archiv.hpkizi.sk
16. Víťazný Viktor
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 08.05. 2014
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



16. Víťazný Viktor

 

Severus pozoroval svoj odraz so zachmúreným výrazom. Akákoľvek nádej, že azda nevyzerá tak zle, ako sa cíti, sa okamžite rozplynula. Nechal tiecť teplú vodu a mokrou frotírovou rukavicou si drsne vydrhol tvár, pripravený odstrániť pocit piesku v očiach a tmavé kruhy, ktoré sa pod nimi objavili; spánok sa ukázal byť vyhýbavým spolunocľažníkom. Zakaždým, keď zavrel oči, znovu prežíval – do mučivých podrobností – stretnutie s Hermionou Grangerovou pod imelom. Keď ich otvoril, lámal si hlavu nad Dracovým idiotským správaním, Dumbledorovými nevysvetliteľnými činmi a predpokladanými následkami sľubov, ktoré zložil v záujme obidvoch. Život sa mu rozpadával.

Prečo si Draco vybral práve tento rok, aby konečne získal istú nezávislosť? Prečo už neverí svojmu vedúcemu fakulty? Prečo si nevšimol, že zaobchádzanie Temného pána s jeho otcom neveští nič dobré pre jeho vlastnú bezpečnosť?

Severus otočil kohútikom a zaboril tvár do uteráka.

Škody spôsobené Dracovým posledným plánom sa podarilo horko-ťažko zvládnuť; Katie Bellová z toho šťastne vyviazla. Len Merlin vie, koľko ďalších ľudí bude ohrozených Dracovými pokračujúcimi pokusmi zabiť Albusa Dumbledora.

Dumbledore.

Severus si povzdychol a zavesil uterák späť na vešiak.

Dumbledore sa pomiatol. Neexistovalo žiadne iné vysvetlenie pre jeho reakciu na správy o Jocelyn Smithovej. Napriek tomu, že ho starec nevídaným spôsobom rozčuľoval, v ich vzťahu panovala skutočná náklonnosť. Severus nedokázal zniesť pohľad na to, ako chradne. Nevedel sa zmieriť s myšlienkou, že Dumbledore zomiera. A už vonkoncom nechcel byť tým, kto ho zabije. To nebolo fér. Rozhodne nebolo fér, že mal na výber: zabiť Dumbledora, pomôcť Dracovi, aby ho zabil, alebo zomrieť.

Ó, bohovia, vzhľadom na predpokladané následky naplnenia dvojitého sľubu, ktorý zložil, sa smrť zdala celkom dobrou voľbou.

Až na to...

Až na to, že tu bol. A nechcel zomrieť.

Odkedy? Uvažoval a zvedavo skúmal svoj odraz. Kedy sa to zmenilo? Jeho život bol roky v ohrození – vďaka Temnému pánovi, aurorom, podozrievavým členom rádu, ostrým kúskom Longbottomových kotlíkov – no bolo mu to jedno.

Možno to bolo rozdielom medzi tým, mať šancu na prežitie a istou smrťou. Možno, napadlo mu znenazdania, keď sa naklonil k odrazu v zrkadle a zaškaredil sa silným odporom k sebe samému, je to Hermionou Grangerovou?

Nevedel, čo bolo horšie: myšlienky vyvolané nevydareným bozkom, alebo tie, čo sa mu vyrojili v hlave, keď sa vzápätí strhla.

Severus zastonal.

Pri Merlinovi, bol v strašnom pokušení nechať ju, aby ho pobozkala. V mysli sa mu vynorili všetky detaily – tmavomodrá farba šiat, kúsok jazvy pri kľúčnej kosti, spôsob, akým jej rozstrapatené kučery splývali okolo krku, krivka nahého pleca, mierne vyčnievajúca spodná pera, šmuha mihalníc na líci. Jej vôňa.

Severus sťažka prehltol a pevne zovrel okraj umývadla. Teplo z prívalu vzrušenia mu spôsobilo miernu nevoľnosť. Nikdy ho nenapadlo, že by bol chlapom, ktorý prahne po študentkách. Nechcel ním byť. Panebože, ak sa to Minerva dozvie, bude ho mať v hrsti. A Albus? Albus by sa chápavo usmial a vyhlásil, že ak si niekto uvedomí takúto túžbu a odolá jej, spraví to z neho lepšieho človeka. No pre Minervu by bola samotná tá myšlienka zločinom. A Severus sa v tomto prikláňal na jej stranu.

Hermiona nevyzerala ako študentka, ale to nepomohlo. Práve naopak. Jej šaty ho prinútili uznať, aký obrovský rozdiel je medzi tým, keď sa ho boja študentky všeobecne, a keď sa pred ním krčí od strachu krásna žena. To v ňom opäť prebudilo starú nočnú moru.

Jeho otec, Tobias Snape, bol chrapúň a násilník. Mal strach z učenia a vecí, ktoré nemohol hneď pochopiť, predovšetkým z mágie. Jeho syn zdedil jeho povahu zároveň s nosom. Aj keď Severus rozhodne nebol milým človekom, rýchle pochopil, že spôsobovanie fyzickej bolesti menším a slabším než je on, mu neprináša žiadnu radosť. Svoje kruté rysy, nešťastné detstvo, zmysel pre štipľavý humor a prenikavú inteligenciu upriamil zásadne odlišným smerom ako jeho otec. Ním zvolenou zbraňou bol ostrý jazyk, pohŕdal tými, ktorí sa uchýlili k hrubej sile a staval na obdiv svoju intelektuálnu prevahu. Tiež tajne nachádzal potešenie v tom, že je častokrát lepším človekom, než takzvaní milí a priateľskí ľudia okolo neho.

Severusovo snenie prerušilo zreteľné odkašľanie. Zdvihol hlavu a zamračil sa na zrkadlo.

„Prepáčte, pane,“ podotklo zrkadlo ospravedlňujúco, „ale v obývačke je Lady Florinda a rada by s vami hovorila.“

Severus miesto odpovede zavrčal nízkym hrdelným hlasom, no otočil sa na päte a odišiel z kúpeľne. Vošiel do obývacej izby a pristúpil k portrétu, ktorý visel na stene vedľa kozuba.

„Lady Florinda,“ prehovoril s predstieranou zdvorilosťou a zľahka kývol hlavou.

„Buongiorno, Signore,“ uklonila sa dáma, „Alcuni studenti sono già partiti dalla stanza communale, stanno per arrivare nel Suo ufficio.“

Severus sa pozrel na hodiny. Meškal. Veľká väčšina študentov sa vracala domov na Vianoce a slizolinčania sa mali premiestniť cez kozub v jeho kabinete. V priebehu pár sekúnd si obliekol učiteľský habit. Zastavil sa iba, aby poďakoval Lady Florinde, privolal si kávu zo stolíka, na ktorom mal naservírované raňajky, a odišiel z miestnosti. V dôsledku toho našiel Hermionin list až popoludní.

 

* * * * *

 

Keď ho zbadal, zmeravel, známe slučky jej rukopisu boli ihneď rozpoznateľné. Posadil sa a chvíľu krútil zvitkom pergamenu medzi palcom a ukazovákom, než rozlomil pečať a rozvinul ho.

 

Vážený pán profesor Snape,

dohodla som stretnutie s Viktorom na sobotu 28. decembra o 17.00 hod. v kaviarni v Covent Garden (adresu viď nižšie). Počíta s tým, že sa stretne s niekým pre mňa dôležitým. Dajte mi, prosím, vedieť, ak by Vám daný termín nevyhovoval.

Chcem sa tiež ospravedlniť za včerajšie nedorozumenie a teším sa na stretnutie s Vami v Londýne. Prajem Vám veľmi šťastné Vianoce,

Hermiona Grangerová

 

The Drury Tea & Coffe Co.

3 New Row

Londýn, WC2N 4LH

 

Severus si ten odkaz prečítal niekoľkokrát. Mal dojem, že Hermiona volila slová veľmi starostlivo. Neprítomne prešiel končekom prsta po texte „pre mňa dôležitým“. O čo sa snaží, udeliť mu rozhrešenie?

„Si blázon, Severus Snape,“ povedal nahlas, než úhľadne zložil papier na polovicu a vopchal si ho do náprsného vrecka. „Blázon,“ dodal a zároveň vstal, „ktorý má prácu.“

Hoci mal na oznámkovanie väčšinu koncoročných písomných prác, rozhodol sa namiesto toho stráviť pár hodín dopĺňaním zásob pre ošetrovňu. Zahĺbanie sa do myšlienok a fyzický pôžitok z varenia elixírov boli občas jediným spôsobom, ako si zachovať príčetnosť.

 

* * * * *

 

Severus sa cestou zastavil v Pradiarskej uličke, aby si vzal nejaké vhodné muklovské oblečenie, no i tak dorazil do Covent Garden s dostatočným časovým predstihom. Aj Hermiona tam bola skoro. Odtiaľ, kde stál pod splývacím zaklínadlom, ju pozoroval zvonka cez okno výkladu, ako si vybrala stôl s výhľadom na celú miestnosť a vyzliekla si kabát, čiapku, šál a rukavice. V Londýne síce nebolo tak chladno ako v Rokforte, no napriek tomu bolo počasie nepríjemné. Hermiona pôsobila nervózne. Pohrávala sa s balíčkami cukru položenými na stole a pohľad jej preskakoval z chodcov prechádzajúcich okolo na návštevníkov kaviarne a späť. Keď sa jej tvár rozžiarila, Severus sa otočil. Pred kaviarňou práve zastavil taxík a cez zadné okno bolo zreteľne vidieť výrazný profil Viktora Kruma. Hermiona vykĺzla von, aby ho privítala. Oblečené mala iba džínsy a pulóver, takže poskakovala z nohy na nohu a ruky si vsunula pod pazuchy, aby sa zahriala, kým Krum platil šoférovi. Objavili sa dve športové tašky a v tesnom závese za nimi aj samotný Viktor.

„Har-mi-vona!“ zvolal a roztvoril obe ruky v rozjarenom uvítaní.

„Viktor!“ zasmiala sa na oplátku a nedočkavo sa mu vrhla do náručia.

Severus so znechutením sledoval, ako ju Krum zodvihol do vzduchu a zatočil sa s ňou. Usúdil, že to bude dlhý večer. Hermiona rýchlo siahla po menšej taške a obaja sa ponáhľali do vábivo teplého vnútra kaviarne. Severus ustúpil do prítmia neďalekej brány a skôr, než sa vydal za nimi, zrušil splývacie zaklínadlo.

Hermione a Krumovi sa podarilo schovať tašky za jednu zo stoličiek, aby čo najmenej prekážali.

„Vyzeráš nádherne,“ povedal Hermione, keď sa Severus blížil.

Hermiona mierne očervenela, no bola zjavne potešená. Severus sa zamračil.

„Profesor Snape!“ Hermiona vyskočila zo stoličky, na ktorú si práve sadla, a jej rumenec sa dokonca prehĺbil. Krum si práve vyzliekal kabát, a keď sa otočil, neobjavil sa mu na tvári ani najmenší náznak prekvapenia. „Viktor, pamätáš sa na profesora Snapa, však?“

„Prafdaže,“ odvetil Krum pokojne a vystrel ruku. „Je mi potešením znovu vás vidiet, pán profesor.“

Snape potriasol natiahnutou rukou a zdvorilo kývol hlavou. „Grangerová,“ podotkol chladne na pozdrav. Venovala mu napätý, rozpačitý úsmev.

„Vy si sadnite,“ navrhla. Od nervozity hovorila trochu prirýchlo. „Prinesiem kávu. Akú si dáte?“

„Ja si dám kapučíno. Dovol, aby som to zaplatil,“ odvetil Krum.

„Nie, to nie je potrebné...ehm, a vy, pán profesor?“

„Dvojité espresso, ďakujem.“

Tým si vyslúžil náznak úprimnejšieho úsmevu. „Naozaj?“ spýtala sa. Panovačne zdvihol jedno obočie a vlasy si zasunul za ucho. „To som si mohla tipnúť,“ poznamenala ponad plece, keď sa poberala k pultu.

Severus obrátil svoju pozornosť na Kruma. Mal na sebe draho vyzerajúce muklovské oblečenie s logom známej módnej značky. Pod kabátom sa ukrýval kašmírový sveter a pod ním košeľa s rozopnutým golierom. Severus si na rozdiel od neho ponechal svoj krátky vlnený kabát aj napriek teplu v kaviarni. Ochranné vrstvy tmavej vlny fungovali rovnako ako jeho učiteľský habit a poskytovali mu upokojujúce zdanie autority.

„Som prekvapený, že vás vidím, pán profesor. Neuvedomil som si, že vy ste tou osobou, s ktorou Hermiona“ – mierne skomolil výslovnosť – „chcela, aby som sa stretol.“

Severus nemal chuť na nezáväznú konverzáciu s Krumom. Skôr než odvetil, vrhol na Hermionu, ktorá práve zadávala ich objednávku, nahnevaný pohľad. „Iste,“ odvetil vyhýbavo. Potlačil niekoľko hrubých reakcií, ktoré mu prišli na myseľ a pátral po niečom zdvorilejšom. „Čo vás privádza do Anglicka v tomto ročnom období?“

Kútik Krumových úst zvlnil úškrn plný očakávania. „Nuž,“ odvetil sprisahaneckým tónom, „hlavne som chcel využit príležitost, aby som sa stretol s Hermionou. Tiež sa mi poštastilo dohodnút zopár stretnutí s metlobalovými manažérmi, takže mi uhradia cestovné výdafky.“

Na Severusovej tvári sa neobjavila ani stopa po prudkom prívale žiarlivosti, ktorý pocítil. „Iste,“ odvetil znovu rovnakým tónom ako zvyčajne. Pochopiteľne. Hermiona a Krum sa mohli oficiálne rozísť, ale podľa jej opisu udalostí došlo k samotnému telesnému zblíženiu až po tom okamihu. Nebolo žiadnym prekvapením, že Krum považoval pozvanie prenocovať v ich dome za pokračovanie takýchto aktivít.

Počas nasledujúcej minúty či dvoch obaja mlčali.

„Hermiona musí mat o vás vysokú mienku,“ podotkol Krum, aby preručil ticho. „Dórazne trvala na tom, aby sme sa stretli.“

Severusovi nedalo, aby nepremýšľal, či jej mienka o ňom zostala rovnako vysoká ako pred Slughornovým večierkom. „Toto stretnutie bol môj nápad.“ Dôraz, s akým tú vetu vyslovil, naznačil, že Hermionin názor bol nepodstatný. Krum sa zatváril zarazene, no akákoľvek odpoveď bola prerušená jej príchodom.

„Espresso, kapučíno, horúca čokoláda,“ odrapkala, keď každý nápoj preložila z tácky na stôl. Tú položila vedľa na okenný parapet, usadila sa a zvedavo pozorovala Severusa.

Ruka s malou šáločkou sa mu zastavila na polceste k ústam a strelil po nej spýtavým pohľadom.

„Nesladíte?“ spýtala sa so šibalskými iskričkami v očiach, ktoré kontrastovali s nevinným tónom jej hlasu.

Počkal, dokiaľ nezodvihla hrnček k perám, než sa mu uráčilo odvetiť: „Myslím, Grangerová, že uznáte, že som už dosť sladký.“ Vyprsknutie od smiechu mu bolo dostatočnou odpoveďou a v hĺbke žalúdka ucítil kratučký záchvev šťastia. Napriek tomu sa okamžite ozval jeho zmysel pre povinnosť. Zmyslom tohto stretnutia nie je rozosmievať Hermionu, pripomenul si prísne. Vypil kávu na jeden dúšok, položil šálku späť na tanierik a obrátil sa ku Krumovi. Využil, že stôl bol zakrytý obrusom, nenápadne si vsunul prútik do dlane a neverbálne zoslal Muffiato. Až potom prehovoril.

„Čo viete o súčasnej politickej situácii?“ opýtal sa.

Skôr než Krum odvetil, zadíval sa na Hermionu, a tá okamžite zvážnela. „Viac, než si viete predstavit.“ Pokrčil plecami. „Karkaroff mi toho povedal dost o predošlej vojne, tiež som bol v Rokforte, ked riaditel oznámil návrat Toho-Čo-Ho-Netreba-Menovat. Od tej doby som v obraze, pokial ide o bežné udalosti a Hermiona mi toho tiež vela porozprávala. Dopočul som sa o Fénixovom ráde.“ Na chvíľu sa odmlčal a zvraštil husté obočie dokopy. „Prečo sa pýtate?“

Severus venoval mladému mužovi pred sebou dlhý pohľad, než odvetil: „Ste si vedomý, že Karkaroff bol počas prvej vojny smrťožrútom?“

„Áno.“

„Aj ja som ním bol.“

Krum vyzeral ostražito, keď sa rozhovor zvrtol, no informácia ho neprekvapila. „Áno,“ odvetil opäť.

„Stále ním som,“ pokračoval Severus. Táto skutočnosť Kruma šokovala. Oči sa mu mierne rozšírili a vrhol rýchly pohľad na Hermionu. „No som tiež členom Fénixovho rádu. Pôsobím ako dvojitý agent.“ Zdvihol prst, keď videl, že Krum otvoril ústa, aby mu položil otázku. „Hovorím vám to preto, že nedávno obaja moji páni prejavili o vás istý záujem.“ – Krumove ústa sa zavreli s počuteľným cvaknutím – „Nemyslím si však, že by ste boli v bezprostrednom ohrození. Temný pán sa snaží získať kontakty vo východnej Európe a padlo aj vaše meno. Počas Trojčarodejníckeho turnaja ste urobili kladný dojem na niekoľko detí z rodín smrťožrútov. Jedinou škvrnou na vašej povesti je, že ste celkom verejne flirtovali s muklorodenou čarodejnicou. Pokiaľ však ide o Temného pána, myslí si, že tá aférka nemala dlhé trvanie.“

Ako Severus rozprával, Krumove líca znepokojivo potemneli a obe ruky zovrel do pästí. „Ja sa nikdy nestanem smrtožrútom!“ vyhŕkol, hnev zosilnil jeho prízvuk. „Móžete odkázat Temnému pánovi, že jeho metódy považujem za ohafné a protimuklovskú propagandu jeho stúpencov za odpornú!“

Hermiona natiahla ruku, položila ju na Viktorovo stehno a jemne ho stisla. Povzbudivo sa naňho usmiala, čo ho trochu upokojilo. Pri pohľade na obdiv, s ktorým reagovala na mladíkove poznámky, sa Severusovi zovrel žalúdok.

„Nič také neurobím,“ zavrčal. „Temnému pánovi poviem, že ste boli polichotený, že ste pritiahli jeho pozornosť, že ste obdivovateľom jeho politických názorov a hoci vás zmluvne viažu záväzky k metlobalovému tímu Bulharska a nemôžete sa slobodne pohybovať, ako by ste chceli, dúfate, že budete priebežne informovaný o udalostiach. Poviem mu, že mu s radosťou poskytnete akúkoľvek pomoc. Okrem toho od vás očakávam, že venujete slušnú sumu na protimuklovské záležitosti.“

Krumovi zašklbalo svalmi na sánke a nahnevane sa naklonil dopredu. „Nepočúvali ste ma, pán profesor. Mójho starého otca zabil Grindelwald – a viete prečo? Lebo sa oženil s muklorodenou čarodejnicou! Preto! Život jej zachránilo hnutie odporu, ktoré ju tajne vyviezlo z krajiny. Tí ludia sú pre mňa hrdinami. Nikdy, nikdy by som sa nepridal ku skupine, akou sú smrtožrúti!“

„Ty hlúpe chlapčisko,“ zasyčal Severus. „Nežiadam ťa, aby si sa pridal k smrťožrútom.“

Hermionin pohľad preskakoval z jedného muža na druhého. Rozhovor sa neuberal dobrým smerom a jej znepokojenie sa prejavilo v meravom držaní vrchnej časti tela. „Viktor,“ zamrmlala, ruka jej stále spočívala na jeho stehne, „vypočuj ho.“

„Tak o čo ma žiadate, pán profesor?“ Tón jeho hlasu aj výraz tváre boli agresívne. Veľkú dlaň položil na oveľa menšiu Hermioninu ruku a preplietol si s ňou prsty.

Severus sa zhlboka nadýchol a vydýchol nosom. „Je takmer isté, že niekedy počas nasledujúceho roka sa Ministerstvo mágie dostane pod kontrolu Temného pána. Ak k tomu dôjde, môžeme očakávať presadenie brutálnych protimuklovských zákonov.“ Odmlčal sa. Krum sa naňho uprene díval, čierne obočie mal zvraštené dokopy. Ešte mu to nedošlo. „Niektorí britskí muklorodení čarodejníci budú možno potrebovať únikovú cestu,“ pokračoval Severus tónom človeka, ktorý vysvetľuje niečo idiotovi. „Najlepšie by bolo, keby sa mohli obrátiť na čarodejníka s vplyvnými známosťami, ktorý môže cestovať po celej Európe bez toho, aby vzbudil podozrenie.“

Konečne mu to docvaklo. Keď sa Krumova tvár rozjasnila, Hermiona sa naňho žiarivo usmiala a chytila mu ruku oboma dlaňami. Severus si odrazu odtlačil stoličku a vstal. „Idem si ešte po kávu,“ poznamenal smerom k úzkej medzere, ktorá oddeľovala jeho spoločníkov. Kým čakal v rade na objednávku, letmo sa obzrel k ich stolu a videl, ako Hermiona zasunula Krumovi prameň vlasov za ucho. Keďže sa pohyboval mimo dosahu umlčiavacieho kúzla, nemohol počuť, čo hovoria, no bol dostatočne blízko, aby porozumel reči ich tiel. Fyzická príťažlivosť, ktorá bola zjavná od samotného počiatku, sa vystupňovala, keď sa Hermiona naklonila a pobozkala ho na líce.

Účinok toho bozku sa u Severusa prejavil ako skutočný úder. Na okamih sa mu svet naokolo rozostrel pred očami. Severus Snape nebol vo svojej podstate poverčivým človekom, ale v tej chvíli zažil neodvratnú predtuchu vlastnej smrti. Život sa mu pospiatky odvíjal pred očami. Prečo si už predtým nevšimol ich podobnosť? Dve muklorodené čarodejnice, chrabromilčanky, obidve premiantky ročníka. A obe, čert aby to vzal, až priveľmi spriatelené s Potterom. Obe horeli dychtivosťou urobiť správnu vec, obe príliš ochotne skákali na obranu druhých. Obidve ženy si vybrali niekoho iného, nie jeho. Áno, až na to, že tentoraz to bolo naopak. Hermiona ho spočiatku vnímala ako smrťožrúta, najskôr sa ho bála. Potom prišlo obdobie, keď jeho správanie k nej bolo výhradne praktické – učil ju veci, ktoré sa nemohla nikde inde naučiť. Neskôr sa dozvedel, že mala krátkodobý sexuálny vzťah s iným mužom. Nasledoval bozk, ktorý nebol skutočným bozkom. A teraz sleduje jej milenca zmietaný žiarlivosťou. Čo má robiť? Severus sa vrátil k udalostiam zo svojich školských čias a znovu si ich vyložil vzhľadom na súčasnosť: priateľstvo, hádka, vražda, túžba z diaľky. V tomto poradí. Bolo strašné, ako to všetko do seba zapadlo.

„Hej, pane, ste v poriadku?“ Baristov hlas priviedol Severusa späť do reality. Výraz jeho tváre napovedal, že to nebola prvá otázka, ktorú mu položil. „Tak ešte raz dobrý deň, keď ste opäť medzi živými. Môžem vám pripraviť kávu?“

„Dvojité espresso.“ Severus vytiahol z vrecka džínsov hrsť muklovských mincí a odpočítal presnú čiastku. Odvážil sa znovu pozrieť na Hermionu a Kruma. Boli zahľadení jeden do druhého. Hermiona mala ústa blízko Krumovho ucha a niečo mu veľmi rýchlo hovorila. Ten sa mierne červenal a podarilo sa mu vyzerať zároveň vznešene i skromne. Severus pocítil voči mladíkovi príval hnevu.

„Jedno dvojité espresso, pane. Dobrú chuť.“ Baristov hlas ho opäť vtiahol do reality. Mal isté poslanie a jeho city s tým nemali takmer nič spoločné. Zdvihol šálku z pultu a s určitou hrdosťou si všimol, že sa mu ruka vôbec nechvela. Pobral sa späť k stolu.

Keď prešiel cez hranicu umlčiavacieho kúzla, Hermiona ho privítala láskavým úsmevom. Severus sa na ňu pokojne zadíval. Krátka prechádzka úplne postačila, aby aktivoval svoje celoživotné mentálne návyky a emócie dostal zase pod prísnu kontrolu.

„Pán profesor,“ ozval sa Krum trochu okázalo. „Chcem sa vám ospravedlnit za moje predošlé slová. Bol som mimo.“

„Každý človek dospeje k dôvtipu svojím vlastným tempom,“ pohŕdavo sa usmial na mladíka.

Vtedy sa ozvala Hermiona a plynule prerušila Krumovu nevľúdnu odpoveď. „Začali sme riešiť niektoré detaily...“

„Nechcem vedieť o žiadnych detailoch.“ Nesúhlasne povytiahol obočie. „Stačí mi vedieť, ako sa s vami skontaktujem,“ – to adresoval Krumovi – „ak to bude potrebné.“

„Ale, prečo to nechcete vediet?“

„Lebo,“ doplnila Hermiona, ktorá bola o svetelné roky popredu než jej spoločník, „čím menej vie, tým je plán bezpečnejší.“

„Ach,“ Krum nakrčil obočie a pomaly prešiel pohľadom zo Severusa na Hermionu a späť. „Spomínali ste, že ste dvojitým agentom.“ Bolo to skôr tvrdenie než otázka, no Severus prikývnutím potvrdil jeho pravdivosť. „Ako máme vediet, komu ste verný?“

Hermiona razom otvorila ústa, aby povstala na Severusovu obranu, no ten ju prerušil zdvihnutou rukou.

„Do toho vás nič, Krum.“ Viktor vyzeral spurne, znovu mu zašklbalo svalom na sánke. „No poviem vám toto: bez ohľadu na moju konečnú lojálnosť nemám pochopenie pre predsudky týkajúce sa pôvodu čarodejníkov.“

Severus mohol povedať, že jeho odpoveď Kruma ani zďaleka neupokojila, ale Hermiona mu chlácholivo položila ruku na stehno a on zrejme prehltol akúkoľvek poznámku, ktorú zamýšľal vysloviť.

„Ako sa pán profesor môže s tebou spojiť?“ vyzvala ho vľúdne.

„Fšetku poštu posielanú Viktorovi Krumovi triedi skupina sekretárok.“ Krumov hlas znel zdráhavo, že opustili tému Snapovej lojality. „Čítajú fšetky listy od fanúšikov a preverujú, či na nich nie sú kliatby. Ak fšak pošlete sovu Torvikovi Murkovi, dostane sa priamo ku mne.“

„Dobre,“ Severus vystrel ruku dlaňou nahor. „Pár vašich vlasov, Krum,“ požiadal.

Krum sa ihneď naježil, no Hermiona okamžite konala, natiahla sa a rýchlo mu vyšklbla tri vlasy.

„Nech sa páči, pán profesor,“ riekla, keď mu ich položila na dlaň.

„Dobre,“ povedal znovu. Zodvihol šálku a kávu vypil na jeden dúšok. Z vrecka vytiahol pár kožených rukavíc a vstal. „Grangerová, Krum,“ kývol každému z nich. „Dobrú noc.“

„Dobrú noc, pán profesor.“ Odišiel bez toho, aby sa obzrel.

Avšak len čo vyšiel z kaviarne, prikrčil sa v susednej bráne a zoslal na seba splývacie zaklínadlo. Potom pristúpil späť k oknu kaviarne a prezrel si pár, ktorý práve opustil. Zvyčajný špiónsky postup, uistil sám seba, keď s istotou vopchal Krumove vlasy do malej sklenenej fľaštičky a opatrne si ju vložil do vnútorného vrecka. Hermiona mala obe ruky na Krumovom predlaktí a vzrušene mu niečo vykladala. V jednej chvíli ukázala ponad plece a o pár minút sa začali obliekať.

Keď prešli cez dvere, ich rozhovor bol hneď počuteľný.

„Ale čo moje tašky?“

„Ále, s tými nebude problém. Hneď ako dorazíme do divadla, umiestnim na ne slabé kúzlo neviditeľnosti a môžeme ich nechať v šatni.“

„Nemóžem uverit, že pójdeme do opery!“

„Neprekáža ti to?“

„Vóbec nie, naopak, mám radost.“

Hermiona sa zavesila do Kruma a usmiala sa naňho. „Tak potom tadiaľto. Kúsok odtiaľto je skvelá talianska reštika, môžeme si dať pred predstavením rýchlu večeru.“

Severus ich proti svojmu najlepšiemu presvedčeniu nasledoval. Reštaurácia bola priamo za rohom. Bola malá a veľmi preplnená, ale hlavný čašník ich uistil, že sa nejaký stôl čoskoro uvoľní a nechal ich čakať vonku v teple plynovej ohrievacej lampy. Hneď ako si Severus všimol, aká je tá reštaurácia malá, chystal sa na odchod, no keď videl, že dvojica pristúpila k ohrievacej lampe a šúchala si ruky, podišiel bližšie.

„Har-mi-vona,“ ozval sa Krum, príliš zdôrazňujúc slabiky. „Mám tu niečo pre teba.“ Kým rozprával, vybral z vrecka maličkú škatuľku.

Pri pohľade na ňu sa Hermione rozšírili oči a Severus pocítil miernu nevoľnosť. Hádam len nie?

„Čo je to?“ Hermionin hlas znel trochu zdráhavo.

„Len taká drobnost, na ktorej istý čas pracujem. Chcel by som ti ju dat, lebo ty si mi vnukla prvotný nápad.“ Hermiona vyzerala zaujato. „Pamätáš sa, ked si prišla na náfštevu do Bulharska?“

„Pravdaže!“

„Nuž, pokiaľ sa pamätám, tvoji rodičia sa trochu strachovali. Prevažne preto, že si bola ešte primladá, aby si používala mágiu mimo školy. To ma donútilo zamysliet sa. Chcel som vytvorit niečo, čo by sa dalo použit úplne bez mágie – u detí alebo aj niekoho bez prútika.“

Natiahol ruku so škatuľkou smerom k nej. „No tak, otvor ju.“

Hermiona mu vzala škatuľku z ruky. Tá sa z ľahkým cvaknutím otvorila. Trochu zmätene sa zadívala na jej obsah, zvedavo pozrela na Kruma. Povzbudivo sa na ňu usmial, a tak siahla dnu a vytiahla plochý strieborný gombík približne s dvojcentimetrovým priemerom.

„Čo je to?“

„Je to súkromné, hlasom sa aktivujúce prenášadlo.“

„Aktivujúce sa mojím hlasom?“

„Ešte nie, najskór ho musíš nastavit. Hned ako bude nastavené, vybrané slovné spojenie ta prenesie domov bez ohladu na vzdialenost, či akékolvek možné protipremiestnovacie kúzla.“ Vzal jej prenášadlo z ruky a otočil ho nabok. „Vlož si ho do úst hladkou stranou k vnútornej strane líca a tou vystupujúcou častou...“

„Uškom.“

„...uškom medzi zuby.“ Pomohol jej ho vsunúť do úst, palcom jej zľahka prešiel po línii sánky a dva prsty strčil dovnútra. „Teraz niečo povedz – ale bud opatrná! Vyber si slovné spojenie, ktoré nevyriekneš náhodou.“

Hermiona si nad tým chvíľu lámala hlavu, potom sa s gombíkom v ústach zaškerila. „Všade dobre, doma najlepšie,“ odrapkala. Krum vážne prikývol. Očividne nepoznal Čarodejníka z krajiny Oz. Hermiona vypľula prenášadlo do dlane a zvedavo sa naň zadívala.

„Je navrhnuté tak, aby sa dalo fšit do vnútra odevu vedla kože. Takže ho nemusíš hladat, pamätat si, či ho máš so sebou, alebo sa bát, že sa ho dotkneš. Stačí, ked vyslovíš heslo a bezpečne ta prenesie domov.“

„Viktor! To je geniálne! Muselo to zabrať strašne veľa času!“

Krum skromne pokrčil plecami. „Nejaký čas áno. A je aj viacnásobne použitelné. Je ho možné nespočetnekrát resetovat celkom bez mágie, takže ho móže použit hociktoré dieta. Toto je navrhnuté tak, aby osobu premiestnilo fždy domov, ale vytvoril som aj dalšie, ktoré móžu preniesť ludí na rózne miesta.“

„Páni! Kiež by sme mali niečo podobné na konci školského roka, keď nás napadli na ministerstve... Vieš, Viktor, toto by mohlo mať kľúčový význam v našich plánoch – koľko ľudí vie o tomto projekte?“

Krumova odpoveď bola prerušená odchodom malej skupinky ľudí z reštaurácie a opätovným objavením sa hlavného čašníka. „Poďte ďalej, váš stôl je pripravený.“

Hermiona sa poďakovala mužovi, keď vstúpila dovnútra, prenášadlo držala pevne v ruke. Severus zostal vonku sám, mal ťažké srdce a hlava sa mu točila z myšlienok, ktoré mu v nej vírili. Zatočil sa na mieste a odmiestnil sa preč.

 

 

Pozn. prekl.: Veta v taliančine má približne takýto význam: Niekoľko študentov už opustilo klubovňu a teraz čakajú vo vašom kabinete pripravení na odchod.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 16. Víťazný Viktor Od: Julie - 14.07. 2015
Hermiona je řádná puberťačka a Severus v tom tedy lítá :).
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 22.07. 2015
V tomto vzťahu očividne ťahá sa kratší koniec Viktor, no pokiaľ si to vysvetlia a on to prijme, nemal by vzniknúť problém. A Severus je v tom až po uši.

Re: 16. Víťazný Viktor Od: mami - 20.07. 2014
Severus sa nám prebúdza a to čo zisťuje sa mu vobec nepáči.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 05.08. 2014
Ja sa mu vôbec nečudujem. Toto asi nemal v pláne. Ale ako sa hovorí, srdcu človek nerozkáže. Ďakujem za komentík.

Re: 16. Víťazný Viktor Od: denice - 13.05. 2014
Chudák Severus v tom pěkně lítá. A moc to nevylepšil, když si uvědomil, že se historie prakticky opakuje - jeho milovaná se pěkně v teple baví s (docela sympatickým) mladíkem - a on smutně stojí venku na mraze a s bolavým srdcem přihlíží. Jsem ráda, že se tentokrát spletl a všechno bude jinak. I když ta žárlivost mu moc sluší.
Díky.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 30.05. 2014
Áno, v oboch prípadoch sa dá nájsť veľa paralel. Severus sa s tým bude musieť nejako popasovať. Povzniesť sa nad celú záležitosť s Krumom, inak bude trpieť. Otázne je, či to dokáže. Inak mne sa tiež páči, keď žiarli, takže ja by som ho kľudne nechala trpieť ďalej:-) Vďaka, denice.

Re: 16. Víťazný Viktor Od: teriisek - 09.05. 2014
Severus pěkně žárlí, ještě že je tak zdatný ve skrývání, jinak by ten rozhovor asi neprobíhal zdaleka tak dobře, spíš by se zvrhl v pořádnou hádku. Zajímalo by mě, co vlastně chce Hermiona, zatím to vypadá, že proti Viktorově pozornosti nic moc nemá... na druhou stranu ten polibek pod jmelím... hm hm, jsem hodně zvědavá, jak tohle bude pokračovat! Díky za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 09.05. 2014
Áno, Severus sa vie mimoriadne dobre ovládať a maskovať svoje pocity. Ale všímavé oko dokáže aj tak postrehnúť určité signály. Pokiaľ ide o Hermionine pocity, budú opísané na začiatku nasledujúcej kapitoly. Veľká vďaka za odozvu, teriisku. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: scully - 09.05. 2014
Pěkná kapitolka. Severus v sobě špiona opravdu nezapře a asi se mu jeho sledovací výsledky moc nelíbily. On už v tom dost lítá,zatímco Hermiona ho zatím bere jako přítele. Viktor se mě v této povídce zatím moc líbí,uvidíme jak se bude projevovat dále. To jeho přenašedlo je geniální nápad.Severus mě překvapil,že hned řekl Krumovi o své roli dvojitého agenta ve válce. Musí mít k Hermioně naprostou důvěru. Rozesmálo že jeho konstatování ,že je sladký dost. S tím plně souhlasím. Moc děkuji za překlad
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 09.05. 2014
Hermiona je do Severusa zabuchnutá. Hovorilo sa o tom v predchádzajúcej kapitole, keď premýšľala nad tým, že vie rozoznať príznaky, keďže sa už v minulosti nadchýnala dostatočným počtom učiteľov. Lenže je to jej učiteľ, ktorý si od nej udržiava odstup, takže sa aj ona musí krotiť. Hoci pod imelom sa nechala uniesť. Severus bol k Viktorovi dosť otvorený, určite musí Hermione dôverovať. Síce priamo nepovedal, na čej strane stojí, ale vyjadril svoj postoj k predsudkom týkajúcich sa pôvodu čarodejníkov. Ďakujem za odozvu, scully. Budem sa tešiť nabudúce:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: tiberia - 09.05. 2014
Docela mě překvapilo to vyjednávání v kavárně mezi Viktorem a Severusem. Hned na úvod na sebe prozradit, že je dvojitý špion? Předpokládám, že je to spíš důvěra v Hermionu, než ve Viktora... ale stejně docela riskoval. Vážně se těším na pokračování, díky za další kapitolu, solace!
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 09.05. 2014
Áno, tiež ma to prekvapilo. Hrozí tam veľké riziko prezradenia. No tiež si neviem celkom predstaviť, ako by Viktora presvedčil na spoluprácu s rádom, keby mu nič nepovedal. Takže, rovnako ako tebe, mi z toho vychádza, že musí Hermione veľmi dôverovať, a že tá urobí všetko pre to, aby sa tá informácia nedostala ďalej. Ďakujem za komentík, tiberie. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: marci - 09.05. 2014
parádní kapitolka. ten Viktorův "projekt" je geniální. Občas si říkám, na co kouzelníci z Fénixova řádu používali mozky?? něco takového bych také chtěla :) Severus rozkošně žárlil, no však měl proč. Trochu moc přítulní byli ti dva puber´táci, na to, že spolu nechodí... Ale nahlédnout pod Severusovu špiónskou roušku se mi líbilo. Moc pěkné čtení, díky moc za krásný překlad, solace :)
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 09.05. 2014
Nie všetci kúzelníci sú rovnako talentovaní, niektorí mozog používajú len v stave núdze;-) Puberťáci síce spolu nechodia (oficiálne), avšak spolu spia. Teda aspoň pred rokom a pol v Bulharsku tomu tak bolo. Takže keď spolu tak dobre vychádzajú, možno sa nebudú brániť repete. A Severus má z toho zjavne hlavu v smútku. Uvidíme, či na to nejakým spôsobom zareaguje. Som rada, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za odozvu, marci:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: jerry - 08.05. 2014
Vdaka za preklad.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 09.05. 2014
S radosťou:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: Lupina - 08.05. 2014
Severus je v tom až po uši! Chúďa nebohé. Nápad využít Viktora jako spojku pro případ potřeby je skvělý. Mám však strach, co se Severusovi stane, pokud se to Pán zla dozví. Co když si v mysli Viktora přečte, že to Severus stojí za tím plánem. Bude to strašně nebezpečné. Sice může tvrdit, že to Brumbál mu to přikázal, ale pak bude problém, že to nepřiznal Voldemortovi. Budu jen doufat, že autorka nechá Viktora v bezpečí a tím i Severuse. Jinak skvěle vymyšlený plán. Trochu mi to připomíná záchranu židovských dětí odvozem do Anglie. Severus je skoro jako Winton. Zachránil spoustu životů, ale nikdo o tom nevěděl.
Jinak už začíná pomalu přituhovat. Půlka šestého ročníku, víme co bude na konci. Bojim, bojím.
Díky moc za skvělý překlad, moc jsem si kapitolu užila, solace :-)
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Tiež mi ho bolo, chudáka, ľúto. Naštastie uňho prevláda rozum nad citom a dokáže sa skvele ovládať; i keď trpí viac, než by musel. Pokiaľ ide o plán s Viktorom, tiež som sa obávala toho istého. Ak by sa dostal do rúk Voldemorta - neviem, neviem... Takže budeme dúfať, že Temný pán nebude trvať na osobnom stretnutí a bude mu stačiť, keď bude s Krumom v kontakte cez prostredníka. A s tým prituhovaním máš pravdu, koniec ročníka tu bude čo nevidieť - zostáva 9 kapitol - a stále sa držíme kánonu. Veľmi pekne ti ďakujem za komentár, Lupino:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: Zuzana - 08.05. 2014
Ja žiarlim na Kruma takmer ako Severus. Hnevá ma, že je taký milý. Je mi ľúto Severusa a strašne dúfam, že ho tá Hermionina prítulnosť ku Krumovi neodradí. Alebo ak aj odradí, tak, že ho Hermiona čoskoro presvedčí, že Krum je len kamarát. To prenášadlo je geniálne, ale bude ho asi musieť zakaždým keď sa prezlečie prešívať...
Ďakujem za preklad.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Je ľahké neznášať niekoho, keď je vykreslený ako naničhodník, však? Poznáme to z mnohých ff, kde majú postavy prehnane negatívne charaktery, aby s nimi čitatelia ani náhodou nesúcitili. Avšak v tejto poviedke to tak nebude. Takže sa priprav, že Viktor bude aj naďalej milý a nielen on. Je to dlhá poviedka-trilógia a zatiaľ sme iba v jej prvej (najkratšej) tretine. Severus a Hermiona sa nemôžu dať dokopy už teraz, o čom by bol potom zvyšok?;-) Kto si prenášadlo nechce všívať do podšívky kabáta, môže ho nosiť vo vrecku, prípadne tých prenášadiel treba mať viac. Vďaka za komentík, Zuzka:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: Eily - 08.05. 2014
No, jestli Hermiona bere Viktora jen jako kamaráda, tak jsou ty fyzické projevy trochu nemístné, ne? Ho chudáka zmate, když se k němu bude tak mít.
Chudákem Severusem to teda cloumá. Ale přes to všechno si ty dva ještě nedokážu představit pohromadě.
Díky za další kapitolu, solace. Opravdu z ní tentokrát vyšel vítězně Viktor.
P.S. Severusovo jednání s ním mi přišlo nanejvýš nevhodné. Prakticky mu sdělit, co se od něj čeká výměnou za minimum informací a žádnou záminku k důvěře kromě slova Hermiony. Hm, to by tedy pro mě lákavá nabídka nebyla.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Veď vieš, ako to medzi Hermionou a Viktorom funguje. Rozišli sa a až potom sa spolu vyspali. Isté je, že si rozumejú a za iných okolností (keby Viktor nebol medzinárodne známou metlobalovou hviezdou a pochádzal z iných pomerov), by im to mohlo fungovať. Okrem toho je Hermiona ešte príliš mladá na záväzný vzťah s hocikým. Keďže sa dlho nevideli, je logické, že sa k sebe majú. No, veď uvidíš, kam sa to posunie v nasledujúcej kapitole.
Mňa skôr pri Severusovi prekvapilo to, že Krumovi hneď vyzvonil, že je dvojitým agentom a v podstate aj to, na čej strane stojí. Ale ak sa nad tým celým zamyslíš, ako by malo prebiehať ideálne nahováranie na spoluprácu s rádom? Myslím, že Severus sa tu dosť spolieha na Hermionin vplyv. Veď nakoniec je členkou rádu, takže to presviedčanie a dolaďovanie detailov padlo na jej plecia. Možno aj preto, že v tom bude rozhodne úspešnejšia ako on. Vďaka za odozvu, Eily:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: TaraFaith - 08.05. 2014
Tak Severus je v tom až po uši. Tohle muselo být extra těžké, sedět s nimi u jednoho stolu a sledovat, jak si jsou blízcí. Viktora mám moc ráda, tak doufám, že zůstane na straně dobra. Jsem moc zvědavá, jak bude tahle povídka pokračovat. Moc díky za překlad.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Dá sa povedať, že Severus je v tom až po uši, no uvedomuje si, že sa s tým musí vysporiadať sám vo svojom vnútri. Inak to v súčastnosti ani nejde riešiť. Je pod veľkým tlakom, mračná nad čarodejníckou Britániou sa zaťahujú. Čo sa týka Viktora, myslím, že budeš spokojná. Veď nakoniec svoj postoj k Voldemortovi a smrťožrútom jasne deklaroval aj v dnešnej kapitole. Veľmi pekne ti ďakujem za komentár, Taro:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: arkama - 08.05. 2014
Žiarlivý Severus je na zožratie!  Aj mi ho je ľúto, pretože takto, ako to autorka vymyslela, ho asi pekne vytrápi. Hermiona má  teraz plnú hlavu toho, že Ron ju nechce, má tam Viktora, čo by sa obzerala po starom netopierovi. Baví ma, ako je Hermi napísaná tak akosi pubertálne reálne :)
Milujem rozprávacie zrkadlá.  Malo síce menší vstup, ale odkedy som úplne prepadla Harryho zrkadlu v Red Hills (mala by si to už prečítať) , vždy poteší, ak to autor použije. Včera som konečne vybrala posledné meno pre 6teho chalana, večer mi to došlo, keď ho toľko Severus popil. 6ty kus sa volá na počesť Severusovej lásky ku káve v 16.kapitole Fénixa "Espresso". :D dohodnuté, chýbalo mi posledné meno na E.
Ďalej by som určite chcela vyzdvihnúť, že Severus nie je šmirák, ale špióón :D len aby sa to náhodou neplietlo. (ja osobne by som za nimi behla ešte k stolu v reštike...no nič) Teším sa ďalej a hlavne ma zaujíma, ako a či zahrnú Viktora do ďalšieho špiónstva a boja proti Voldemortovi. Zatiaľ sú tu navodené celkom (pre mňa) originálne zápletky. Dík solace.
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Môžem ti dať za pravdu, autorka ho vytrápi riadne. No keďže sú teraz uňho v popredí iné záujmy, má sa čím zamestnať. Hermiona má z toho všetkého v hlave riadny zmätok, ale zvláda to celkom s nadhľadom. Páči sa mi, že z toho neupadá do depresií a zdĺhavých filozofických monológov a rieši to podobne, ako väčšina dievčat v jej veku.
K Red Hills som sa ešte nedostala. Nedávno som už bola v pokušení, ale nakoniec som namiesto čítania išla prekladať. To je tá moja večná dilema:-) Teším sa, že si našla vo Fénixovi inšpiráciu pri výbere mena. Musím skonštatovať, že sa skvele hodí - myslím farbou.
Jasné, že Severus nie je šmírák. Celé to špehovanie malo úplne logické zdôvodnenie. Musel si overiť, že sa Krumovi dá dôverovať:-) Vstupovať do preplnených priestorov pod splývacím zaklínadlom je veľké riziko. Jedine ak by sa vznášal, aby doňho nikto nevrazil. A k tvojej zvedavosti pokiaľ ide o Viktora ti odpoviem, až keď znovu prejdem druhú časť trilógie. Už si to presne nepamätám... No isté je, že sa bude objavovať aj v tretej časti, ktorá mapuje udalosti po vojne. Veľmi pekne ďakujem za komentár, arkama:-)

Re: 16. Víťazný Viktor Od: arabeska - 08.05. 2014
Hmm, jsem ráda, že jsem vydržela do půlnoci :)) Severusovo špiónsví se nezapře, tohle špehování mu važně jde, ovšem trvá nekonečně dlouho, než mu dojde, že Hermiona je prostě ta pravá :D
Viktor zabodoval. Taková věcička na přenášení by se mi taky líbila...
Díky za další kapitolu, nemůžu se dočkat příští! :) 
Re: 16. Víťazný Viktor Od: solace - 08.05. 2014
Teší ma, že sa ti kapitola páčila. Severus predviedol dokonalé špiónske umenie. Len neviem, či to bolo v tomto prípade až také osožné. Myslím, že má toho na pleciach dosť aj bez Hermiony. Viktor je šikovný chlapec, to je jasné. Mnohé dievčatá by boli šťastím bez seba, keby o ne prejavil záujem, len naša Hermiona ho stále berie ako kamaráta. Vďaka za odozvu, arabesko:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod