.

Hermiona vydýchla nosom, spolovice to znelo ako smiech a spolovice ako povzdych. Prehltla posledný kúsok sušienky a natiahla sa po ďalšiu. Čokoláda mala rozhodne liečivé účinky.

„Prečo sú ľudia takí komplikovaní?“ spýtala sa a odpoveď ani neočakávala.

„Myslím, že máte na mysli konkrétnu osobu a nie ľudí všeobecne.“ Vectorová si namočila sušienku do čaju a zahryzla do nasiaknutej časti.

„Nuž, pravdupovediac, dvoch konkrétnych ľudí,“ povzdychla si Hermiona.

„Chlapcov?“

Z hrdla sa jej vydral súhlasný zvuk veľmi podobný klokotavému smiechu. Bola to svojím spôsobom pravda, ale myslieť na Snapa ako na „chlapca“ bolo príliš. „Nie Harryho,“ dodala, nechcela ho strčiť do jedného vreca spolu s Ronom, oni dvaja boli najpravdepodobnejší „chlapci“ v jej živote.

„Smiem hádať?“ požiadala Vectorová o povolenie, ako keby nechcela vyzvedať.

Hermiona prikývla, zubami si hrýzla spodnú peru.

„To, že ste sa pohádali s Ronaldom Weasleym, je zjavné už niekoľko týždňov.“ Hermiona sa na potvrdenie kyslo usmiala. „A povedala by som, že ten druhý je Severus Snape.“

Hermione sa rozšírili oči. „Odkiaľ to viete?“

Vectorová sa dotkla špičkou prútika zložitej schémy na vedľa ležiacom kúsku pergamenu. Objavila sa celá matica vo svojom spletitom grafickom znázornení. Pohybujúc prútikom ako dirigent orchestra ju profesorka otočila, spracovala a zväčšila istú časť, ktorú Hermiona rozpoznala ako časť týkajúcu sa súčasných udalostí. Potom ju preklopila cez tretiu časovú os a odstránila väčšinu viditeľných čiar. Tie dve, ktoré zostali, sa kľukatili v spletitých vzťahoch, iskrili navzájom vôkol a ponad seba, ich tvar sa naťahoval a ohýbal podľa sily ich interakcie.

„Och,“ Hermiona sa na ne uprene dívala. A potom trochu nepresvedčivo dodala: „Pohádali sme sa.“

„To ma neprekvapuje,“ jej hlas znel pobavene. „Severus je veľmi hašterivý človek.“

„Vy... ste s profesorom Snapom... priatelia?“ Hneď ako jej tú otázku položila, si uvedomila, ako v minulom roku výrazne dospela. Uvažovať o svojich učiteľoch ako o ľuďoch s vlastnými životmi, priateľstvami a stránkami, ktoré zvyčajne neprejavovali pred svojimi študentmi, bol zvláštny pocit.

Vectorová si dôkladne premyslela odpoveď. „Severus je veľmi uzavretý človek. Tých, ktorých považuje za priateľov, by som mohla spočítať na prstoch jednej ruky: Albus, Minerva, Hoochová, Poppy.“ Na chvíľu sa odmlčala, s hlavou naklonenou nabok sa zamyslene zadívala na veľkú tabuľu plnú výpočtov. „A Lucius Malfoy,“ uzavrela. „Minerva alebo Hoochová usporadúvajú raz do mesiaca priateľské posedenie; hrá sa poker, popíja, klebetí o veciach nesúvisiacich so školou. Severus je celkom pravidelným hosťom. Ja len občas, v súčasnosti príliš netúžim po spoločnosti,“ povzdychla si, obyčajne usmievavá tvár jej zvážnela. Ukázala na rovnice na stene za sebou. „Za normálnych okolností by nebolo etické púšťať sa do takýchto podrobných aritmantických výpočtov zahŕňajúcich mojich kolegov.“ Hermiona sa prudko nadýchla, keď pochopila situáciu, a pozrela na profesorku so súcitom. „Je pre mňa ťažké vedieť o nich toľko vecí. A to, že o tom väčšinou nevedia, neuľahčuje môjmu svedomiu.“ Skrivila tvár. „Je to tiež nebezpečné. Nesmú sa dozvedieť, čo všetko o nich viem. To, že poznám Dumbledorove plány, je riziko, s ktorým sa vopred počítalo.“ Usmiala sa nad vlastným žartom. „Musím vedieť také množstvo vecí o ľuďoch, že to riaditeľa vážne znepokojuje. Samozrejme, neviem všetko, ale skutočnosť, že si tie informácie nechávam pre seba, mu uľahčuje situáciu, a v podstate aj mne.“

Musí to byť osamelý život, pomyslela si Hermiona, ako keď je človek špiónom. Pri letmej spomienke na Snapa sa jej zovrel žalúdok. Dumbledore chce riziko zrady obmedziť na minimum. Stratená v myšlienkach vzhliadla na všeobecnú maticu. Ale z toho vychádza, že aritmantička je slabým článkom reťaze – nie, rýchlo sa opravila pri pohľade na Vectorovú, aritmantička je spojovacím článkom, nie však nevyhnutne slabým. Na Vectorovej nebolo nič slabé. Dumbledore, Vectorová, pravdepodobne Snape... a ja. Hermiona nebola iba členkou Fénixovho rádu, ale aj človekom, ktorý mal prístup k informáciám a mohol ostatných zradiť. Bola to obrovská a strašná zodpovednosť.

„Ak vás to uteší,“ podotkla Vectorová, čím prerušila jej snenie, „myslím, že je veľmi pravdepodobné, že sa vaše priateľstvo s oboma mužmi obnoví a možno vplyvom tohto dočasného nedorozumenia ešte viac utuží.“

„Hm,“ Možno s Ronom, ale keď ani neviem, čím som naštvala profesora Snapa. „Aká je presná pravdepodobnosť?“

Vectorová sa tajomne usmiala. „Hermiona, udalosti v našom živote meniť nemôžeme, avšak môžeme zmeniť spôsob, akým na ne reagujeme.“

Hermiona nie prvý raz premýšľala, či je Vectorová vnímavá, lebo je taká dobrá aritmantička, alebo naopak. Asi oboje, usúdila potešená uhladenosťou, s akou jej profesorka odpovedala: jedno riešenie problému nemusí nutne rušiť platnosť ďalších.

„Viete, Hermiona,“ pokračovala Vectorová, „obzvlášť ma mrzí, že vás dnes večer vidím takú nešťastnú, pretože ste dnes na hodine vyzerali trochu šťastnejšie než doteraz.“

Hermiona zažmurkala a neúspešne sa snažila vybaviť si pocit pohody a sebadôvery, ktorý ju napĺňal pri návrate do školy. Aj keď ju rozhovor a šálka čaju s Vectorovou upokojili, pocit spokojnosti samej so sebou bol nenávratne preč. „Máte pravdu, pani profesorka. Mala som pekné prázdniny.“ V duchu sa striasla. „Stretla som sa so starým priateľom. Vlastne som sa ho chystala pridať k matici. Zosnovali sme plán pre prípad, že ministerstvo padne a bude potrebné prepašovať muklorodených z krajiny.“

Vectorová náhle zmeravela a Hermiona usúdila, že jej chce povedať niečo dôležité. Profesorka na ňu pozrela so zvláštnym výrazom na tvári. „O tom výpočte by som si veľmi rada vypočula viac, Hermiona.“ S určitou úľavou, že sa môže vzdialiť od témy týkajúcej sa Severusa Snapa a osamelého života aritmantického stratéga, sa podelila o najdôležitejšie detaily spoločného plánu s Viktorom. V priebehu pár minút začali s Vectorovou načrtávať začiatky dôležitých rovníc a táto práca ich zamestnala na niekoľko nasledujúcich hodín.

 

* * * * *

 

Na druhý deň ráno ju Harry počas prestávky vytiahol na zasnežené nádvorie a porozprával jej o podrobnostiach z hodiny s Dumbledorom a úlohe, ktorou ho riaditeľ poveril, aby získal od Slughorna celú spomienku na to, čo sa ho Voldemort pýtal.

„Určite je rozhodnutý tajiť, čo sa v skutočnosti stalo, ak to z neho nevypáčil ani Dumbledore,“* uvažovala. Napokon mohol celkom pokojne použiť legilimenciu. „Horcruxy... horcruxy... nikdy som o nich nepočula...“* Takže ďalšia vec, ktorú treba pridať do zoznamu úloh. Aspoň má viac než dosť práce, aby bola stále v jednom kole.

„Nie?“* Slepá viera Harryho v jej schopnosť vysvetliť mu všetko bola trošičku dojemná.

„Musí to byť niečo z naozaj veľmi pokročilej čiernej mágie, prečo by inak Voldemort chcel o nich vedieť? Myslím, že získať tú informáciu nebude ľahké, Harry, musíš byť veľmi opatrný, dobre si zváž, ako pôjdeš na Slughorna. Mal by si si premyslieť stratégiu...“*

„Ron sa nazdáva, že postačí, ak zostanem dnes popoludní po elixíroch v triede...“

Hermiona cítila, ako sa jej od hnevu stiahlo hrdlo a ovplyvnilo výšku jej hlasu. „No fajn, ak si to myslí Won-won, tak do toho! Napokon, kto by to mal vedieť lepšie než neomylný Won-won?“*

„Hermiona, nemôžeš...“*

„Nie!“* Otočila sa na päte a pobrala dnu, vzala so sebou aj sýtomodrý oheň. Ak si Harry myslí, že ona je tou, ktorá sa má ospravedlniť, bude stáť vonku na zime prekliato dlho.

Do konca prestávky ešte zostávalo dobrých pätnásť minút, a tak Hermiona zaliezla do jedného z výklenkov na učenie, ktoré lemovali nádvorie, aby znovu chytila dych a upokojila sa pred ďalšou hodinou. Tak azda unikne pred tým, aby sa musela s kýmkoľvek rozprávať. Bol by to dobrý nápad, keby bol výklenok prázdny, no nanešťastie sa ocitla tvárou v tvár s Tracey Davisovou, ktorá mala vôkol seba chaoticky porozkladané aritmantické výpočty. Davisová nevyzerala príliš šťastne a Hermionin náhly vpád jej náladu vonkoncom nezlepšil.

„Čo chceš, Grangerová?“ zavrčala.

Hermiona bola už aj tak rozrušená nedávnou zvadou s Harrym a myšlienkami na Rona, a keď teraz zbadala Davisovú a jej projekt z aritmancie, nemilo jej to pripomenulo situáciu so Snapom. Pohľad na slizolinčanku v nej vyvolal ostré bodnutie žiarlivosti rýchlo nasledované hnevom na samu seba, že reaguje tak inštinktívne, a potom aj na Snapa za jeho hrozné správanie.

„Tak ako sa ti darí s projektom?“ spýtala sa na oplátku čo najsladším hlasom.

Davisová si prácu obranne pritiahla k sebe. „Odpáľ, Grangerová,“ hrubo jej odsekla. „Budeš šťastná ako tvoji chrabromiskí kumpáni, ak sa kliatba udrží – ani sa to nesnaž popierať.“

„Beriem to ako „nie“,“ oplatila jej rovnakou mincou, potom sa otočila na päte a dala na útek.

 

* * * * *

 

Ak Hermione pripadal Rokfort pred Vianocami osamelý, v druhom polroku to bolo oveľa horšie. Teraz sa musela vyhýbať nielen Ronovi s Lavender, ale aj McLaggenovi, čím sa chrabromilská klubovňa stala pre ňu neprístupnou po väčšinu času okrem skorých ranných hodín a ešte stále sa nemohla ponevierať v spálni. Harryho videla len počas jedla a v knižnici, kde napriek maximálnemu úsiliu nebola schopná nájsť žiadnu zmienku o horcruxoch. Súkromné hodiny s profesorom Snapom jej chýbali viac, než bolo rozumné, najmä kvôli tomu, že úroveň jeho odpornosti počas hodín obrany vzrástla do predošlých nedozerných výšok.

Zopár hodín intenzívnej práce sňalo prekliatie z Marietty Edgecombovej, aj keď potrvá ešte niekoľko týždňov, kým vyrážky úplne zmiznú. Kradmými pohľadmi počas jedla sledovala postupné zlepšovanie jej stavu; no hoci vyrážky mizli, Mariettine nevraživé pohľady boli ako vždy plné hnevu. Celý ten sled udalostí spôsobil, že sa Hermiona cítila ešte mizernejšie. Jediným miestom, kde si pripadala skutočne šťastná, bolo útočisko Vectorovej kabinetu a trávila tam toľko času, koľko len bolo možné.

V aritmantických výpočtoch úspešne napredovali. S profesorkinou odbornou pomocou bolo pridanie Viktora do matice pomerne jednoduché. Za predpokladu, že by ministerstvo padlo, jeho prítomnosť v zobrazení poukazovala na podstatné zníženie počtu potenciálnych obetí.

Pridanie Malfoya bolo ťažšie, a nielen preto, že Vectorovej nemohla prezradiť jeho podiel na celej záležitosti, no nakoniec tie rovnice vyriešila k svojej spokojnosti. Jeho výpočtový vzorec bol celkom isto prepojený so vzorcom Katie Bellovej a pravdepodobnosť, že bol v skutočnosti smrťožrútom, bola mimoriadne vysoká.

Dosiaľ o tom nepovedala Harrymu – no vlastne ani nikomu inému. Nebolo by to etické. V jej výpočtoch vyvstali pochybnosti, aký bude ďalší naliehavý Malfoyov krok, no zároveň silne svedčili o tom, že Dumbledore, alebo aspoň Snape, už mali reálnu predstavu o tom, kto bol zodpovedný za prvotný incident. Ak by niekomu povedala o svojich výsledkoch, vyzradila by, že Harry potajomky odpočúval. Takisto ani jemu nesmela prezradiť nič o aritmantických výpočtoch, aj keď v tomto prípade jej vynútené dodržiavanie utajenia prinášalo určitú úľavu. Pravdupovediac, na ohromnú „ja som ti to hovorila“ chvíľu sa ešte emocionálne nepripravila.

Keď bola Malfoyova rovnica stabilizovaná, ďalším krokom bolo prepočítať všetky pravdepodobnostné premenné pre tento školský rok. Hádam jeho pridanie do matice bude postačovať na vyčíslenie niektorých terajších nepresností.

Keď sa prepletala hradom z Vectorovej kabinetu do Chrabromilskej veže, stále dumala nad matematickým usporiadaním. Do večierky zostávala zhruba hodina a ona dúfala, že sa jej podarí načasovať príchod tak, aby predbehla hráčov vracajúcich sa z metlobalového tréningu. V tom prípade by Lavender čakala na Rona dole v klubovni a ona by sa mohla nerušene dostať do postele bez toho, aby bola svedkom ich trápneho zvítania.

„Dobrý večer, slečna Grangerová,“ Dumbledorovo neočakávané objavenie sa Hermionu trochu prekvapilo, nestávalo sa často, aby na riaditeľa narazila na chodbách.

„Dobrý večer, pán profesor.“

„Ako dobre, že sme sa takto stretli. Dáte si so mnou v riaditeľni šálku čaju?“

Nebol to ten druh pozvania, ktorý by sa dal ľahko odmietnuť a Hermiona sa pristihla, že kráča Dumbledorovi v pätách. Počiatočnú zvedavosť vystriedala obrovská panika, že sa stalo niečo hrozné – možno s jej rodičmi?

Dumbledore sa nezmienil o dôvode návštevy, až kým sa neusadili do kresiel so šálkami horúceho čaju v rukách. Láskavo sa na ňu usmial ponad okuliare, pozornosť upriamil na mlieko a cukor a ponúkol jej rôzne druhy sušienok.

„Nuž, moja milá, ako sa vám darí v škole?“

Časť napätia sa rozplynula: rodičia boli v poriadku. Tá, čo zostala, stvrdla do studenej, tvrdej guče niekde pod pupkom. Týkalo sa to profesora Snapa.

„Práca na aritmantických výpočtoch pokračuje veľmi dobre.“ To bola aj pravda.

„Skvelé! A čo oklumencia?“

„Oklumencia mi už nerobí problémy, pane.“ Hermiona mierne zdvihla bradu a zahľadela sa riaditeľovi priamo do očí, takmer akoby ho vyzývala, aby ju vzal za slovo. Všimla si, ako mu nahnevane šklblo kútikom úst. Vari si nemyslí, že čaj, sušienky a výzor prívetivého starčeka postačí na to, aby si pred ním vyliala srdce? Neveľmi túžila po tom, aby sa Dumbledore stal jej dôverníkom.

Riaditeľ sa oprel v kresle dozadu a hodnotiaco sa na ňu zadíval. So šálkou čaju opretou o hruď natiahol sčernetú ruku a prstom pootočil tanierik na stole. To gesto pritiahlo pozornosť k jeho zraneniu. Vyzeralo dokonca horšie než pred mesiacom, černota sa mu celkom isto vyšplhala po ruke vyššie a strácala sa pod rukávom. Hermiona sa pristihla, že jeho pohyby sleduje zároveň so zhrozením i fascináciou a odtrhla pohľad od ruky, aby sa mu znovu zadívala do očí. Povzdychol si a dramaticky zmenil taktiku.

„Zaregistroval som, že ste sa s profesorom Snapom nepohodli.“

Hermiona zdvihla jedno obočie. Rozhodne nemala v úmysle predebatovávať s Dumbledorom podrobnosti. „Naozaj? Domnievam sa, pane, že túto záležitosť by ste mali prebrať s profesorom Snapom.“

Kútiky očí prižmúril do prvého úprimného úsmevu v tento večer. „Už som to urobil,“ odvetil. „Nebol to naj... ehm, veselý rozhovor.“ Šálku položil späť na tanierik a obe ruky zdvihol v odmietavom geste s dlaňami otočenými smerom von. „Počujte, slečna Grangerová, nemám v úmysle vŕtať sa v detailoch hádky.“ Odmlčal sa. „Severusa poznám dlho. Dosť dlho na to, aby som ho považoval za dobrého priateľa.“ Pokrčil ospravedlňujúco plecami. „Zveril by som mu aj svoj život. A napriek tomu je Severus prinajlepšom popudlivý. Neviem, čo sa medzi vami dvoma udialo, no viem, že ho to rozrušilo.“

Hermiona mlčala, na tvári mala ľahostajný výraz. Pánabeka, to je ale starý manipulujúci sviniar! Asi si myslí, že obnovenie našich hodín je dôležité pre „vec“.

„Som starý muž, slečna Grangerová, a Severusa som poveril neľahkou úlohou. Dúfam, že k nemu nebudete príliš krutá.“

Hermiona cítila, ako ju zaplavuje ľadový hnev. Nič si nepriala viac, než odpustiť profesorovi Snapovi, ale ak si riaditeľ myslí, že je na nej, aby mu podala ruku na uzmierenie, veľmi sa mýli. Och, veľmi dobre vedela, že Snape nepatrí k tým, ktorí sa ospravedlňujú – dočerta, ani jej nenapadlo, že by sa jej Ron niekedy priamo ospravedlnil – ale potrebovala nejaký náznak, gesto, menej uštipačné než zvyčajne, ktoré by bolo pre Snapa dôležité. „Ešte niečo, pán profesor?“ Hermiona si bola vedomá, že jej správanie hraničí s neúctou, no bolo jej to jedno.

Dumbledore si ešte raz povzdychol. „Nie, slečna Grangerová, môžete odísť.“

Keď vstala, aby odišla, pohľadom sa na dlhú chvíľu pristavila na Félixovi. Díval sa na ňu s hlavou naklonenou nabok, čím jej pripomenul profesorku Vectorovú. „Dobrú noc, pán profesor, ďakujem za čaj.“

Riaditeľ kývnutím hlavy prijal jej poďakovanie a zranenou rukou jej zamával na rozlúčku. Dlhý rukáv na habite mu pritom skĺzol dole a odhalil kožu až po lakeť. Hermiona pocítila miernu nevoľnosť, keď si uvedomila, že je celá čierna.

Keď zostupovala po pohybujúcom sa točitom schodisku, pozrela na hodinky. Mala by sa poponáhľať, ak chce stihnúť večierku. Vari má Dumbledore pravdu? premýšľala, keď ju nohy viedli k Chrabromilskej veži bez toho, aby dávala pozor, kadiaľ kráča. Je aj profesor Snape taký rozrušený ako ja?

Ruky, ktoré ju odrazu schmatli, boli drsné a silné a skôr než stačila zareagovať, ju vtiahli do tmavého výklenku. So zadunením ju pritlačili o múr; knihy, ktoré niesla, popadali s buchotom na zem. Jedna ruka jej zakryla ústa, zatiaľ čo druhá jej pevne držala a drvila zápästie pravej ruky. Snažila sa vyslobodiť, no neúspešne. Ruka na tvári jej zatlačila hlavu tvrdo dozadu, a keď sa otočila, kamene jej poškrabali líce a pomliaždili lebku. Pokúsila sa útočníka kopnúť, no jeho mohutné telo sa na ňu pritislo s tichým smiechom a účinne ju zablokovalo.

„My dvaja, Grangerová,“ ozval sa trochu zadýchaný mužský hlas, „máme nevybavené účty.“

Došľaka! Spoznala ten hlas. Došľaka!

 

 

A/N: Už som sa zmienila, ako veľmi mám rada komentáre?


Pozn. prekl.: Vety označené hviezdičkou sú prebrané z HP6, občas mierne pozmenené oproti slovenskému prekladu.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Už jsem psala, že jsem si v této povídce velmi oblíbila profesorku Vectorovou? Líbí se mi ona jako soba ( možné se hodí napsat spíše osobnost) a líbí se mi i její předmět Věštění z čísel.
Profesorka Vectorová je tu naozaj sympatická. Tiež ju mám veľmi rada:-)

No vždyť jsem to už říkala - většině těch rovnic a matic nerozumím, ale je to úžasně originální. Možná mi to docvakne časem. A Vektorová je tu nejen geniální aritmantička, ale navíc dobrá přítelkyně. Hermiona má v tomhle neuspořádaném období svoje útočiště a to je moc dobře.
Ovšem ten cliffhanger - jsem moc moc ráda, že nemusím trnout do další kapitoly déle než za jedno kliknutí. Honem jdu zjistit, kdo to byl…
Převeliké díky, solace.
Súhlasím, Vectorová je veľmi sympatická osoba, žena, ktorá dokáže život brať s nadhľadom. Je fajn, že u nej Hermiona našla pochopenie a podporu. Momentálne totiž nemá nikoho iného, komu by sa mohla zveriť so svojím trápením. Vďaka za komentík, Jacomo:-)

Vectorova to veru nema lahke! Moj mozog kapacitne nestaci ani na predstavu ako mozu fungovat tie vypocty, tak to beriem ako fakt, ze je to asi mozne :D
Je to vyborne putavo napisane a prelozene, Dumbledore ako mediator i vzdy lezie na nervy, hlavne preto, ze clovek vie, aky je to manipulator. A esteze viem co ide dalej, nemusim sa bat ako to dopadne s Hermionou v najblizsich chvilach :D  dakujem
Výpočty ešte budú, a čoraz zaujímavejšie. Myslím, že najlepšie by ti ich fungovanie vysvetlila Vectorová. Ja ich len prekladám a tiež beriem ako fakt:-D
Keby Dumbledore nesledoval isté "vyššie" záujmy, asi by sa na mediátora nehral. Mne na nervy nelezie. Vždy som ho brala s nahľadom. Nikto nie je dokonalý, a tak je logické, že ani postavy v HP také nie sú. Som rada, že ho autorka vykreslila podobne ako JKR a nerobí z neho netvora horšieho, než je Voldemort, zodpovedného za všetko zlé, čo sa Severusovi kedy stalo. Ďakujem, arkama:-)

Severus to přehnal, ale ani za toho to neprizná Albus pre dobrú vec je ochotný spraviť čokolvek, Ron je blb aspoň Vektorová je super...už len zistiť kto bol ten na chodbe. Tipujem McLagen?
Severus je pod riadnym tlakom. Pri takej perspektíve, ktorá naňho čaká, som prekvapená, že mu ešte definitívne nerupli nervy. Je ako medzi mlynskými kameňmi. Vo štvrtok sa dozvieš, či si tipovala správne. Ďakujem za odozvu:-)

Milujem túto poviedku a som strašne zvedavá, čo bude ďalej... som tu viac-menej nová, a nechcem, aby to vyznelo nevďačne, ale prečo sa táto poviedka nepridáva ako ostatné, jedna kapitola týždenne? je to škoda, lebo je jedna z naj...
Teším sa, že Fénixova pieseň patrí medzi tvoje obľúbené poviedky. Chápem, že si želáš, aby preklad postupoval čo najrýchlejšie, ale nová kapitola týždenne pri dĺžke 8-9 strán je pre mňa závratné tempo. Ak to niektoré prekladateľky zvládajú, klobúk pred nimi dole, ale naozaj to nie je nejaké všeobecne platné pravidlo. Môžem prisľúbiť že preklad bude pokračovať a budem sa snažiť (ak sa nevyskytnú nepredvídateľné okolnosti), aby bola poviedka do adventu preložená. Ďakujem za odozvu, Sevann:-)

Vektorová je super, tu ženskou miluju už jen proto, že do sebe pořád neleje čaj. Přímo jsem zajásala, když k ní Hermiona zdeptaně vrazila a ona jí nabídla kafe! To je člověk podle mého gusta...  Co se týče útočníka na konci, v první chvíli mě na pár vteřin napadl Severus, ale ten by se nesnížil k takové surovosti (verbální ano, ale fyzické určitě ne). Takže tipuju Mc Laggena.... a těším se na další kapitolu. Díky za překlad, solace!
Vectorová je super, súhlasím. A je skvelé, že nám scény s ňou bude autorka pravidelne podsúvať. Tvoje úvahy týkajúce sa Severusa sú správne, verbálne áno, fyzicky nie. Spomínalo sa to pár kapitol dozadu, v tomto sa výrazne odlišuje od svojho otca. Veľmi pekne ďakujem za komentár, tiberie. Nová kapitola tu bude vo štvrtok:-)

Hezká kapitolka. Věštění z čísel je strašně zajímavě popsané,jak nemám ráda matiku a výpočty,tak tady jsou ty pasáže moje oblíbené. Vectorová je rozhodně zajímavá postava,snad v budoucnu dostane víc prostoru a dozvíme se o ní něco víc. Brumbál se zase snažil radit,ale tentokrát mu to u Hermiony moc nevyšlo. Ten konec byl teda dost drsnej, určitě to bude ten pitomec McLaggen. Moc děkuju za překlad a těším se na další kapitolku co se bude dít dále.
Som rada, že sa ti aritmancia a postava Vectorovej páčia. Dostanú ešte veľa priestoru. Je sa na čo tešiť. Dumbledore sa snažil dať veci medzi nimi ako-tak do poriadku, lenže obaja, Hermiona i Severus, ho majú dávno prekuknutého, takže potom majú jeho snahy presne opačný efekt. Či je za drsným útokom v závere McLaggen bude jasné už vo štvrtok. Ďakujem za odozvu, scully, a dúfam, že sa bude nová kapitola páčiť:-)

To vidím na frustrovaného McLaggena. Debil. Ale jestli ho na chodbě nachytá přerostlý netopýr možná to uspíší usmíření naší dvojice.
Vectorová je boží, ale trochu mám obavy, aby nakonec z té rovnice vyšla se zdravou kůží.
Líbí se mi, že Hermiona vidí Brumbálovi do žaludku. Harry si stále ještě může dovolit mu bezmezně věřit, ale slečna Grangerová je mentálně někde jinde. Jak ostatně dokládá ta nádherně hořká myšlenka: Slepá viera Harryho v jej schopnosť vysvetliť mu všetko bola trošičku dojemná.
Uvidíme kam zajde Marietta ve své nevraživosti. Nakonec Hermioně ještě nebude hrozit největší nebezpeší od Smrtijedů, ale od vrstevníků.
Díky za kapitolu a těším se u další :)
McLaggen, ohrdnutý nápadník, ktorému sa navyše od Vianoc neustále vyhýbala - to bola časovaná bomba. Ale trochu napätia a vzrušenia neuškodí. Vectorová asi dávno vie, aké riziká jej hrozia a má výhodu, že do všetkého vidí. Takže má trochu času, aby sa v prípade potreby zariadila. Harry má asi problém s tým, aby sa dokázal pozerať na veci a ľudí nezaujato. No keďže je horcruxom, je pochopiteľné, že jeho vedomie je tým do značnej miery ovplyvnené. Len je zaujímavé, že sa to čoraz viac prejavuje až v poslednom období. Pokiaľ ide o Mariettu, máš pravdu, existuje dosť veľké riziko. Veľmi pekne ďakujem, Eily. Vo štvrtok pokračujeme;-)

Osamelej Hermiony mi je strašne ľúto. Ešteže má profesorku Vektorovú. Dúfala som, že Severus sa nebude na hodinách správať ako pako:( ale máme tu predpoveď, že sa udobria, tak som relatívne v kľude, teda až na ten koniec. Najprv som myslela, že je to Severus, ale ten by jej mepomliaždil lebku... alebo?
Ďakujem za preklad a veľmi netrpezlivo čakám na pokračovanie.
Našťastie tá úplná osamelosť nebude trvať dlho. Vectorová naznačila, že sa vzťahy s oboma mužmi dajú do poriadku. Takže už len chvíľku. Severus určite nepatrí medzi násilníkov, on útočí len svojím ostrým jazykom. A najmä by nikdy nenapadol niekoho slabšieho a bezbranného. Tuším sa to spomínalo v kapitole, keď ukazoval spomienku zo svojho detstva Jocelyn. Ďalšia kapitola tu bude vo štvrtok a ja dúfam, že ťa poteší. Ďakujem, Zuzka:-)

Sakra, když se objeví nová kapitola, tak už vždycky zapomenu, co bylo v té minulé :) Teď vůbec netuším, kvůli čemu se se Snapem pohádala a s kým má Hermiona nevyřízené účty :D Díky za překlad.
A čo mám potom povedať ja o ISEM?;-) Ale pamäť mám našťastie dosť dobrú, takže u mňa v pohode. Pokiaľ nebude sklz polroka, zhrnutie predchádzajúcej kapitoly pridávať nebudem. Som rada, že čítaš. Vďaka:-)
Nemyslela jsem to jako výčitku, ale spíš postěžování si na vlastní sklerózu :)

Moc pěkná kapitola! hermionin názor na brumbála je mi blízký :) A věštění z čísel je strašně zajímavé. Velice se těším na dělší kapitolu a děkuji za překlad!
Som rada, že sa kapitola páčila. Aritmancia nám odhaľuje netušené rozmery. A nazrieme ešte hlbšie do jej tajov. Díky, marci:-)

Opět skvělé už se těšim na další kapitolu.
Vďaka, vo štvrtok je tu kapitola ako na koni:-)

Tak teď je ideální chvíle pro jednoho zachránce v černém a následné usmíření, ne? :) Aspoň doufám, protože jinak se to pro Hermionu nevyvíjí moc dobře. Vectorová je skvělá, další opomíjená postava, kterou stojí za to poznat! A Brumbál to trošku podcenil, jestli si myslel, že jí nabídne čaj a sušenky a Hermiona udělá všechno, co po ní bude chtít... Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Myslím, že tá správna chvíľa naozaj nadišla. Veď ju napokon Vectorová aj predpovedala. Takže vzťahy by sa mali ešte viac utužiť. Najprv vyriešime jeden a čoskoro dôjde aj na ten druhý. Vďaka, teriisku:-)

Rozhodně jsem si užila část s věštěním z čísel. Miluju to. Je mi to blízké - jako taková kouzelnická statistika - a vždycky mě to téma zaujme. No a ten konec! To jako vážně?!! :-D Nemusím psát, že se těším na pokračování. Díky moc za překlad, solace :-)
Aj mne sa páčia pasáže týkajúce sa aritmancie. Číta sa to dobre, prekladá horšie:-) A ešte je ich bude... veľa. Je sa na čo tešiť. No koniec je veru vážny - riadny Cliff! Dúfam, že všetci tipujú tú správnu osobu. Vďaka, Lupino:-)

Re: 19. Najosamelejším číslom je jednotka Od: Folwarczna - 03.07. 2014
Dobře, dobře. A teď honem toho prince, který ji v poslední chvíli zachrání! Souhlasím s tím, že je to depresivní, ale ona to nemá být veselohra. Jen mi je líto Hermiony, že je na všechno sama. Takže znovu prosím toho prince....
Princ už sedlá koňa, i keď princezná v tomto príbehu je natoľko moderná, že by si možno poradila aj sama:-) Depresívne to musí byť, s tým sa nedá nič robiť - schyľuje sa k vojne, a to nie je žiadna sranda. Princ sa trochu zdržal, ale už je naozaj za rohom. Vďaka za odozvu:-)

Re: 19. Najosamelejším číslom je jednotka Od: TaraFaith - 03.07. 2014
A sakra! Tohle vážně nevypadá dobře. Celá tahle kapitola na mě působila strašně deprasivně a ten závěr?!! To jako vážně?!!!
Moc díky za překlad. Teď jsem zatraceně zvědavá, jak to bude pokračovat.
Schyľuje sa k temným časom, takže nečudo, že pôsobila dosť ponuro. Ak sa človek vžije do ktorejkoľvek postavy spomenutej v kapitole, nevidí príliš ružovú budúcnosť. No záver bol vážny, to teda hej!:-) Čoskoro nadviažeme. Vďaka, Taro:-)

Musela jsem si vygooglit briki - znám ji jako džezvu, tak jsem se zas dovzdělala. V kapitole se mi moc líbí Vectorová a její aritmancie, to je nesmírně zajímavě podané, mně není matematika blízká, ale tohle mě opravdu baví. Hermioně tleskám za její přístup k Ronovi a Harrymu, Severusův hněv v tomto případě dokážu pochopit. Brumbál, který se snaží nastolit mezi nimi mír, je kouzelný. Ovšem na Hermionu nemá. Jsem strašně zvědavá na jeho další tah.
Díky.
Briki sme tu už kedysi mali, tak som to znovu nedávala do pozníámky (i keď som nad tým chvíľu uvažovala). Ale google poradil a pomohol, takže fajn;-) Záležitosti okolo aritmancie budú čoraz zaujímavejšie. Je sa na čo tešiť, len keby sa to ľahšie prekladalo. Čoskoro tu bude ďalšia kapitola (po dovolenkovej pauze), tak dúfam, že zaujme, poteší a naznačí ďalšie smerovanie príbehu. Ďakujem, denice:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod