archiv.hpkizi.sk
10. Oklumencia
Fénixova pieseň
Vložené: solace - 16.01. 2014
Téma: Fénixova pieseň

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Fénixova pieseň alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Prekladateľ : solace

Názov originálu: Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Autor originálu : grangerous

Link na originál : Phoenix Song or, Hermione Granger and the HB P

Počet slov originálu: : 0

Rating : T 13+ -

Éra / Obdobie: Bradavice - kánon Žáner: Adventure Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: poriadne dlhé 100K-200K Párovanie: Snamione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní grangerous, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P



10. Oklumencia

 

Severus potlačil sklamaný povzdych. Prvá hodina Hermiony Grangerovej neprebiehala tak dobre, ako predpokladal. Práve sa štvrtýkrát zdvihla zo zeme, doposiaľ sa jej nepodarilo odraziť žiadny z jeho útokov. Ešte i on sa cítil ubitý prívalom jej spomienok. Zdalo sa, že nemala horšie detstvo než Potter, ale aj tak bola až do príchodu na Rokfort osamelým dieťaťom, vylúčeným krutosťou iných detí pre svoju prirodzenú inteligenciu. Na základe spomienok, ktorých bol práve svedkom, si človek mohol myslieť, že sa jej život odvíjal od tých čias ako séria dramatických a hrôzostrašných zážitkov: videl ju ohrozovanú trollom, skamenenú baziliskom a premenenú na mačku; díval sa na jej hrôzu, keď Minervine obrovské šachy omráčili Ronalda Weasleyho a niekoľkokrát znovu prežili bitku na odbore záhad. Vlasy mala uvoľnené z početných sponiek a na tvári príznaky vyčerpania. Kvôli množstvu pádov sa pohybovala opatrne a utrápený výraz vôkol jej úst mu prezradil, že sa cítila rovnako rozčarovaná ako on.

Keď opäť stála na nohách, chrbtom ruky si pošúchala oči. „Čo robím zle?“ spýtala sa.

Severus jej pokynul, aby si sadla, a ona sa s povzdychom podvolila.

„Kde si robíte domáce úlohy?“ spýtal sa.

„Prosím?“ Náhla zmena témy ju podľa všetkého prekvapila.

„Len odpovedzte na otázku, slečna Grangerová.“ Sadol si do svojho kresla za stolom.

„Nuž... ako kedy. Niekedy v knižnici, občas v klubovni... A sem-tam v posteli...“ Pri zmienke o posteli mierne očervenela.

„Nie je klubovňa trochu hlučná?“

Hermiona prevrátila očami. „Vždy,“ potvrdila.

„Ako sa v tom hluku dokážete sústrediť?“

„Len ho vytesním.“ Zdvihla jedno obočie. „Och!“

Severus sa otočil v kresle a prezrel si knižnicu za sebou. Po chvíli premýšľania natiahol ruku a vybral tenký zväzok s názvom: Všehodžúsový zverinec:Teoretické prístupy k medzidruhovej transfigurácii založenej na elixíroch a s úškrnom jej ho podal.

Vzala ho s kyslým úsmevom. „Neuvedomila som si, že to bola mačacia srsť! Nechcela som sa premeniť na mačku!“

Snape na ňu pozrel s prižmúrenými očami. „Naozaj? A čo ste si mysleli, čí vlas to bol?“

Hermiona sa naňho ostražito pozrela. „Nezabudnite, žiadne strhávanie bodov.“

„Pamätám sa.“

Trochu rozpačito sa pohmýrila na stoličke. „Millicent Bulstrodová.“ Odmlčala sa a potom na obranu dodala. „Ale elixír som pripravila správne, viete? Harry s Ronom sa premenili dokonale.“

„Naozaj?“ Severus bol hnaný zvedavosťou, aj keď sa mu na tvári neobjavil žiadny náznak. „A ak sa môžem spýtať, na ktorých z mojich slizolinčanov?“

„Na Crabba a Goyla.“ Ruky mala pevne prekrížené na hrudi, zároveň vyzerala znepokojená i tak trochu hrdá na svoj výkon. Povzdychla si nad jeho zdvihnutým obočím a poskytla mu požadované vysvetlenie. „Vkradli sa do slizolinskej klubovne a pýtali Malfoya na Tajomnú komnatu. Bol to môj nápad.“

Severus musel uznať, že to bol trúfalý plán. A hoci vedel o jej pokuse s odvarom všehodžúsu – pobyt v nemocničnom krídle doplnený mačacími fúzami a chvostom bol pomerne silným vodítkom – neuvedomil si, že elixír pripravila úspešne.

„Kto ukradol kožu dispholida?“

Hermiona sa strhla. „Ja.“ Zjavne sa pripravila na očakávanú tirádu.

Severus si zámerne udržal pokojný hlas. „Zvláštne. Nazdával som sa, že to bol pán Potter.“

„Nuž,“ Hermiona sa mierne uvoľnila, ale stále pôsobila ostražito, „bol už v toľkých problémoch, že som to radšej vzala na seba.“

Šikovné. „Teraz začnite čítať knihu,“ prikázal jej, opäť náhle zmeniac tému. Vyvádzať ju z rovnováhy je zábavné, pomyslel si, keď poslušne otvorila knihu so zmätkom jasne vpísaným v tvári. Snape namieril prútik na stenu oddeľujúcu jeho kabinet od slizolinskej klubovne. Začal cez ňu prenikať zvuk, spočiatku tlmený, neskôr čoraz hlasnejší.

Hermiona so záujmom vzhliadla od knihy. „Odpočúvacie kúzlo? Ako ste to urobili?“

„To kúzlo je z istého dôvodu neverbálne, slečna Grangerová,“ povedal príkro. „Čítajte ďalej.“

Nesmelo sa usmiala a sklonila hlavu späť ku knihe. Chvíľu ju pozoroval, ako číta. Jednou rukou sa roztržito hrala so zatúlanou kučerou a zahryzla si do spodnej pery. Oči sa jej rýchlo pohybovali a obočie občas zvraštilo, keď spracovávala informáciu.

Prehovoril, až keď bol presvedčený, že je úplne zaujatá úlohou. „Slečna Grangerová...“

Pozrela naňho s mierne neprítomným pohľadom.

„Legilimens.“

Na krátky okamih vnímal okraj jej obranných štítov predtým, než sa zrútili. Videl, ako sa jej nepatrne rozšírili oči, keď to tiež pocítila. Než však stihol preniknúť ďalej k jej mysli, odtrhla pohľad z jeho tváre, a tým úplne prerušila kontakt.

„Počkajte!“ zvolala. Zažmúrila oči a ruky si pritisla na spánky. Kniha bez povšimnutia skĺzla na podlahu. O chvíľu neskôr ich opäť otvorila. „Skúste to znovu,“ prikázala, ruky mala stále pritisnuté po oboch stranách hlavy.

Severus tentoraz cítil, že obranné štíty zapája vedome. Keď na ne zatlačil, dokázala ich udržať neporušené. Konečne! Zažmurkal a prerušil kontakt.

„Podarilo sa mi to!“ Víťazne zovrela obe ruky do pästí a natešene sa zaškerila.

Potlačil nutkanie opätovať jej úsmev, namiesto toho ju okríkol: „Ak by ste na okamih prerušili svoje nadšenie, mohli by ste moju knihu zodvihnúť z podlahy.“

Hermiona sa rýchlo zohla, vzala ju a rukou starostlivo uhladila obal, než ju položila na stôl. Úsmev jej poklesol o niekoľko stupňov. „Mohli by sme to skúsiť ešte raz, pane?“ spýtala sa.

„Nie.“ Severus vybral zo zásuvky stola malú fľaštičku a podal jej ju. „Vypite to!“ prikázal a mávnutím prútika zrušil odpočúvacie kúzlo.

„Čo to je?“ spýtala sa, keď ju odzátkovala.

„Slečna Grangerová!“

Stuhla s elixírom na polceste k ústam.

„Len blázon vypije neznámy elixír!“

„Ale, pán profesor,“ ohradila sa a spustila fľaštičku. „Práve ste mi povedali, aby som ho vypila!“

Rozladene prevrátil očami. „To každému takto dôverujete?“

„Nie.“

Zdvihol jedno obočie.

„Nie každému. Pane, ak by ste ma chceli otráviť, už by ste tak dávno urobili.“

„Slečna Grangerová, radšej mi povedzte, čo je to za elixír.“

Hermiona si podráždene povzdychla. Zdvihla fiolu proti svetlu, zakrúžila ňou a potom k nej privoňala. „Je to svalový relaxant,“ povedala nakoniec. „Rovnaký ako tie, ktoré sme pripravovali v treťom ročníku.“ Zrazu sa naňho usmiala. „Ďakujem.“

„Netrápi ma vaše pohodlie,“ odvetil pohŕdavo. „Tieto stretnutia by však nezostali dlho tajomstvom, ak by ste boli zajtra pri chôdzi stuhnutá či rozboľavená. A teraz ten liek vypite a choďte.“

Na okamih si pomyslel, že sa s ním chystá hádať, no potom elixír radšej vypila – zatvorila oči, hlavu naklonila dozadu a odhalila líniu krku. Severus náhle vstal a otočil sa, aby vrátil knihu na policu za stolom.

„Pán profesor?

„Áno?“ odvetil bez toho, aby sa obzrel.

„Môžem prísť aj vo štvrtok?“ jej hlas bol plný nádeje.

Pomaly sa k nej otočil. Vyzerala plná očakávania. „Tak dobre,“ vzdal sa. „Ale nemeškajte.“

Hermiona sa natešene usmiala a zamierila k dverám. „Dobrú noc, pán profesor,“ ozvala sa, keď sa dvere za ňou zatvorili.

Severus sa spustil do kresla a rukou si prešiel po tvári. Musíš si dávať pozor, Snape, vynadal si. Na okamih bol... Nie. Bez ohľadu na fakultné body bola Hermiona Grangerová jeho študentkou a podľa toho by sa mal správať.

 

* * * * *

 

Štvrtková lekcia prebiehala menej komplikovane. Grangerová prišla na to, ako vedome vystavať štíty a tie sa už nezrútili pod nepatrným tlakom legilimencie. Asi hodinu sa usilovala odolávať rôzne silným druhom útokov a kontrolovať množstvo energie využívanej na oklumenciu. V istej chvíli sa Severus rozhodol hodinu ukončiť. Gangerová ešte nespadla, ale nemal chuť dohnať ju do stavu magickej vyčerpanosti.

„Posaďte sa,“ prikázal.

Hermiona poslúchla. Z toho, ako si zahryzla do spodnej pery, poznal, že jej niečo vŕta v hlave. O niekoľko sekúnd sa ukázalo, že mal pravdu.

„Pán profesor,“ ozvala sa, „môžem sa niečo spýtať?“

„To bolo ono?“ opýtal sa sucho.

„Ja... ehm, nie.“ Potlačila chichot. „To nebola otázka, ktorú som mala na mysli.“

„Tak povedzte, čo máte na mysli, Grangerová,“ – oči sa jej mierne rozšírili nad faktom, že pozabudol na zdvorilostné oslovenie, no zdalo sa, že mu to nezazlieva – „a nemrhajte mojím časom.“

„Nuž, myslela som tým, že ak moja otázka len okrajovo súvisí s témou oklumencie, odpoviete mi na ňu?“

Severus si prešiel prstom po perách, keď uvažoval nad žiadosťou. „To závisí od okolností. Spýtajte sa a potom sa rozhodnem.“

„No,“ Hermiona chvíľu otáľala, „predpokladám, že ste sa naučili oklumenciu, lebo Volde... čože?“ Jeho nahnevané zavrčanie ju prerušilo. „Dobre, v poriadku. Nevyslovím to meno, ale ho tiež rozhodne nenazvem Temný pán. To je výsadou slizolinčanov.“ Prekrížila si ruky, zamračila sa naňho a zafunela predtým, než pokračovala. „Takže, ak Vy-Viete-Kto je takým silným legilimentorom, ako to, že mu nie je podozrivé, keď sa nedostane k žiadnej vašej spomienke?“

„Ak by som zablokoval všetky svoje spomienky,“ odvetil Severus, „okamžite by mu to bolo podozrivé. Pravou podstatou oklumencie je obrana proti útoku na myseľ, nie klamanie útočníka.“

„Tak potom ako...“

„Premýšľajte, Grangerová.“

Na chvíľu sa zamyslela, spodnú peru vtiahla do úst. „Niektoré spomienky mu ukážete.“

„Správne.“ Bola naozaj bystrá. Jej myseľ oslobodená od príťaže ťahať za sebou svojich spolužiakov napredovala veľkými skokmi. „Temný pán si neuvedomil, že pre ním niečo skrývam. Ak by tomu tak bolo, neprežil by som.“

„Ale isto musí byť nadmieru ťažké vytiahnuť usvedčujúce spomienky z tých neškodných?“

„Ani nie,“ odvetil pokojne. „Väčšinu času trávim v triede alebo v škole, a keď je to potrebné, mám dostatok materiálu týkajúceho sa podozrievavých členov rádu či nepriateľských stretov s pánom Potterom.“

Hermiona naňho hľadela s rozšírenými očami a mierne pootvorenými ústami. „Ale... hmm.“

„Čo?“

„Nič.“

Severus s úškrnom nadvihol obočie. „Hádam vám nedošli otázky, slečna Grangerová?“ podpichol ju.

„Áno,“ odvetila a ústa zovrela do nezvyčajne zachmúrenej línie. „Aspoň nateraz.“

„Tak potom,“ odvetil mierne prekvapene, „ukončime dnešnú hodinu. Kedy sú v budúcom týždni metlobalové tréningy?“

„Opäť v utorok a vo štvrtok, ale,“ urobila grimasu, „profesor Slughorn naplánoval jedno zo stretnutí na utorok.“ Tvár sa jej trochu rozžiarila. „Mohla by som to zrušiť a namiesto toho prísť sem!“

Zaujímavé, zdá sa, že ani ona nie je Slughornom taká nadšená, všimol si Severus. „A tým dáte celej škole vedieť o našich hodinách? Nebuďte hlúpa. Okrem toho, ak si myslíte, že mám čas a chuť stretávať sa s vami viac ako raz týždenne, veľmi sa mýlite. Štvrtok tu bude čo nevidieť.“

Hermiona sa snažila nedať najavo sklamanie, no s malým úspechom. „Ďakujem, pane,“ povedala. „Dobrú noc.“

Keď za sebou zavrela dvere, Severus si vydýchol.

 

* * * * *

 

Hoci trieda obrany proti čiernej mágii nebola umiestnená tak blízko jeho kabinetu ako trieda elixírov, Severus si vychutnával prechádzky, ktoré táto zmena so sebou priniesla. Prechádzanie chodbami mu umožňovalo nasávať atmosféru školy a tiež mu poskytovalo jedinečné príležitosti na stŕhanie fakultných bodov. A bol to práve ten – menej dobroprajný – zámer, kvôli ktorému v piatok popoludní odbočil do nepríliš často používanej chodby. Počul hlasy prestúpené nezameniteľnou kadenciou krutosti, hoci sa slová stali zrozumiteľnými, až keď prišiel bližšie.

„No tak, vykúzli niečo!“

„Nevie! Veď je to šmukelka.“

„Hej, šmukelka! Nemáš tu čo hľadať.“

Skupinka štyroch tretiakov z Bystrohlavu pritláčala niekoho ku stene.

„Ale, ale,“ zatiahol, „aké príjemné prekvapenie!“ Až keď útočníci previnilo uskočili, zbadal, kto je terčom ich posmeškov. Jocelyn Smithová tam meravo stála, telo mala stuhnuté. V jednej ruke pevne zvierala prútik a oči mala rozšírené od strachu. Severus cítil, ako mu telom prechádza hnev. Vytiahol prútik a otočil sa k bystrohlavčanom. Pri pohľade na jeho tvár s hrôzou ustúpili a potkýnali sa v zúfalej snahe napchať niečo medzi seba a neho – použili by aj telo priateľa. Severus sa s mimoriadnou mierou sebakontroly ovládol a radšej sa hrozivo týčil nad neposlušnými študentmi, než by ich preklial.

„Odoberám Bystrohlavu päťdesiat bodov, za každého,“ zavrčal. „A v sobotu trest. Teraz mi zmiznite z očí!“

Nepotrebovali ďalšie povzbudenie. Jeden z chlapcov už aj tak plakal od strachu a ďalšie dievča lapalo od hrôzy po dychu.

Keď zostali so Smithovou sami, Severus otvoril najbližšie dvere a pokynul jej rukou. „Dovnútra,“ nariadil. Odlepila sa od steny a vošla do prázdnej triedy. Nasledoval ju a zavrel dvere.

„Ste zranená?“

Pokrútila hlavou.

„Čo to bolo?“

Pokrčila plecami a odvrátila pohľad.

„Slečna Smithová... Jocelyn, pozrite sa na mňa. To je lepšie. Keď vám položím otázku, očakávam, že mi na ňu odpoviete. Čo to bolo?“

Spodná pera sa jej sotva postrehnuteľne zachvela. „Neviem čarovať,“ zašepkala.

Prváci prechádzali na hodinách obrany prípravným programom vyvažovacích a posilňovacích cvičení, zatiaľ čo sa učili rozoznávať znaky mnohých temných tvorov – inferiov, vlkolakov a podobne. Jedinú praktickú hodinu mali počas prvého týždňa, kedy ich Severus oboznámil s kúzlom Expelliarmus. Pravda, Jocelyn ho nezvládla, no rovnako ani polovica triedy. Okrem toho pri muklorodených študentoch nebolo ničím zvláštnym, že im trvalo pár týždňov, kým prišli na to, ako ovládať mágiu pomocou vôle. Vôbec na to nepomyslel. Avšak teraz začínal mať pochybnosti.

„Aké kúzlo ste vyčarovali, odkedy máte prútik?“ spýtal sa.

„Žiadne,“ odvetila zahanbene. „Nezaslúžim si byť tu.“

„Hlúposť.“ Šmuklovia nevedia používať oklumenciu, okrem iného. „Poďte so mnou.“

Vyrazil z miestnosti a kráčal k nemocničnému krídlu. Spomalil, až keď pozrel dolu a zistil, že Jocelyn beží, aby s ním udržala krok.

„Poppy!“ zvolal, len čo vstúpili do vnútra.

„Už idem!“ zaznela odpoveď a o chvíľu sa staršia žena ukázala vo dverách kancelárie.

„Poppy, toto je Jocelyn Smithová zo Slizolinu. Jocelyn, toto je madam Pomfreyová, školská zdravotná sestra, mimoriadne spoľahlivá.“ Otočil sa k Poppy. „Slečna Smithová potrebuje komplexné vyšetrenie.“

Poppy sa láskavo usmiala na znepokojené dievča. Odviedla ho za záves a Severusa nechala merať krokmi nemocničnú izbu. „Tak čo?“ dožadoval sa informácií, keď sa objavila o celú štvrťhodinu neskôr.

Tvár mala zachmúrenú a skôr, než mu odvetila, zoslala umlčiavacie zaklínadlo.

„Severus, prečo si to dieťa ku mne nepriviedol na začiatku školského roka?“

„Radšej ma oboznám s detailmi, Poppy, kázanie si nechaj na neskôr.“

Povzdychla si a rukou pretrela šiju. „Dobre. Blokuje mágiu.“

„To je očividné, Poppy. Čo ešte?“

„Čo ešte? Si neskutočný!“ Ruky si prekrížila na hrudi a zazrela naňho. „Je podvyživená a bola pravidelne bitá. Modriny po poslednom výprasku dosiaľ nevybledli, a to sme už tri týždne v škole.“

„Ako dlho bude trvať, kým sa fyzické zranenia vyliečia?“

„Severus, ty ma nepočúvaš. Blokuje mágiu! Je nebezpečná pre seba i ostatných. Musíme ju poslať k Svätému Mungovi.“

„Nie!“

„Severus, počúvaj...“

„Nie, ty počúvaj, Poppy,“ pristúpil k nej bližšie, chytil ju za ramená a mierne ňou zatriasol. Vyzeral trochu mimo. „Existuje nová metóda, ktorá bola vyvinutá v Štátoch. Je v štádiu overovania, ale čítal som odbornú literatúru. U Svätého Munga ju ešte nezaviedli. Ak ju tam pošleme, zatvoria ju.“

Poppy mu pozrela do očí s pochybovačným výrazom. „Ako dlho?“ spýtala sa.

Pokrčil plecami bez toho, aby jej pustil ruky. „Neviem. Možno pár týždňov? Prosím, Poppy.“

Zovrela pery zvažujúc možnosti. „Dobre, máš dva týždne.“

„Nehovor o tom Albusovi.“

„Dva týždne a ani o sekundu viac.“

Severus sa s úľavou naklonil dopredu, čelo si nakrátko oprel o temeno jej hlavy. „Ďakujem,“ vydýchol.

„Ach, Severus,“ povzdychla si, „čo len pre teba neurobím.“ S podráždeným zahundraním ho odtisla preč, no výraz tváre mala celkom milý. „Počúvaj, bude potrebovať viac multivitamínového sirupu, než mám na sklade – a ak chceš naozaj urobiť niečo užitočné, mohol by si upraviť trocha Kostro-rastu tak, aby ho mohla brať ako náhradu za vápnik.“

„Vzhľadom na to, že nemám dôveru v schopnosti súčasného profesora elixírov odviesť adekvátnu prácu,“ odvetil a znovu nadobudol niečo zo svojho zvyčajného správania, „rád ti vyhoviem.“ Skôr, než odišiel z nemocničného krídla, prešiel cez závesy a zastal pri posteli Jocelyn.

„Dnes v noci zostanete tu,“ prikázal. „Madam Pomfreyová vám dá niekoľko elixírov a skontroluje výsledky. Po raňajkách prídete za mnou. Budem vás čakať v kabinete o pol desiatej, nemeškajte.“

„Profesor Snape?“ jej jasný hlások ho zastavil a obrátil sa. „Čo mi je?“

„Nič, čo by sme nezvládli napraviť,“ odvetil. „Zajtra vám vysvetlím, čo budem môcť.“

Keď odchádzal, počul Poppy v jej typickom predspánkovom režime: „No tak, dušička, prehltnite to. Pripravil to profesor Snape, viete...“

 

* * * * *

 

Severus našťastie fungoval, aj keď spal veľmi málo. Zopár hodín strávil varením – pozmeniť Kostro-rast bol zložitý proces, i keď rýchly, zatiaľ čo multivitamínový sirup bol jednoduchý elixír, ktorý sa varil niekoľko dní – a väčšinu zvyšku noci opätovným čítaním literatúry o stave Jocelyn. Keď dievča presne o pol desiatej prišlo, povšimol si, že vyzeralo lepšie než predošlý večer na ošetrovni. Hoci bolo stále bledé, malo zdravšiu farbu a Poppy mu podstrihla rozštiepené končeky vlasov. Sadlo si na druhý koniec stola s rukami pevne zovretými v lone.

„Dedenie magických schopností je chápané nepresne,“ začal a ľahko skĺzol k mentorskému tónu. „Preto ak sa dieťa narodí do čarodejníckej rodiny, rodičia pozorne sledujú jeho prvé príznaky mágie, oslavujú ich a dieťa povzbudzujú. Keď sa však magické dieťa narodí do nečarodejníckej rodiny, situácia je dosť odlišná. Prejavy prirodzenej mágie môžu rodičov prekvapiť a v niektorých prípadoch im aj nahnať strach. Tvárou v tvár situácii ju nie sú schopní pochopiť, zopár z nich urobí veľkú chybu a dieťa potrestá.“

Počas toho, ako rozprával, Jocelyn sedela bez pohnutia, veľké oči mala uprené na jeho tvár.

„Taký trest môže v krátkodobom horizonte zhoršiť problém: telo má niekoľko obranných mechanizmov, prvý z nich funguje tak, že chráni dieťa pred zranením, alebo ho bráni pred niekým, kto by sa mu snažil ublížiť. Predstavte si nasledujúci scenár: mladá čarodejnica dostane za prejav mágie, ktorý nemá pod kontrolou, facku alebo bitku. Mágia ju v sebaobrane pravdepodobne prenesie na bezpečné miesto, niekam, kde ju útočník nemôže nájsť, alebo odhodí telo útočníka cez celú miestnosť čo najďalej od nej.“

Severus hľadal na tvári Jocelyn nejaký náznak, že je jej tento scenár povedomý, ale výraz mala nepreniknuteľný.

„V prípadoch, kedy je taký trest neprimerane krutý alebo často používaný, sa telo uchýli k radikálnejšiemu obrannému mechanizmu, ktorý sa bežne označuje ako blokovanie. Mozog vytvorí medzi sebou a okolitým svetom ochranný štít. Nikto sa nedostane dnu a žiadna mágia von. Štít funguje tak, aby zabránil prejavom mágie, kvôli ktorým bolo dieťa pôvodne potrestané, no tiež mu bráni, aby kúzlilo podľa vlastnej vôle.“ Po krátkej pauze pokračoval. „Okrem toho to v prípade, ak štít zostane na mieste dlhší čas, môže byť pre dieťa nebezpečné. Magická sila kolujúca pod ním napokon narastie až do bodu výbuchu, ktorý môže ublížiť dieťaťu či jeho okoliu.“

Severus si netypicky nebol istý, ako má pokračovať a pocítil nevýslovnú úľavu, keď Jocelyn prerušila ticho. Mierne pozdvihla drobnú bradu, napätie v držaní jej tela bolo hmatateľné.

„Pán profesor, hovorili ste, že to zvládneme napraviť.“ Bolo to spolovice vyhlásenie i otázka.

„Áno,“ súhlasil.

„Ako?“

„Naučím vás ovládať štíty, ktoré blokujú vašu myseľ.“

„Naozaj to urobíte?“ spýtala sa s dôrazom na prvé slovo.

„Áno.“

Svaly vôkol očí sa jej sotva viditeľne uvoľnili.

„No nebude to ľahké,“ upozornil ju. „Budete si musieť na všetko spomenúť a vpustiť ma do svojej mysle. Myslíte, že to zvládnete?“

Odhodlane prikývla. „Kedy začneme?“ spýtala sa.

„V pondelok po vyučovaní. Dovtedy však chcem, aby ste vykonali  niekoľko prípravných cvičení...“



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 10. Oklumencia Od: Sev - 25.08. 2015
Nikdy bych nerekla, ze zrovna havraspar se bude chovat tak zle..... Chudak holka, jeste ze byl na blizku Severus :)
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 28.08. 2015
V každej fakulte sa nájdu dobrí i zlí. Myslím, že práve to sa nám autorka snažila naznačiť. Vďaka.

Re: 10. Oklumencia Od: Julie - 12.07. 2015
Výuka nitroobrany je pro Hermionu docela náročná, Severus se zase projevuje.... moc se mi líbí to napětí mezi nima.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 13.07. 2015
Nuž, vyjsť so Severusom naozaj nie je ľahké. On má napäté vzťahy hádam s každým:-D

Re: 10. Oklumencia Od: mami - 20.07. 2014
Severus by po svojich skúsenostiach už mohol vedieť, že to čo vidí ešte nemusí byť pravda. Hermiona malá tiež komplikované detstvo a Joss jak by dal. Možno by pomohlo ich dať dokopy.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 05.08. 2014
Dobrý nápad. Obe toho majú veľa spoločného, takže potenciál tam je. Díky:-)

Re: 10. Oklumencia Od: teriisek - 18.02. 2014
Zajímavá kapitola. Přiznám se, že se trošku ztrácím v tom, co se dělo předtím, ale snad to zase naskočí:) Díky za překlad, jsem zvědavá, co se bude dít dál!
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 18.02. 2014
Verím, že sa do deja veľmi rýchlo dostaneš;-) Teším sa, že ťa kapitola zaujala a ďakujem za reakciu:-)

Re: 10. Oklumencia Od: azuzike - 12.02. 2014
Chudak mala Jocelyn a aj Severus, urcite sa mu pri pohlade na nu vybavilo detstvo... Ona ma stastie, ze ma Severusa, je uzasne ako sa stara o svojich malych hadov :)
Budem jej drzat velmi palce, aby sa z toho dostala, co sa urcite dostane, nevzda sa, inak by a do Slizolinu nedostala :) Velmi sa tesim, ako sa bude jej uloha v tomto pribehu vyvijat!
Hermionine hodiny budu este urcite zaujimave :) Neverim, ze by jej dosli otazky!!! (aj ked len momentalne) Ona si vzdy nejaku otazku najde! :DDD
Dakujem dievcata :)) 
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 17.02. 2014
Súhlasím, Severus je pre svojich hadov ideálnym vedúcim fakulty. A je dobré, že majú aspoň jeho, keď sa na nich ostatní profesori pozerajú na cez prsty. Je jasné, že Hermione otázky nikdy nedôjdu, bola v tom momente iba zaskočená. Keby Severus chvíľu počkal, nestíhal by odpovedať:-) Vďaka za milý komentár, azuzike:-)

Re: 10. Oklumencia Od: elbi - 29.01. 2014
Všichni víme, že chytré děti to nemají lehké. Většinou z nich vyrostou v normálním životě nepoužítelní, ale jsou to oni, kdo vymýšlí léky na rakovinu...
Připomínat Hermioně zmatlanou přeměnu ve druháku nebylo fér. A poté, co z ní Severus vytáhl podrobnosti, musel být ohromený. A není divu. 
Vypadá to, že se Severus začíná zamotávat do něčeho nepřístojně nepřípustného.
Další setkání s Jocelyn není moc  pozitivní. Neřekla bych do havraspárských, že jsou takoví, měli by být chytří, ne? 
Šikana mezi dětmi je absolutní hnus, jestli někdo dokáže skutečně ublížit, jsou to děti dětem. A o to hůř, že to dobře vědí.
Malá Jocelyn to měla hodně těžké a není divu, že blokuje magii, jestli dostávala výprask...
No, matka coura a bez otce, snad jí ti chlapi, kteří matku "navštěvovali" neubližovali.
Není ani divu, že šikanované a týrané děti chtějí být nenápadné a neviditelné.
Divím se (bez předsudků), že se dostala do zmijozelu. Kdyby to spolužáci zjistili, že je mudlorozená...
Nezbývá mi, než věřit, že Severus by to ukočíroval.
Je hezké, jak se o ně stará, kdo by to byl do něj řekl?
Díky
 
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 02.02. 2014
Presne tak, bystré deti to nemajú v živote ľahké. Ale Hermiona má šťastie, že jej Severus dáva súkromné hodiny. Pod vedením takého skvelého odborníka bude určite excelovať.
Myslím, že Severus je dosť silná osobnosť, aby sa dokázal vyhnúť všetkému neprístojne neprípustnému... i keď myšlienky sa nedajú vždy ustrážiť.
O Jocelyn ešte veľa vecí nevieme, vyplávajú na povrch postupne. Je prekvapujúce, že sa dostala do Slizolinu, avšak ako sa zdá, nejde o precedens. Občas sa to zrejme stáva. A je dobre, že spolužiaci o jej muklovskom pôvode netušia. Určite by jej vďaka predsudkom strpčovali život.
Ďakujem za odozvu, elbi:-)

Re: 10. Oklumencia Od: Keiko - 28.01. 2014
Tak hodiny nitrobrany s Hermionou zatím probíhají dost poklidně, těším se až v její mysli narazí na něco pikantnějšího :) Severus starající se o malou zmijozelku je velmi milý... 
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 02.02. 2014
Severus je skvelým vedúcim fakulty. Slizolinčania môžu byť radi, že ho majú. Aspoň niekto sa o nich stará. Vďaka za komentík, Keiko.

Re: 10. Oklumencia Od: Snapea - 22.01. 2014
Ani nevíš, jak jsem ráda, že je fénix zpět!! Díky za další kapitolku a budu se těšit na pokračování! :-)) Severuse a Hermiony nikdy není dost, že? :-))
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 02.02. 2014
Som rada, že si rada, Snapeo:-) A máš úplnú pravdu, Severusa a Hermiony nikdy nie je dosť;-)

Re: 10. Oklumencia Od: Jacomo - 16.01. 2014
Tak to ze začátku vypadalo na poklidnou kapitolu, jen se sympatickou odbočkou ke kánonu (já prostě zbožňuju, když ti dva spolu řeší onen incident s kočičím chlupem :-D), a ejhle ono došlo i na velký zlom - na scénu se vrací Jocelyn a má velký problém. Se kterým si samozřejmě Severus hned ví rady... uvidíme, kam to povede. Těším se na to. Díky moc za překlad dalšího kousku.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Tiež mám rada, keď tí dvaja riešia veci z kánonu (nielen mačací chlp):-) Autorka vie veľmi dobre zdôvodniť rôzne udalosti, ktoré Rowlingová bližšie nevysvetlila. A hoci si Severus vie rady, nebude to až také priamočiare a ľahké, to mi ver;-) Niečo sa nám skomplikuje... Takže sa môžeš tešiť:-) Veľká vďaka za komentík, Jacomo.

Re: 10. Oklumencia Od: tiberia - 16.01. 2014
Jsem ráda, že máme zas tuhle povídku zpátky. Jocelyn je zajímavá osůbka, ke konci jsem se bála, že si od Severuse nenechá pomoct a uzavře se do sebe úplně. Ještě že je ve Zmijozelu, nevěřím, že by o ni nějaký jiný kolejní ředitel pečoval tak, jako Severus. Díky za překlad, jsem hodně zvědavá na další kapitoly.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Teším sa, že si rada. S každého povzbudenia mám veľkú radosť:-) Jocelyn je komplikovaná osôbka. Niektoré veci idú ľahko a vzápätí sa zase niečo skomplikuje. Narážam na nasledujúcu kapitolu. Tiež si myslím, že je fajn, že sa dostala práve do Slizolinu. Severus ju dokáže pochopiť a aj pomôcť. Keď to minule priznala Minerva, určite to tak bude;-) Veľká vďaka za odozvu, tiberie. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 10. Oklumencia Od: scully - 16.01. 2014
Jsem hrozně moc ráda,že je tu další kapitolka této skvělé povídky. Hodiny nitroobrany nejsou pro Hermionu procházkou růžovou zahradou. Severus ji nedá nic zadarmo,ale zdá se mi,že první sympatie se už začínají projevovat. Moc se mi líbil rozhovor o mnoličném lektvaru a Severusova zvědavost. Chudák malá Jocelyn,neměla to v životě lehké. Severus se opět projevil jako starostlivý člověk,když jde o týraní a šikanovaní zmijozelů. Jsem zvědavá na její další osud,jestli ji bude učit společně s Hermionou. Moc děkuji za překlad a budu se těšit na další díl
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Áno, prvotné sympatie existujú dlhšie (asi od chvíle, čo Hermiona nazvala Severusa Fénixom), avšak už si ich začína uvedomovať aj Severus. A ako ho poznáme, bude sa pravdepodobne brániť a tvrdohlavo ich odmietať. Pri svojich slizolinčanoch sa nemusí až tak držať na uzde, takže tam je tá starostlivosť zrejmá. Z vlastnej skúsenosti vie, čím prechádza týrané a šikanované dieťa, preto Jocelyn rozumie. Aj ja veľmi pekne ďakujem, scully:-) Tiež sa budem tešiť nabudúce.

Re: 10. Oklumencia Od: Zuzana - 16.01. 2014
Ďakujem za kapitolu. Po takej prestávke ma veľmi potešila:)
Hermionine doučovanie krásne pokračuje a Severus ju nešetrí, ale zároveň jej to krásne vynahradí starostlivosťou.
Joelyn mi je ľúto, rodičia ju mlátili, za to, že jej občas unikla mágia? som zvedavá ako jej Severus pomôže:) 
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Trvalo to trochu dlhšie, ale hádam sa to už utrasie do pravidelnej aktualizácie. Som rada, že ťa nová kapitola potešila. Severus sarkazmom nešetrí, no už teraz je jasné, že je to len jeho vonkajší prejav na odpútanie pozornosti. Určite sa stará... o Hermionu a aj o Jocelyn. (Tá žije len s matkou, otec sa dávnejšie vyparil nevedno kam.) Veľmi pekne ďakujem za komentík, Zuzka.

Re: 10. Oklumencia Od: arkama - 16.01. 2014
Veľmi sa teším, že máme ďaľšiu kapitolku, prajem solace viac času na prekladanie. :)) Sama podľa seba viem, že za posledné dva mesiace sa to len zhoršuje. Veď ešte stále nemám dočítaný ani Advent :((
Jocelyn - tá mi príde taká malá Severuska. Nikto ju nemá rád, týrané decko a predsa má silný potenciál. Lenže ona určite dopadne lepšie ako Severus na škole, keď má takého náhradného "tatinka". :) aspoň dúfam!
Páčilo sa mi v tejto kapitole to, aký má Severus vzťah z Poppy. Takto nejako si to predstavujem, nemohol predsa medzi tými dospelými stále fungovať ako vyvrheľ. Poppy mi k nemu vždy sedela ako spriaznená duša.
Dík solace :))
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Ver mi, že aj ja sa teším, že opäť pokračujeme. Poviedka je to fantastická, len času keby bolo viac. Ale budem sa snažiť:-)
Áno, Jocelyn je veľmi podobná Severusovi - uzavretou povahou aj prostredím, v ktorom vyrastala. S Hermionou má zase spoločný pôvod - obe sú muklorodené. Severus ako náhradný "tatinko"? To sa mi páči:-)) Áno, bude!
Tiež si myslím, že si Severus musel s niekým z Rokfortu aspoň trochu rozumieť. Určite tam nežil ako taký vydedenec. Netvrdím, že sa Poppy a Minerve zdôveroval so všetkým, ale aspoň sa mal s kým porozprávať. A prezradím, že do partie pribudne ešte jedna osoba;-)
Veľmi pekne ďakujem, arkama.

Re: 10. Oklumencia Od: marci - 16.01. 2014
Jsem ráda, že je Fénix zpět :) Mohu mít nesmělý dotaz, zda, pokud život dovolí, bude teď přidávání zase pravidelné?? :) 
Nu a k ději - Severus se musel dost bavit odposlouchávacím kouzlem... i když... dobrovolně naslouchat bandě puberťáků... hm, asi beru zpět :) Výuka Hermiony byla zajímavá - ten nepřítomný pohled při vyrušení od četby mívám prý také... a který čtenář ne, že :) Jocelyn mě zajímá, její dějová linie vypadá strašně zajímavě. A potěšilo mě, že za grázly byli tentokrát havraspáři - příjemná změna, protože hajzlové jsou všude a bez ohledu na inteligenci.
Shrnuto - krásná kapitola, asi si přečtu již vydané, abych "naskočila" a moc se těším na pokračování :) Díky
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Na tvoju nesmelú otázku odpoviem zatiaľ takto: budem sa snažiť, ale skôr to vidím na aktualizáciu každých 10 dní. Kapitoly sa predlžujú, takže aj preklad bude trvať dlhšie. (Lupina má môj obdiv, že dokáže udržať také závratné tempo.)
Myslím, že Severus svojich slizolinčanov často neodpočúva (koho by to bavilo), ale je to určite veľmi užitočné kúzielko. Aj mňa potešili grázlici bystrohlavčania. Je fajn, že aj oni si to od Severusa občas zlíznu, nielen Chrabromil. Veľmi pekne ďakujem za komentík, marci:-) Teším sa, že si stále vernou čitateľkou Fénixa.

Re: 10. Oklumencia Od: TaraFaith - 16.01. 2014
Tak Severus už má v Hermioně jisté zalíbení. Jejich hodiny probíhají docela v přátelském prostředí, takže se to krásně čte. A Hermiona navíc dělá docela pokroky.
Ach jo. Mě je tady Jocelyn tak strašně líto. Chudák holka. Od mala je týraná a když se konečně dostane někam, kde by jí mohlo být líp, její spolužáci se do ní pustí. Jak já takové děcka nesnáším!
Jestli jsem to správně pochopila, tak Severus bude učit oklumencii i Jocelyn. Začíná to být pořádně zajímavé. Moc díky za překlad. Těším se na pokračování.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Všimla si si?:-)) Áno, áno, je to tam - jisté zalíbení;-) Jocelyn mala smutný osud, veľmi podobný tomu Severusovmu, takže je tou správnou osobou, ktorá sa o ňu dokáže postarať. A pochopila si správne, tiež ju bude učiť oklumenciu, respektíve ju naučí, ako ju správne používať, aby neblokovala mágiu. Teším sa, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za odozvu, Taro:-)

Re: 10. Oklumencia Od: Eily - 16.01. 2014
Po téhle povídce se mi moc stýskalo, takže vítám další kapitolu :)
Hermionina lekce se mi líbila, jsem ráda, že jí to nešlo od začátku a musela přijít na správný přístup. Vytěsnit hluk totiž není zase tak lehké, někdy ho člověk vnímá víc, někdy míň.
Jocelyn bude ještě zajímavá. Jaké s ní autorka může mít plány? Asi bych si měla znovu přečíst ty předchozí kapitoly, určitě mi unikají souvislosti za těch pár měsíců.
Díky za kapitolu, solace a arkamo :)
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Som rada, že ťa nová kapitola potešila. Dúfam, že sa mi podarí vrátiť k pravidelnému pridávaniu, aj keď dĺžka kapitol postupne narastá.
Tiež si myslím, že naučiť sa oklumenciu je náročné aj pre prirodzené talenty. Určite aj Severus musel dlho trénovať, kým ju zvládol.
S Jocelyn má autorka veľké plány, ale ako vieš, nespoilerujem:-) Treba pomaly a postupne zbierať indície;-) Veľmi pekne ďakujem (aj v mene arkamy) za komentár, Eily:-)

Re: 10. Oklumencia Od: Lupina - 16.01. 2014
Drsný Severus při tréninku Hermiony, ale starostlivý, pokud jde o týrané Zmijozely... J, to je Severusovský Severus. Zajímavá teorie s Joselyn, která dává smysl. A je jen dobře, že Poppy nemůže Severusovi nic odmítnout :-) Takto má malá Zmijozelka šanci zůstat ve škole. Jsem moc zvědavá, nakolik se stane součástí této povídky. Byla bych ráda, kdyby ano, protože to slibuje docela zajímavý děj.
Díky za překlad, solace :-)
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Áno, Severus je tu úplne v svojom charaktere. Aj mne sa páči, ako mu záleží na jeho chránencoch. A je fajn, že má aj medzi svojimi kolegami pár osôb, s ktorými dobre vychádza. Jocelyn bude veľmi dôležitou súčasťou poviedky až do jej záveru. Takže sa môžeš tešiť na zaujímavé zvraty:-) Veľmi pekne ďakujem, Lupino:-)

Re: 10. Oklumencia Od: denice - 16.01. 2014
S potěšením jsem si přečetla další kapitolu, ani se mi nechce věřit, že tu předchozí jsem četla na začátku listopadu, ten čas děsivě letí. Severus nezklamal, brilantně odhalil příčinu Hermioniných potíží.  Myslím si, že Hermiona nebyla zpočátku osamělá kvůli své inteligenci, ale kvůli tomu, že byla přemoudřele panovačná a moc ráda dávala okolí najevo, že všechno ví líp, než oni. Moc se mi líbilo, jak se ptal na mnoholičný lektvar a záměnu kočičích chlupů za Millicentiny vlasy. (Vždycky mě zajímalo, co to bylo za kočku, že se vševědoucí Hermiona takhle spletla, že by angorská?).
Jocelyn je zajímavý případ, jsem zvědavá, jak se její příběh bude vyvíjet dál a jestli a kdy se dějové linie spojí. Hermiona by pro ni mohla být dobrou pomocnicí.
Díky.
Re: 10. Oklumencia Od: solace - 16.01. 2014
Tiež mám pocit, že to utieklo strašne rýchlo... čas letí ako bláznivý... Čo sa týka Hermiony a osamelosti máš pravdu, i keď sa občas stáva, že dobrý žiak získava automaticky nálepku bifľoša. Žiaľ, niektoré deti sa ťažko zmierujú s faktom, že niekomu ide učenie ľahko. Severus si pekne vyskladal obraz udalostí z Hermioninho druhého ročníka - čo nevedel, to mu ochotne prezradila. Body jej za to nestrhol, navyše hrozilo, že to aj tak uvidí, počas legilimencie, takže dlhé otáľanie nebolo na mieste. K tvojim úvahám o Jocelyn dodám len jedno slovo - ÁNO:-) Veľmi pekne ďakujem za dnešný komentár, denice, i za to, že naďalej zostávaš vernou fanynkou tohto príbehu:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod