archiv.hpkizi.sk
11. Slizolinské rozhovory
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 02.02. 2014
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



11. Slizolinské rozhovory

 

Hermiona trávila v kabinete profesorky Vectorovej značné množstvo času. Väčšinou prišla počas pauzy medzi vyučovaním a večerou, kedy bolo pravdepodobné, že tam bude aj ona – vŕtať sa v niečom oblečená v teplákoch – i keď veľkoryso pozmenila ochrany miestnosti, aby k nej jej študentka mohla kedykoľvek zaskočiť.

V to konkrétne sobotňajšie ráno sa Hermiona zobudila skoro. Nechcela strácať čas, a tak sa vykradla z hradu skôr, ako sa zobudil niektorý z jej spolužiakov, aby si zabehala. O ôsmej sa osprchovala, naraňajkovala – krajček toastu s Marmite[1] a jablko – a zamierila na siedme poschodie. Keď vošla do kabinetu Vectorovej, prekvapene zistila, že profesorka je tam a previnilo zastala na mieste.

„Hermiona,“ zvolala Vectorová s úsmevom. „Poďte ďalej.“

„Dobré ráno, pani profesorka, nečakala som, že vás tu o takomto čase uvidím.“

„Logický predpoklad, moja milá. Pravdou je, že som si ešte nešla ľahnúť.“ V rukách držala šálku s kávou a ukázala smerom k džezve. „Ak máte chuť, môžem vám jednu pripraviť,“ navrhla.

„Možno neskôr,“ odvetila Hermiona a usmiala sa na prívetivú tvár Vectorovej. V to ráno si profesorka vsunula do gombíkovej dierky na svetri dlhú vetvičku bazalky, jemná vôňa bylinky sa miešala s ťažkou arómou kávy. Hermione napadlo, že jej štýl môže kopírovať iba Luna Lovegoodová, hoci obe ženy nemohli byť odlišnejšie. „Vlastne,“ ozvala sa, „ak máte minútku, mám pár otázok.“

Pri prehrýzaní sa Vectorovej výpočtami narazila na niekoľko nezvyčajných runových koeficientov, ktoré nevedela rozlúštiť. Z tašky vytiahla pár neusporiadaných hárkov pergamenu a pohrabala sa v nich, aby našla zoznam, ktorý hľadala.

„Tu,“ ukázala na prvý symbol, „diera v strede? Čo predstavuje? Z času na čas sa objavuje dosť zreteľne.“

Vectorová sa zachichotala. „Ach, áno. To je Ministerstvo mágie. Možno to nie je najvhodnejšia runa, ale otestovala som ju vo vzťahu k Mickelhamovým axiómam a prejavila sa ako účinná a stála.“

Hermiona považovala profesorkinu voľbu za relevantnú a vtipnú. „Je to smutné, no musím uznať, že je to veľmi výstižný runový symbol,“ odvetila s tichým smiechom.

„Obávam sa, Hermiona, že štátne úrady nemám priveľmi v láske,“ povedala Vectorová a pre zdôraznenie tvrdenia pokrčila nosom.

„Nepohodli ste sa s ministerstvom?“ spýtala sa zvedavo skôr, než sa stihla zastaviť.

„Nie práve s ministerstvom... Je to dlhý príbeh.“

„Prepáčte!“ zvolala previnilo. „Nechcela som vyzvedať.“

„Ale choďte!“ odvetila Vectorová. „Nikdy sa neospravedlňujte za kladenie otázok.“ Odpila si z nápoja, hľadiac skúmavo ponad okraj šálky na Hermionu. „Ak si sadnete, kým pripravím ďalšiu kávu, porozprávam vám skrátenú verziu.“

Hermionu návrh prekvapil a ochotne sa usadila do kresla.

Hneď ako profesorka nabrala do džezvy kávu a cukor, začala rozprávať. „Viete, doma v Grécku pred vojnami – teda svetovými vojnami – nežili čarodejnícka a muklovská spoločnosť tak oddelene, ako je tomu dnes. V mladosti som študovala matematiku – nie čarodejnícku. Tí, ktorí boli talentovaní, študovali aritmanciu, a tí, čo nie, nejaký z ďalších odborov matematiky, no nebol medzi nimi príliš veľký rozdiel. Po ukončení štúdia som mnoho rokov pracovala ako profesorka matematiky na univerzite v Solúne. Nakoniec som sa zamilovala.“ Trošku previnilo sa usmiala na Hermionu. „Bol mojím študentom. Nepozerajte sa tak prekvapene, mladá dáma!“

Hermiona sa nedokázala ovládnuť: „Ale...“

„Také veci sa stávajú. Obaja sme boli dospelí. Aby ste vedeli, mala som štyridsaťšesť a on dvadsaťtri rokov.“

Hermione sa rozšírili oči od prekvapenia. „Aký bol?“ spýtala sa so zjavnou zvedavosťou.

„Bol úžasný. Plný energie, zapálený pre politiku. Kohokoľvek dokázal zviesť, kohokoľvek presvedčiť, aby sa k nemu pridal. Bol neskutočne láskavý a veľmi naštvaný. Chcel zmeniť svet k lepšiemu.“ Významne zdvihla obočie na Hermionu. „A sex s ním bol fantastický.“

Tá očervenela. Zahryzla si do spodnej pery a kolená pritiahla k hrudi.

„Pod jeho vplyvom som sa stala komunistkou – pravdupovediac som ňou doteraz. Aby som to skrátila, počas druhej svetovej vojny sme sa pridali k odboju a spoločne bojovali v občianskej vojne[2], ktorá nasledovala hneď po nej. Yanisa zabili vládne jednotky v roku 1949.“ Hermiona zalapala po dychu, no Vectorová pokračovala napriek prerušeniu s nezvyčajne zachmúreným výrazom tváre. „Bola som prinútená opustiť krajinu. Vzhľadom na môj záznam v registri a fakt, že uzavreli severnú hranicu, mi nezostalo veľa možností. Rozhodla som sa zmeniť si meno a celkom opustiť muklovský svet. Ako čarodejnica som utiekla do Anglicka. A odvtedy som tu.“

Hermiona mala množstvo otázok a nevedela, kde začať. „Pani profesorka, ne...neviem, čo na to povedať. Ďakujem, že ste mi o tom porozprávali.“

Vectorová mala zasnený pohľad. „Vďačne, Hermiona. Je to už dávno, čo som o týchto časoch premýšľala.“

„Chýba vám?“

„Yanis? Kedysi mi chýbal každý deň, ale to bolo dávno.“ Pokrčila plecami a kútikmi úst jej zaťahal náznak zvyčajného úsmevu. „Pravdaže, je mi ľúto, že zomrel, a mrzí ma, že sme nevyhrali, ale nič iné neľutujem. Ak by som tým mala prejsť znovu, i tak by som bojovala, aj keby som poznala konečný výsledok.“ Kávu naliala do dvoch šálok a jednu podala Hermione.

„Bola to smrtiaca kliatba?“ spýtala sa, keď zovrela prsty vôkol horúceho hrnčeka.

„Preboha, nie. Zastrelili ho.“

Hermiona mierne nakrčila obočie. „Bol muklom?“ spýtala sa trochu prekvapene.

„Bol vynikajúcim matematikom,“ odvetila Vectorová s potlačeným smiechom. „No je pravda, že ako aritmantik nebol nič extra. Mal talent na niečo iné.“

Hermione hučalo v hlave, keď spracúvala všetko, čo jej Vectorová povedala. V jednej chvíli sa snažila spomenúť si, ako sa dostali k takej nečakanej téme. „To rozhodne vysvetľuje vašu averziu k štátnym úradom,“ podotkla.

„Som si istá, že áno, i keď nie to ma motivovalo, aby som vám tento príbeh vyrozprávala.“ Tvár jej skrivila grimasa. „Možno budem znieť ako mizerný psychológ nového veku, no chcela som, aby ste vedeli, že existuje veľa pohnútok pre rozpútanie vojny a láska patrí medzi najdôležitejšie – láska a politika sú divokou kombináciou. Vedzte, že proces uzdravenia môže byť zložitý, ale keď sa zavŕši, zdravý jedinec je neskôr schopný dosiahnuť obdivuhodné ciele.“

Hermiona sa zhlboka a nadýchla a pomaly vydýchla. Jej učiteľka spomenula jednu z veľkých obáv, ktorá jej v týchto dňoch nedala pokoja. „Ďakujem,“ povedala. „Myslím, že sú to závažné veci, ktoré som potrebovala počuť.“

Ďalší rozhovor bol prerušený klopaním na dvere. Vectorová sa naklonila k Hermione a sprisahanecky jej pošepla: „Aha, práve dorazil dôvod, pre ktorý som zostala hore.“ Lenivo mávla rukou, v ktorej nedržala kávu a tabule pokryté výpočtami týkajúcimi sa rádu zmizli. Dokonca sa vytratilo aj písmo na Hermioniných hárkoch s poznámkami. „Vstúpte,“ zvolala.

Dvere sa otvorili a do miestnosti vošla Tracey Davisová (jedna zo slizolinčaniek pripravujúcich sa na MLOKy z aritmancie). Pri pohľade na Hermionu Grangerovú viditeľne stuhla.

„Dobré ráno, pani profesorka,“ ozvala sa pomaly, „nevedela som, že ste zaneprázdnená.“

„Nezmysel, Tracey,“ odvetila Vectorová. „Prisuňte si stoličku. Vlastne mi napadlo, že téma vášho projektu by mohla Hermionu veľmi zaujímať.“

Tracey išla k stolu s očividnou nechuťou. „Nechcela by som ťa nudiť, Grangerová,“ zaklamala len s ťažko skrývaným nepriateľským tónom v hlase.

Pol minúty predtým by sa Hermiona ani v najmenšom nezaujímala o Davisovej projekt, ale teraz v nej začal hlodať červík zvedavosti. „Rada by som o ňom počula,“ povedala nadšene, márne sa snažiac o úprimný tón. „Určite ma vôbec nebude nudiť.“

Davisová ju obdarila úsmevom, ktorý jej nesiahal k očiam. „No, možno raz, keď bude trochu viac prepracovaný, sa môžeme stretnúť a porozprávať o ňom.“

„To je skvelý nápad!“ s úsmevom im do toho vstúpila Vectorová, ako by si nevšimla celkový podtón rozhovoru. „Viete, Hermiona, Tracey sa snaží prísť na spôsob, ako zrušiť kliatbu viažucu sa k miestu učiteľa obrany proti čiernej mágii.“

Hermiona zažmurkala pohltená prívalom vzrušenia. „To je úžasný projekt!“ zvolala. V tom okamihu bolo jej nadšenie celkom nefalšované, hoci Davisová si ju premeriavala rovnako nepriateľsky ako obyčajne. „Rada by som sa naň pozrela.“

„Nuž, hneď ako budem hotová,“ odvetila Tracey, „zaskočím do vašej klubovne a dohodneme si čas.“

Sila neúprimnosti obsiahnutá v jej vyhlásení vzala Hermione na okamih reč.

„Výborne!“ ozvala sa Vectorová pokojne a prerušila ticho. „Ďakujem, že ste sa zastavili.“ Obrátila sa k Hermione. „Príďte kedykoľvek znovu.“

Keď za sebou zatvárala dvere, naposledy kradmo pozrela na Tracey Davisovú. Neúspešne sa pokúsila potlačiť náhle bodnutie žiarlivosti. Uvedomila si, že ak niekto mal zachrániť profesora Snapa, chcela to byť práve ona.

 

* * * * *

 

Keďže ešte nebolo desať hodín, Hermiona zamierila do Veľkej siene: bolo veľmi pravdepodobné, že chlapci ešte raňajkujú. Keď sa však ukázalo, že nájsť ich bude oveľa ťažšie, než predpokladala, uchmatla si ďalší kúsok ovocia a namiesto knižnice uprednostnila jazero.

Ako sa mi život mohol tak skomplikovať? premýšľala. Najskôr, Snape, potom Vectorová, neskôr rád. Ešte k tomu proroctvo s Harrym ako Vyvoleným. Každý prvok bol prepojený s iným a natoľko komplikovaný, že bolo ťažké poskladať ich všetky dokopy, aby dávali zmysel. Duchom neprítomná chrúmala jablko. Kde boli tie časy, keď jej stačil farebne rozlíšený rozvrh, aby všetko zostalo na svojom mieste?

Keď došla k starému buku, posadila sa, chrbtom oprela o jeho kmeň a natiahla nohy. Túto chvíľu by som mala využiť na vyriešenie niektorých záležitostí, rozhodla sa. Napríklad taký profesor Snape: má ma rád či nemá? Vedela, že to bola hlúpa otázka. Pre ňu ako členku rádu nebolo dôležité, či ju má rád, ale či by mohli poraziť Voldemorta. Napriek tomu jej tá otázka vŕtala v hlave. Päť rokov sa neustále správal tak odporne, že tá jeho nedávno objavená ochota odpovedať na otázky bola opojná. Nie že by bol teraz ku mne milý. Ale aspoň má zmysel pre humor. A bol tam tiež ten úžasný okamih, keď ju nazval „Grangerovou“. Akoby... si všimol, že existuje.

Hermiona prehltla posledný kúsok jablka a ohryzok hodila obrovskej sépii do jazera. Kolená si pritiahla k hrudi a rukami si pevne objala nohy. Hoci ju nikto nemohol vidieť, urobila grimasu. Pri myšlienke na Snapa si spomenula na scénu v riaditeľni. Veľmi dobre poznala eticky nejednoznačné situácie – Cormac McLaggen, všehodžús, Dolores Umbridgeová, nelegálne používanie mágie počas prázdnin len preto, aby mohla behať a tak ďalej – no Dumbledorovo úmyselné privieranie očí nad takýmito vecami v nej zanechalo podivný zmätok. Naproti tomu Snape chcel, aby sa dusila vo vlastnej šťave. Ale prečo? Asi si myslel, že si to zaslúžim? Možno chcel, aby som popremýšľala o tom, čo som urobila? Ten muž bol záhadou, to bolo isté. Záhadou, nad ktorou pridlho premýšľam! V duchu sebou zatriasla a rozhodla sa myslieť na niečo iné. Na Vectorovú, napríklad.

Bola natoľko pohrúžená do myšlienok, že si nevšimla dvoch chlapcov, ktorí sa prikradli bližšie a schovali za strom, pod ktorým odpočívala. Keď na ňu z dvoch strán vyskočili, vykríkla. Zúfalo sa snažila vyškriabať na nohy a vytiahnuť prútik, srdce jej od strachu bilo ako splašené. O pár sekúnd neskôr spoznala potenciálnych útočníkov a vydýchla si od úľavy, napoly sa zosunula, napoly zrútila späť na zem s rukou pritisnutou k hrudi.

„Dobrotivý bože! Nikdy viac to nerobte!“ chabo zaprotestovala a prstom hrozila vysmiatym tváram Harryho a Rona. „Myslím to vážne!“ dodala, dostávajúc sa do obrátok, „máte vôbec predstavu...“

Jej hlasné protesty boli náhle umlčané, keď jej Ron rukou zapchal ústa.

„Do Merlinových gatí, Harry! Myslel som si, že sme prekvapili Hermionu, no teraz mám dojem, že by to mohla byť profesorka McGonagallová v prestrojení!“

Harry vystriedal úškrn predstieraným vážnym výrazom a pokrútil hlavou. „Myslím, že tu môžeme urobiť len jedno, Ron.“

„Nhmm!“ zastonala Hermiona cez Ronovu ruku a znovu sa snažila vyslobodiť.

„Poštekliť ju!“ vykríkol Ron so zjavnou radosťou a obaja sa na ňu vrhli.

O desať minút neskôr, keď sa našteklili, nachichotali, navýskali a nasmiali do vyčerpania, ležali všetci traja spolu na zemi. Hermiona otočila hlavu a pozrela sa z jedného chlapca na druhého. Cítila, ako jej srdce prekypuje takmer bolestivým pocitom pohody. Jej priatelia boli pakovia, no napriek tomu ich mala rada. Láska – vybavila si, keď ju znenazdajky zasiahla spomienka na rozhovor s Vectorovou – láska a politika sú divokou kombináciou.

„No tak, vy šibali,“ ozvala sa a zodvihla do sedu, „pomôžte mi vstať a poďme navštíviť Hagrida.“

 

* * * * *

 

Hermiona prežila Slugyho klub aj napriek absencii Harryho a Ginny. Zlé svedomie ju prinútilo prehodiť pár slov s McLaggenom – počas predchádzajúceho večierka sa jej ho podarilo odradiť jednoduchým opatrením, zakaždým, keď sa pozrel jej smerom, si prekrížila ruky a nevraživo naňho zazrela – no jeho nechutný spôsob konverzácie dokázala strpieť iba pár minút. Ospravedlnila sa a takticky zamierila na dievčenské toalety. Na večierku sa objavil aj Blaise Zabini a Hermiona využila príležitosť, aby uspokojila svoj nedávno objavený záujem o prácu slizolinčanov na projektoch z aritmancie. Jeho reakciou však bola sklamaná. Potom, čo sa na ňu chvíľu pozeral zvrchu, zadrmolil niečo o trhu s nehnuteľnosťami, finančných systémoch, medzinárodných výmenných kurzoch a speňažení zloženého úročenia. Hlupák, pomyslela si neskôr, stavím sa, že jeho jediný záujem o muklovský svet sa týka toho, ako z neho získať peniaze. Krátko sa porozprávala s niekoľkými ďalšími ľuďmi, ktorých zbežne poznala, nakoniec sa jej podarilo vyhovoriť, že má neodkladné domáce úlohy na hodinu starodávnych rún. Slughorn nemusel vedieť, že preklad ukončila minulý týždeň – to má za to, že plytvá na hodine elixírov nezaslúženou chválou na Harryho prácu.

Nadišiel štvrtok a Hermiona sa vydala na hodinu oklumencie so zvyčajnou zmesou očakávania a obáv, ktorú v nej vyvolal sarkastický profesor. Celý týždeň ho sledovala pri akejkoľvek príležitosti a dôkladne rozoberala každučký detail jeho správania. Bol hrubý ku všetkým, príležitostne sa z toho vymykali slizolinčania. Jeho prejav sa väčšinou stretával s miernym podráždením či strojenou slušnosťou, hoci veľa učiteľov si ho vôbec nevšímalo a niekoľko ľudí – vrátane Harryho – doháňal k horko-ťažko skrývanému hnevu. Nakoľko je jeho správanie predstavením, aby si zaistil vhodné spomienky pre Voldemorta? pýtala sa v duchu. I keď predstava, že by Snape dokázal byť po páde Temného pána zrazu zdvorilý a veselý, v nej vyvolala nekontrolovateľný záchvat smiechu.

„Ani si nesadajte,“ nariadil vo chvíli, kedy prišla. „Hneď začneme.“

Hermiona bez problémov odrazila jeho prvé útoky legilimencie. „Pán profesor,“ spýtala sa, „naučíte ma ako ukryť určité spomienky?“

Bola prekvapená, keď súhlasil.

„Základom je,“ poúčal ju, „že oklumencia je takým istým produktom vašej mysle ako spomienky. Z toho dôvodu môžu štíty nadobudnúť podobu napríklad kufra, ktorý ste si predstavovali na ošetrovni. Aby ste určitú spomienku ukryli, musíte ju vložiť do predmetu v inej spomienke.“

„V inej spomienke? Máte na mysli, ak zostaneme pri analógii s kufrom, že by som mala vybrať spomienku, v ktorej je môj rokfortský kufor, napríklad ako vedľa neho sedím v spálni, a zavrieť doň druhú spomienku?“

„Presne tak! Uvedomte si, že predstavovaný obraz získa určitý ďalší význam, preto je dobré vybrať si spomienku, ktorá je už pre vás niečím dôležitá.“

Hermiona si hrýzla peru, keď tú informáciu spracovávala. Hmm.. spomienka, ktorá je pre mňa dôležitá a mohla by som v nej skryť inú...

„Navrhujem, aby sme to vyskúšali skôr, než si spodnú peru rozžujete na kašu,“ podotkol sucho.

Hermiona očervenela. „Iste, pane. Čo mám urobiť?“

„Vyjdite na chodbu a zavrite za sebou dvere. Keď už tam budete, povedzte niečo nahlas. Predstavte si, že tú čerstvú spomienku umiestňujete do debny podľa vášho výberu. Potom sa vráťte a uvidíme, ako dlho mi potrvá, kým ju nájdem.“

Hermiona poslušne vstala a odišla na chodbu. Dlhú chvíľu tam nerozhodne stála. Potom dostala nápad, uškrnula sa a prekrížila si ruky.

„Severus Tobias Snape,“ povedala, „toto by ste nemali vidieť.“

V predstavách vstúpila do knižnice. Vzala z police knihu, poskladala spomienku a schovala ju dovnútra. Zavrela knihu a vrátila ju na regál. Potom sa vrátila do Snapovho kabinetu.

„Som pripravená,“ povedala.

Snape zľahka vstal a s prútikom v ruke prešiel okolo stola. „Legilimens.“

Hermiona odolala nutkaniu vztýčiť štíty oklumencie a mierne sa zatackala pod prívalom spomienok. Snažila sa pochopiť zmysel rýchlo sa striedajúcich obrazov a náhle si uvedomila, že každý z nich sa odohral v rokfortských chodbách – znovu videla baziliska, sledovala, ako jej pod vplyvom Malfoyovej kliatby rastú obrovské zuby a zahanbene uteká pred Snapom a taktiež sa videla s Harrym a Ronom v rozličnom veku. Napokon sa začala objavovať aj knižnica, mihala sa občas na dohľad medzi rozličnými výjavmi z chodieb. V ďalších minútach sa v jej predstavách vyskytovala čoraz častejšie, potom dlhý čas nevidela nič iné, len vlastnú hlavu sklonenú nad knihami a vysoké police na nehybnom pozadí. Cítila, že tlak na jej myseľ narastá a prinútila sa zachovať pokoj. Nebudem myslieť na to, čo som povedala na chodbe, opakovala si, Nebudem myslieť na to... Tlak explodoval a obraz knižnice sa rozsypal. „Severus Tobias Snape,“ videla samu seba, ako hovorí, „toto by ste nemali vidieť.“

Keď zažmurkala, pred očami sa jej znovu objavili obrysy Snapovho kabinetu. Nohy sa jej triasli, a tak si opatrne sadla na stoličku.

Snape sa oprel o okraj stola a prstom si prešiel po spodnej pere. „Po troche tréningu“ zatiahol, „z toho azda niečo bude.“

Hermiona naňho pozrela a všimla si, že jeden kútik úst sa mu mierne zvlnil nahor. Od Snapa to boli ohromné slová povzbudenia. Od náhlej radosti sa usmiala.

„Pane,“ spýtala sa, „ako to, že ste videli tak veľa výjavov z chodby?“

„Spomienky sú spojené vláknami bežných emócií: strachom, túžbou, hladom a podobne, alebo uložené za sebou podľa spoločného obsahu: nejakej osoby, farby, či určitého predmetu. Skúsení legilimentori a oklumentori dokážu tieto vlákna rozoznať a využiť ich. Vedel som, že mám hľadať nejaký predmet, ktorý sa nachádza na takom mieste.“

Hermiona otvorila ústa, aby sa ešte niečo opýtala, ale Snape ju prerušil.

„Na dnes to stačí,“ usúdil, odtlačil sa od stola a ustúpil ku kreslu, aby sa posadil.

„Pokiaľ ide o budúci týždeň,“ ozvala sa Hermiona, „Harry chce naplánovať metlobalové tréningy tak, aby sa vyhol stretnutiam Slugyho klubu, takže ešte neviem...“

„Grangerová,“ vstúpil jej do toho, „čo robíte zajtra po vyučovaní?“ spýtal sa a divne na ňu pozrel.

„Nič zvláštne. Často chodím k profesorke Vectorovej a pracujeme na výpočtoch.“

„Hmm.“ zľahka si prešiel ukazovákom po pere. „Keby ste sa dokázali zbaviť tej príšernej dvojce... povedzte im, že idete k Vectorovej, no namiesto toho príďte sem.“

Hermiona sa rozžiarila. Chce ma vidieť častejšie než raz do týždňa? „Iste, pane.“

„Než sem prídete, prečítajte si kapitolu Sebaobranná oklumencia od Cvetkovichovej. A teraz môžete odísť.“

 

* * * * *

 

Hermiona si nepotrebovala prečítať kapitolu od Cvetkovichovej – bola to jedna z kníh, ktoré si vypožičala cez prázdniny – ale aj tak to urobila. Inštinktívna mentálna odpoveď je naozaj fascinujúca, pomyslela si. Možno sa profesor Snape chce ešte porozprávať o mojom zranení na Oddelení záhad. Len pre istotu si prečítala niečo navyše o kúzle Silencio a jeho osobitých vedľajších účinkoch.

Nenápadne zmiznúť od Rona a Harryho bolo smiešne jednoduché. Boli zvyknutí na jej návštevy v kabinete u Vectorovej o takomto čase, a keďže sa o aritmanciu nezaujímali, nikdy sa nestalo, že by o nich pochybovali. A tak štvrťhodinu po skončení vyučovania zaklopala na dvere profesora Snapa.

„Vstúpte,“ zvolal.

Keď otvorila dvere, bola prekvapená, že nie je sám.

„Prepáčte, pane,“ povedala rýchlo. „Môžem prísť neskôr.“

„To nebude nutné, Grangerová,“ odvetil. „Len sa posaďte.“

Sadla si a pozrela bokom na druhú návštevníčku. Spoznala mladú slizolinčanku, ktorá jej na narodeniny odovzdala odkaz o treste so Snapom a potlačila malé bodnutie žiarlivosti. Aký paradox, pomyslela si, keď sa v mysli preniesla k podobnej scéne medzi ňou, Davisovou a Vectorovou.

„Grangerová, toto je Jocelyn Smithová,“ formálne ich predstavil. „Jocelyn, to je Hermiona Grangerová.

Predošlé pichnutie žiarlivosti sa vrátilo s dvojnásobnou silou. Oslovuje ju krstným menom? Usmiala sa na ňu tak sladko, ako len vedela. „Ahoj, Jocelyn, už sme spolu kedysi hovorili.“

Jocelyn sa na ňu krátko pozrela, ale nepovedala nič, rýchlo sa otočila späť k Snapovi. Hermiona odolala nutkaniu obrátiť oči stĺpkom. Čo tu robím? pýtala sa v duchu. Alebo skôr, čo tu robí ona?

Snape si povzdychol a prstami pošúchal koreň nosa. „Grangerová,“ ozval sa náhle a potom sa zarazil. „Dúfal som...“ znovu sa odmlčal.

Zvedavosť zvíťazila nad podráždením a Hermiona pozrela na profesora. Nikdy ho nepočula hovoriť tak nezrozumiteľne. Ruku na stole mal zovretú do päste tak silno, až mu zbeleli hánky. Severus Snape nerád žiada o pomoc, pomyslela si samoľúbo.

Na tretí pokus sa mu podarilo vysloviť celú vetu: „Dúfal som, že budete ochotná opísať pocity z nedávnej skúsenosti s blokovaním pomocou muklovských metafor.“

Hermiona sa prekvapene pozrela na dievča vedľa. „Muklovských metafor?“ opýtala sa. „Ale...“

„Ale čo, Grangerová?“ V Snapovom hlase zaznelo varovanie, ktoré sa Hermiona rozhodla ignorovať.

„Ale domnievala som sa, že slizolinčania...“

„Zle ste sa domnievali.“ Od varovania prešiel k hrubosti a pre zdôraznenie plesol dlaňou po stole.

Hermiona si súčasne prekrížila ruky aj nohy a s tvrdohlavým výrazom na tvári civela na miesto zhruba tri stopy od jeho ľavého ucha. „Niekto by mal poinformovať Draca Malfoya,“ zamrmlala.

Snape sa hrozivo naklonil dopredu, rukou sa ešte stále opieral o stôl. Výhražne na ňu zasyčal: „Ale nebudete to vy, však, Grangerová?“

Skôr, ako sa naňho pozrela, sa otočila k dievčaťu, ktoré sedelo vedľa nej. Počas celej agresívnej výmeny názorov nepovedalo nič, ale každý obrat rozhovoru sledovalo s rozšírenými a vyľakanými očami. Pri pohľade na jeho ustráchaný výraz sa jej hnev rozplynul. Ako by som dobrovoľne podnecovala Malfoyovu nenávisť voči komukoľvek. Jej hnev bol typicky nahradený silným zmyslom pre humor a bola v pokušení sarkasticky odseknúť – Možno by ste raz, po páde Temného pána, mohli Malfoya v mojom mene poinformovať? Namiesto toho v duchu počítala do desať a potom odvetila čo najpokojnejšie, ako vedela. „Nie, pán profesor, to by ma ani vo sne nenapadlo.“

Chystala sa ho spýtať na zámer jeho žiadosti, keď jej docvakla odpoveď. Ak je Jocelyn muklorodená a potrebuje muklovské metafory na odblokovanie, potom je logické, že... „Blokuješ mágiu?“ spýtala sa, adresujúc otázku Jocelyn.

Dievča vrhlo na Snapa vystrašený pohľad skôr, než sa otočilo k Hermione. Ale ani potom sa jej nepozrelo do očí, miesto toho sa dívalo na kolená. Nakoniec prikývlo.

Sakra. Hermiona si prešla rukou po vlasoch. Vari bola Jocelyn prekliata? preblesklo jej hlavou, no potom ju na základe toho, čo čítala predošlý večer, osvietilo. Nie, týraná.

Prvýkrát po niekoľkých minútach sa odvážila pozrieť na Snapa. Trošičku zmiernil nepriateľskú pózu, ktorú zaujal, keď naposledy prehovoril, ale inak sa takmer nepohol. Telo mal stuhnuté a oči rozšírené. „Urobím, čo bude v mojich silách,“ prisľúbila povzbudivo.

Reakcia na jej slová bola okamžitá. Oprel sa dozadu v kresle a rukou si prešiel po tvári. „Tak to potom nechám na vás,“ podotkol. Postavil sa a odišiel do laboratória, zanechajúc ich zhovárať sa v súkromí.

 

 

A/N: Ann Cvetkovichová je vynikajúca profesorka, ktorá vydala skvelú knihu: An Archive of Feelings: Trauma, Sexuality, and Lesbian Public Cultures (Durham: Duke University Press, 2003). Pripúšťam, že som si požičala pár jej myšlienok o potenciálnej sile traumatických zážitkov na myseľ, keď som použila jej meno pre autorku kapitoly o Samoobrannej oklumencii.

Tiež by som mala upozorniť, že koncepciu blokovania mi vnukol smutný osud Ariany Dumbledorovej v DS. Usúdila som, že po viac ako sto rokoch od jej smrti by liečiteľský svet mohol prísť s názvom pre spomínaný fenomén a azda aj začať s liečbou.

 

Pozn. prekl.:

[1] – Marmite - http://www.martinhorsky.cz/britanie-v-utrzcich-novin/miluj-nebo-nenavid.php

[2] http://www.infoweby.sk/spolocnost/konflikty-a-vojny/225-grecka-obcianska-vojna



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Sev - 26.08. 2015
Jsem rada, ze se neustale neco deje :) Diky za preklad.
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 28.08. 2015
Je to dosť akčná poviedka, takže sa našťastie deje;-) Aj ja ďakujem.

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Julie - 12.07. 2015
Líbí se mi, jak nám autroka přibližuje osud profesorky Vectorové a že je o čem vyprávět :). Mám ráda, když jsou ve FF rozpracovány osudy postav v kánonu jen načrtnutých.
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 13.07. 2015
Profesorka Vectorová je žena so zaujímavou minulosťou, má toho za sebou veľa a na život sa dokáže pozerať s nadhľadom.

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: mami - 20.07. 2014
Velmi zaujímavá kapitola, až na ten koniec, keď Hermiona tak čudne zareagovala aj keď ju to určite prekvapilo pri tom čo čistokrvní v tejto fakulte velmi neradi akceptujú iných...mohla sa trochu ovládnut.
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 05.08. 2014
Vieš, ako im Malfoy celé roky znepríjemňoval život. Však za to aj dostal od nej do nosa. Takže ja sa jej nečudujem, že je naňho trochu alergická. A na Jocelyn žiarlila, to bolo očividné. Ďakujem, mami:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: teriisek - 18.02. 2014
Aha, tak už se začínám trochu víc chytat:) Takže Hermiona bude Jocelyn pomáhat, hm? To je fajn, věřím, že pokud se jim podaří překonat kolejní předsudky, bude pro ni určitě snadnější mluvit s Hermionou než s profesorem. Díky moc za překlad!
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 18.02. 2014
To pomáhanie nebude, samozrejme, verejné. U Jocelyn ešte predstudky nestihli vzniknúť a Hermiona nie je až taká predpojatá. Navyše ich spája spoločný muklovský pôvod. Takže by to mohlo fungovať. Aj ja ďakujem za komentár, teriisku:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: azuzike - 16.02. 2014
Fuuuuj....to co si ta Hermiona natierla na ten toast, to je zle si len predstavit a nie este ochutnat...no ale kolko ludi, tolko chuti...:))
Zaujimavy pohlad do minulosti profesorky Vectorovej a naozaj velky prejav dovery, ze to Hermione porozpravala.
Hermionina poznamka o Malfoyovi urcite pramenila zo ziarlivosti, takze budis jej odpustene...:) laska je laska
Ale uzasne rychlo jej to mysli, verim, ze malej Jocelyn pomoze...
Dakujem za preklad aj betovanie dievcata :))
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 17.02. 2014
Marmite musí byť pekný hnus, ale vraj je to zdravé. V každom prípade majú Briti čudné chute. Tiež sme s arkamou skonštatovali, že tá poznámka bola čistým prejavom žiarlivosti. Veď to pár riadkov predtým aj bolo spomenuté. Mala by sa lepšie ovládať, lebo sa Severus čoskoro dovtípi. Ďakujeme za odozvu. azuzike:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: marci - 04.02. 2014
Hezká kapitola. ministerstvo kouzel jako díra ve středu mě opravdu pobavilo. Vůbec věštění z čísel je tu osvěžující prvek. Profesorka Vektorová asi opravdu netrpí pražádnými předsudky, když na otázku, zda byl její milý mudla odpověděla - "Byl vynikajícím matematikem" :) Nádhera. Vlastně geniální odpověď. No a musím přiznat, že dějová linie Jocelyn je pro mne v tuto chvíli nejzajímavější, a to nevyhledávám nekánonické postavy :) Díky za krásný překlad!
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 04.02. 2014
Áno, runa pre ministerstvo bola naozaj trefná:-) Asi v máloktorej krajine sa štátne úrady tešia obľube medzi obyvateľstvom. Súhlasím s tebou, že profesorka Vectorová nie je voči muklom zaujatá ani v najmenšom. Jej odpoveď to jasne naznačila. Som rada, že ťa zaujala dejová línia s nekanonickou postavou. Bude naozaj zaujímavá. Veľmi pekne ďakujem za komentár, marci:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Sebelka - 03.02. 2014
Děkuji za bezva kapitolu. Jiťa
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Aj ja ďakujem, Jiťo. Teším sa, že sa kapitola páčila:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Zuzana - 03.02. 2014
Madam Vectorová ma prekvapila :) pripomenula mi tie pekné čiernobiele filmy na ktoré sme povinne chodievali do kina zo školy. Páči sa mi, že nezmenila svoje presvedčenie len preto že doba je iná.
Severus je... Severus:) s malou Jocelyn to vymyslel veľmi dobre. Keď sa Hermiona starala o práva  a blaho škriatkov, prečo by sa nepostarala aj o muklorodenú zmijozelku. Hermiona keď sa do niečoho obuje, tak to len tak nepustí. Jocelyn mala štastie.
Veľmi pekne ďakujem za kapitolu:) 
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Doba sa zmenila, ale profesorka Vectorová je stále duchom mladá a myslím, že napriek jej politickému presvedčeniu aj veľmi sympatická osoba:-) Severus sa snaží Jocelyn maximálne pomôcť. Ako vieme, má na to len dva týždne a čas sa kráti. Preto zrejme zvážil, že treba využiť každú ponúkajúcu sa príležitosť. Aj ja veľmi pekne ďakujem za reakciu, Zuzka:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Eily - 03.02. 2014
Jsem ráda, že si Hermiona neumí dávat pozor na pusu. Je to lidštější, protože který mladý člověk, třebaže nadprůměrně inteligentní, někdy neplácnul nějakou pitomost? Zvlášť kapku okořeněnou žárlivostí?
Hledání vzpomínky v knihovně se mi líbilo. Ale připomíná mi to ten problém, kdy vám někdo řekne, ať nemyslíte na růžového slona. Tréninkem se možná zvládne mnoho, ale nevím, jak bych na tom s nitrobranou byla já...
Setkání s kluky u stromu bylo roztomilé. O tomhle je jejich přátelství, ne jen o vypjatých emočních okamžicích. Tyhle "obyčejné" okamžiky mám v povídkách ze všeho nejraději.
Tracey a Jocelyn. Jsem zvědavá (nu, ve skutečnosti nejsem vůbec zvědavý typ člověka, ale neexistuje lepší slovní spojení) kam se ty dvě pohnou. Oprostit se od předsudků vštěpovaných do hlav všem bradavickým studentům zřejmě nebude snadné pro žádnou stranu.
Co se Vectorové týče, zmínka o komunismu byla vynikající. Prostě je taková, ale není to hlavní charakteristika její postavy. Má takový a makový názor, ale její postava se kolem něj netočí. To se nedá vyvážit zlatem.

Díky moc za překlad, solace, a arkamě za betování. Moc se těším na další část.
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Hermiona si tú poznámku síce iba zašomrala pod nos, ale profesor Snape má tenké uši. Očividne na Jocelyn žiarlila a zároveň bola prekvapená, že sa muklorodená čarodejnica dostala do Slizolinu.
Tréning by mal pomôcť, aby človek prestal myslieť na ružového slona:-) Domnievam sa, že na prvý pokus bola Hermiona celkom úspešná.
Pokiaľ ide o Vectorovú, myslím, že si to skvele vystihla. Je síce komunistka, ale je to skôr jej minulosť, než prítomnosť. Na dianie v Rokforte tento fakt nemá žiaden vplyv. Ale jej postava tým získala ďalší zaujímavý rozmer.
Veľmi pekne ďakujem za reakciu, Eily. Na preklade ďalšej kapitoly sa už pracuje;-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: Lupina - 03.02. 2014
Ano! Zakomponování minulosti Vectorové do příběhu se mi rozhodně zamlouvá. Tím se profesorka stává skutečnější. Moc se mi líbila chvilka laškování u jezera. Je třeba si oddychnout. A závěr byl geniální. Hermiona malé Jocelyn opravdu může pomoci. Jako mudlorozené mají hodně společného. A skvělá Hermionina dedukce naznačuje, že by se k něčemu i mohly dobrat.
Děkuji za překlad :-)
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Vectorovej príbeh bol zaujímavý, však? Je dobre vedieť niečo viac o rokfortských profesoroch. Myslím, že Hermiona nebude mať problém opísať Jocelyn, aké pocity prežíva počas oklumencie, je to šikovné dievča. Čas ich tlačí, majú na to už len týždeň. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Lupino:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: elbi - 03.02. 2014
Není divu, že věštění z čísel byl Hermionin oblíbený předmět. Její inteligentní mysl potřebovala nové výzvy. Kdy vlastně na sobě díky běhu pocítí silnější magický potenciál?
Profesorka Vectorová je sympatická, ale její smutný příběh je docela děsivý. Jako komunistku si ji nedovedu představit... Mám to zažité trošku jinak. 
Soudě podle projektu Tracey Davisové maji zmijozelové svého ředitele opravdu rádi.
Zaujaly mě Hermioniny otázky u jezera, zda ji Severus má nebo nemá rád. Tím, jak jí zavlekl k řediteli, ukázal své motivy. Jak vidno, zjevně chtěl, aby jí došlo, že je v očích Brumbála privilegovaná, že jí leccos projde, ale nesmí toho zneužívat.
Nikdy jsem nepřišla na chuť Křiklanovi a jeho večírkům pro vyvolené. Moc se nedivím, že se jim Harry vyhýbal, jak jen mohl. A Hermioně zrovna tak, kvůli Cormacovi.
První hodina nitrobrany byla docela úspěšná a nabídka profesora, aby přišla i druhý den Hermionu určitě potěšila. Ovšemže, potřeboval od ní pomoc s Jocelyn. A Hermiona na okamžik žárlila na malou Jocelyn a předtím i na Tracey. Narážka na Draca znamená, že on neví, že má v koleji mudlorozenou? Tím asi Hermiona nechtě Severuse naštvala. Ale on ji potřebuje, aby mu pomohla s odblokováním magie u Jocelyn. Snad se to holkám zadaří... Zadaří, žejo??
Díky
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Predpokladám, že magický potenciál sa postupne zvyšuje. Veď uvidíš, k akým pokrokom sa dopracuje. Vectorová síce je komunistka, ale myslím, že o tom vie málokto. Asi mala svoje dôvody, že to Hermione prezradila. Vlastne ani tak nešlo o jej politickú orientáciu, skôr o ten príbeh s Yanisom.
Áno, zdá sa, že slizolinčania si majú svojho vedúceho radi. Je to logické, keďže nikto iný sa o nich nestará. A Severus sa pre nich snaží robiť maximum. Napríklad aj tým, že sa prinútil požiadať Hermionu o pomoc. Veľká vďaka za komentár, elbi.

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: tiberia - 03.02. 2014
Jenom jestli se Hermioně tou pitomou poznámkou nepodařilo zavřit si cestu k Jocelyn ještě dřív, než spolu začaly. A v získávání Snapeových sympatií jí to asi taky body nepřidalo.... Vectorová s komunistickou minulostí (i současností) je zajímavá, stoupenec mudlovské politické strany v Bradavicích, to je docela raritní....
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 03.02. 2014
Budeme dúfať, že si to nepokazila. Veď to napokon aj tak nemyslela vážne. Dobre vie, čoho je Draco schopný a nikoho by mu dobrovoľne nevydala na milosť a nemilosť. Pokiaľ ide o Vectorovú, je to len jej presvedčenie, pri ktorom zotrvala, pochybujem, že by sa po úteku do Británie ešte politicky angažovala. Vďaka za odozvu, tiberie.

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: arkama - 02.02. 2014
Komunistka Vectorová, super vec!
Asi som túto kapitolu teraz čítala tak štvrtý krát a máš pravdu :) už ma tá Hermionina poznámka ohľadom Draca na konci až tak zo stoličky nedvíha. Keďže nám šprtka začína žiarliť na osoby, ku ktorým je Severus svojim spôsobom milý, tak to z nej len tak bez rozmyslu vypadlo. :)
 Ak by chcel niekto bližšie infošky o Ariane D. , tak v HP7, str.468  je popísané, prečo je zadržiavanie mágie tak nebezpečné a prečo dala Poppy Severusovi ultimátum - inak dievča k Mungovi.
No nič, teším sa ďalej, dík solace :)
 
 
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 02.02. 2014
Tiež sa mi páči, že je Vectorová roky verná svojej politickej orientácii. Očividne v nej zostal mladícky zápal:-)
Hermioninu poznámku treba jednoznačne chápať ako prejav žiarlivosti. Určite by nič také nikdy neurobila, ani vo sne;-)
Fenomén blokovania mágie je naozaj zaujímavý. Prečítala som si všetky zmienky o Arianne Dumbledorovej v HP7 a žasla som, ako tieto fakty autorka skvele zakomponovala do svojej poviedky.
Veľká vďaka za všetko, arkama:-) Fičíme ďalej;-)
 

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: scully - 02.02. 2014
Minulost Vectorové je samé překvapení. I ona měla románek učitel a student. Je vidět,že Hermioně dost věří. Kluci jsou zatím v této povídce v pohodě a jejich vzájemné škádlení je milé. Jocelyn je čím dál víc zajímavější osůbka. Jsem zvědavá jak ty dvě budou spolu vycházet. Severus byl opět krásně svůj a svoji prosbu krásně zaobalil spíše do příkazu. Hermiona se zdokonaluje v nitoobraně docela rychle,snad dokáže Jocelyn pomoci. Moc děkuji za překlad
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 02.02. 2014
S Vectorovou to bolo trochu iné, obaja boli už dospelí. Ale zatiaľ sa ani v Rokforte niet čoho obávať, akýkoľvek budúci vzťah je zatiaľ v plienkach. Ron a Harry sú v tejto poviedke vykreslení veľmi sympaticky, ale nebude to vždy také ideálne. Vzťah Hermiony a Jocelyn bude jednou z ústredných tém poviedky, takže je sa na čo tešiť. Veľmi pekne ďakujem, scully:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: TaraFaith - 02.02. 2014
Velmi mě zaujal příběh profesorky Vecktrové, ale i Hermioniny myšlenky a už teď se těším na hodiny s Jocelyn. Ona bude opravdu velmi zajímavá osobnost. Moc se těším na pokračování. díky za překlad.
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 02.02. 2014
Tušenie ťa neklame, Jocelyn bude vskutku zaujímavou osobnosťou. Najmä keď nadobudne stratenú sebadôveru;-) Ďakujem za odozvu, Taro. Som rada, že sa ti nová kapitola páčila:-)

Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: denice - 02.02. 2014
Kapitola plná překvapení, už jen Vectorová a část jejího životního příběhu. Má zajímavou minulost. Líbí se mi ta poznámka, že je doteď komunistkou. Zřejmě žije ve svém vlastním světě. Taková romantická historie, kdo by to byl řekl do aritmantičky. Musí Hermioně hodně důvěřovat, když se jí tak otevřela.
Bavilo mě, jak se snažila dát dohromady Tracey s Hermionou, jako by byla úplně mimo realitu vztahů obou kolejí. Ale Tracey je obě mistrně odpálkovala. Líbí se mi, že autorka přidala nové rysy k málo frekventovaným postavám, bylo by prima, kdyby Hermiona nakonec přece jenom získala v Tracey když už ne kamarádku, aspoň spolupracující kolegyni.
Severus je jako vždycky brilantní, s Jocelyn to zařídil velice citlivě. Věřím, že Hermiona je ta pravá, i když to ze začátku pokazila tou nepochopitelnou poznámkou o informování Draca. Snad už si dá pozor a popřemýšlí, než něco řekne.  Moc se těším na příští kapitolu, jsem zvědavá na Hermionin rozhovor s Jocelyn.
Díky.
 
Re: 11. Slizolinské rozhovory Od: solace - 02.02. 2014
Profesorka Vectorová je dosť nekonvenčná osoba, asi dokáže vycítiť (či vyvodiť z aritmantických výpočtov), komu môže dôverovať. S Hermionou pracujú na veľmi dôležitých tajných výpočtoch pre rád a to by bez vzájomnej dôvery asi nešlo.
Pokiaľ ide o Tracey, časom sa to určitým smerom, ktorý si naznačila, pohne;-)
Hermiona by mala vedieť Jocelyn pochopiť a dokázať jej pomôcť, len by si mala dávať väčší pozor na jazyk. Žiarlivosť je niekedy veľká mrcha!
Aj ja ďakujem, denice!

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod