Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ich miestnosť

Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom

Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 19.04. 2008 Téma: Ich miestnosť
Jimmi nám napísal:

**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon.
Chapter 29Drinks With Lucius

Beta.read: EGGY

Rokfort = Bradavice
smrťožrút = smrtijed

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom

Hermiona sa prebudila. Okamžite si uvedomila jednu vec a to, že niečo nie je v poriadku. Potichu zastonala, keď zacítila ako jej hlava vybuchla bolesťou. Ozval sa slabý chichot.

„Som rád, že ste sa už konečne zobudili, slečna Grangerová. Už som sa obával, že som vás zabil,“ zaznel vedľa nej hodvábny hlas naplnený veselosťou.

Hermiona vytreštila oči. S neobyčajným výbuchom energie sa postavila na nohy a zapotácala sa dozadu. Ani jej sila, vyvolaná panikou, nedokázala odolať rozžeraveným mukám, ktoré jej pri tom náhlom pohybe zaplavili hlavu. Zrak sa jej zahmlil čistým utrpením. Hermiona narazila do steny za sebou, skĺzla nazad k podlahe a zavzlykala od neznesiteľnej bolesti.

Zaznel ďalší chichot. „Navrhoval by som vám, aby ste sa snažili nenamáhať sa. Bolesť je spôsobená tým zranením, čo máte. A nie je nutné, aby ste trpeli zbytočne, dieťa.“

Hermiona znovu otvorila oči, aby po prvý krát preskúmala okolie. Bola v dosť malej izbe. Žiadne väzenie alebo cela, akoby si predstavovala, ale skôr staromódna obývacia izba. Neďaleko od nej plápolal v kozube teplý oheň. Parketová podlaha bola väčšinou zakrytá vyblednutým kobercom. Steny boli pokryté otrhanými tapetami, na ktorých mohli byť kedysi zobrazené žlté kvetiny. Na vzdialenejšej časti izby boli dvere, jediný východ, pretože sa zdalo, že okno bolo nie tak dávno zadebnené. Klince, ktoré držali okenice zatvorené, vyzerali celkom nové a lesklé. Vedľa dverí bol vešiak a na jednom z jeho háčikov bol zavesený jej vlastný plášť. Pocítila tak silné nutkanie zasmiať sa, ale premohla ho.

Jediný obyvateľ v miestnosti, bol Lucius Malfoy, ktorý sedel v pohodlnom kresle s vysokým operadlom. Na jeho pravej strane stál malý stôl, na ktorom Hermiona uvidela krištáľovú karafu, ktorá obsahovala akúsi zlatú tekutinu. Vedľa fľaše bol jej čarodejný prútik. Sledoval ju s uspokojením a v ruke voľne držal pohár s rovnakým zlatistým roztokom. Starší Malfoy s ním slabo krútil fascinovaný vírením žltej tekutiny.

„Nepredpokladám, že by ste si dali pohárik?“ spýtal sa, takmer láskavo, keď sledoval jej pohľad.

Podľa jeho tónu to vyzeralo, akoby nebola ničím viac, než hosťom, ktorý preukázal poľutovaniahodné spôsoby. Hermiona sa striasla. Táto láskavosť bola ďaleko viac desivejšia ako hocijaká iná vec, ktorú zažila.

„Môj syn má dobrý vkus. To má po mne." Lucius odchlipkával zo svojho pohára, keď jeho oči prechádzali po Hermione od hlavy až po päty. „Nenazval by som vás nádhernou, ale dalo by sa na vás nájsť niečo rozkošné."

Hermiona sa zatriasla a odvrátila od neho zrak, keď pokračoval v jej premeriavaní.

„Nikdy som neschvaľoval kontakty s humusáčkami akéhokoľvek druhu, ale medzi nami sú takí, ktorý zistili, že majú chuť na také obyčajnosti. Aj keby som to asi neschvaľoval, ale nehanbil by som sa za syna, keby vás vyhľadával s prostého dôvodu. A to ako dať príučku tým Chrabromilčanom." Lucius položil svoj pohár na stôl a vytiahol čarodejný prútik zo svojho hábitu. „Ale vy a ja vieme, že toto nie je Dracov prípad.“

Hermiona sa prikrčila viac k stene a zúfalo si želala, aby sa mohla skryť do nejakej diery. Sledovala ho ako vo svojich prstoch nedbalo krúti prútikom, takmer ako keby mali všetok čas na svete.

„Ale nie, toto určite nie je ten prípad,“ zopakoval znova a úsmev mu zmizol z tváre. „Obávam sa, že môj syn sa do vás úplne zbláznil. Úprimne verím, že to nepoškodí jeho reputáciu, keď sa to rýchlo skončí. Chvíľu mu bude trvať, kým odčiní hanbu, ktorú spôsobil mne a nášmu Pánovi, ale v správnom čase verím, že napraví škodu, čo spôsobil."

Hermionina bledá tvár sa rozžiarila.  „Nechcel mať nič spoločné s vaším Pánom už aj predo mnou," zasyčala.

Luciusovi teraz úplne zmizol úsmev z tváre. Jeho šedé oči, o ktorých si Hermiona pomyslela, že sú tak podobné Dracovým, takmer sčerneli zúrivosťou. Pomaly zdvihol svoj prútik.

„Crucio,“ zašepkal.

Hermiona vo svojom živote nikdy necítila nič podobné. Jediné, čo rozoznávala, bola bolesť. Každý centimeter jej tela, každé vlákno jej bytia, bolelo neznesiteľnou bolesťou. Zahryzla si do pery bez toho, že by si dokonca uvedomovala, že bojuje s bolesťou. Otrasy sužovali jej telo a jej hlava narazila do múru za ňou. Prúd drobných hviezdičiek vyšiel z rany a ona klesla k zemi vďaka bezvedomiu.

Niečo chladné a predsa spaľujúce jej zalialo ústa. S prskaním prehltla a potom sa prudko prebrala, keď pálivá chuť alkoholu prenikla do jej hrdla.

„Myslel som si, že to asi splní účel.“ Lucius podržal jej bradu s pohŕdaním. „Dúfam, že to nebolo niečím, čo som povedal. Vždy si robím starosti so svojimi konverzačnými schopnosťami.“ Zlý úsmev skrivil jeho črty a Hermiona bola vzdialene potešená tým, že sa škeriaci Draco nepodobá škeriacemu sa Luciusovi.

Vytrhla si čeľusť z jeho ruky a prenikavo na neho pozrela. "Keby som bola vami, tak sa neznepokojujem vašimi ľudskými vlastnosťami. Riaditeľ Dumbledore vie o všetkom, čo sa deje v Rokforte. Myslíte si, že len tak môžete uniesť študenta a on si to nevšimne?"

Lucius od nej poodstúpil s úsmevom.

„Pravda, pravda… Dumbledore je dosť mocná mrzutosť. Ale našťastie pre nás sa v súčasnosti nachádza v Lyone na konferencii o stave muklovských záležitostí a nevráti sa prinajmenšom ďalšiu hodinu. A to je, moja dráha," Lucius podržal jej tvár a zblízka sa na ňu pozrel, "dosť času na to, aby sme ukončili naše stretnutie.“

Hermionina pera sa zachvela; nebola tam žiadna nádej.

"Tak prečo potom nepokračujete a nezabijete ma? Ušetrite si tieto zdvorilosti pre niekoho, kto nevie, čoho ste schopný." Hermionin hlas zaváhal pri týchto slovách, želala si, aby bola silnejšia. „Stavila by som sa, že budete dobre odmenený, keď zabijete jedného z Harryho spojencov.“ Povedala odvážne.

Lucius sa zachichotal a postavil sa. Prešiel nazad k stolu a odložil naň karafu skôr než sa k nej otočil.

"Dovoľte mi, aby som vás uistil, slečna Grangerová, že vaša smrť nemá nič spoločné s Harry Potterom. Hoci pripúšťam, že takýto otras v Potterom krehkom živote, bude dodatočnou výhodou."

Hermiona sotva verila svojím ušiam; vždy vedela, že bola v nebezpečenstve, lebo bola priateľkou Harryho. Ale poznanie, že sa chystá na smrť kvôli niečomu, čo s ním nemá nič spoločné, bolo smiešne. Zatvorila oči nad beznádejnosťou situácie. A potom ju Lucius udrel.

„Nechaj oči otvorené, ženská. Tvoj odporný pôvod nie je ospravedlnením pre nevhodné správanie.” Jeho hlas bol práve teraz pokojný a ľahostajný ako nikdy predtým.

Pozrela na neho a uvedomila, že ju zachvacuje nutkanie urobiť niečo veľmi odvážne, ale tiež výnimočne hlúpe. Lucius zaspätkoval, keď krvavý pľuvanec skazil dokonalosť jeho tváre.

„Humusácka štetka “ zasyčal. Dokonalé vystupovanie trochu ustúpilo, keď si vytiahol bielu vreckovku z hábitu aby odstránil tú urážku zo svojho líca. Keď bol opäť čistý, jeho tvár zase nadobudla výraz pobaveného hostiteľa. Jeho úsmev však nikdy nedosiahol jeho oči. "Myslím si, že môj syn je ochotný otočiť sa chrbtom k svojmu dedičstvu kvôli takému malému faganovi ako vy. Ale on sa čoskoro napraví, rozumiem tomu, že sa dostal do obdobia v svojom živote, kde malé rebélie sú celkom bežné.“

„Draco nechcel byť jedným z vás," Hermiona zasyčala. Mala pocit, že musí brániť Dracove zásady. "Myslíte si, že len preto, že ma zabijete, tak sa to zmení?" Jej hlas znel vzdorovito, ale vo vnútri sa Hermiona chvela niečím horším ako strach. Bolo čoraz ťažšie udržiavať akýkoľvek druh žartovania s mužom, ktorý mal v úmysle ju zabiť. Skutočne si začínala uvedomovať, aké ťažké je udržať oči otvorené.

„Moje drahé dieťa, to má naozaj s vami len málo spoločného. Draco sa musí naučiť, že zbytočné pocity, zvlášť kvôli niekomu tak nedôležitému ako ste vy, sú len dočasným potešením. Skutočné uspokojenie môže byť dosiahnuté len cez moc. Len čo vaša okúzľujúca prítomnosť bude odstránená zo života môjho syna, nepochybujem o tom, že bude zase vidieť veci mojimi očami.“ Falošne jej povedal Lucius.

Hermiona sa pozrela na maličký stôl vedľa Luciusa, kde ležal jej prútik. Keby ho tak mohla dočiahnuť. Ale v hlave jej pulzovalo a ešte sa jej trochu triaslo telo od kliatby Cruciatus. A stôl vyzeral tak skľučujúco ďaleko.

Lucius, akoby jej čítal myšlienky, sa obzrel na jej čarodejný prútik a kruto sa na ňu zaškeril. „Myslíš, že by si ho mohla získať? Pohni sa a skús to. Nezastavím ťa.“

Pozrela na neho s najhlbšou nenávisťou, akú kedy cítila a potom sa náhle pokúsila vyskočiť. Navzdory Hermioninmu odhodlaniu bolo jej telo príliš slabé, aby ju poslúchlo. Jej nohy ju zradili skôr než došla k stolu. Spadla na zem a ležala skrútená na boku, bolesť začínala slabnúť, čo považovala za veľmi zvláštne. Očakávalo sa, že po kliatbe Cruciatus budú jej dôsledky nesmierne bolestivé ešte nejakú dobu, ale bolesť v jej kĺboch sa zdala vzdialená a otupená.

Lucius veselo odfrkol, keď spadla. Jeho smiech bol chladný a chýbalo mu akékoľvek skutočné potešenie. Ako keby zábava, ktorú nachádzal v sledovaní jej bezmocnosti, bola hlboko pod jeho úroveň.

Hermiona cítila, lepšie povedané počula, že prešiel okolo nej. Jeho blízke pokojné kroky spôsobovali, že sa staré dosky prehýbali pod jeho váhou. Vedela, že by mala byť vyľakaná, ale stávala sa tak unavenou.

Nakoniec si pred ňu čupol.

„Myslím,“ povedal, „že už je čas, aby sme s tým skončili.“ Postavil sa a Hermiona vedela, že je koniec.

Namieril na ňu svoj prútik a Hermiona nemohla dokonca nájsť ani energiu, aby stuhla pred smrtiacou kliatbou. Ale predtým než mohol vysloviť kúzlo, ozvalo sa zvonku nejaké zvolanie a Lucius sa prudko otočil smerom k dverám.

„Čo zasa?“ zasyčal nahnevane a prešiel von do chodby.

Hermiona ho chcela sledovať, ale v očiach mala vlasy. Sťažka zdvihla ruku, aby si ich odhrnula . Lepkavé sponky sa jej zachytili na prsty a keď sa ich pokúsila zatlačiť späť, s hrozným odporom uvidela, že jej prsty sú červené. Previnilé kučery, ktoré stále priliehali, boli vlhké a červené.

Vonku bolo viac kriku, ale Hermiona si to neuvedomila, až kým Lucius nevpadol nazad do izby nasledovaný Dracom. Bojovali spolu. Draco udrel svojho otca tak, že dostal staršieho muža na kolená.

„Kde je?“ zavrčal, keď popadol Luciusa za golier a zdvihol ho z podlahy, predtým než ho zrazil nazad.

Lucius sa vytrhol z Dracovho zovretia a zdvihol svoj prútik. V tú noc už po druhý krát zoslal kliatbu Cruciatus.

Hermiona v hrôze sledovala ako Draco spadol na podlahu zmietajúci sa záchvatmi.

Jeho oči sa prevrátili dozadu a ukázali sa očné bielka. Hermiona stláčala svoje oči zatvorené a snažila sa odblokovať jeho krik. Snažila sa nespomenúť si na to, čo sama cítila pár minút predtým.

A potom Lucius kúzlo prerušil. Jeho postoj bol znova ľahostajný; narovnal si hábit, uhladil si prameň šedožltých vlasov tam, kam patril. Akoby na podlahe izby neležali dve nehybné telá, ale predmety, ktoré sa zdali úplne normálne.

„Draco, Draco, Draco,“ povedal Lucius s miernym nesúhlasom, „útok na ozbrojeného čarodejníka len päsťami? Nič som ťa nenaučil?“ Keďže predpokladal, že jeho syn je v otupení Cruciatom, obrátil sa k nemu chrbtom a začal si znovu nalievať pohár.

"Myslím, že by si nemal tráviť toľko času s Weaslym,“ Draco zasyčal, keď sa pre seba zasmial na svojom otcovi. Zrazil prekvapeného staršieho kúzelníka k zemi. Jeho zásah bol taký silný, že jeho otcovi začala tiecť krv.

Hermiona ho sledovala z miesta vedľa stola, kde ležala, ale nebola schopná ho zavolať. Zacítila ako ju v očiach bodli slzy a bolestné zavzlykanie zaznelo hlboko v jej hrudi.

Prekvapený Draco pozrel jej smerom. Bez rozmýšľania zabudol na Luciusa a skočil smerom k nej, zraziac stôl z cesty, rozbijúc karafu; nápoj sa vpíjal do podlahy.

„Hermiona?“

Nemohla ho vidieť, keďže jej oči sa zatvorili svojou vlastnou vôľou, ale ucítila citlivý dotyk, keď ju jemne nadvihol, keď jeho ruka podoprela jej chrbát, keď kľačal vedľa nej,

„Hermiona, preber sa,“ zašepkal zúfalo. Ignoroval Luciusovo telo, keď druhou rukou pootočil jej tvár smerom k sebe. "Hermiona, prosím …" jeho hlas sa začal triasť, keď si všimol krv na svojich rukách.

Hermionine oči sa trepotajúco otvorili a ona sa na neho slabo usmiala.

„Draco …“

„Draco …“ hrubý hlas pritiahol ich pozornosť od seba. Lucius sa dostal na nohy. Jeho prútik mieril na nich, ľahostajné zovretý presne tak ako predtým, skôr než išiel čeliť svojmu synovi. Hermiona zacítila ako sa okolo nej bolestivo napla Dracova ruka, ale ona bola vďačná za tú bolesť. Prestalo ju unášať preč.

„Draco, choď preč od toho humusáckeho pankharta,“ zavrčal Lucius. Jeho chladné vystupovanie bolo preč.

Dracov prútik bol na Luciusa namierený tiež. Jeho prsty zanechávali na dreve červené škvrny. „Nevolaj ju tak.“

Lucius sa perverzne zaškeril a potom sa zachichotal.

„Vážne, Draco, táto malá hra začína rýchlo strácať svoje napätie. Ukončím to hneď.“

Draco zovrel svoj stisk a civel na Luciusa. Hermiona sledovala vo fascinujúcom zdesení ako sa sval na Luciusovej čeľusti pohol. Zvonku sa ozvalo viac kriku a Lucius zariskoval jeden pohľad smerom ku dverám.

„Neprišiel som sám.“ Povedal Draco.

„Choď od nej preč Draco, nebudem ti to druhý krát hovoriť." Pozlátka z chladu sa rozbila, keď sa krik dostával bližšie, Lucius vyzeral neobyčajne nervózny.

„Choď do pekla,“ zasyčal Draco na svojho otca.

„Nech sa stane ako má byť. “ Lucius obetoval chvíľu, aby to znelo takmer skľúčene, predtým než vrhol kúzlo, ktoré Hermiona očakávala celý večer. „Avada Kedavra.“

„Arma immeritus!“ Draco zakričal okamžite, keď spoznal, čo sa k nim blíži.

Hermiona uvidela záblesk zeleného svetla prichádzať smerom k nim, videla ten istý trblietavý oblak, ktorý videl Draco len pár dní predtým, zacítila ako sa jeho ruky kŕčovito napli okolo nej, keď sa ju pokúšal ochrániť svojím telom. Potom zelené smrť narazila a zase ju obklopila čierna tma.

„Preber sa,“ naliehavý hlas znel v jej uchu a Hermiona sa preberala späť k vedomiu.

Bola stále v Dracových rukách, stále v tej starej izbe, stále nažive. Draco si šialene vydýchol úľavou a Hermiona by povedala, že sa triasol, ale nebola si istá, či to bolo zo strachu alebo následkom kúzla. Potom sa skrútila v jeho rukách a našla silu, o ktorej si myslela, že už ju dávno stratila. Tam, na vzdialenej strane izby, bolo telo Luciusa Malfoya. Jeho oči pozerali slepo niekam nad nich. Jeho prútik ležal len kúsok od špičky jeho prstov. A so zjavením sa myšlienky, ktorú človek neočakával u niekoho tak zraneného, Hermiona vedela, že je mŕtvy  Napriek svojmu vážnemu zraneniu si Hermiona dokázala uvedomiť, že Lucius je mŕtvy.

Dracova ruka sa dotkla jej tváre a pritiahla pozornosť nazad k nemu. Jeho šedé oči boli naplnené vystrašenými obavami. Jeho pokožka bola tak bledá… Oveľa bledšia než kedy videla. Dokonca aj po útoku mantichory, ktorý ho obral o toľko krvi.

„Prepáč, Hermiona,“ jeho hlas znel tak zlomeno, „je to moja chyba, mal som vedieť, že Pansy …“

„Shh …“ Hermiona zamrmlala potichu. „Shh …“ zopakovala, neschopná, aby jej mozog utvoril slová, ktoré potrebovala k tomu, aby ho utešila.

Pritiahol si ju bližšie a pobozkal ju, jeho ústa boli tak strašne jemné oproti jej vlastným. Nebola schopná bozkať ho naspäť, bola len neurčito veselá kvôli skutočnosti, že bol tu a znova ju bozkával. Jeho dych bol teplý a ťažký oproti jej lícu a Hermiona sa usmievala v potešení. Odtiahol od nej ústa a položil svoju hlavu na jej hruď, skoro hľadajúci pohodlie. Triasol sa dokonca silnejšie a Hermiona dúfala, že nebude plakať. To by jej zlomilo srdce, keby mala svojho Slizolinčana tak zraneného.

Lomoz zvonku izby ustal. Dvere sa otvorili a náhle kroky vošli dnu.

„Hermiona? Malfoy? “ To boli tie hlasy, ktoré poznala a milovala.

„Hermiona!" Harry sa hnal k Dracovej strane s Ronom v pätách.

Harry krvácal z rany na spánku a Ron si opatrne držal ruku, ale inak sa zdali byť v poriadku. Hermiona ich chcela privítať, povedať im ďakujem, ale izba sa znova stávala nejasnou. Točila sa jej hlava, bola tak unavená, tak veľmi vzdialená.

„Je v poriadku?" spýtal sa Weasley skľúčeným hlasom.

„Je zranená, musím ju dostať nazad do Rokfortu," odpovedal Draco, jeho hlas sa triasol.

„Daj ju mne," povedal mu Harry naliehavo.

„Choď do riti, Potter!“ rozhodne zasyčal Draco.

„Možno, páni Potter, Weasley a Malfoy, mohol by som zobrať slečnu Grangerovú do nemocničného krídla sám.“

Traja chlapci sa pozreli prekvapene, Ron a Harry sa obaja reflexívne otočili, ich prútiky v pohotovosti. Ale dokonca aj v jej omámení, Hermiona dokázala rozoznať hlas ich riaditeľa.

Harry a Ron pomaly sklonili prútiky, neistí si riaditeľovou prítomnosťou, nedôverujúc jeho zázračnému sa objaveniu. Ale zdalo sa, že Draco si tak rýchlo ako Hermiona uvedomil, že je to skutočne riaditeľ. Draco sa zhlboka nadýchol, takmer v porážke. Potom sa utešujúce ruky Draca začali uvoľňovať.  Ona by proti tomu hlasito protestovala, ale nemohla vydať hlások, keď bola odnášaná preč. Keď sa jej oči posledný krát v tú noc zatvorili, vzdialene uvažovala, či sa ešte znova zobudí.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 28.06. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 23.08. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom Od: denice - 20.02. 2011
Lucius byl tady vážně odporný, chudák Draco, takový otec. Nepochopila jsem Dracovu větu o trávení času s Weasleyem. Byla to narážka na jejich rvačku v knihkupectví? A nakonec se objeví Brumbál a všechno bude v požádku.

Re: Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom Od: Jimmi08 - 22.04. 2008
Opravila som české názvy. Vôbec mi to nedošlo, pretože toho tak veľa čítam v češtine.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod