O trolloch a čarodejníckych deťoch
Originál: Of Trolls and Wizard Kids
Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir
Stav: dokončená, súhlas s prekladom
Dĺžka: 80 tisíc slov v dvadsiatich dvoch kapitolách
Prístupnosť: K (pre všetkých)
Žáner: severitus*
18. kapitola
V nedeľu sa Harry zobudil vo svojej izbe v žalároch a obzrel sa vôkol seba. Bol rád, že tu je, bol to veľmi vyčerpávajúci týždeň. A otca videl iba na hodinách.
S večierkou o ôsmej mali veľmi málo času na návštevy alebo hocičo zábavné. Úlohy musel mať hotové pred večerou, keďže po nej musel využiť všetok svoj čas, aby písal trest!
Nik nevedel o drakovi, ale každý sa dozvedel o piatich deckách, ktoré boli chytené po večierke. A všetci vedeli o problémoch, do ktorých sa dostali.
Učitelia neboli solidárni a udeľovali eseje, akoby ich predmet bol jediný, ktorý Harry mal. A Binns ho požiadal o extra úlohu kvôli hodine, ktorú vymeškal! Ešte aj jeho otec... Premenil sa na diabolského netopiera zo žalárov a žiadal od nich, aby si na ďalšiu hodinu vyhľadali vlastnosti tisícky ingrediencií, a nechal ich miešať z pamäti rozosmievajúci sa elixír, ktorý pôsobil ako štekliace kúzlo!
Akoby tu bolo niečo vtipné. A chrabromilčania boli poriadne naštvaní kvôli 40 bodom, ktoré stratili a posunuli ich nižšie v súťaži o školský pohár. Vymýšľali hlúpe vtipy o bábätkách strácajúcich body! A chrabromilskí prefekti... boli ako jed obalený medom. Vedel, že jeho otec a profesorka McGonagallová ich poučovali až kým si nepriali, aby im odpadli uši, a majster elixírov ich nechal pripravovať tie najnechutnejšie ingrediencie. Ale sadistickým spôsobom si užívali dohľad nad hlúpymi prvákmi, ktorých každú noc odprevádzali do postele.
Hermiona, Ron, Neville a Harry museli po večeri väčšinou zostať v klubovni a o pol ôsmej jeden z prefektov povedal: „Je čas uložiť naše bábätká.“
A pomohli im zbaliť si tašky a požiadali ich, aby sa odobrali do izieb. Zvyšok chrabromilčanov si užíval túto šou a zazneli aj komentáre typu: rozkošné bábätká alebo že by mali mať plienky! Harry raz protestoval a prefekt, Percy Weasley, mu na ďalšiu noc priniesol cumeľ! A strčil ho Harrymu do úst predtým, než mu dal odznak.
Jeden vyšiel hore s Hermionou a počkal, kým sa prezlečie do pyžama a pripraví do postele. A dal jej odznak. To nebolo také zlé, ale Percy šiel s Ronom, Harrym a Nevillom a bol na Rona naozaj nepríjemný, jednu noc ho nechal dvakrát si prezliecť spodky! Vyhrážal sa im nosením plienok. Keď boli v posteli, vždy sa ich spýtal, či nechcú prečítať rozprávku. Nezáležalo na tom, ako odpovedali, vždy si sadol a predstieral, že otvára knihu. Rozpovedal im príbeh o zlých chlapcoch, ktorí boli zjedení obrami alebo príšerami, alebo divými zvieratami, pretože boli neposlušní. Až keď im opísal najnechutnejšie detaily, zatiahol im okolo postelí závesy a dal im odznaky. A aby toho nebolo málo, na odznaku bol malý drak! Profesorka McGonagallová mala riadne pokrivený zmysel pre humor.
Našťastie šesť nocí prešlo a Harry a jeho priatelia v sobotu večer vrátili odznaky vedúcej fakulty.
McGonagallová im dala malú prednášku a pripomenula im, že pravidlá sú tu pre ich bezpečnosť. A potom ich nechala ísť. Harrymu bolo dovolené navštíviť otca a aj prespať vo svojej posteli.
Harry sa natiahol ako mačka a pomyslel si, že by na raňajky mohli byť palacinky. Potom mu napadlo, že by bolo zábavné byť mačkou. Pamätal si, že raz jeho bratranec, keď mali šesť alebo sedem, povedal pri stole s raňajkami, že bude opicou. Teta Petúnia na neho zbožňujúco pozrela a spýtala sa, čo to znamená. Dudley odmietol hovoriť, iba vrieskal a snažil sa znieť ako opica. Teta Petúnia bola unesená a povedala, že Dudley môže byť na deň malou opičkou a dala mu banány a pomaranče. A neskôr dostal aj zmrzlinu a lyžičkou ho kŕmila polievkou. Harry vedel, že opice nejedia zmrzlinu, ale nepýtali sa ho na názor. Dudley sa hral na opicu až kým nebol čas ísť do postele. Vtedy prehlásil, že bude zase chlapcom a teta Petúnia priznala, že je rada, pretože svojho malého chlapčeka veľmi miluje. Harry si myslel, že je to vtipné, aj keď musel strážiť opicu a ukladať na miesto všetko, čo zhodila... Čo by na to jeho otec povedal, ak by sa chcel Harry na deň správať ako mačka?
Harry sa zase natiahol a rozhodol sa to zistiť. Zostal v posteli, až kým nepočul zvuky z kuchyne. Jeho otec pripravoval raňajky. Vyšiel von informovať ho, že chce lievance, ale zacítil vôňu ovsenej kaše.
„Kaša!“
„Žiadne mraučanie, dieťa, ovsená kaša sú veľmi zdravé raňajky.“
„Ale chcel som lievance alebo wafle alebo...“ Snape ho prerušil.
„Počas týždňa máš dosť cukru, musím dohliadať, aby si jedol zdravé jedlá aspoň raz týždenne.“
„Ale vyrástol som a mám teraz dobrú váhu, ešte aj madam Pomfreyová to povedala, nepotrebujem ďalšie vykrmovanie.“
„Umy si ruky, raňajky sú pripravené. Môžeš si dať volské oko s toastom, ale až keď si zješ kašu.“
Harry poslúchol, vediac, že by nepomohlo hádať sa s otcom počas raňajok. Boli v ich strede, keď sa spýtal: „Čo budeš dnes robiť?“
„Mám toho veľa na oznámkovanie. Keďže sa blížia VČÚ a MLOKy, po obede sa stretávam s piatakmi a siedmakmi. Začal si sa pripravovať na svoje koncoročné skúšky?“
„Hermiona sa pripravuje už od marca.“
„To som rád, je dobrá študentka, ale pýtal som sa na teba.“
„Dnes sa nechcem učiť, je nedeľa...“
„Očakávam, že budeš mať dobré známky, synak. Tak keď sa nechceš učiť... čo chceš robiť?“
„Chcem... Chcem byť mačka.“
„O čom to rozprávaš, dieťa?“ Snape sa pozrel na kašu. Zjedlo to dieťa niečo, vďaka čomu prišlo k tomuto nápadu?
„Nechcem sa premeniť na mačku, profesorka McGonagallová to dokáže, je to divné, ale chcem predstierať, že som mačka,“ Harry vedel, že to znie detsky. Pripomenie mu otec, že je jedenásť, takmer dvanásťročný? Pozrel sa na zaskočeného muža.
Severus si ho prezrel od hlavy po päty: „Iba predstierať?“
„Mňau.“
Snape bol zarazený, Harry mal tie najdivnejšie nápady.
„Takže budeš mňaukať celý deň?“
„Mňau.“
„A čo robia mačky, aby sa zabavili?“
Harry nad tým veľa nerozmýšľal, bol rád, že sa otec rozhodol hrať s ním. Harry šiel do izby a zobral si prikrývku z postele, potom šiel do obývačky a prehodil ju cez gauč, takže vytvárala majú jaskyňu. Uložil sa na gauč, aby ho to prikrývalo a usmievajúc sa mňaukol.
„Takže moja mačka sa chce celý deň túliť k prikrývkam.“
„Mňau.“
„Bav sa ako sa ti páči, dieťa, budem známkovať až do obeda.“
Harry sa uložil a zavrel oči. Čím sa mačky zabávajú? Pamätal si, že pani Figgová mala veľa mačiek a väčšinou iba ležali na kreslách alebo na slnku. Niektoré iné sa rady hrali na naháňačku a skákali na seba navzájom. Harry otvoril jedno oko a pozrel na otca. Mal pred sebou niekoľko kôpok papiera. Stavil by sa, že by to nevzal dobre, keby Harry skočil na stôl. Čo iné? Boli tam dve mačky, ktoré vždy chceli, aby ich niekto hladkal a otravovali Harryho, kým to nevzdal a neškrabkal im chrbátiky. To by bolo pekné, ako tá noc, keď mu otec masíroval chrbát, až kým nezaspal... Harry zase zatvoril oči a musel zaspať, pretože cítil hlad, keď ich zase otvoril.
„Mňau! Mňau!“
Severus sa pozrel zo svojho miesta na dieťa: „Vidím, že si sa už zobudila, mačka lenivá, je takmer čas obeda. Chcel by si nejaké jedlo pre mačky?“
Harry zavrtel hlavou: „Mňau.“
„Vyberavý... to je všetko, čo mačky môžu jesť. Z jedla ľudí je im zle.“
Harry zavrtel hlavou: „Mňau.“
„Kŕmim dieťa, nie mačku,“ to bola Snapeova chvíľa byť tvrdohlavý. Ale chcel rozprávať so svojím synom a bude to únavné, kým mňauká.
Harry zavrtel hlavou a mňaukol. Zase. A vypúlil na neho šteňacie oči.
„Čo tak šalát z tuniaka?“ povolil Severus.
„Mňau! Mňau!“
„Dobre a trochu slepačej polievky, ale musíš používať lyžicu a vidličku.“
„Mňau,“ súhlasil chlapec.
Harry vedel, že to bolo hlúpe, ale bola to zábava!
Severus obdŕžal pár rodičovských kníh v deň deťoslávenia a časť z nich prečítal . Hádal, že sa Harry správa ako oveľa mladšie dieťa, pretože mu chýbala možnosť vyblázniť sa, keďže mu príbuzní nedovoľovali hrať sa a tiež lebo mu úplne veril a nebál sa toho, že ho nejakým spôsobom zosmiešni alebo inak zraní.
Mačko-dieťa si šťastne zjedlo polievku aj šalát, Severus trval, že by mal vypiť trochu mlieka a akože-zvieratko neprotestovalo.
Keď dojedli, Harry zobral otcov rukáv a potiahol ho mňaukajúc na gauč, kde si k nemu sadol a položil hlavu pod Severusovu ruku.
„Čo robíš mačka-Harry?“
„Mňau, mňau, mňau...“
„Teraz chceš, aby so ťa škrabkal. Nie tak?“
Chlapec s mňauknutím prikývol.
Snape na neho pozrel: „Začínam byť unavený z tohto nezmyslu, dieťa,“ povedal, ale začal ho hladkať. Strčil ruku pod Harryho kabátik pyžama a jemne mu škrabkal chrbát. Chlapec takmer priadol.
„Stále si vo svojom nočnom oblečení, mal by si robiť niečo iné,“ slabo ho plesol na zadok.
„Tak, dieťa, musím ísť na chvíľu do kancelárie, môžeš tu ostať a pokračovať v hre alebo môžeš ísť von s metlou.“
„Ale,“ namietol Harry bez toho, aby sa pohol z otcových kolien, „nie je to zábava byť mačkou, keď som sám.“
„Počul som, že mačky sú rady samy,“ Snape ho pošteklil.
„Nie som ten druh mačky, som tu rád s tebou.“
Ale dnes mám veľa roboty, synak. Nemôžeme zostať na gauči celý deň. Teda... ty môžeš, ak chceš.“
Mačka-Harry trochu trucovala.
„Možno pôjdem von a lietať.“
„Najprv sa obleč.“
„Môžem byť mačka neskôr? Napríklad po večeri?“
„Spíš na fakulte, budú sa tvoji spolužiaci hrať s tebou?“
„Nie, nemyslím si... Ďalší týždeň?“
„Dobre, Harry,“ Severus mu postrapatil vlasy, „zober si helmu.“
Harry opustil izbu oblečený a pripravený lietať. Snape stál pri pracovnom stole.
„Prezrel som tvoju esej o drakoch, Harry.“
Harry zadržal dych. Všimol si jeho otec, že mu pomáhali...?
„Prečo si nakreslil obrázok?“
Harry sa zase opatrne nadýchol: „Je pre Hagrida, obrázok bol v jednej z kníh, ktorú sme používali pri hľadaní.“
„My?“
„Hermiona mi pomáhala s vyhľadávaním a tiež Draco... trochu.“
„Vidím. Tiež som si všimol, že práca bola veľmi dobrá, očakávam, že si od teraz udržíš túto úroveň dôkladnosti v domácich úlohách.“
Severus sa nemusel pozrieť na svojho syna, aby vedel, že sebou trhol.
„Áno, oci.“
„Poobede môžeš zobrať obrázok Hagridovi.“
„Áno, ocko.“
„Vráť sa pred večerou a opatrne s jeho zvieratami.“
~*~
Harry si vzal svoju metlu, helmu a obrázok pre Hagrida von na metlobalový štadión. Ron ho poprosil, či by sa nemohol preletieť ako prvý. Hermiona mala knihu, ktorú si na tribúnach čítala. Harry si sadol za ňu a opýtal sa pár otázok o knihe... Po chvíli vstal.
„Kam ideš? Nepôjdeš lietať?“ Hermiona zavrela knihu.
„Ronovi to ešte chvíľu bude trvať.... idem za Hagridom, nechceš sa pridať?“
„Má ďalšie prekvapenie?“
„Nie. Beriem mu obrázok Norberta.“
Dvaja priatelia kráčali k chalupe a našli veľkého hájnika štiepať drevo.
„Ahojte decká! Ako ste sa mali?“ Hagrid s nimi vošiel do chalupy.
„Obmedzene,“ ozval sa Harry. Hermiona do neho štuchla s lakťom. Hagrid si to nevšimol. Položil čajník na oheň a posadil sa.
„Dostal som list od Charlieho. Hovorí, že...“ Hagrid vytiahol vreckovku veľkosti obrusa a usušil si oči.
„Povedal, že malý Norbert je v poriadku, má kopu priateľov... Prajem si, aby som mohol odísť a navštíviť ho...“
Harry vstal a povedal: „Niečo pre teba mám, Hagrid.“
Podal mu kresbu.
„Oh! Harry, je skvelá! Oh! Zavesím ho na stenu... bude mi pripomínať Norberta...“
Muž si vyfúkal nos.
„Draci sú moji najobľúbenejší. Odkedy som bol dieťa... Môžete ostať na čaj?“
„Áno.“
Deti pomohli Hagridovi položiť hrnčeky na stôl. Videli, že Hagrid popresúval niektoré kusy z popáleného nábytku, ale všetok si ho nechal.
Kým čajník začal pískať, Hagrid našiel klinček a kresbu si zavesil blízko postele.
„Tu ho budem môcť vidieť z postele.“
~*~
„Bola u Hagrida zábava?“
„Áno, zostali sme na čaj...“
„Skončili sa mi všetky stretnutia, chceš sa so mnou prejsť do Veľkej siene?“
„Áno.“
„Čo sa deje? Vyzeráš ustarostene.“
„Som trochu ustarostený.“
„Máš veľa domácich úloh, ktoré si si ešte neurobil?“
„Nie. Neviem, ako sme to zvládli so všetkými vetami a úlohami naviac, ale dokončili sme všetko, aj tú, ktorú máme doručiť zajtra...“
„Potom čo...?“
„Nič.“
„Harry, nie je to nič, keď vyzeráš takto.“
„Trochu sa obávam kvôli niečomu, čo Hagrid povedal.“
„Plánuje adoptovať tyranosaura?“
„Nie, ocko! Povedal, že vysvetlil chlapíkovi, ktorý mu dal vajce, ako prejsť cez Chlpáčika... A Chlpáčik chráni kameň... a... niekto napáda jednorožce....“
Práve kráčali okolo učebne elixírov. Severus zatiahol Harryho dovnútra a posadil ho na jeden zo stolov a spýtal sa: „Ako vieš o kameni? Nepovedal som ti, aby si držal nos preč od chodby na treťom poschodí?“ Severus sa pozrel na svojho syna veľmi vážne.
„Od minulého roka som nebol ani neďaleko ... my.... zistili sme, kto bol Flamel a... usúdili sme, že to, čo Chlpáčik stráži, je Kameň mudrcov a... Teraz niekto vie, ako sa dostať cez Chlpáčika...“
Snape si prikryl tvár rukami. Každé dieťa bolo také komplikované alebo len to jedno?
„Synak, vieš, že neschvaľujem tvoje snorenie okolo....“
„Nesnoril som, ja iba...“ Harry ho prerušil, ale zavrel ústa po Snapeovom uprenom pohľade.
„Máš pravdu v tom, čo tá potvora stráži. Ale Chlpáčik nie je jediná ochrana toho miesta. Je tam niekoľko ďalších.“
„Je tam niekoľko... ako čo?“
„Nebudem to s tebou rozoberať, iba ťa uisťujem, že kameň je v bezpečí. Informujem profesora Dumbledora o tvojich zisteniach. Nechceme iba ochrániť kameň, chceme chytiť každého, kto sa ho pokúsi ukradnúť.“
„Potom je to ako pasca, nie?“
„Áno. To je. Nechcem ťa nikde po blízku. Nemáš zakázanú iba tú chodbu, ale celé poschodie a neprajem si, aby si o tom ešte niekde hovoril. Vyjadril som sa jasne?“
„Áno, ocko.“
„Zopakuj, čo som povedal, vlastnými slovami.“
„Kameň je v bezpečí, pretože ho nestráži iba Chlpáčik. Nechcete ho iba ochrániť, chcete lapiť kohokoľvek, kto ho chce ukradnúť... a nemal by som ísť nikam blízko tretieho poschodia alebo o tom rozprávať. Ale Ron a Hermiona to už vedia... môžem to povedať im?“
„Môžeš iba zopakovať to, čo si práve povedal mne a tiež majú zakázané približovať sa k tretiemu poschodiu.“
„Áno, otec,“ Harry sa pozrel na ruky. Severus si spomenul na ďalší kus informácie, ktorý Harry predniesol...
„Čo si povedal o jednorožcoch?“
„Hagrid má starosti, pretože niekto zabil jednorožca.... a Hermiona povedala, že ak niekto pije jednorožčiu krv... Hádame, že je to ten istý, čo sa snaží dostať kameň...“
Severus začínal cítiť príchod bolesti hlavy. Nikdy neporozumie spôsobu, ako mladé mysle dokážu prísť k takým záverom.
„Požiadam Hagrida, aby zreferoval svoje zistenia riaditeľovi.“
„Takže si myslíš, že máme pravdu?“
„To som nepovedal.... v lese sú nebezpečné príšery, Harry. Nemáš dovolené sa k nemu ani priblížiť, rozumeno?“
„Viem, že je zakázaný...“
„To vedomie ťa v minulosti nezastavilo,“ Severus ho zdvihol pod pazuchy a položil na dlážku.
„Poďme na večeru. A prestaň sa strachovať o kameň, máme to pod kontrolou.“
„Áno, otec.“
~*~
„Severus... myslela som, že dnes v noci má dozor Filius.“ Minerva ho videla zo svojich otvorených dverí.
„Má, iba sa potrebujem prejsť...“
„Potrebuješ sa o niečom porozprávať?“
„O zvedavosti istého zeleno okého dieťaťa.“
„Čo to je tento krát?“
Severus povedal Minerve o poslednom rozhovore s Harrym, o kameni a o jednorožcoch.
„Ak by tieto deti dokázali vyvinúť rovnaké úsilie na svoje štúdium...“
„Viem.“
„Strachuješ sa, že sa nebude riadiť tvojimi príkazmi?“
„Viem, že sa neprestane obávať o kameň, ale verím, že ma bude poslúchať.“
„Vy dvaja ste prešli dlhú cestu.“
„Som si istý, že sú to iba detské krôčiky. Možno sa strachujem priveľa.“
„Počula som, že je to súčasťou toho byť rodičom.“
„A to iba začínam. Aj keď si myslím, že Harry ma poslúchne. Blíži sa sem niečo temné.“
„Dali sme tam všemožné ochrany, Severus, kameň je v bezpečí.“
„Mám starosti kvôli jednému z našich kolegov...“
„Quirrell?“
„Ten chlap je čudák a je posadnutý kameňom. Musím byť pozorný a nepoužívať toalety, ak je tam.“
„A čo si myslíš?“
„Myslím, že... možno som taký paranoidný ako môj syn, ale myslím, že niekto núti Quirella pýtať sa priveľa otázok.“
„Chcel, aby som mu detailne vysvetlila, aké kúzla som umiestnila na komnatu...“
„Vysvetlila si?“
„Samozrejme, že nie, povedala som mu, že transfigurácia má veľmi bohaté pole a umožňuje mnoho vecí. Možno som naznačila, že som použila sochy...“
„Otravoval ma s mojou časťou ochrany.... spýtal som sa ho, či počul o dúšku živej smrti...“
„Nemŕtvi?“
„Nevysvetlil som...“
„Myslíš si, že je pod nejakým nátlakom?“
„Neviem, občas sa trasie ako list vo vetre a občas akoby prehltol trochu chrbtovej kosti.“
„Harry vie o Quirellových otázkach?“
„Vôbec. Je voči nemu obozretný od Nového roka. Občas mu spôsobuje bolesti hlavy.“
„Bolesti hlavy?“
„Poppy verí, že je to druh alergie. Každopádne, Hary s ním nerozpráva mimo učebne.“
„Spomenul niečo o zákaze?“
„Iba že je rád, že skončil. Vypočul som si kúsok z jeho rozhovoru so sprisahancami a boli spomenuté cumle, plienky a rozprávky na dobrú noc. Nemyslíš si, že pán Weasley bol pri jednaní s levíčatami trochu príliš horlivý“
„Myslíš, že by som sa na to mala pozrieť?“
„Riešila sa aj nejaká odplata, takže bude... akoby som to povedal... prekvapený.“
„Kým nespravia neporiadok v klubovni alebo na chodbách... bude to v poriadku.“
„Rád by som tam bol.“
„Nemôžeme to schvaľovať.“
„Škoda... dobre... som rád, že sme sa porozprávali.“
Minerva sa iba usmiala.
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 26.10. 2014 | 22. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 12.09. 2014 | 21. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.07. 2014 | 20. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 15.05. 2014 | 19. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 22.03. 2014 | 18. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 08.03. 2014 | 17. kapitola 2/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2014 | 17. kapitola 1/2 | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 06.02. 2014 | 16. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 03.10. 2013 | 15.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 16.09. 2013 | 14.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 19.08. 2013 | 13.kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.07. 2013 | 12. kapitola - 2. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 10.06. 2013 | 12. kapitola - 1. časť | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 29.04. 2013 | 11. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 09.04. 2013 | 10. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.03. 2013 | 9. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.03. 2013 | 8. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.03. 2013 | 7. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 25.02. 2013 | 6. kapitola (časť druhá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 18.02. 2013 | 6. kapitola (časť prvá) | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 11.02. 2013 | 5. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 04.02. 2013 | 4. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 28.01. 2013 | 3. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 14.01. 2013 | 2. kapitola | |
LLALVA: ( GwenLoguir ) | 07.01. 2013 | 1. kapitola | |
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir ) | 02.01. 2013 | Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch | |