Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

O trolloch a čarodejníckych deťoch

17. kapitola 1/2

O trolloch a čarodejníckych deťoch
Vložené: Eggy - 18.02. 2014 Téma: O trolloch a čarodejníckych deťoch
GwenLoguir nám napísal:

O trolloch a čarodejníckych deťoch

Originál: Of Trolls and Wizard Kids

Autor: LLALVA; Preklad: GwenLoguir; Betaread: Eggy; Banner: GwenLoguir

  Stav: dokončená, súhlas s prekladom

Dĺžka: 80 tisíc slov v dvadsiatich dvoch kapitolách

Prístupnosť:  K (pre všetkých)

Žáner: severitus*

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

17. kapitola

McGonagallová, Snape a Hagrid dorazili na vrch veže. Na oblohe videli, že niekto prilieta. Sledovali ako sa približujú, až sa ocitli tvárou v tvár trom čarodejníkom na metlách, ktorí držali postroje. Čarodejníci pristáli a po krátkych prípravách zaistili klietku s malým drakom, ktorý v nej balansoval. Vyzeralo to, že toto robia často. Potom, ako ich Hagrid požiadal, aby sa dobre postarali o malého Norberta a dal im zoznam odporúčaní, ktorý napísal, odleteli. Všetko sa to udialo ani nie za osem minút.

Hagrid si veľkou vreckovkou  utrel slzy, ktoré neprestávali tiecť z jeho očí, ako jeho domáce zvieratko odlietalo preč.

McGonagallová ho potľapkala po chrbte. Nebolo toho veľa, čo mohla povedať.

„Je mi ľúto, profesorka... nemôžem si pomôcť, ja som ho proste miloval.“

„Je neskoro, Rubeus, poďme si oddýchnuť.“

„Áno, madam.“

Otočili sa, aby zišli dole.

„Profesor... nechcem sa do toho miešať, ale... tá mládež, boli iba zvedaví. Nič zlé sa nestalo... a ja som ich do toho zatiahol prvý.“

„Ďakujem, Hagrid,“ Minerva si všimla, že si ešte raz utrel oči a poskladal vreckovku.

„Už pôjdem. Ďakujem za vašu pomoc s Norbertom.“

„Nespomínaj to, Rubeus...“

Nemalo zmysel pokúšať sa zmierniť  lásku veľkého muža k nebezpečným potvorám...

Hagrid išiel dole po schodoch prvý. Za ním kráčali v tichosti profesori.

Čoskoro prišli k učebni Kúziel.

Päť detí tam spolu sedelo. Pozerali sa  cez sklenenú stenu, ktorá ich držala vo vnútri. Severus videl, že sú unavení, ale nezaspali. Otočil sa k McGonagallovej: „Zoberiem si Pottera a Malfoya, Minerva. Ak ti to bude vyhovovať...“

„Nebude, ak to znamená, že bude do rána na škole o dvoch študentov menej, Severus...“ Snape pozrel jedným zo svojich pohľadov na otravnú čarodejnicu. Ale bola voči nim imúnna.

„Viem sa kontrolovať, Minerva.“

„Myslím, že sme všetci unavení, Severus. Weasley sa potrebuje vrátiť na ošetrovňu, než ho začne hľadať Poppy. Myslím, že je tam dosť postelí, aby sa tam vyspali aj títo  výtržníci. Porátame sa s nimi ráno.“

„Nechystám sa...“

Minerva ho zastavila zavrtením hlavy: „Som si istá, že budeš na ošetrovni tiež vítaný, Severus. Čo sa mňa týka, potrebujem sa usadiť pred krb a zabaliť do deky, takže?“

„Nerozumiem mu... Povedal, že chápe, prečo ho nechcem nikde nablízku...“

„Môžeš sa ho spýtať na vysvetlenie ráno. Pripravený?“

Severus sa zhlboka nadýchol: „Áno.“

„V tom prípade si zmaž ten výraz inkvizítora, mladý muž, deti potrebujú spať, nie byť prenasledované takýmto výrazom.“

Vošli do izby a McGonagallová nechala stenu zmiznúť, potom niekoľkými pohybmi prútika uviedla učebňu do pôvodného stavu.

„Poďte so mnou,“ zavelila.

„Áno, madam,“ znela odpoveď. Zdalo sa, že iba Hermiona bola schopná rozprávať.

McGonagallová šla pred nimi. Hermiona za ňou, potom Neville, Ron, Harry a Draco. Snape kráčal bez slova za nimi. Snažil sa čítať v dieťati, ktoré nepochybne viedlo dobrodružstvo. Harry vynakladal veľkú snahu, aby sa nerozplakal. Cítil sa vinný, že zatiahol priateľov do tejto pohromy. Keď sa chcel dostať do problémov, nepotreboval do nich zavliecť aj ostatných... Ron s ním držal krok a pošepol mu: „Bolo to vzrušujúce, kamarát. Myslím, že si nás Norbert pamätal a iba sa s nami chcel hrať.“

„Ako sa cítiš?“

„Unavene. Bola to smola, kamarát,“ Ron cítil, že jeho priateľ potrebuje trochu podpory.

„Snape nás stiahne z kože, Potter,“ Malfoy kráčal pri nich. Bol iba realista.

„Madam Pomfreyová dá na moju posteľ lepiace kúzlo.“

„Myslíš, že budú brať body?“ Harry si pamätal, ako sa Hermiona obávala o body.

„Tým by som sa netrápil, do rána budeme mŕtvi,“ Malfoy si užíval svoje posledné chvíľky.

„Kde si myslíš, že nás berú? To nie je cesta do pracovne profesorky McGonagallovej,“ šepla Hermiona.

„Je mi ľúto, že som ťa prehovoril ísť.“

„To nie je tvoja vina, kamarát...“ Ron ocenil rozptýlenie.

„Aspoň som videl tvárou v tvár draka,“ ozval sa Neville. Hermiona položila ruku na Harryho plece. Nebolo toho veľa, čo mohla povedať, ale neprestane byť jeho kamarátkou.

Čoskoro prišli na ošetrovňu. Liečiteľka si už všimla, že jej chýba pacient a už Minerve poslala odkaz.

Ron bol po rýchlom diagnostikom kúzle okamžite poslaný do postele. Musel vypiť nechutný odvar kvôli opuchnutej ruke . Nemal čas povedať zbohom svojim komplicom, ale dozvedel sa, že budú všetci spať tu.

Minerva niekoľkými slovami vysvetlila Poppy, že potrebujú využiť jej ošetrovňu. Liečiteľka pochopila a mávla prútikom.

„Deti, svoje pyžamá nájdete na posteliach. Pripravte sa do postele a ponáhľajte sa s tým, už je dosť neskoro,“ prikázala madam Pomfreyová.

Hermiona si prvá vyberala posteľ. Madam Pomfreyová okolo nej zatiahla závesy. Neville si váhavo zobral tú vedľa nej. Malfoy sa pozrel na vedúceho svoje fakulty. Bolo to odlišné od zvyčajného spôsobu, ako sa jednalo s previnilcami v Slizoline... Snape mykol hlavou  a Malfoy šiel do ďalšej postele.

Harry chcel zaspať a predstierať, že to celé bol iba zlý sen. Pozrel sa na rozzúrených dospelých za ním  a vybral si poslednú posteľ. Aj za ním sa zavreli závesy. Snape neprehovoril ani slovo. To bolo veľmi zlé!

Harry nezvládne, ak ho bude Snape opäť nenávidieť... Zložil si oblečenie a uvedomil si, že habit mal potrhaný, Norbert sa k nemu ledva priblížil, ale mal príšerné pazúry. To bol jeho nový habit...! Snape si tiež uvedomí, aký nevďačný je a...

Prezliekol sa do svojho pyžama a v bezpečí postele si dovolil rozplakať sa.

Snape ho počul na vedľajšej posteli. Dobre, malý výtržník vie, že je až po uši v problémoch! Pomyslel si. Bolo dobré nechať ho na chvíľu poplakať si. Dieťa potrebovalo trochu vypustiť paru po udalostiach dnešnej noci.

Severus sa rozhodol zasiahnuť, keď sa po piatich minútach vzlykanie zhoršilo a nevyzeralo to, že sa dieťa upokojuje. Snapeov hnev úplne zmizol.

Otvoril závesy okolo Harryho postele, sadol si k synovi a položil ruku na chrbát dieťaťa. Harrymu chvíľu trvalo než si uvedomil, že nebol sám. Počul hlas, ale bol príliš ponorený vo svojom žiali. Snape položil ruky okolo dieťaťa a nadvihol ho, takže ho mohol objať. Držal Harryho tak silno ako bolo možné, žiadal ho, aby dýchal, až kým vzlykanie neustúpilo. Dieťa začalo zhlboka dýchať.

„Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Pane.“

„Upokoj sa, synak, nebudeme rozprávať o tom, čo sa stalo. Si unavený. Potrebuješ spať. Uvidíš, s ranným svetlom veci nebudú vyzerať tak temne.“

„Ale bolo to hlúpe a nebezpečné a moji priatelia mohli byť zranení a neposlúchol som ťa a...“

„Pšššt. Nie je to po prvýkrát, čo si neposlúchal, Harry, a ako ťa poznám, ani posledný. Dúfam, že ťa čas vylieči z tvojej nedbalosti... Medzitým potrebuješ oddychovať.“

„Ale...“

„Pšššt. Iba zhlboka dýchaj a snaž sa zaspať.“ Harry sa poslúchol. Cítil špecifickú vôňu majstra elixírov. Bolo pekné byť takto objímaný svojím otcom. Zase sa vyplašil.

„Ale už viac nebudeš chcieť byť mojím otcom.“

„Prečo nie?“

„To je v poriadku, viem, že som príliš veľký problém. A je to takto lepšie. Nemusíš... Rozumiem, bolo to pekné...“

Snape zacítil v srdci bodnutie. Dieťa už viac nechce byť jeho synom? To bolo príliš zlé, po pokrvnom rituáli boli otcom a synom, akoby on sám Lily oplodnil... a...

Harry už viac nevládal bojovať so spánkom, zahniezdil sa do rúk, ktoré ho držali, a zaspal. Snape frkol. Na niekoho, kto ho ďalej nechce za otca, bolo Harrymu príliš pohodlne v jeho objatí. Posunul sa, aby si jeho chrbát mohol oddýchnuť na čele postele a zavrel oči. Držal dieťa, ktoré ho raz zabije.

Harry sa až do rána nezobudil. Necítil, keď ho učiteľ elixírov položil do vankúšov alebo keď ho prikryl o tretej ráno. Severus sa chystal vrátiť do svojej postele, keď si spomenul na hrôzu, ktorú zažil, keď rozoznal Harryho krik v učebni Čarovania. Cítil sa na smrť vydesený, keď rozoznal svoje dieťa ako stoličkou bojuje s drakom! Snape si vykúzlil hojdacie kreslo a privolal prikrývky. Bol príliš vydesený, aby zavrel oči, pretože sa bál  snov, v ktorých toto dieťa niečo zraní.

~*~

Minerva McGonagallová sa zobudila oddýchnutá. Potrebovala šálku čaju a hrianku Zavolala svojho obľúbeného škriatka, aby jej to doniesol do kancelárie a pripravila niekoľko papierov.

Bolo nemysliteľné, že traja z jej chovancov opustili minulú noc fakultu! Po tom, ako dala prefektom a Tučnej pani špeciálne inštrukcie. Po tomto musí zaviesť pár drastických zmien. Neutešilo ju ani, že aj jeden zo Snapeových hadov bol schopný vyplížiť sa.

Poslala odkazy prefektom a pripravila sa čeliť svojim levíčatám. Všimla si koľko je hodín a rozhodla sa poponáhľať. Severus spal na ošetrovni a určite využije túto výhodu, aby deťom poriadne prehovoril do duše.

Keď Minerva prišla na ošetrovňu, uvedomila si, že všetci ešte  stále spali. Vstúpila potichu po špičkách využívajúc svoje mačacie schopnosti, aby si ju nik nevšimol...

„Minerva...? Stalo sa niečo?“

„Nie. Všetci spia. Si v poriadku?“

„Na všetkých som umiestnila upokojujúce kúzlo, keďže boli príliš rozrušení. Poriadne si odpočinuli.“

„Objednám raňajky.“

„Urob to, dám si zatiaľ rýchlu sprchu. Ďakujem, Minerva.“

Profesorka McGonagallová sa chystala objednať raňajky, keď jej napadlo spýtať sa Severusa, čo by si dal... jeho posteľ bola prázdna. S malou dušičkou, že to bude znamenať, že musí zvolať ďalšiu pohotovosť, otvorila závesy na ďalšej posteli a našla Severusa spať v hojdacom kresle. Držal Harryho ruku. Potlačila úsmev a potichu zavrela závesy. Takže tí dvaja si svoje problémy minulú noc vyriešili.

Vôňa nedávno opečeného chleba a praženice donútila deti zavrieť sa na posteliach.

Hermiona bola pri stole prvá.

„Slečna Grangerová.“

„Dobré ráno, profesorka.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Libbi - 30.01. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 17. kapitola 1/2 Od: Julie - 08.11. 2014
Moc milé.

Re: 17. kapitola 1/2 Od: mami - 09.05. 2014
Harry je také trdlo. Deti proste skúšajú...a Severus sa s tým musí vyrovnat.

Re: 17. kapitola 1/2 Od: Sebelka - 19.02. 2014
Děkuji za bezva kapitolu. Jiťa

Re: 17. kapitola 1/2 Od: Lopata - 18.02. 2014
Ne jen Harry je jako takový malý trolík On Severus taky chápe trochu pomýleně a zpomaleně Vždycky, když o těchto nedorozuměních v povídkách otec/syn čtu, jen se musím usmívat, je to milé, ale pořád se to opakuje. Nicméně to mi nezabrání v tom, abych si to opakovaně užívala a vychutnávala! Jsem zvědavá, jak budou profesoři promlouvat dětem do duše Děkuju velice za další část!!!

Re: 17. kapitola 1/2 Od: denice - 18.02. 2014
Hagrid je jako velké dítě, tak když nepotrestali jeho, tak snad i k těm druhým budou profesoři milosrdní. Stačil ten strach, co všichni zažili. Severus střežící Harryho - to měla Minerva krásný obrázek hned po ránu. Moc se těším na všeobecné vysvětlování. Díky.

Re: 17. kapitola 1/2 Od: sigurd - 18.02. 2014
Chudák Hagrid! Taká veľká je jeho ľútosť po malom nezbednom drakovi. Zato o niečo starší Dráčik je teda poriadny darček! Už v tak mladom veku dokže situáciu zhodnotiť a dôjsť k jedinému možnému záveru. Je to skrátka Malfoy. A Severus je namotaný na svojho syna tak veľmi, že pomaly zabúda na svoju povesť najprísnejšieho profesora, ktorý zadáva tie najhoršie  tresty v celých Bradaviciach. Vďaka za skvelú kapču, krásne sa to čítalo. 

Re: 17. kapitola 1/2 Od: martian - 18.02. 2014
„Myslíš, že budú brať body?“ Harry si pamätal, ako sa Hermiona obávala o body. „Tým by som sa netrápil, do rána budeme mŕtvi,“ Malfoy si užíval svoje posledné chvíľky. Draco je zkrátka rozený optimista . Děkuji za překlad, těším se na pokračování.

Re: 17. kapitola 1/2 Od: Lupina - 18.02. 2014
Strašně se mi líbila věta: Držel dítě, které ho jednou zabije :-) Krásné. Ale takové jsou holt děti, jednají, nepřemýšlí a dospělé z nich trefí šlak. Krásné to bylo a děkuji za další kousek :-)

Re: 17. kapitola 1/2 Od: Patolozka - 18.02. 2014
Och, Harry je takový trolík... Mělo by se to jmenovat O trolech a trolích dětech;-) Chuďátko. Tak budu doufat, že bude Severus takový milý i nadále, mám za to, že Harry dokáže celkem zdatně rozehřát jeho srdíčko;-) Díky!

Prehľad článkov k tejto téme:

LLALVA: ( GwenLoguir )26.10. 201422. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )12.09. 201421. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )08.07. 201420. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )15.05. 201419. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )22.03. 201418. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )08.03. 201417. kapitola 2/2
LLALVA: ( GwenLoguir )18.02. 201417. kapitola 1/2
LLALVA: ( GwenLoguir )06.02. 201416. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )03.10. 201315.kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )16.09. 201314.kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )19.08. 201313.kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )09.07. 201312. kapitola - 2. časť
LLALVA: ( GwenLoguir )10.06. 201312. kapitola - 1. časť
LLALVA: ( GwenLoguir )29.04. 201311. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )09.04. 201310. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )25.03. 20139. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )11.03. 20138. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )04.03. 20137. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )25.02. 20136. kapitola (časť druhá)
LLALVA: ( GwenLoguir )18.02. 20136. kapitola (časť prvá)
LLALVA: ( GwenLoguir )11.02. 20135. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )04.02. 20134. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )28.01. 20133. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )14.01. 20132. kapitola
LLALVA: ( GwenLoguir )07.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( GwenLoguir )02.01. 2013Úvod - O trolloch a čarodejníckych deťoch