Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fénixova pieseň

17. Rodina a priatelia

Fénixova pieseň
Vložené: solace - 29.05. 2014 Téma: Fénixova pieseň
solace nám napísal:

Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

17. Rodina a priatelia

 

UPOZORNENIE: Slovami mojej skvelej bety WriterMerrin: „Domnievam sa, že som v SS/HG príbehu ešte nikdy nevidela toľko priestoru venovaného Viktorovi, no myslím, že to dobre funguje pri etablovaní sa Hermiony a zdá sa, že to bude pre ňu výhodné.“ Zvážte varovanie.

 

Hermiona sa s Viktorom Krumom cítila skvele. Napriek tomu, že sa na ňu pozeral skoro rovnako ako McLaggen, pri pohľade jedného mala pocit, že je sexi a významná a pri tom druhom sa cítila špinavá a nehanebná. Páčil sa jej spôsob, akým zvraštil obočie, keď premýšľal. Páčil sa jej rozdiel medzi jeho nemotornou šuchtavou chôdzou a plynulou silou a ladnosťou pohybov na metle. Páčilo sa jej, ako sa mu zrýchlila reč, keď bol nadšený nejakým nápadom; páčil sa jej spôsob, akým jej komolil meno. Po Ronovom odmietavom správaní počas posledného polroka, bolo trocha času stráveného v spoločnosti inteligentnej a obdivovanej športovej hviezdy práve tým, čo potrebovala; jeho prítomnosť jej zároveň pomohla skoncovať s pobláznením do Snapa a stať sa opäť poslušnou študentkou. Nebola natoľko hlúpa, aby si nevšimla podobnosť medzi oboma mužmi, no Snape bol jej učiteľom. Bez ohľadu na to, aký bol inteligentný, svalnatý či tajomne zvláštny, odteraz sa k nemu bude správať náležite. Súkromné hodiny s ním boli oveľa dôležitejšie, než aby ich akýmkoľvek spôsobom narušilo smiešne pobláznenie. A ak občas nechala oči privreté a pery sa jej obtreli o strnisko v kútikoch Viktorových úst, bola to len jej vec.

Hermiona sa hrozne obávala prvého stretnutia so Snapom od ich trápneho výstupu pod imelom, no na jej veľkú úľavu sa správal rovnako ako vždy. Vlastne, uvažovala, keď som v poslednom čase niekoľkokrát predpokladala, že sa bude hnevať a kričať, zakaždým sa to ukázalo ako mylné.

Počas opery sedela v lahodnom opare spokojného očakávania. Viktor ju držal za ruku a na nohe cítila teplo jeho stehna. Hudba sa rozšírila a pulzovala vo vzduchu vôkol nej. Pretekala ňou a vyvolala v nej myšlienky a reakcie, ktoré sa skôr týkali udalostí posledných pár dní, než príbehu odohrávajúceho sa na javisku. Na konci predstavenia Hermiona s Viktorom vykĺzli do noci a prikrčili sa v tmavej uličke. Za úplne neromantickým kontajnerom ju Viktor tesne objal a tašky si prevesil cez plece. Hermiona vytiahla z vrecka prenášadlo a dvoma prstami mu ho pridržala na líci.

„Si pripravený?“ spýtala sa. Keď sa Viktor usmial, zhlboka sa nadýchla a ako najlepšie vedela, napodobnila Judy Garlandovú: „Všade dobre, doma najlepšie.“

Pocit prudkého zaťahania za pupkom a zapáchajúca ulička jej zmizla spred očí. Cítila teplo Viktorových rúk zovretých vôkol nej a tvár si pritisla na jeho pevnú hruď. O chvíľku neskôr pristáli v jej spálni, mierne sa zatackali, aby udržali rovnováhu. Lampy boli zhasnuté, izba bola osvetlená len tlmeným svetlom pouličných lámp za oknom.

„Vydrž chvíľu,“ povedala a tápavo sa pobrala k vypínaču. V súčasnosti tu trávila tak málo času, že sa musela riadiť prevažne odhadom. „Tu je.“ Prudké svetlo odhalilo posteľ, hojný počet políc preplnených všeličím, od starých obrázkových kníh, po jej učebnice zo školy a biely písací stôl zapustený do medzery medzi dvoma vstavanými skriňami. Dievčensky ružová farebná kombinácia poukazovala skôr na jej predchádzajúce obdobie života. Viktor Krum so športovými taškami pôsobil na tomto mieste takmer komicky. Hermiona potlačila chichot, keď otvorila dvere a vykukla na chodbu. Všetky svetlá boli zhasnuté. Jej rodičia celkom iste spali: nepatrili k tým, ktorí zostávajú hore do noci a strachujú sa o svoje deti.

Viktor ich mohol pozdraviť aj ráno. Zavrela dvere a oprela sa o ne, ruky pritisla na drevo za chrbtom. Dôležitosť Viktorovej prítomnosti v jej izbe sa naliehavo tlačila do popredia mysle a vysielala drobné plamienky túžby, ktoré jej rozochvievali žalúdok. Náhle jej zostalo veľmi teplo, dala si dole čiapku a rukavice, odmotala z krku šál a odhodila ho na nočný stolík.

„Rodičia ti pripravili posteľ v hosťovskej izbe, ale, ehm, môžeš prespať aj tu, ak chceš.“ Hermiona sa znenazdajky cítila nervózne.

Viktor si zložil tašky a váhavo sadol na okraj postele. „Z jedného tvojho listu som získal dojem – odpust, ak sa mýlim – že je možno niečo medzi tebou a tvojím priatelom Ronom.“

Hermiona sa neobťažovala skryť zatrpknutosť: „Má priateľku.“

„Ach, jeho chyba.“ Viktor sa na ňu pozrel s takmer súcitným úsmevom.

„Hm, a ty s niekým chodíš?“ Keďže už načali túto tému, napadlo jej, že bude najlepšie naliať si čistého vína, aj keď z toho, ako ju držal v opere za ruku, by tipovala, že odpoveď bude „nie“.

Viktor pokrčil plecami. „Nie. Ale metlobal sa bez dievčat nezaobíde...“ Hoci nedokončil vetu, Hermiona nemala problém dovtípiť sa, čo tým myslel.

„Nehľadám vzťah ako taký...“ Nemala v úmysle vlákať ho do postele pod falošnými zámienkami.

Vtom sa usmial a jeho vážna tvár sa úplne zmenila. Zadíval sa na ňu tak intenzívne, až sa jej zovrel žalúdok. Odtisla sa od dverí a pristúpila k posteli. „Ak máme iba pät dní, Har-mi-vona, mali by sme ich čo najlepšie využit.“ Natiahol sa a chrbtom ruky jej zľahka prešiel po líci, potom si navinul na prst jednu z jej kučier. „Veľmi rád tu dnes prespím.“

„Dobre,“ usmiala sa nadšená vyhliadkou. Ruky mu položila na hruď, vtlačila ho do postele a obkročmo si naňho sadla. „Aj keď by som ťa mala varovať, že spanie nie je práve to, čo mám v pláne.“

 

* * * * *

 

Ako predpokladala, jej rodičia neboli rozrušení zistením, že Viktor u nej prespal. Obaja boli bývalí hipisáci. Jej matka nachádzala akýsi zvrátený druh potešenia v liberálnej rodičovskej výchove a vyžívala sa v situáciách, kedy sa jej podarilo šokovať svoju pomerne prudérnu dcéru. Skutočne, v tretí deň Viktorovho pobytu si ju odchytila v kuchyni, zatiaľ čo Viktor s jej otcom boli zabraní do trochu nudného rozhovoru o požiadavkách na výživu profesionálnych športovcov.“

„Takže, čo je medzi tebou a tvojím bulharským priateľom?“ spýtala sa so záujmom, ligot v očiach odhalil, že prahne po podrobnostiach.

„Ale, mami, Viktor nie je mojím priateľom.“

„Fajn. Tak potom sexkamošom.“

„Mamí!“ Jej výkrik bol spolovice nahnevaným a spolovice bezmocným smiechom. „Kde si to slovo nabrala?“

„Od Lizy, čo mi pripomenulo, že sa s Carlou a malým Thomom zajtra zastavia. Nebude mať ten tvoj Bulhar problém stráviť predstavu šťastnej rodiny s dvoma matkami?“

„Som si istá, že nebude.“ Hermiona si na chvíľu zahryzla do spodnej pery. „Preberiem to s ním dnes večer. Pokiaľ bude pripravený, bude to v poriadku.

„Neodpovedala si mi na otázku, slečinka, nemysli si, že som na ňu zabudla.“

Hermiona pri pohľade na matku prevrátila očami, bokmi sa opierala o kuchynský stôl a bolo zjavné, že je pripravená na vážny rozhovor medzi matkou a dcérou. „Sme len priatelia.“

„Priatelia, ktorí spolu spia.“

„Áno, priatelia, ktorí spolu spia.“ Hermiona sa nervózne obzrela ponad plece smerom k obývačke, kde sa Viktor s jej otcom stále zhovárali. Vytiahla prútik a zoslala umlčiavacie zaklínadlo. Pri matkinom zvedavom pohľade jej vysvetlila, o aké kúzlo ide. Jej mama si to vyložila tak, že sa jej dcéra takpovediac chystá vyliať dušu a prikradla sa bližšie. „Viktor je úžasný chalan,“ začala vysvetľovať. „Je inteligentný, sexi a skvelý v posteli.“ Matka sa uškrnula. „Páčim sa mu taká, aká naozaj som. Páči sa mu, ako vyzerám, imponuje mu moja bystrosť, nikdy som ho ani v najmenšom neodradila a zároveň si ma váži.“

Mama ju dychtivo počúvala. „Ale?“ spýtala sa. „Mám pocit, ako keby sa tam týčilo obrovské „ale“.“

Hermiona si povzdychla. „Máš pravdu, Ale Viktor berie všetko priveľmi vážne. Výhľadovo potrebujem niekoho, kto ma dokáže rozosmiať a porozumie môjmu zmyslu pre humor. Možno je to len kvôli jazykovej bariére, no nemyslím si, že je to tak. Navyše mi nikdy neprotirečí. Potrebujem niekoho, kto nebude súhlasiť so všetkým tak ochotne. Necháp ma zle, naozaj ho mám rada a je mi s ním dobre. Pozvala som ho, aby ma prišiel navštíviť a teším sa, že je tu.“

Hermionina matka natiahla ruku a objala dcéru vôkol pliec, pritiahla si ju bližšie. „Rozumiem. Naozaj ťa chápem. A súhlasím s tvojím odhadom situácie. Len som sa chcela ubezpečiť, či to vnímam správne a byť si istá, že si v poriadku. Chránite sa, však?“

Hermiona bola dojatá, aj keď obrátila oči stĺpkom a nahlas si odfrkla. „Mami! Používam všetky existujúce kúzla a ešte aj kondómy. Nie je možné, aby som niečo chytila alebo otehotnela. Kvôli tomuto sa naozaj nemusíš obávať.“

Dr. Grangerová chlácholivo potľapkala dcéru po pleci. „Len som sa pýtala, Hermiona. Veď vieš, že ti verím.“

Hermiona sa rozosmiala. Vedela to. Objala matku vôkol pása a stisla ju. Síce so svojimi rodičmi netrávila veľa času, ale boli jej nesmierne drahí. Čím bola staršia, tým viac ich čŕt rozpoznávala vo svojej povahe. „Poďme, mami, a zachráňme chudáka Viktora pred ockovým nezdolným záujmom.“

 

* * * * *

 

Hermiona sa tešila, že sa stretla so sesternicou Lizou a jej rodinkou. Vopred informovaný Viktor sa obdivuhodne vyrovnal s lesbickým rodičovstvom, hoci bolo zrejmé, že priznanie sa k homosexuálnej orientácii nebolo v jeho sociálnych kruhoch bežné. Zatiaľ čo Hermiona toho vedela dosť o Lize, očividne to neplatilo aj naopak, no napriek tomu počas návštevy došlo len k jedinému ozaj vypätému momentu. Kým sa Hermiona zhovárala s Carlou a hojdala na kolenách trinásťmesačného Thoma, s rastúcou nervozitou načúvala Lizinmu rozhovoru s Viktorom.

„Takže, Viktor, čomu sa venuješ?“ spýtala sa.

„Hrám futbal.“ Hermiona cítila, že sa jej zovrel žalúdok. Aj samotná Liza hrala futbal za amatérsky ženský tím, a tak bolo takmer isté, že túto lož v určitom momente prehliadne.

„Profesionálne?“

„To je mojím cieľom.“ Zdalo sa, že Krum nemá ani potuchy o zlom vtipe, ktorý sa mu práve podaril, ani o nebezpečenstve, do ktorého sa rútil.

„Fíha! Vzadu v aute mám loptu; mohli by sme si po obede trochu zakopať! Čo povieš?“

„Som za.“

K Hermioninej nesmiernej úľave sa ukázalo, že Viktor ovládal hru s loptou takmer rovnako dobre ako lietanie na metle. Kľučkoval s ňou po malom dvore Grangerovcov, ako by mu prirástla k nohe. Liza nahovorila Carlu a oboch Hermioniných rodičov, aby s nimi zo začiatku hrali – Hermiona sa vyhovorila, že dozrie na Thoma – no bolo jasné, že Liza s Viktorom sú pravdepodobne jediní, ktorí to s loptou vedia, a tak sa ostatní čoskoro vzdialili k svojim pohárom vína a nechali ich, aby s loptou žonglovali sami. Hermiona odovzdala chlapčeka jeho matke a pobavene sledovala Viktora, ako predvádza úplne nečakané, ale aj tak vizuálne pôsobivé fyzické schopnosti.

 

* * * * *

 

O necelý týždeň sa Hermiona premiestnila späť do školy cez kozub v spálni svojich rodičov. Keď sa objavila v kabinete profesorky McGonagallovej, bola prekvapená, že videla riaditeľa sedieť v rohu.

„Dobré popoludnie, Hermiona. Dúfam, že vám nemusím pripomínať kúzlo na odstránenie popola.“

Hermiona dala na jej radu a zoslala kúzlo skôr, než McGonagallová dokončila vetu.

„Dobré popoludnie, pani profesorka, pán riaditeľ.“

„Mimochodom, Hermiona, novým heslom je: Abstinencia.“ McGonagallová mierne stisla pery. „Dôvod zmeny pochopíte hneď, ako uvidíte Tučnú pani.“

„Ďakujem, pani profesorka.“ Hermiona levitovala svoje tašky ku dverám.

„Ach, slečna Grangerová, na slovíčko, ak vám to neprekáža.“ Dumbledore plynule vstal, zdravou rukou jej otvoril dvere a pokynul, aby vyšla na chodbu. Hermiona ho poslúchla, o jej zvedavosti svedčilo len zdvihnuté obočie. Keď boli pár metrov od dverí McGonagallovej kabinetu, riaditeľ prehovoril: „Počul som, že sa profesorovi Snapovi a Viktorovi Krumovi podarilo dospieť k dohode.“

Z hrdla jej unikol zvonivý smiech. „Áno. Len najskôr jeden druhého poriadne naštvali.“

„A vám, moja milá, treba pogratulovať. Len málo ľudí vás považuje za človeka, ktorý dokáže ľahko manipulovať druhými, napriek tomu ste si s tou úlohou hravo poradili.“

Hermiona sa od radosti mierne zapýrila. Možno si myslela, že riaditeľove etické normy majú ďaleko od dokonalosti, ale jeho pochvala bola vzácna a vítaná.

„Ach, slečna Grangerová, skôr než odídete, vás chcem poprosiť, aby ste odovzdali môj odkaz.“

Dumbledore vytiahol malý zvitok pergamenu adresovaný Harrymu.

„Samozrejme, pane.“ Hermiona vzala list a strčila si ho do vrecka.

„Ďalšiu hodinu s Harrym som naplánoval na zajtrajší večer. Mám dojem, že profesor Snape bude tiež v tom čase k dispozícii, ak by ste ho chceli vyhľadať.“

„Ďakujem, to by bolo skvelé.“ Hermiona sa rozžiarila pri vyhliadke súkromnej hodiny so Snapom.

„Dám mu vedieť.“ Riaditeľ sa zdvorilo uklonil a obrátil, akoby chcel odísť.

„Ehm, pán profesor?“ odvážila sa ho osloviť, čím prekvapila aj samu seba. Dumbledore sa znovu otočil späť. „Vy, ehm, neviete náhodou, čo sa stalo so zoznamom členov Dumbledorovej armády, však?“ Vedela, že otázku sformulovala dosť neohrabane a v duchu sa znechutene zaškaredila.

„Náhodou viem,“ usmial sa na ňu. „Uschoval som ho pre prípad, že by ste konečne chceli zbaviť chúďa slečnu Edgecombovú viditeľnej pripomienky jej činov.“ So sčernetou rukou zatočil prútikom a vyčaroval pergamen, ktorý sa zľahka zniesol k Hermione, dokiaľ ho nechytila.

Pri pohľade na zoznam podpisov pocítila zvláštnu melanchóliu. „Ďakujem, pane,“ odvetila zdvorilo. „Mám to v pláne.“

Dumbledore na ňu žmurkol ponad okuliare. „Bude to všetko, slečna Grangerová?“ spýtal sa.

„Viete, prečo nás zradila Umbridgeovej?“ spýtala sa neschopná zadržať otázku.

„Jej matka pracuje na ministerstve,“ vysvetlil jej vľúdne. „Predpokladám, že sa musela rozhodnúť medzi rodinou a priateľmi.“

Hermiona sťažka prehltla zhnusená sama zo seba, že to prekliatie neodstránila už skôr. „Ďakujem, pane,“ odvetila automaticky skôr, než sa otočila a pobrala k chrabromilskej klubovni s batožinou vznášajúcou sa za chrbtom. Dostala sa až do veže, keď jej v mysli skrsla otázka, prečo tú kliatbu nezrušil Dumbledore sám, koniec koncov bola by to preňho hračka.

 

* * * * *

 

Harry, Ron a Ginny dorazili z Brlohu o pár hodín neskôr a Hermiona na nich narazila cestou z knižnice. Povzbudená myšlienkou na Viktora Kruma, ktorá ju hriala pri srdci, celkom odignorovala Rona a nevyviedlo ju z rovnováhy ani jeho nadšené zvítanie sa s Lavender.

Harry mal plno noviniek, a tak ju neváhal odtiahnuť bokom, aby sa s ňou o ne podelil: nečakaná vianočná návšteva Rufusa Scrimgeoura, Lupin tajne špehujúci vo vlkolačej svorke Fenrira Greybacka a čo bolo najdôležitejšie, náhodou vypočutý rozhovor medzi Dracom Malfoyom a profesorom Snapom.

Hermiona dumala nad novými informáciami a snažila sa ich pochopiť. Malfoy mal určite niečo za lubom; to už nemohla dlhšie popierať, napriek tomu bola stále znepokojená pomstychtivým hnevom, ktorý vyvolal v Harrym a čo najlepšie poukázala na logické chyby v jeho posúdení situácie. To jej však nevyhnutne pripomenulo to konkrétne letné popoludnie, kedy sa s Ronom dohodli na zámere zľahčovať Malfoyovu úlohu. Náhly príval trýznivých myšlienok jej pokazil náladu. Prečo Harry tak negatívne vníma Malfoya a profesora Snapa? uvažovala, snažiac sa rozptýliť. Aspoň tentoraz mohla Snapa ľahšie obhájiť. Profesor Snape sa tiež očividne snažil prísť na to, čo má Malfoy za lubom – a to bolo dobré. Najmä za predpokladu, že on stál za nehodou Katie... ale Neporušiteľná prísaha? To bolo veľmi riskantné. Nesústredene premýšľala, či by sa na ňu mohla spýtať Snapa bez toho, aby vyšlo najavo, že ich Harry odpočúval.

Malfoyovo správanie bolo naozaj podozrivé, aj keď jeho „pánom“ nemusel byť Voldemort. Hermionu doslova svrbeli prsty, aby tieto udalosti čím skôr pridala do aritmantickej matice, možno budú postačovať, aby spojitosť Katie Bellovej s celkom dávala zmysel. Hmm. I keď to musí urobiť bez Vektorovej pomoci, lebo inak by bolo Harryho neospravedlniteľné konanie stopercentne odhalené. S ďalšími aritmantickými výpočtami a zajtrajšou hodinou so Snapom na obzore sa tento polrok javil rovnako hektický ako predošlý.

 

A/N: Viem, je to krátka kapitola. Pousilujem sa vynahradiť vám to a vložiť ďalšiu v priebehu nasledujúcich dní – komentáre môžu tento proces iba urýchliť;) Nemám v úmysle vás vydierať, no pri nedostatku komentárov by som mohla upadnúť do strašnej depresie, príliš silnej, aby zodvihla moje vetché ruky ku klávesnici... a to by bolo smutné :p


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 17. Rodina a priatelia Od: Romeka - 30.08. 2016
Úžasné dielo. Možno budete chcieť čítať. Takemore

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Julie - 20.07. 2015
Grangerovi jsou tu velmi tolerantní je to sympatické.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 22.07. 2015
Som rada, že sú ti sympatickí. Ich tolerancia a liberálnejší prístup k výchove mnohé z Hermioninho správania vysvetľuje.

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Jacomo - 17.05. 2015
Tak jsem si řekla, že musím dohodit čtenářské resty, a rozhodla jsem se začít s Fénixem, který podle všeho vlétá do finále. Musím se přiznat, že z téhle Hermiony jsem mírně zmatená - na jedné straně ji bolí srdce z Rona, na druhé nadšeně skáče s Viktorem pod duchnu a na třetí má plnou hlavu Severuse, připusťme, že zatím bez romantických či tělesných pohnutek, ale i tak. Proto mi tu přijde zároveň hodně dospělá i hodně dětinská. Co mě ale náramně baví, je to aritmantické pozadí. Sice tomu místy vůbec nerozumím, ale je to velice neotřelý pohled na kouzelnický svět a právě to si užívám. Magie, která jde vypočítat? :-)) Veliké díky za tvůj skvělý překlad, solace.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 22.05. 2015
Tunajšia Hermiona je dieťa voľnomyšlienkárskych rodičov (hoci sa tak nebudú javiť vždy), takže ak sa na to pozrieš z tohto uhla pohľadu, dáva to zmysel. Autorka sa na viacero vecí z kánonu pozerá inou optikou. Hermiona je tu ešte mladá žaba a v citovej oblasti ešte "trochu" tápe. Máš pravdu, že pôsobí zároveň dospelo i detinsky. V tomto veku na to má ešte právo. Som rada, že sa ti páči aritmantické pozadie príbehu. Je to vskutku originálne a príbehu to dodáva značnú tajomnosť. Veľmi pekne ďakujem za odozvu, Jacomo:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: arkama - 08.06. 2014
No, ako som ti už písala, mne pani Grangerová z tejto kapitoly prišla presne ako pani Jebalová z filmu Fotr je Lotr DD Veľmi logické vysvetlenie, prečo mala k svojej dcére taký benevolentný prístup, aj keď si myslím, že Hermiona svojimi činmi v mladosti veľmi naznačovala, že ona "dieťa kvetov" nebude. Takže v konečnom dôsledku mohla pani Grangerová nadobudnúť dojem, že nech jej povolí hocičo, veľká dráma sa nekoná ))) Už som si aj hovorila, že po Advente sa nám alkohol akosi prepadol pod zem , ešteže to zachránila Tučná pani. Je milé v tejto poviedke, že má Viktor taký priestor, teraz mi ani toho Severusa neni ľúto , pretože to už aj moja babka hovorila :" sto frajerov, jeden muž" . Nech si pekne puberťáčka odžije, čo má. Dík solace, takéto resty v čítaní som už dááávno nemala, hádam sa to zlepší. Inak stále na príjme
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 23.06. 2014
Hermiona určite nie je pravé "dieťa kvetov", ale na druhej strane tá liberálna rodičovská výchova má určité pozitíva - nie je úzkostlivo prudérna a vlastnú sexualitu berie ako prirodzenú vec. Tým vôbec nenaznačujem, že by bola promiskuitná a vyspala sa s hocikým. Matka jej naozaj môže dôverovať. Pokiaľ ide o alkohol, bude sa sporadicky objavovať. Z času na čas treba vypáliť červíka:-) Ani mne tu Severusa nie je ľúto. Za to, že sa trápi, si môže sám. Hermiona má ešte čas, je to stále len sedemnásťročná žaba. Ďakujem za komentík, arkama. Budem držať palce, aby sa situácia s dočítavaním restov zlepšila;-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: marci - 03.06. 2014
Hermionini rodiče jako bývalí hipísáci je osvěžující pojetí. Příjemný kontrast k prudérní a neupřímné mamá Grangerové z Post. Nadchlo mě vyjádření, že ředitelovy etické normy mají daleko k dokonalosti A rozhodně si budu muset zapamatovat závěrečnou poznámku autorky. Moc pěkná kapitola, díky za překlad!
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 23.06. 2014
Máš pravdu, Grangerovci-hipisáci je osviežujúci prvok tohto príbehu. Ešte sa s nimi stretneme. Myslím, že o Dumbledorových etických normách si už nikto nerobí ilúzie. Je fajn, že ho Hermiona (aj vďaka Severusovi) prekukla. Ďakujem za komentík, marci:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: arabeska - 02.06. 2014
Joj, docela mě zaskočilo, že už je konec. Ale nevadí, těším se na další Líbí se mi představa Grangerových jako hipísáků. Znám jednu lesbickou rodinu s už čtyřletou dcerkou a leckteré dítě by mělo co závidět... Krátká kapitola, ale potěšila. Nesmírně děkuji!  
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 23.06. 2014
Mám pocit, že autorka túto poviedku poňala aj ako osvetu pokiaľ ide o inak orientované menšiny:-) Dôležité je, že sexuálna orientácia hlavného páru je jasne daná a všetky bočné línie ju už len spestrujú. Ďakujem za odozvu, arabesko:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: TaraFaith - 01.06. 2014
Takový kamarád by nikdy nebyl k zahození. Akorát je mi ho trochu líto. je očividné, že je do Hermiony zamilovaný a to se potom tahle "výhoda" mění v nevýhodu. Jsem moc zvědavá, jak se tahle povídka bude vyvíjet dál. Moc díky za překlad.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 23.06. 2014
Nuž, možno tam nejaká zamilovanosť je, ale je fajn, že si nerobí plané nádeje. Krúži okolo neho také množstvo dievčat, že sa neutápa v sebaľútosti. Takže nemusíš mať obavy, že by priveľmi trpel (na rozdiel od Severusa). Veľmi pekne ďakujem za komentár, Taro:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Zuzana - 30.05. 2014
Takže Viktor je aj futbalista? To ma celkom prekvapilo:) A aj ten Hermionin vzťah s ním. Nie som prudérna, ale k Hermione sa mi to nehodí. Ale inak to bolo pekné, tá ich priateľská dohoda:) Potešilo ma, že sa stretneme aj so Severusom, keď Hermiona dostala tú úlohu. Škoda, že to nebude teraz, ale ja si rada počkám. Ďakujem za preklad.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 31.05. 2014
Viktor možno potreboval nejaké dôveryhodné krytie pre muklovský svet, tak si vymyslel toto. Nevieme, kedy sa naučil hrať futbal (predpokladám, že dávnejšie), ale v určitých situáciách mu táto schopnosť príde vhod. K vzťahu Hermiona-Krum: Či sa to k nej hodí, alebo nie, ťažko povedať. Závisí od autorky, ako si postavy a ďalšie okolnosti upraví. Čo potom Akashino Silencio? Tiež sa odohráva v šiestom ročníku... O Hermioniných rodičoch nevieme z kánonu nič bližšie, takže kľudne mohli byť aj bývalými hipisákmi, ktorí svoju dcéru vychovávajú liberálne. So Severusom sa stretneme v ďalšej kapitole v rámci spomínanej súkromnej hodiny. Nasledujúca kapitola bude z jeho pohľadu (neviem, či si všimla, ale vo Fénixovi sa to pravidelne strieda - raz je kapitola z Hermioninho pohľadu a potom zasa zo Severusovho). Ďakujem za komentár, Zuzka:-)
Re: 17. Rodina a priatelia Od: Zuzana - 31.05. 2014
To, "nehodí" som myslela tak, že je tak nejak zamilovaná do Severusa a potom sa kľudne vyspí s kamošom, ktorého nemiluje. To som myslela tým nehodí. V Silencio je tá neskutočná, neovládateľná príťažlivosť, ktorú cíti, a keď nie je s Dracom tak proti tomu bojuje. To sa mi zdá iné ako takto. Ale beriem, že autorka tvorí postavu a ja ju akceptujem, len mi to nesedí, ale to neznamená, že sa mi poviedka nepáči ako celok. Len je to nezvyk.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 31.05. 2014
Do Viktora bola tiež svojho času zaľúbená a fyzická príťažlivosť medzi nimi je stále prítomná. Momentálne si ho zvolila, aby si trošku zdvihla pošramotené sebavedomie, pretože Ron sa neustále cukruje s Lavender a Severus je pre ňu nedosiahnuteľný - aj keď mu nie je ľahostajná a žiarli na Viktora, pokiaľ bude jej učiteľom, platonickú úroveň nikdy neprekročí. Myslím, že Hermiona momentálne v citovej oblasti tápe a bude ešte veľmi dlho trvať, kým príde na to, o koho skutočne stojí. Takže sa na to psychicky priprav;-) Som veľmi rada, že sa ti poviedka ako celok páči. V mnohých ohľadoch vybočuje zo zaužívaných Snamione klišé a zároveň sa pridŕža kánonu, čo z nej robí veľmi zaujímavý kúsok. Ešte raz ďakujem a budem sa tešiť na ďalšie tvoje komentáre:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: teriisek - 30.05. 2014
Bývalí hipíci mě trošku zarazili, ale dává to smysl, Hermionina výchova musela být asi hodně založená na oboustranné důvěře. A má skvělý vztah s maminkou, já jsem s ní v pubertě takové rozhovory nevedla ani náhodou, propadla bych se hanbou, i když dneska už je to o něčem jiném:D Viktor je velký sympaťák, myslím, že pro ni má slabost, a je fajn, že jsou v kontaktu, i když věřím, že Severus z toho asi moc nadšený nebude. Obzvlášť až zjistí, jaké povahy vlastně ten kontakt je:P Díky moc za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 31.05. 2014
Nápad s hipisákmi je zaujímavý, však? Vybočuje z klišé a vysvetľuje, prečo Hermiona nie je natoľko zdržanlivá, ako sme zvyknutí. Ten rozhovor vyprovokovala jej matka, Hermione sa doňho veľmi nechcelo, no je fajn, že si s rodičmi rozumie. Ešte sa s nimi stretneme. Máš pravdu, že Severus z Hermioninej slabosti pre Viktora nie je nadšený. Otázkou je, či jej to dá nejakým spôsobom najavo? To, že medzi mladými asi opäť dôjde k intimitám, predpokladal už v predošlej kapitole. Veľmi pekne ďakujem za komentár, teriisku:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: tiberia - 30.05. 2014
Hermionini rodiče jako bývalí hipíci? To tu snad ještě nebylo... každopádně to vysvětluje, proč tenkrát tak v klidu Hermionu pustili do Bulharska za Viktorem, i když jsme se my ostatní pohoršovali, že byla moc mladá... Viktor je tady fajn, myslela jsem, že s tím fotbalem jen blafuje a prostě plesknul název prvního mudlovského sportu, na který si vzpomenul... to mě pěkně dostal... Díky za další kapitolu, solace!!
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Hipíci, kto by to o nich povedal?! Súhlasím, že to vysvetľuje aj fakt, že pustili Hermionu v takom mladom veku samu do Bulharska. Viktor prekvapil, však? Tiež som si myslela, že blafuje. Šikovný chalan! Počíta so všetkým. Vďaka za odozvu, tiberie:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Woodynka - 30.05. 2014
díky, kapitola mě potěšila považuju to za příjemné intermezo a těším se zase na zapojení Severuse do děje. Vzhledem k předchozímu to asi bude docela výbušné - takže pro mě super! jsem zvědavá, jak se autorka vymotá z této situace a nasměruje naši hrdinku do té správné náruče...;-)
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Som rada, že sa ti kapitola páčila. Takýto vývoj deja je určite osviežujúci. No vzhľadom na Severusove nastavenie možno očakávať, že atmosféra čoskoro zhustne. Aspoň nebude nuda;-) Vďaka za odozvu, Woodynko:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: michelle13 - 29.05. 2014
Tak mne moja mamina dovolila v 16, aby u mňa prespal priateľ. :D Ale už nič viac :D Takže považujem už to za výhru :D :D :D 
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Určite je to vzájomnej dôvere:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: scully - 29.05. 2014
Teda obdivuji Hermioniny rodiče,že jí nechají takovou svobodu. Kdybych něco takového udělala já v pubertě,tak by mě naši asi přetrhli jak hada. Ale Hermionu chápu,Viktor je mladý,úspěšný a má ji rád tak proč ne. Jsem zvědavá jak bude reagovat Severus. Moc děkuji za překlad
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
U nás asi ťažko predstaviteľné, však? Ale možno sa takí rodičia nájdu. Všetko je to o vzájomnej dôvere, resp. aj dieťa vychované v konzervatívnej rodine môže narobiť hlúposti. Severusova reakcia bude zaujímavá a zrejme neprekvapí. Vďaka za komentík, scully:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: jerry - 29.05. 2014
Dik za preklad.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: mami - 29.05. 2014
Moja mamina by vživote neviedla ten typ rozhovoru ako Hermionina. Skor by dostala infarkt, keby som vobec niekoho pozvala domov a bolo by nemyslitelné, aby prespal v j mojej izbe. Tolko k mojej realitě. Severus to asi bude vnímat inak. :-) vdaka za preklad
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Nuž, nie sú všetci rodičia rovnakí. Pre Slovensko je skôr typická konzervatívna výchova než liberálna. Ťažko povedať, čo je lepšie. Asi zlatá stredná cesta. Severus to určite bude vnímať inak. Bolo to už vlastne naznačené v predchádzajúcej kapitole. Vďaka za reakciu, mami:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Lupina - 29.05. 2014
Hermionina postelová radostnost mi v jejím věku nebyla vlastní, ale přeju jí to. Jen si říkám, jak na to asi zareaguje Severus. Ale prožít příjemný týden s inteligentním a pohledným chlapem musí být prima relax a vzhledem k tomu, co ji čeká... No, ať si užije, co jde. Děkuji moc za překlad. Těším se na další kapitolu :-)
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Predpokladám, že tvoji rodičia nie sú bývalí hipisáci. Ani moji:-) Ale taktiež jej to doprajem. Severus sa na rozdiel od nej nemôže pochváliť liberálnym domácim zázemím, takže bude mať k uvedenej záležitosti celkom iný postoj. Dalo sa to vytušiť už z predchádzajúcej kapitoly. Uvidíme, či mu bude stačiť rokmi vypestované sebaovládanie špióna. Ďakujem za odozvu, Lupino:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Eily - 29.05. 2014
Jedna z mála povídek, kde Hermiona není jen neustále ta dospělá, ale taky se chová přiměřeně svým hormonům (a Viktor nejspíš bude mít v jejím srdci místo až do konce života... tyhle první lásky...). Sice mít v sedmnácti/osmnácti kamaráda s přidanou hodnotou mi nepřijde až jako takové úžo, ale někde se ty hipísácké geny projevit musí. Ale jestli je Hermiona prudérní? Na to bere svůj milostný život až moc v pohodě. Jinak se mi líbil Viktor, který se nevzrušuje a čutá fotbal. Musí být chudák dost asertivní (což ostatně ukázal už během Turnaje, kdy si od Harryho ani Rona nenechal zkazit náladu), ale ony šílené fanynky člověka nejspíš vycvičí. Jsem zvědavá, jestli to Mariettino odkletí bude mít nějakou větší dohru. Přece jen to Hermioně chvilku trvalo a jako trest je zohyzdění v tomhle věku poměrně drsné. Kdyby mi Brumbál gratuloval k manipulaci, asi bych nebyla moc nadšená. K argumentaci jo. Ale manipulaci? Jsem zvědavá na další kapitolu, protože mi něco říká, že Severus nebude brát Hermionin milostný život tak lehce jako ona. Nu, věkový rozdíl může být sviňa. P.S. Líbí se mi, že Harry ani Ron (přestože jsou to velcí přátelé) nemají v Hermionině životě až takový prostor jako obvykle. Většinou jsou středobodem jejího vesmíru (pak nahrazeni Snapem) a tohle je přinejmenším osvěžující. Díky za kapitolu, budu se těšit na další
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Súhlasím, že Hermiona sa tu správa primerane svojmu veku a oceňujem to, pretože to nie je v Snamione ff časté. K intímnemu vzťahu v sedemnástich a hlavne k jej postoju by sa dala napísať celá esej, ale načo zbytočne moralizovať? S liberálnou výchovou a hipisáckym rodinným zázemím je jej konanie objasniteľné. Aj keď som sa v literatúre a filmoch stretla skôr s opačnými prípadmi: keď deti hipisákov boli až priveľmi konzervatívne a prudérne (že by si tým niečo kompenzovali?). Asi žiaden výchovný extrém nie je dobrý. Hermiona je prudérna v porovnaní so svojou matkou, no zase nie až tak, ako sme zvyknutí. Viktor sa páči aj mne. Je fajn, že tiež ovláda muklovský šport. To sa mu môže len hodiť. Pokiaľ ide o Mariettu uberáš sa správnym smerom. Až ťa začínam podozrievať, že poznáš originál;-) Rovnako v prípade Severusa a jeho ďalšej reakcie. Z toho vyplýva, že nasledujúca kapitola bude naouaj zaujímavá. Harry s Ronom ešte dostanú priestor, ale je pravda, že Hermiona tu na nich až tak nevisí a hlavne s nimi nerieši svoje citové problémy. To sa mi vždy zdalo dosť pritiahnuté za vlasy. Veľmi pekne ti ďakujem za komentár, Eily. Budem sa tešiť na stretnutie pri ďalšej kapitole:-)

Re: 17. Rodina a priatelia Od: Folwarczna - 29.05. 2014
Nevadí, že je kratší, hlavně že je! Taky by se mi líbil takový "kamarád":-) Díky.
Re: 17. Rodina a priatelia Od: solace - 30.05. 2014
Tak to som rada. Aj keď bola kratšia, našli sa v nej pasáže, ktoré mi dali zabrať. Dobrých "kamarátov" si treba hýčkať. Šťastná to žena!:-) Vďaka, Folwarzno.

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod