archiv.hpkizi.sk
13. Kanáriková žltá
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 06.03. 2014
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



13. Kanáriková žltá

 

„Ak sa nad tým zamyslíte, bol to dosť amatérsky útok,“* podotkol Ron a s ľahkým capnutím na zátylok prinútil prváka, aby opustil pohodlné kreslo. „To prekliatie sa nedostalo ani do hradu. Vôbec nebolo spoľahlivé.“*

Navyše, ťažko by sa dostalo do hradu, Filchov snímač tajomstiev by ho odhalil, pomyslela si Hermiona. „Máš pravdu,“* povedala nahlas, pričom kolenom vytrvalo vytláčala Rona z kresla, až kým ho s grimasou neprepustil späť prvákovi. „Vôbec to nebolo dobre premyslené.“*

Keďže Ron teraz nemal miesto, sadol si na opierku jej kresla. Blízkosť jeho tela v nej vyvolala nezvyčajne príjemné chvenie. Je to rozhodne iná blízkosť, než akú vo mne vzbudzuje Harry. Ak by pohla nohou iba o kúsok – tak – zľahka ju pritisla na Ronovo stehno. Bolo tak príjemne teplé.

Zatiaľ čo Harry stále vyvádzal kvôli Malfoyovi, Hermiona vzhliadla na Rona. Zachytil jej pohľad a kamarátsky zagúľal očami. Usmiala sa naňho. Teplo spôsobené dotykom nohy sa rozšírilo na tvár. Rýchlo odvrátila pohľad – dúfala, že si jej rumenec nevšimol. Hodina legilimencie s profesorom Snapom v nej zanechala akýsi znepokojivý pocit viny voči ryšavému priateľovi.

„Uvedomujete si niekedy, čo si iní myslia?“ spýtal sa profesor Snape.

Hermiona sa nad otázkou dôkladne zamyslela. „Nuž, často musím Harrymu a Ronovi vysvetľovať, čo si dievčatá myslia, no vždy som sa nazdávala,  že je to preto, že sú, nuž...“

„Idioti?“ navrhol pokojne a zdvihol jedno obočie.

„Chlapci,“ strelila po ňom nesúhlasným pohľadom.

Na konci hodiny bolo jasné, že Hermiona videla do myšlienok iných ani nie tak vďaka ženskej intuícii, ako skôr tomu, že používala nízku úroveň legilimencie. Takže vedela, že ju Ron mal svojím zmäteným spôsobom rád. A samu seba poznala dostatočne na to, aby si priznala, že rozhodne nie je proti. No vedieť, čo cíti bez toho, aby jej to povedal, bolo tak trochu podvádzanie. Rovnako ako vysnoriť niečo osobné. Pritisla nohu k jeho stehnu trošičku silnejšie a pozrela naňho spod mihalníc. Bol naklonený dopredu a prehováral Harryho, aby si zahrali šachy. Rukávy mal vyhrnuté, na svale predlaktia mu vystupovala žila. Pri tlaku jej nohy na ňu pozrel a žmurkol. Hermiona sa usmiala popod nos a vytiahla domácu úlohu zo starodávnych rún. Nebola typom dievčaťa, ktoré vyčkáva, kým sa nejaký pochabý chalan rozhýbe. Bola úplne schopná vziať záležitosti do vlastných rúk a Slughornov nadchádzajúci vianočný večierok jej poskytoval skvelú príležitosť.

 

* * * * *

 

Počas svojej prvej hodiny legilimencie sa ocitla v nepríjemnej situácii: musela vstúpiť do mysle profesora Snapa. Ten zážitok v nej zanechal zmes hrôzy, nervozity a intenzívnej zvedavosti. Naozaj sa nemusela znepokojovať, Snape to mal po celý čas pod kontrolou. Nedovolil jej vidieť nič iné okrem sledu spomienok viažucich sa k hodinám elixírov – väčšinou sa v nich objavovala ona v rozličnom veku, ako pomáha Nevillovi s nespočetným množstvom zbabraných elixírov.

Na ďalších hodinách bola prítomná aj Jocelyn Smithová a obe spoločne precvičovali svoje oklumenčné a legilimenčné schopnosti. Počiatočný hnev, ktorý k dievčine pociťovala, sa rozplynul, len čo sa dozvedela viac o jej zdravotnom stave a doterajšom živote a už ich prvý rozhovor položil základy veľmi priateľského vzťahu. Uvedomila si, že je prekvapivo príjemné hovoriť s niekým, kto mal rád profesora Snapa skoro tak isto ako ona.

Spočiatku Snape trval na tom, že precvičovanie bude prebiehať iba jedným smerom, Hermiona mala opakovane vstupovať do mysle Jocelyn. Mnohé spomienky, na ktoré pritom narazila, boli hrozne deprimujúce – náhodou vypočuté hádky medzi matkou Jocelyn a množstvom vulgárnych a často násilníckych chlapov, bitky, mizerné večere a chvíle samoty v špinavom byte – avšak keď sa zlepšila v orientovaní sa v cudzích myšlienkach, a keď sa Jocelyn naučila niektoré spomienky ukryť, bola tiež svedkom jej veľkej radosti z nedávno objavených magických schopností a priateľov, ktorých získala v Rokforte. Keď im Snape konečne prikázal vymeniť si úlohy, Hermiona si so zle skrývaným potešením uvedomila, že profesor považuje jej oklumenčné zručnosti za dostatočné, aby udržala v tajnosti každú zmienku o ráde a Harryho boji proti Voldemortovi pred sondovaním svojej bystrej priateľky.

V ten večer, keď spolu odišli zo Snapovho kabinetu, si dievča prehodilo tašku z jedného pleca na druhé a položilo Hermione nečakanú otázku:

„Naozaj si taká dobrá v transfigurácii, ako to všetci tvrdia?“

Hermiona prekvapene zaváhala. Po dlhej chvíli obrátila pozornosť z ťažkých kameňov v stene chodby na bledomodré oči dievčaťa. Pokrčila plecami. „Som celkom dobrá,“ priznala, „aj keď neviem, čo o mne hovoria ostatní.“

„Vraj si najlepšia študentka, aká sem kedy chodila.“

„To zjavne nie je pravda,“ odvetila automaticky. Ten rozhovor ju privádzal do rozpakov. To nemôže byť pravda, pomyslela si tak trochu skleslo. V mojom veku sa už všetkým Záškodníkom podarilo stať animágmi, dokonca aj Pettigrewovi. A profesorka McGonagallová mi povedala, aby som o tom do budúceho roku ani nesnívala. Hermiona sa otočila, akoby sa chystala na odchod.

„Počkaj!“ malá rúčka Jocelyn jej zovrela lakeť. Dievčatko sa zhlboka nadýchlo. „Premýšľala som, či by si mi mohla pomôcť s opakovaním učiva z transfigurácie. Na rozdiel od ostatných predmetov sa mi v nej nepodarilo dohnať látku, ktorú som zameškala počas týždňov, kedy som nemohla kúzliť.“

Jej slová boli balzamom na Hermioninu zranenú hrdosť. „Pravdaže! Vieš, celkom to dáva zmysel, pretože na rozdiel od iných prváckych predmetov transfiguračné zručnosti na seba nadväzujú. Takže budeme musieť začať úplne od piky!“

Jocelyn sa očividne uľavilo. „Ďakujem, Hermiona. Cením si to.“

„S radosťou. Čo zajtra po vyučovaní? Spýtam sa profesorky McGonagallovej, či môžeme použiť jej triedu.“

„To bude perfektné, vďaka!“ Jocelyn sa usmiala a rýchlo stisla Hermionin lakeť skôr, než sa otočila a odbehla smerom k slizolinskej klubovni.

Môže byť môj rozvrh ešte viac nabitý? Čudovala sa zmätene, usmievajúc sa popod nos, keď sa obrátila na druhú stranu a zamierila po schodoch hore, aby sa cestou do Chrabromilskej veže zastavila v knižnici.

 

* * * * *

 

Čím viacej času trávila Hermiona nad Vectorovej výpočtami, tým viac bola presvedčená o svojej role v nadchádzajúcich udalostiach: jej poslaním bolo udržať Harryho nažive. Zdalo sa, že v tomto roku to bude pomerne ľahké, no v budúcom... sa podľa prognózy rovníc všetko značne skomplikuje. Hermiona si povzdychla a rukou si prešla po vlasoch, snažiac sa prstami rozpliesť chumáč kučier, pri ktorom hrozilo, že zostane trvalý. Vectorová vzhliadla so súcitným výrazom od svojej práce. Jednou rukou niečo zúrivo písala a v druhej držala protistresové koráliky[1], ktorými pohybovala sem a tam v neustálom a mierne nepravidelnom rytme, čo Hermionu naozaj rozčuľovalo.

„Nejaké problémy?“ spýtala sa.

„Nie,“ povzdychla si Hermiona. „Len si prajem, aby boli výpočty viac konkrétne pokiaľ ide o to, čo mám robiť.“

Vectorová sa na ňu kyslo usmiala. „Možno by pomohlo, keby ste rovnice hovoriace o vašej budúcnosti odložili na chvíľu bokom a sústredili sa na niečo iné. Čo tak znovu prepočítať niektoré rozdelenia pravdepodobnosti predchádzajúcich udalostí? Aj malé zlepšenie presnosti by mohlo ovplyvniť neurčitosť, ktorá vás trápi v následných vzorcoch.“

Bola to dobrá rada. Hermiona už začínala byť príliš posadnutá detailmi podmnožiny, ktorá označovala jej vzťah s Harrym a Ronom. V posledných týždňoch sa zaujímala najmä o kvaternióny. Trávila hodiny pozorovaním, ako sa ich grafické znázornenie otáča v štvorrozmernom priestore. V pevnom zvinutí zobrazenia ich trojice našla čosi hlboko upokojujúce, obzvlášť počas posledných pár dní, kedy ju Ron nepochopiteľne vytáčal. S ďalším povzdychom - adresovaným skôr svojmu neprítomnému a rozčuľujúcemu priateľovi než rovniciam – nechala zmiznúť graf vznášajúci sa pred jej tvárou a zrolovala pergamen, na ktorý písala. Prehrabala sa v taške, vydolovala z nej listy s predchádzajúcimi výpočtami a rozložila ich pred sebou. Hmm.

„Pani profesorka?“ – Vectorová ihneď pozrela hore, jej povzbudivý pohľad bol prerušovaný klopkaním protistresových korálikov – „Pridali ste k súboru aktuálnych udalostí aj nehodu Katie Bellovej?“

Vectorovej telo zmeravelo a kyvadlo z korálikov vydalo oneskorené klapnutie. „Nie. Myslíte, že by mohla byť súčasťou schémy? Priznávam, že mne sa javila ako celkom náhodná udalosť.“

„Hádam neuškodí, keď ju tam vložíme, všakže? Zakrátko uvidíme, či má význam alebo nie.“

„Dobre. Aj keď existuje veľa neznámych faktorov – dôvod, páchateľ, cieľ... Urobte to. Máte pravdu, možno sa ukáže, že má kľúčový význam.“

Hermiona pocítila prílev intelektuálneho vzrušenia a sústredila sa na úlohu s novou energiou. Pritiahla si k sebe abakus a pergamen obrátila na čistú stranu.

„Zaujímalo by ma,“ zamrmlala Vectorová skôr, než sa vrátila k svojim výpočtom, „zaujímalo by ma, prečo s týmto návrhom neprišiel už Albus.“

 

* * * * *

 

Hermiona vtrhla na metlobalové ihrisko, vo vnútri cítila riadny zmätok. Ako sa Harry opovažuje? felix felicis! Ten elixír mal ušetriť, aby mu pomohol v boji proti Voldemortovi, ale nie! On ho premrhá na metlobalový zápas. MUSEL vedieť, že je to nelegálne. Ako keby bola MOJA HLÚPOSŤ pri zoslaní Confunda na McLaggena OSPRAVEDLNENÍM! Pri myšlienke na vlastný konflikt so zákonom sa jej žalúdok zovrel ešte viac. Takto naňho vplývam? Mala chuť sa rozplakať, sťažka prehltla v márnom pokuse zbaviť sa v ústach kovovej chuti viny a bezmocného hnevu. A Dumbledore – v mysli sa jej prehrával riaditeľov komentár k vlastnej nerozvážnosti: „Chcete byť vylúčená?... Dobre. Pretože si nemôžeme dovoliť o vás prísť. Štatisticky by to bola pohroma...“ – Dumbledore by neurobil nič, ani keby o tom vedel.

Dorazila na tribúnu, sadla si na sedadlo a ukryla sa za rannú poštu. Dnes ráno netúžila po nezáväznej konverzácii s Nevillom. Roztvorila posledný list od Viktora a neprítomne naň civela. Ako Harry mohol byť taký idiot? Ako som mohla byť taký idiot? Keď hráči vyšli zo šatní, Neville do nej štuchol lakťom. Rozrušene poskladala ešte stále neprečítaný list a vrátila ho do vrecka. Rukami pevne zovrela šál a prudko si ho strhla dole, nezvyčajne zachmúrený výraz jej stiahol ústa do vodorovnej čiary. Neželaný stisk na zátylku len nepatrne zmiernil jej napätie.

„Si v poriadku, Hermiona?“ spýtal sa Neville starostlivo.

„Som,“ zavrčala.

Pochybovačne zdvihol obočie, no potom svoju pozornosť obrátil na prebiehajúcu hru.

Ron všetko vychytal. Lietal skvele, dlhé ramená a schopné ruky zakaždým bezpečne odviedli prehadzovačku od obručí brán. Pohyboval sa s ľahkou eleganciou a výbušnou silou, ktorá by v nej za iných okolností vyvolala hlboké uznanie. Avšak dnes v nej zanechala pocit nevoľnosti.

Ani si nevšimla, kedy Harry chytil ohnivú strelu, pretože nemohla odtrhnúť pohľad od Rona. Až vtedy, keď diváci okolo nej vyskočili na nohy, aby oslávili víťazstvo a zakryli jej výhľad, odvrátila pohľad. A potom, čo Ginny vrazila do komentátorského pódia, dospela k nepríjemnému rozhodnutiu. Aj keď z nej Ron s Harrym nebudú mať radosť, musí im to povedať do očí. Podvádzanie zostane vždy podvádzaním, dokonca aj – či najmä – keď sa Chrabromil snaží poraziť Slizolin. Pokúšala sa umlčať všetky úvahy o tom, ako toto ovplyvní už i tak naštrbený vzťah medzi ňou a Ronom.

„Uvidíme sa neskôr, Neville,“ zamrmlala, keď si začala raziť cestu medzi ostatnými divákmi, predierala sa davom ľudí a snažila sa dostať dolu k šatniam. Keď tam konečne dorazila, zostali tam už len Harry s Ronom.

Pozbierala všetku chrabromilskú odvahu, zhlboka sa nadýchla a obrazne vyložila karty na stôl. „Musím sa s tebou porozprávať, Harry. Nemal si to urobiť. Počul si Slughorna, je to nelegálne.“*

„A čo spravíš?“* podotkol Ron útočne. „Udáš nás?“*

„O čom to vy dvaja rozprávate?“* Harryho hlas znel, akoby sa ohromne bavil. Vari je naozaj taký ľahostajný k porušovaniu pravidiel?

„Veľmi dobre vieš, o čom hovoríme!“* Hermiona cítila, ako jej preskočil hlas a potichu si vynadala za nedostatok sebaovládania. „Na raňajkách si Ronovi prskol do džúsu elixír šťastia! Felix felicis!“*

„Nie. Neprskol.“*

Už samotné podvádzanie bolo dosť zlé, ale ešte jej o tom aj klamať? Hermiona zovrela ruky do pästí, nechty sa jej zaryli do dlaní. „Ale áno, Harry, preto sa všetko darilo: slizolinskí hráči chýbali a Ron všetko vychytal!“*

„Nedal som mu ho!“* Harry vytiahol z vrecka malú fľaštičku zlatistého elixíru, zapečatený uzáver bol očividne neporušený. „Chcel som, aby si Ron myslel, že som to urobil, a tak som predstieral, že mu ho nalievam, keď som vedel, že sa dívaš.“ Otočil sa k Ronovi a priateľsky ho potľapkal po ramene. „Všetko si vychytal, lebo si mal pocit, že máš šťastie. Dokázal si to úplne sám.“*

Hermiona sa dívala na Harryho s očami rozšírenými v šoku. Ty sviniar! pomyslela si, jej hnev opadol len minimálne.

Ron vyzeral byť ohromený, ústa mal niekoľko sekúnd otvorené dokorán, kým sa zmohol na slovo. „Naozaj som v tekvicovom džúse nič nemal? Ale počasie bolo dobré... a Vaisey nemohol hrať... skutočne som nedostal elixír šťastia?“*

Harry sa uškrnul a poklepal si po vrecku, do ktorého si vsunul fľaštičku s elixírom. Hermiona presne videla okamih, kedy prekvapenie na Ronovej tvári vystriedal hnev. Otočil sa k nej a necitlivým falzetom napodobnil jej hlas: „Ráno si dal Ronovi do džúsu felix felicis, preto všetko vychytal! Vidíš! Vychytám góly aj bez pomoci, Hermiona!“*

Ty sviniar! pomyslela si znovu a šupla oboch priateľov do jedného vreca. Rozhovor sa uberal zlým smerom a ona nebola schopná tomu zabrániť. „Nikdy som predsa nepovedala, že nevychytáš... Ron,“* - bol už na odchode, ale zúfalo volala za jeho vzďaľujúcou sa postavou – „Ale veď aj ty si si myslel, že si ho dostal!“*

Keď zostala sama s Harrym, chrbtom ruky si utrela oči.

„Ehm...“* ozval sa Harry váhavo, po Ronovej reakcii jeho predošlé sebavedomie spľaslo. „Pôjdeme... pôjdeme teda na tú oslavu?“*

„Ty len choď!“* Hermiona prudko potiahla okraj pletenej čiapky a stiahla si ju nižšie na uši. „Momentálne mám Rona po krk! Čo som mu zase urobila?“* Rýchlo sa na Harryho usmiala a dúfala, že bude pôsobiť dospelo a zhovievavo, aj keď sa obávala, že vyzerá príliš skrúšene a potom rýchlo vyšla na pozemky. Prechádzka okolo jazera sa náhle zdala ako veľmi dobrý nápad.

Sadla si pod buk a prinútila sa prečítať Viktorov list s pozornosťou, ktorej bol hoden. Ako ho poprosila, poskytol jej ďalšie informácie o svojom pokročilom výskume v oblasti transfigurácie a detaily boli neobyčajne pozoruhodné. Okrem toho ju znovu pozval, aby ho navštívila v Bulharsku. Pri myšlienke na to očervenela: presne vedela, kam by záležitosti dospeli, ak by jeho ponuku prijala. Nuž, povedala si nahnevane, možno by som mala. Aspoň niekto dokáže oceniť môj pôvab. Rázne poskladala list a rozhodla sa, že je dostatočne pokojná, aby sa zvládla vrátiť do klubovne. Navyše vonku začalo byť chladno.

Pohľad do klubovne by ju však šokoval aj za najlepších okolností. Ron zozadu objímal Lavender v grotesknej paródii puberťáckeho nadšenia. Hermiona sa otočila na päte, rukou zadržala portrét Tučnej panej pred tým, než sa za ňou zavrel, a prepchala sa späť na chodbu. Musela sa dostať preč.

Prvá dvojica dverí bola zamknutá, pri treťom pokuse zamumlala, „Alohomora“, než s povzdychom úľavy vkĺzla dovnútra. Zatiaľ čo kráčala do prednej časti prázdnej učebne, v myšlienkach prešla zopár Snapových mentálnych cvičení. Som pokojná, opakovala si. Som pokojná. Sadla si na katedru a rukou pohladila povrch stola. Som pokojná. Vytiahla prútik a premýšľala o Viktorovom liste. Pokusy, ktoré robí s transfiguráciou zvierat sú naozaj zaujímavé. Len tak z ničoho vykúzlila kanárika a poslala ho krúžiť okolo svojej hlavy. Som pokojná. Vykúzlila druhého. Viktor je veľmi inteligentný a svetovo známy metlobalový hráč. Okrem toho býva v Bulharsku, dodal oveľa cynickejší vnútorný hlások, no nemilosrdne ho potlačila. Som pokojná. Vykúzlila tretieho kanárika a pridala ho k jeho bratom. Bolo nepravdepodobné, že ju rodičia pustia druhýkrát do Bulharska, ale stále môže pozvať Viktora, aby ju navštívil. Rozhodla sa, že tak urobí práve v ten večer. Som pokojná. S prasknutím vznikol štvrtý kanárik a pripojil sa k poletujúcemu kruhu. Rozhodne ma nezaujíma milostný život Ronalda Weasleyho, priemerného metlobalového hráča, ktorý by sa nedokázal vytransfigurovať ani z papierového vrecka. Piaty kanárik sa objavil vo chvíli, kedy Harry otvoril dvere a vkĺzol do miestnosti.

„Och, ahoj, Harry. Len som trénovala.“* Hermiona sa sústredila, aby jej hlas znel vyrovnane a kanáriky krúžili plynule. Som pokojná.

„Hej... sú... ehm... fakt dobré...“*

To sa ti podarilo Harry. Milé a logické. Trochu sa upokojila, že ju priateľ prišiel hľadať. No tiež by sa mohli postaviť tvárou v tvár skutočnosti, prečo sú obaja tu.

„Zdá sa, že Ron si tú oslavu užíva,“* vyhlásila. Želala si, aby svoj hlas dokázala kontrolovať ako profesor Snape. Vyrovnaný a sarkastický, to bol ideál, o ktorý sa usilovala, nie to prenikavé pišťanie vyvolané stresom.

„Ehm... myslíš?“*

Harry bol vždy strašne zlý klamár. „Netvár sa, že si ho nevidel. Vlastne to ani neskrýval, že...“* Hermiona sa zarazila uprostred vety, keď sa dvere opäť rozleteli. Pri pohľade na Rona jej srdce poskočilo a vzápätí opäť pokleslo, len čo vtiahol dovnútra trochu hystericky sa smejúcu Lavender. Cundra. Hlas v Hermioninej hlave bol zvláštne nevzrušený.

„Och,“* povedal Ron a zastavil sa, keď si všimol, kto sa nachádza v miestnosti.

„Hops!“* Lavender sa zachichotala a s rukou pritisnutou k ústam vycúvala na chodbu.

V učebni sa rozhostilo trápne ticho a Hermiona si stále dookola opakovala svoju mantru: Som pokojná, som pokojná. Ron sa na ňu ani nepozrel.

„Čauko, Harry! Čudoval som sa, kam si zmizol!“*

Ty sviniar. Čauko, Harry? Zrejme ťa ani nenapadlo čudovať sa, kam som zmizla ja?! Čo najopatrnejšie a najrozvážnejšie sa posunula na okraj stola, skĺzla z neho dole a pobrala sa k dverám, aureola z kanárikov sa v závese ťahala za ňou. Som pokojná.

Keď míňala Rona, prehnane sladko sa naňho usmiala. „Nemal by si Lavender nechať čakať vonku,“* podotkla a v duchu sa pochválila za pokojný tón hlasu. „Bude sa čudovať, kam si sa podel.“* Výraz úľavy, ktorý sa po jej poznámke mihol na Ronovej tvári, bol takmer komický, jej falošne sladký úsmev sa zmenil na samoľúby. V poslednej chvíli sa k nemu otočila s prútikom v ruke. „Oppugno!“* vykríkla a kanáriky preťali vzduch v zlatom prúde vtáčieho besnenia. Zaplesla za sebou dvere, čím náhle prerušila Ronove bolestivé výkriky.

V relatívnom bezpečí chodby sa Hermiona pustila do behu. Lavender sa bezpochyby vrátila do Chrabromilskej veže a ona nemala chuť, aby sa ich cesty opäť skrížili, či už v klubovni alebo spálni. Preto zamierila do kabinetu profesorky Vectorovej – na jediné miesto, kam ju jej priatelia nemohli nasledovať a kam mohla mať povolený vstup bez ohľadu na hodinu. Chodby boli, našťastie, prázdne, a tak slzy mohli voľne stekať. Hoci pre ne videla rozmazane, cestu poznala tak dobre, že mohla napredovať takmer inštinktívne. Ibaže pár odbočiek pred cieľom sa prehnala cez zákrutu a vrazila do niekoho. Bola by padla, keby ju silné ruky nechytili za lakte. Na moment sa zaknísala a tvárou zaborila do hrubého učiteľského habitu z čiernej vlny. Srdce jej bilo až v hrdle. Poznala tú vôňu – zvláštna zmes byliniek a dymu, ktorá nasledovala Snapa z laboratória elixírov až k učebni obrany. Unikol jej tichý vzlyk. Otočila sa rozhodnutá znovu utiecť, no ruky na lakťoch ju zadržali. Uvedomila si, že jej poníženie bolo práve dovŕšené.

„Slečna Grangerová, keď som vám nariadil, aby ste sa venovali behu, nemyslel som tým, aby ste trénovali na chodbách.“

Hermiona sa rozochvene nadýchla bez toho, aby pozrela hore. „Je mi to ľúto, pane, už sa to nestane.“

Snape si ju držal ďalej od tela, ale nepovolil zovretie. Cítila intenzitu jeho pohľadu, no odhodlane civela na jeden z gombíkov na habite. Bol ozdobený mierne vystupujúcim „S“ pripomínajúcim hada. Zhlboka sa nadýchla nosom a snažila sa znovu nadobudnúť akú takú sebakontrolu. Pre každý prípad zdvihla štíty oklumencie aj napriek tomu, že sa mu nepozerala do očí.

Keď jej pustil ruky, mierne sa zaknísala udivená intenzívnym pocitom straty, ktorý ju zaplavil. Na jej prekvapenie vytiahol z vrecka vreckovku a ponúkol jej ju. Vďačne si ju vzala, utrela oči a odvrátila sa, aby si poriadne vyfúkala nos. Potom ju poskladala a podala mu ju, pričom mu po prvýkrát pozrela do tváre. Na ponúkanú vreckovku sa pozeral s výrazom mimoriadneho znechutenia. Zadívala sa na premočený kúsok plátna, ktorý zvierala medzi prstami, a tvár spuchnutú od plaču skrivila do kyslého úsmevu.

„Môžem vám ju vyčistiť,“ navrhla rýchlo.

Snapovi sa rozšírili nozdry, ako by ho už samotná tá myšlienka urazila. „Nechajte si ju,“ odvetil hlasom prestúpeným pohŕdaním. „Povedzte mi,“ pokračoval skôr, než mu mohla poďakovať, „máte niekam namierené, alebo tu pobehujete z čírej radosti z pohybu?“

„Išla som do kabinetu profesorky Vectorovej.“

„Vlastne by som vás mal poslať späť do spálne.“

Hermiona viditeľne zbledla. „Prosím, pane, nie!“ Hlas mala náhle podfarbený predošlým plačom.

Snape zdvihol jedno obočie. „Prípadne by ste si mohli odpykať trest u mňa.“

„To,“ odvetila Hermiona sebavedome, „by bolo oveľa lepšie.“

Snape zdvihol aj druhé obočie a potom odrazu zmenil tému. „A čo ak profesorka Vectorová nebude vo svojom kabinete?“

„Upravila ochrany, pane. Môžem prísť kedykoľvek.“

Hermiona sa ani neodvážila nadýchnuť. Pošle ju späť do Chrabromilskej veže? Alebo jej dovolí ísť do Vectorovej kabinetu? Dlhú chvíľu stál a zvažoval možnosti, prstom si prechádzal po spodnej pere.

„Poďte, slečna Grangerová,“ prikázal jej a otočil sa na päte. Rýchle ho nasledovala a uľavilo sa jej, keď zistila, že ju vedie ďalej od klubovne. Pred Vectorovej dverami zastal. „Nech vás neprichytím na chodbe po večierke, slečna Grangerová, inak z toho bude trest.“

Hermiona zľahka zaklopala na dvere, aby si bola istá, že je kabinet prázdny a potom ich klepnutím prútika otvorila. Keď cez ne prechádzala, obzrela sa ponad plece. „Ďakujem, pán profesor.“ Snape neodpovedal, iba ju ľahostajným pohybom prstov povzbudil, aby vstúpila dnu.

Hneď ako sa dvere zavreli, mávnutím prútika rozsvietila v miestnosti. Profesor Snape bol neuveriteľne milý, pomyslela si. Vreckovku položila na pracovný stôl a ľavou rukou ju uhladila. Možno by som si užila aj trest. Zhlboka sa nadýchla a pretiahla sa, ruky vystrela nad hlavu a prehla chrbát. Keď už je tu, mohla by aj niečo urobiť. Rázne odsunula na jednu stranu výpočty, ktoré sa týkali ich trojice, a pred seba si pritiahla rovnice súvisiace s nehodou Katie Bellovej. V čase, kedy sa pobrala do postele, sa jej výlet mohol považovať skôr za „skoré vstávanie“, než „pobyt vonku po večierke“, no našťastie nestretla nikoho okrem Sivej dámy, ktorá pomerne nevšímavo preletela povedľa nej. Vkĺzla do spálne skôr, než sa ktokoľvek zobudil a opatrne zatiahla závesy vôkol postele. Vďakabohu bola nedeľa a ona mohla pokojne prespať väčšinu dňa.

 

 

A/N: Takže situácia je takáto: moja posledná aktualizácia (12. kapitola) získala *najviac* kliknutí a *najmenej* komentárov, odkedy som niečo zverejnila. To ma robí skutočne paranoidnou, že sa ľuďom celkovo nepáči, kam sa príbeh uberá. Snažila som sa utešiť vedomím, že stránka cez víkend nefungovala, ale pravdou je, že najviac rušno tu bolo vo štvrtok a piatok, kedy stránka v pohode šliapala a ja nedokážem nájsť obzvlášť vierohodné vysvetlenie. Ak túto poviedku čítate a páči sa vám, prosím, dajte mi to vedieť! Bola by som vám vďačná viac, než si dokážete predstaviť.

 

Pozn. prekl.: [1] protistresové koráliky Komboloi http://cs.wikipedia.org/wiki/Komboloi 

Vety označené hviezdičkou sú priame citácie z HP6, občas mierne pozmenené oproti slovenskému prekladu.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 13. Kanáriková žltá Od: Julie - 13.07. 2015
Ron je prostě Ron, ale nevadí je to snamionka takže Hermiona má možnost lepšího vztahu.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 13.07. 2015
Aj vo vzťahu k Ronovi sa autorka pridŕža kánonu, ale keďže je to snamionka... Vďaka.

Re: 13. Kanáriková žltá Od: mami - 20.07. 2014
Joss sa nám rozbehla. Ron skočil po prvej, ktorá prejavila záujem, škoda že Hermiona sa radšej nepoobzerala po inom, pre ňu vhodnejšom.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 05.08. 2014
Rona to dospievanie asi poriadne frustruje... ale ktorý chlapec v jeho veku by nebral to, čo sa samé ponúka, navyše ak je to zabalené v príťažlivom obale (na IQ sa pritom veľmi nepozerá). A Hermiona má preňho asi slabosť... iba ona vie, čo ju na ňom priťahuje, Díky, mami:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: jerry - 13.04. 2014
Vdaka za preklad.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 24.04. 2014
S radosťou:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: mami - 09.04. 2014
Ta predstava, ze trest so Severusom by jej bol milejší ako návrat k ... Ako to povedal?... Idiotom? Pekne...
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 24.04. 2014
Áno, určite by to bolo príjemnejšie a pokojnejšie strávený čas. Čiže absolútne neúčinný trest. Vďaka, mami:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: arabeska - 11.03. 2014
No konecne jsem se k tomu cteni dostala! :)
Libi se mi, jak se to prolina s kanonem. Miluju tady Snapea. A Jocelyn. Ze ji bude doucovat, to nezni spatne...

Diky, hrozne jsem se tesila!

(Uz jsem rikala, ze miluju Snapea? :))
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 11.03. 2014
Je super, že Snape má v tebe takú oddanú fanynku;-) Aj ja ho v tejto poviedke žeriem. Teším sa, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za odozvu, arabesko:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: azuzike - 10.03. 2014
...nezvycajne prijemne chvenie v blizkosti Ronalda Weaslyho....bleeeee nechutne..... no, ale to je len moj pohlad :))
dostala som zachvat smiechu nad dalsou Severusovou osoplenou vreckovkou, chudak Severus, dufam, ze sa to s nim nebude vliect dalej :)
Tie aritmanticke vypocty su pre mna fascinujuce, skoda, ze ma nema kto do nich zasvatit, urcite by som im fanaticky prepadla, to by ma bavilo :)
Velmi drzim palce Hermione a Jocelyn, myslim, ze si maju co ponuknut....
Dievcata dakujem za krasnu kapitolku a drzim palce :)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 11.03. 2014
Nuž, Hermi niečo muselo priťahovať na Ronovi, keď naňho tak žiarlila. Tiež nechápem čo, ale ako sa hovorí: láska je slepá.
Scény s vreckovkami v najbližších kapitolách nebudú, ale dočkáme sa iných, možno aj zaujímavejších detailov.
Aritmancia by ťa bavila? Mňa tiež:-) Škoda, že nie sme čarodejnice.
Vďaka za komentík, azuzike. Sme nadšené, že máme takú oddanú fanynku:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Kateryna - 10.03. 2014
Skvělá povídka vždy se už nemůžu dočkat další kapitoly ale moc se mi nechce komentovat.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 11.03. 2014
Teší ma, že sa ti poviedka páči a budem rada, keď sa ozveš aj nabudúce. Vďaka, Kateryno:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: aurora264 - 09.03. 2014
Hoci sa mi nechce obyčajne komentovať musím napísať , že kapitolka sa mi páčila :) a už sa teším na pokračovanie :) ten Snape je nejaký zvláštny že jej nedal ani trest uvidíme ako sa to medzi nimi vyvynie :) takže držím palce do Ďalšieho úspešného pokračovania  :)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 09.03. 2014
Podľa mňa Snape zvláštny nebol, Hermiona k nemu chodí na súkromné hodiny už niekoľko týždňov, pomohla mu s Jocelyn a on vie, že pracuje na aritmantických výpočtoch, ktoré by mali pomôcť rádu v boji proti Voldemortovi. Navyše ju neprichytil po večierke a videl, že je kvôli niečomu rozrušená. Myslím, že nemal dôvod udeliť jej trest, i keď to chvíľu zvažoval. Čo by to bol vlastne za trest, ak by sa naň tešila? Som rada, že sa ti kapitola páčila a budem sa tešiť na tvoje ďalšie postrehy. Ďakujem, aurora:-)

Re: 13. Kanáriková žltá - autorce Od: Jirka - 08.03. 2014
"Takže situácia je takáto: moja posledná aktualizácia (12. kapitola) získala *najviac* kliknutí a *najmenej* komentárov, odkedy som niečo zverejnila. To ma robí skutočne paranoidnou, že sa ľuďom celkovo nepáči, kam sa príbeh uberá. Snažila som sa utešiť vedomím, že stránka cez víkend nefungovala, ale pravdou je, že najviac rušno tu bolo vo štvrtok a piatok, kedy stránka v pohode šliapala a ja nedokážem nájsť obzvlášť vierohodné vysvetlenie. Ak túto poviedku čítate a páči sa vám, prosím, dajte mi to vedieť! Bola by som vám vďačná viac, než si dokážete predstaviť."
No, možná jsem nebyl jediný, kdo minulou kapitolu vnímal víceméně jako trochu překvapivý popis vedlejší linie s Jocelyn. Takže, tu kapitolu jsem si užil, ale není z ní vidět, k čemu to s Jocelyn směřuje, takže na tom podle mě nebylo moc co komentovat. Takže žádná záhada - neuzavřené relativně nové téma kapitoly neumožnilo jasnější názor a tak bylo možná komentů míň.
:-)
Re: 13. Kanáriková žltá - autorce Od: arkama - 08.03. 2014
Také super MDŽ! My tu máme chlapský komentár. :-)  Veľmi pekne ďakujeme, dokonca súhlasím aj s tvojim náhľadom do ženskej duše. Presne vystihnuté.
Dúfam, že nám budeš aj ďalej komentovať, budeme sa tešiť. Dík Jirko, za oba komentare :-) 
Re: 13. Kanáriková žltá - autorce Od: arkama - 08.03. 2014Re: 13. Kanáriková žltá - autorce Od: solace - 08.03. 2014
Je to možné, aj keď si myslím, že v predošlej kapitole bolo viac tém, ku ktorým sa dalo vyjadriť. Málokto zareaguje na všetko, ale jedna dve veci sa dajú vždy vypichnúť. Viem sa vžiť do autorkiných pocitov a pochybností, keď nevedela, či sa čitateľom smerovanie poviedky páči alebo nie. Som rada, že sa preklad Fénixovej trilógie stretáva s takou pozitívnou odozvou a budem dúfať, že to tak bude aj naďalej. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Jirko:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: MajaB - 08.03. 2014
Ron je vážně poleno! Nějak jsem nepochopila proč ho Rowla dala dohromady s Hermionou...z takového chlapa bych já osobně zešílela
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 08.03. 2014
To zrejme nechápeme viacerí. Našťastie máme fanfiction a v nej to môže byť úplne inak;-), ako budeme mať možnosť presvedčiť sa aj v tomto príbehu. Vďaka za ohlas, MajaB.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 08.03. 2014Re: 13. Kanáriková žltá - Ron Od: Jirka - 08.03. 2014
Hm, drobných nelogičností je určitě v kánonu dost.
Ale to o přitahujících se protikladech myslím opravdu někdy lidem funguje. Zdá se mi pochopitelné, že jemná inteligentní dívka/žena nachází určitou úlevu v postojích poněkud povrchního či přízemního muže, má v něm jakousi kotvu pro své někdy bezbřehé a složité myšlení, mírný pocit převahy a snahy postarat se o toho trumberu je asi taky fajn a ... sobě rovné inteligentní a jemné muže si může vybírat za přátele (nebo milence ...).
V reálu jsem to ostatně vícekrát už viděl :-).
Re: 13. Kanáriková žltá - Ron Od: solace - 08.03. 2014
Mne to celé pripadá, ako by Rowlingová bola fascinovaná prvou láskou a mala potrebu ju zavŕšiť rozprávkovým happy endom. V reálnom svete to však takto málokedy funguje. Ak by sa Hermiona za Rona vydala, časom by určite došlo k vytriezveniu. Nie je pre ňu dostatočnou výzvou a majú toho pramálo spoločného. Možno by naďalej žili vedľa seba, napr. kvôli deťom, ale nie spolu. Vďaka za postreh, Jirko. Bol trefný;-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: TaraFaith - 07.03. 2014
Ach jo! Já jsem si tak nějak zvykla, že se Ron ve většině povídek chová aspoň trošku rozumně. Tady si asi budu muset nějakou chvíli počkat. Jocelyn mám od každé kapitoly čím-dál-tím raději. no a profesor Snape byl dnes opravdu milý. Těším se na pokračování. Díky.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 07.03. 2014
Ron a rozumné správanie? To vážne?;-) Mne skôr pripadá, že zaužívané ff klišé je robiť z neho blbca (či už v Dramione alebo Snamione), aby autorky Hermione uľahčili situáciu. Teraz to však nebolo žiadne klišé, ale čistý kánon. Inak nemusíš mať obavy, Ron bude v tejto poviedke celkom znesiteľný. Stačí chvíľu počkať;-) Áno, Severus bol tentoraz v pohode, no čoskoro sa opäť predvedie... Vďaka za odozvu, Taro:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: teriisek - 07.03. 2014
Ron je blb, ale to mě ani moc nepřekvapuje. V téhle scéně se ani jeden z nich tří nezachoval moc dospěle. Jocelyn se mi líbí moc, Severus udělal dobře, že je seznámil! Jesm zvědavá, jak to bude pokračovat, díky moc za překlad!
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 07.03. 2014
Táto scéna je známa z kánonu, len sme ju teraz videli z Hermioninho pohľadu. Naozaj to nebolo veľmi dospelé. Ale čo čakať od šestnásťročných chalanov a čerstvej sedemnástky? Teším sa, že sa ti Jocelyn páči. Myslím, že na túto autorskú postavu sa zatiaľ nevyskytli žiadne záporné reakcie, a to je dobre. Veľmi pekne ďakujem za komentík, teriisku:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: marci - 07.03. 2014
Myslím, že Albus nemohl přijít s návrhem, aby zpracovaly incident s náhrdelníkem. Dobře věděl, odkud vítr vane a možná nechtěl, aby se jeho plánovaná smrt promítla do výpočtů?? Stejně je to zajímavý obor - tohle věštění z čísel. Není to věštění - jen výpočty pravděpodobnosti a když neznáš vstupní proměnné, nic z toho nevyjde... Měl jim to říct!
Super kapitolka, moc se mi líbila. Díky! těším se na příště! :)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 07.03. 2014
Ako píšeš, Albus mal svoje dôvody, prečo netrval na zaradení incidentu do výpočtov. Uvidíme, či sa Hermione podarí na niečo prísť, keď nedisponuje tými informáciami, čo on. Veľmi pekne ďakujem za komentár, marci:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: WOW - 06.03. 2014
Ahoj, tak na tyto stránky, ač už je navštěvuji nějakou dobu, poprvé vkládám komentář:) Povídka je zajímavá, líbí se mi že není tak přímočará, a postava Jocelyn je mi sympatická, což se mi u neoriginálních postav skoro nestává.Tak prosím pokračuj v překladu dál - a častěji:))
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 07.03. 2014
Prvý komentár? Páni, tak to si ma dvojnásobne potešila;-) Som rada, že ťa poviedka zaujala. Máš pravdu, dejová línia nie je priamočiara a nebude ani v ďalších kapitolách. Čaká nás množstvo zvratov a zaujímavých situácií. Dúfam, že ťa príbeh nesklame a budem sa tešiť na tvoje ďalšie reakcie. Pokiaľ ide o aktualizáciu, bude približne každé dva týždne. Kapitoly sú dlhé a ja ich neplánujem deliť na polovice. Veľmi pekne ďakujem za odozvu, WOW:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Woodynka - 06.03. 2014
Super nová kapča! Jsem zvědavá jak to autorka navlíkne, aby se nám hlavní postavy zdárně sblížily :-) Na začátku této kapitoly jsemměla strach, že nás čeká dlouhá odbočka v ději v podobě romance s Romance, ale už jsem v klidu.
těším se na další vývoj událostí
 
 
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Zbližovanie hlavných postáv bude dlhý, pomalý a postupný proces. Zatiaľ sme len v polovici prvej časti trilógie, takže Ron ešte neodchádza zo scény. Hermiona je príliš mladá, budeme si musieť chvíľu počkať;-) Ale rozhodne to bude zaujímavé a nebudú chýbať ani romantické momenty medzi ústrednou dvojicou. Ďakujem za komentík, Woodynko:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: larkinh - 06.03. 2014
Úžasná kapitola, taková i napínavá... nemůžu se dočkat další. Díky za překlad.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Áno, príbeh sa pomaly začína dostávať do obrátok a bude čoraz napínavejší. Verím, že si to užiješ aj v nasledujúcich kapitolách. Ďakujem za odozvu, larkinh:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Zuzana - 06.03. 2014
Chúďa Hermiona. Ron je taký sebestredný blbec:( Som zvedavá či s ním Hermiona bude chodiť keď je taký pako.
Severus bol úžasný. Škoda, že ju naozaj nevzal na ten trest. Mohol ju utešovať ako to vie len on:D
Ďakujem za kapitolu:)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
S Ronom to bude všelijaké, podobne ako v kánone - raz hore, raz dole. Však uvidíš;-) Severus sa predviedol v nečakane príjemnom móde, i keď sarkastické reči si ani tentoraz neodpustil. Myslím si, že je dobre, že z toho trestu nakoniec zišlo. Teda on to prehodnotil, keď videl, že je z tej vyhrážky nadšená. Ju by určite neutešoval na kolenách ako Jocelyn, to má vyhradené len pre svojich slizolinských prvákov. Veľmi pekne ďakujem, Zuzka:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Lupina - 06.03. 2014
Chtěla jsem se vyjádřit k některým bodům kapitoly, ale tak mě strhla kapesníková scéna, že jsem vše vypustila. Snad si vzpomenu :-) Jsem poněkud paranoidní, co se týká Brumbála. Hlavně ta poznámka Vektorové to přiživila. Pak to, jak si Hermiona uvědomuje Ronovu přitažlivost. No, holt, to je dospívání a tady je to moc hezky popsané. Jsem zvědavá, jak do tohoto všeho zapadne Viktor. Sbližování s Jocelyn se mi moc líbí. Asi hlavně proto, že je to Zmijozelka a může se ukázat přátelství s ní jako zásadní. I když to se jen dohaduji, povídka se může ubrat úplně jinam :-) No a závěrečná scéna s posmrkaným kapesníkem :-D Úplně Severuse vidím, jak se znechuceně tváří. :-D A já bych rozhodně brala ten trest :-)
Děkuji moc za další kapitolu, užila jsem si ji :-)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Áno, súhlasím, záver bol strhujúci... a dobrou správou je, že sa podobné scény začnú objavovať v hojnejšom počte - a teraz nemám práve na mysli usoplenú vreckovku:-) Pokiaľ ide o Dumbledora, rozhodne sa je čoho obávať, pôsobí tu strašne nevyspytateľne. Veď uvidíme, na čo Hermiona pri aritmantických výpočtoch narazí. A Viktor tiež nebol spomenutý len tak... takže bude sa na čo tešiť;-) Čo sa týka Jocelyn, myslím, že tvoje úvahy sa uberajú správnym smerom. Bude dôležitá a nielen pre Hermionu. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Lupino. Teším sa, že sa ti kapitola páčila:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Folwarczna - 06.03. 2014
Náhodou je to dobré, pořád nemám představu, kam by se to mělo ubírat, takže nedočkavě čekám na každé pokračování. A jestli někdo ví, kam to směřuje, ne ať to tady napoví!!!:-) Díky.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Nemaj strach, žiadna nápoveda nebude, ja zo zásady nespoilerujem. Navyše som prvú časť trilógie čítala tak dávno, že si mnohé veci nepamätám. Mám detailný prehľad približne dve kapitoly dopredu;-)
A inak ma veľmi teší, že sa ti poviedka páči. Dúfam, že to tak zostane aj naďalej. Vďaka za odozvu:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Sebelka - 06.03. 2014
Děkuji za super kapitolu. Jiťa
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Aj ja ďakujem, Jiťo:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Susan2904 - 06.03. 2014
Upřímně se ti nedivím, že máš strach, že to nikdo nečte, i když to podle mě není pravda. Sama píšu, takže to znám. :) Jednoduše lidi jsou moc líní na to, aby napsali pár řádek. Takže to moc neřeš. :) Zatím se děj vyvýjí celkem zajímavě, ale nemůžu se dočkat, až se dostane úplně mimo kánon. Jsem totiž zvědavá, jak to bude s Hermionou a Severusem. Už se moc těším na další kapitolu. :)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
To bola autorkina poznámka, ale keďže ma tiež občas prepadnú podobné pochybnosti, dala som ju sem ako ukážku, že aj samotní autori na FFnet sa boria s niečím podobným. Dúfam, že to trošku pomôže, aby sa čitatelia rozhýbali a napísali aspoň stručný komentár či jednoduché ďakujem.
Čo sa týka deja poviedky, úplne mimo kánon sa dostane až v tretej časti trilógie, to však neznamená, že dovtedy nedôjde k nejakým interakciám medzi ústrednou dvojicou. Ale bude to postupné a celkom prirodzené. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Susan. Budem sa tešiť na tvoje ďalšie ohlasy:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: tiberia - 06.03. 2014
Je skvělé, že se Jocelyn doopravdy spřátelila s Hermionou, to je půl úspěchu v kapse. Ta jak se do něčeho pustí, tak to dotáhne do konce. Jocelyn se na ni bude moct ve všem spolehnout. Škoda, že toho o ní dnes nebylo víc, jsem na ni strašně zvědavá. Jak to vypadá, chudák Snape pobíhá po škole, vybaven bezednou kapsou plnou kapesníků pro ubrečené školačky.... inu, taky jedna stánka učitelské profese. Díky za další kapitolu :-)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Mať za priateľku Hermionu je jasná výhoda. Jej ochota pomáhať tým, čo sú v núdzi, je nekonečná. Jocelyn v nej bude mať veľkú oporu. Najbližšie sa Jocelyn objaví v 15. kapitole, bude tam o kúsoček dlhšie ako v dnešnej, ale jej čas ešte len príde.
Severus je momentálne odsunutý do role viac-menej pasívneho utešiteľa so zásobou vreckoviek. Mne to príde celkom milé:-) Veľmi pekne ďakujem za odozvu, tiberie. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Neprihlásený - 06.03. 2014
Vztah mezi Jocelyn a Hermionou se pomalu prohlubuje,je dobře,že má někoho bližšího k sobě. Výpočty byly dost zajímavé. Že by se na scéně objevil Viktor? Hermiona je na Rona pěkně naštvaná,je to zajímavé sledovat události z jejího pohledu. Třeba scéna s podáním Felixu. Tak Severus už rozdal další kapesník. Pobavilo mě jeho znechucení nad kapesníkem ,stejně jako v případě Jocelyn. Moc děkuji za překlad a těším se na další díl
Re: 13. Kanáriková žltá Od: scully - 06.03. 2014
Jé zapomněla jsem se přihlásit já hlava děravá
Re: 13. Kanáriková žltá Od: scully - 06.03. 2014Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Áno, dievčatá si celkom dobre rozumejú, ale stále ešte zostáva priestor na ďalšie zbližovanie. Zatiaľ je to skôr kamarátstvo než skutočné priateľstvo. Pokiaľ ide o Viktora, tušíš správne, smeruje to k tomu;-)
Súhlasím, že je zaujímavé vidieť udalosti šiesteho ročníka z Hermioninho pohľadu. V podstate sa celkom dobre ovládala, až na tie kanáriky. Scéna s vreckovkou pobavila aj mňa - úplne rovnaké znechutenie, či už ide o Jocelyn alebo Hermionu:D Aj ja ti veľmi pekne ďakujem za komentár, scully. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: arkama - 06.03. 2014
Chudak Severus :-)  stale len tie osoplene vreckovky. 
Scena s vtakmi, ako dobali Rona do hlavy sa mi pacila aj vo filme, Hermiona bola tak spravne po pubertacky vytocena.
Ja osobne by som asi isla na trest k Snapovi, ako *****iet do tych aritmatickych vypoctov, to mi hlava neberie. Zarataju tam aj Severusa?
Dik solace
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
V krátkom čase už druhá vreckovka... o túto dokonca prišiel. Hermiona bude mať suvenír:-)
Hermiona nie je až také neviniatko, ako sa niektorým zdá. Mala toho na rováši dosť aj v kánone a tu to bude podobné. Raz darmo, žiarlivosť je mrcha.
Trest so Snapom by bol zaujímavý, však? Určite bol prekvapený, že na ňu vyhrážky trestom nepôsobia. Dokonca by si trest aj užila. Takže možno nabudúce... A hádam zarátajú Severusa, ak ho už nezarátali. Už si presne nepamätám, ako to bolo... pletie sa mi to s Pet Projectom, ale aspoň nebudem môcť spoilerovať. Vďaka, arkama:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: mayla - 06.03. 2014
Toto obdobie mám veľmi rada aj u JKR, v tejto poviedke je ešte niečo navyše :) Jocelyn je zlatá, som zvedavá, či je pre príbeh dôležitá a tak isto aj na to, ako ovplyvní Kateina nehoda aritmantické výpočty.
Ďakujem za preklad!
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Áno, Jocelyn je zaujímavá autorská postava a v príbehu zohrá dôležitú, možno až kľúčovú rolu. O vplyve nehody Katie na aritmantické výpočty sa dozvieme už čoskoro - v 15. kapitole, pretože tá nasledujúca bude z pohľadu Severusa. Veľmi pekne ďakujem za komentík, mayla:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: denice - 06.03. 2014
Je opravdu zajímavé vidět události z Hermionina úhlu pohledu. Harry a Ron si vedou tak, že jejím nejlepším přítelem za chvíli bude profesor Snape. Malá Jocelyn se mi líbí čím dál víc, je to další podpora pro Hermionu. Jsem zvědavá, jak bude probíhat doučování. Severus měl šťastnou ruku, když dal ty dvě dohromady. A hodně se mi líbí úsek s Vectorovou, tomu počítání sice absolutně nerozumím, ale fascinuje mě, co všechno se dá tímhle zjistit. Prima kapitola, těším se na další.
Díky.
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
Harry a Ron sa správajú podobne ako v kánone - stále sa ho dosť úzko držíme - ale Hermionin pohľad na celé dianie je o dosť zaujímavejší. Dať dokopy Hermionu s Jocelyn bol dobrý ťah, čoskoro sa o tom znovu presvedčíme. Taje fascinujúcej aritmancie sa budú tiež postupne odkrývať;-) Teším sa, denice, že ťa dnešná kapitola zaujala. Ďakujem za odozvu a budem sa tešiť na stretnutie pri ďalšej:-)

Re: 13. Kanáriková žltá Od: Eily - 06.03. 2014
No když komentující jsou TAK nespolehliví! :D
Nemusíš se bát, mě se vývoj líbí velice, čím déle budou ti dva od sebe, tím lépe pro mě.
Těším se na další kapitolu. :)
Re: 13. Kanáriková žltá Od: solace - 06.03. 2014
To bola autorská poznámka, ale úplne sa s ňou stotožňujem, preto som ju pridala na záver. Ohlasy sú dôležité či už pre autora alebo prekladateľa, aby ich neprepadávali paranoidné myšlienky. Takže v záujme zachovania nášho duševného zdravia napíšte aspoň krátku vetičku:-)
Som rada, že sa ti vývoj príbehu páči. Vzhľadom na tvoju podmienku by si s ním mohla byť spokojná až do konca;-) Vďaka, Eily.

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod