Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kocky

Autor: anogete

Preklad: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=16007

Prístupnosť: T

Romanca

Hermiona je vtiahnutá do hry s erotickými kockami.

Hermiona vedela, že zosmiešňovanie Severusa Snapa bolo chybou, no vpadnúť do jeho rozhovoru s Nymphadorou Tonksovou a Remusom Lupinom, by sa prinajmenšom rovnalo vkročeniu do palebnej línie. A ona sa rozhodne nechystala vrhnúť pred Snapovu povestnú zbraň.

Bola prekvapená, že sa tam v ten večer ukázal aj on. Nevyzeral veľmi šťastný, že bol prítomný a hovoril len s niekoľkými ľuďmi. Tušila, že naňho Minerva pritlačila a vyhrážala sa mu trestom hodným vynaliezavosti riaditeľa Dumbledora, ak sa nezúčastní na oslave.

Fred s Georgeom priniesli viac ako dosť začarovaných darčekov pre hostí, aby počas osláv piateho výročia porážky lorda Voldemorta oživili dom na Grimmauldovom námestí. Po tom, čo bola zasiahnutá viac ako jednou z ich vybuchujúcich konfiet, si bola istá, že jej výraz bol takmer rovnako kyslý ako Snapov úškrn. Jej pôvodným zámerom bolo nájsť si miesto, kde by sa mohla na chvíľu skryť pred príliš horlivými priateľmi, avšak zdalo sa, že vpadla do veľmi chúlostivej situácie; jednej z tých, kde bol profesor Snape na pokraji výbuchu hnevu.

„Snape, ty si skrátka veľký, starý, ustráchaný zbabelec,“ povedala Tonksová s úsmevom.

Hermiona sa strhla a chystala schovať do úkrytu. V živote sa naučila veľa vecí, jednou z nich boli následky po nazvaní Severusa Snapa zbabelcom. Rozhodne nestrpel taký opis. Zvyčajne sa prejavila jeho výbušná povaha a zničil osobu, ktorá mala tú drzosť, aby mu také slovo šplechla do tváre. Remus zjavne sledoval tok Hermioniných myšlienok, pretože sa zdalo, akoby mu mali oči vypadnúť z jamôk, zatiaľ čo mu na tvári zamrzol úsmev.

Trúfla si rýchlo pozrieť na Snapa a videla, že sa mu rozšírili nozdry a oči stmavli. „Nie som zbabelec.“

Tonksová nevzala náznaky na vedomie a so šibalskými iskričkami v očiach pokračovala v podpichovaní. Hermione jej bolo skoro ľúto. Aj napriek porážke Voldemorta bol Snape stále takmer rovnakou osobou, ako keď chodila na Rokfort. V najlepšom prípade bol uzavretý a ťažko pochopiteľný a v najhoršom krutý a pedantný. Po Voldemortovom páde s ním spolupracovala na vývoji elixíru na prebratie Harryho z komatózneho stavu, ktorý uňho nastal ako sprievodný jav súboja s Tomom Riddlom. Keď sa nepokúšal byť protivný, bola radosť rozprávať sa s ním, i keď k tomu dochádzalo len zriedkavo. Odkedy vytvorili vydarený elixír, Hermiona o ňom nepočula ani slovo. Bolo to pred viac ako štyrmi rokmi.

Bola prekvapená, keď v Rokfortskej ročenke bývalých študentov bolo uvedené, že opäť prijal miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii. Počas zdĺhavého procesu bol zbavený obvinení z vraždy a zrady. Hermiona bola svedkyňou; pred Wizengamotom vypovedala, že bývalého profesora videla, ako počas poslednej bitky ochránil mnohých členov rádu a zároveň čistil cestu Harrymu, aby sa dostal k Voldemortovi. Nikdy jej za pomoc nepoďakoval, no ona to od neho ani neočakávala. Tiež pochybovala, že sa Minerve dostalo poďakovania i napriek jej svedectvu o Dumbledorových spomienkach v mysľomise o dohode so Snapom.

„Aha, tak potom si iba neohrabaný tretiačik bojaci sa dievčat, však?“ Podpichla ho Tonksová so širokým úsmevom na tvári. Hermiona videla, ako jej Remus položil ruku na plece a potiahol ju dozadu, ďalej od okraja sedačky. Medzi ňou a Snapom bol len nízky konferenčný stolík a on vyzeral jednoznačne vražedne.

Oči mu planuli hnevom, keď prehltol nazlostenú odpoveď. „Myslím, že to máš pomýlené. Nie ja sa bojím dievčat, ale ony mňa.“

„Hlúposť!“ Tonksová prešla pohľadom po miestnosti a pátrala po niečom pred tým, než si všimla Hermionu sediacu na kraji výklenku. „Hermiona sa ťa nebojí.“

Oči sa jej rozšírili a pokrútila hlavou nad Tonksovou. „Prosím ťa, nezaťahuj ma do tejto debaty.“

„To určite nemyslíš vážne. Slečna Grangerová je bývalá študentka. Bolo by to nanajvýš nevhodné, nevraviac o nepríjemnostiach pre nás oboch,“ ozval sa Snape.

„Každá čarodejnica, ktorá na tejto oslave prichádza do úvahy, je tvoja bývalá študentka, ty truhlík. Ak sa chceš niekedy trošičku zabaviť, musíš si svoje morálne normy usporiadať inak.“ Tonksová sa znovu pozrela na Hermionu. „Máš chuť na malú hru, však, Hermiona?“

Hermiona otvorila ústa, aby odvetila jednoznačným nie, ale Remus ju prerušil.

„Miláčik, nemyslím, že sa ktorýkoľvek z nich chce hrať. Možno by sme ich mali nechať.“

„Hermiona sa chce hrať. Vyzerá znudene a trochu zábavy by jej prišlo vhod.“

„Nie, naozaj nechcem,“ ozvala sa a schúlila vo svojom príliš veľkom kresle.

Tonksová prevrátila oči stĺpkom. „Ešte ani nevieš, akú hru sa budeme hrať. Okrem toho potrebujeme ešte jednu osobu. Snape potrebuje partnera.“

„Nebudem hrať túto smiešnu hru,“ vyštekol a chystal sa vstať z malej pohovky, na ktorej sedel.

Na okraj Hermioninej mysle sa vkradla zvedavosť. Včaššie večer hrali Harry s Ronom a Nevillom rachotiacu sedmu, až kým sa Neville nesklátil pod stôl po vypití priveľkého množstva vína. Luna dokázala prehovoriť Ginny, Ernieho a Lavender na hranie popletenej verzie muklovskej hry Monopoly. Všetci boli veľmi zmätení, pretože Luna vytvárala pravidlá za pochodu. Tieto hry sa zdali dosť nevinné; nebolo jej teda jasné, prečo robí Snape taký cirkus nad hrou s Remusom a Tonksovou. „Aká je to hra?“ spýtala sa.

Snape na ňu vrhol rozčúlený pohľad a vybuchol: „Úplne nevhodná hra, slečna Grangerová.“

Tonksová sa usmiala od ucha k uchu. „Sú to len kocky,“ povedala.

„Čo je také nevhodné na kockách?“

Zbadala, že Remusove líca nadobudli bledočervený odtieň. „Sú to dospelácke kocky, Hermiona.“

Snape schmatol niečo zo stolíka a hodil to Hermione. Nešikovne sa jej podarilo chytiť dve červené kocky. Prezrela si ich a zistila, prečo bol Snape taký pobúrený návrhom, aby boli spoluhráčmi. Na každej strane jednej z kociek boli časti tela, kým na druhej šteklivé slovesá. Bolo zrejmé, že sa kockami malo kotúľať spoločne a jedna osoba mala vykonať určitý úkon na stanovenej časti tela svojho partnera.

„Och.“ Tvár jej očervenela väčšmi než Remusova. Náhlivo vrátila kocky na stolík a vyhla sa Snapovmu pohľadu, keď sa vrátil na miesto, očividne si vychutnávajúc jej rozpaky. „Naozaj si nemyslím, že som vhodným typom pre takého hry,“ zamumlala a snažila sa skryť pocit trápnosti.

„Uvoľni sa, Hermiona!“ povedala Tonksová. Naklonila sa dopredu a vzala kocky zo stola. „Je to dobrá zábava.“

„Slečna Grangerová a ja nebudeme hrať tvoju pochabú hru, Nymphadora. A ak ju ty a tvoj muž zamýšľate hrať, odporúčam vám, aby ste si našli súkromnú izbu a nenútili nás sa na to pozerať.“ Odsunul si z tváre zatúlaný prameň vlasov a znovu sa posadil na pohovku.

„Zbabelec,“ posmievala sa Tonksová a žmurkla na Hermionu.

„Tonksová,“ varovali ju Hermiona s Remusom.

„Nie som...“ odvetil Snape cez zaťaté zuby.

Tonksová sa zasmiala a hodila kocky na stolík. „Tak to dokáž.“

„Účasťou v tejto detinskej hre?“

„Správne. Hermiona bude tvojou spoluhráčkou, však Hermiona?“

„Skutočne si nemyslím...“

„Vieš, že to chceš,“ prerušila ju Tonksová.

Hermiona sa naozaj nechcela podieľať na tej hre a ani si nemyslela, že by ju Snape chcel za partnerku. Celá tá snaha v nej vyvolávala vyslovene nepríjemné pocity. „Skutočne si nemyslím, že by profesor Snape súhlasil, aby som bola jeho spoluhráčkou, Tonksová,“ odvetila s pohľadom upretým na dlážku.

„Darovanému koňovi nehľaď na zuby, je tak, Severus? Sadni si vedľa neho. My s Remusom začneme prví.“

„Ja ne...“

„Sklapni,“ okríkla ho Tonksová a tým ho efektívne prerušila. „Remus a ja sa chceme hrať a vy dvaja vyzeráte úplne deprimovane. Mohli by ste sa trochu rozveseliť. Čo môže byť lepšie než zábavná hra?“

„Drahá, nemali by sme ich nútiť hrať, ak nechcú,“ ozval sa Remus a položil jej ruku na plece.

Otočila sa a s úsmevom naňho pozrela. „Ale oni chcú hrať. Len sú obaja príliš zbabelí, aby to priznali.“

„Ocenil by som, keby si sa láskavo zdržala narážok na moju nevyhovujúcu povahu tými hanlivými menami.“ Hoci nepôsobil tak nahnevane ako predtým, stále sa zdal byť na mladú aurorku nesmierne naštvaný.

„Fajn, súhlasíš. Hermiona, posaď sa vedľa neho,“ povedala Tonksová melodickým hlasom.

„Ja...“

„Nekaz nám zábavu, Hermiona. Sadni si k nemu.“ Diabolský záblesk v Tonksovej očiach ju mal varovať pred situáciou, avšak nemohla si nevšimnúť, že Snape už viac neprotestoval. Znovu ju premohla zvedavosť a opatrne vstala, aby si sadla vedľa neho, ponechajúc medzi ich telami vyše stopy voľného miesta.

„Kto by chcel začať prvý?“ spýtala sa Tonksová, spokojná, že tím protihráčov súhlasil s hrou. Nikto neodpovedal, a tak nakoniec prikývla. „Tak dobre, začneme prví.“

Zhrabla kocky zo stola, pohrkala nimi v dlaniach a hodila ich krížom cez lesklý drevený povrch. Hermiona sledovala, ako sa kotúľali až na okraj a pristáli na pobozkať krk.

„To je absurdné,“ zamrmlal si Snape popod nos. Hermiona musela súhlasiť. Nevedela si predstaviť, ako jej bývalý učiteľ nasleduje pokyny na kockách. Najmä si nechcela predstavovať, ako plní tieto vyzývavé príkazy na nej.

„Opri sa dozadu, miláčik,“ ozvala sa Tonksová a otočila sa k Remusovi. Vyhovel jej a odhalil si krk. Pritisla naň svoje pery a bozkávala mu kožu.

„Stačil by aj letmý bozk,“ povedal Snape, prerušiac ich v tej chvíli.

Tonksová sa konečne odtiahla. „Totiž pravidlá uvádzajú, že činnosť musí byť v prvom kole vykonávaná päť sekúnd a v každom nasledujúcom sa predĺži o ďalších päť sekúnd.

„S tým som rozhodne nikdy nesúhlasil.“

„Nebuď ako malé dieťa, Snape. Bojíš sa, že sa to Hermione nebude páčiť?“

„Samozrejme, že by sa jej to nepáčilo,“ odvetil. „Som jej profesor.“

Hermiona si odkašľala. „Pane, vlastne už viac nie ste mojím profesorom.“

Hľadel na ňu niekoľko dlhých sekúnd, na tvári sa mu neprejavila žiadna emócia, ktorú by dokázala prečítať. „Viete, čo som tým myslel.“

Prikývla. „Áno, viem. Ale ak sa naozaj chystáme hrať túto hru, azda by bolo lepšie, keby sme na to nateraz zabudli.“

„No dobre, hádžte tie prekliate kocky,“ vyštekol na ňu.

Tonksová sa od radosti zachichotala, zatiaľ čo Hermiona zobrala kocky a hodila ich na nízky konferenčný stolík. Zavrela oči, ked sa rozleteli po ploche, a ako zvuk kotúľajúcich sa kociek utíchol, napokon zodvihla viečka. Masírovať hruď. Hermiona vypustila dych. Neuvedomila si, že ho zadržiava. Bol to celkom dobrý nesexuálny pokyn a pomyslela si, že by ho mohla zvládnuť s minimálnym pocitom trápnosti, pokým nevzhliadla a nestretla sa so Snapovým temným pohľadom. Zdal sa odmeraný a znudený celou situáciou. Ruky mal prekrížené na prsiach.

„Hmm...“ Hermiona zmĺkla, neistá, ako sa naňho obrátiť s tým, čo má urobiť.

Odfrkol si a obe ruky spustil vedľa bokov. „Tak s tým začnite.“

„Päť sekúnd,“ pripomenula jej Tonksová.

Hermiona nervózne zdvihla ruku a pritlačila ju do stredu Snapovej hrude. Bola prekvapivo teplá vzhľadom k takému chladnému vystupovaniu. Rukou opisovala malé kruhy, naplnila päť sekúnd a odtiahla ju rýchlo preč skôr, ako by jej za drzosť zlomil prst či dva.

Remus sa zachechtal. „Buď dobrý, Severus.“

„Sklapni, Lupin,“ odsekol mu naspäť.

Remus sa predklonil, pozbieral zo stolíka kocky a pokotúľal ich predtým, než ktokoľvek stihol mať nejaké ďalšie poznámky. Kocka s činnosťami pristála na strane prekvapenie, zatiaľ čo kocka s polohami mu dala pokyn pery. Usmiaty Remus sa naklonil a jemne pobozkal Tonksovú na pery. O päť sekúnd neskôr sa neochotne odtiahol.

Tonksová sa zachichotala a hravo ho štuchla do ramena. „Si taký prekliato romantický, Remus.“

„Pššt! Na rade je Severus,“ odvetil.

„Skutočne si nemyslím, že je to vhodné.“

„Kotúľaj!“ Tonksovej hlas bol taký silný, že nakrátko upútal pozornosť niekoľkých ďalších hostí na opačnej strane miestnosti.

Snape schmatol kocky zo stolíka a s podráždením ich vrhol. Hermiona zadržala dych, zatiaľ čo sa kotúľali po doske, nakoniec padlo cmúľať a prekvapenie. Tvár jej očervenela pri pomyslení na Snapa cmúľajúceho niektorú z častí jej tela. Zdalo sa, že jeho bledá koža tiež nadobudla jemný nádych ružovej, keď zbadal pokyn.

„No tak, Severus,“ pobádal ho Remus.

„Čuš.“

„Čo sa chystáš ochutnať, Snape?“ spýtala sa Tonksová a kútiky pier jej zašklbali v úsmeve.

Hermiona si nedokázala predstaviť, čo si vyberie. Pravdepodobne niečo nevinné, aj keď si nebola istá, ktorá z možností by bola považovaná za nevinnú, ak by súvisela s cmúľaním. Vzhliadla od stolíka a videla, že ju Snape pozoruje s otázkou v očiach. Mierne prikývla a čakala, až bude pokračovať.

Uplynuli trýznivé sekundy, než k nej konečne sklonil hlavu. Vyľakane sa k nemu otočila.

„Nie,“ zašepkal. Stuhla a čakala s dlaňami stisnutými v lone. Prešla ďalšia chvíľa skôr, ako na ušnici zacítila jeho teplý dych. Ten pocit vyslal elektrický výboj pozdĺž jej chrbta a vzal jej dych. Po krátkom zaváhaní vzal do úst ušný lalôčik a jemne ho vtiahol hlbšie.

Hermiona prudko zavrela oči a zúfalo sa snažila regulovať dýchanie. Päť sekúnd sa zdalo byť večnosťou. Pomaly sa stiahol späť a narovnal na pohovke vedľa nej. Hlava sa jej motala a na uchu pocítila chladný závan vzduchu. Hoci sa snažila, nezmohla sa na Snapa ani len pozrieť. Tá situácia bola skrátka príliš trápna.

Tonksová potichu siahla po kockách, pokotúľala ich a zasmiala sa, keď pristáli na masáži prstov. „Preč s tými topánkami, Remus.“

Poslušne si vyzul topánky a obe nohy jej vyložil do lona. Práve keď zavrel oči a začal si užívať masáž, prestala. „Čas vypršal,“ oznámila s úsmevom.

„To nebolo ani zďaleka postačujúce. Moje nohy ma ničia.“

„Desať sekúnd. To je všetko, čo dostaneš. Si na rade, Hermiona.“ Tonksová jej posunula kocky krížom cez stôl.

Hermiona s nemalým množstvom nervozity pokotúľala kocky. Zarachotili po stole a zastavili sa na oliznúť pery. Keď uvidela príkaz, skoro si prehltla jazyk.

„Môžete prestať, kedykoľvek si budete priať, slečna Grangerová. Neexistuje kúzlo, ktoré by nás nútilo pokračovať v tejto hre.“ Povedal Snape.

Naďalej zízala na kocky. „Tak prečo ste neprestali, pane?“

„Nie som zbabelec, aj keď slečna Tonksová tvrdí opak.“

„Ani ja nie som zbabelec,“ šepla Hermiona a napokon sa na neho pozrela. „Prekážalo by vám, ak by som pokračovala?“

Tvárou mu preletel letmý záblesk prekvapenia pred tým, než svoj výraz skrotil do zvyčajného nič nehovoriaceho pohľadu. „V každom prípade, slečna Grangerová.“

Zhlboka sa nadýchla, pomaly vydýchla a oblizla si pery. Cítila na sebe jeho oči, prevŕtavali ju a spôsobovali, že ju od ich intenzity svrbela koža. Pomaly sa k nemu otočila a zdvihla hlavu. Jeho pery boli úzke a pevne stisnuté. Hermiona vystrčila konček jazyka a nesmelo sa dotkla spodnej pery. Keď ju neodstrčil, prešla ním po celej jej dĺžke, sledujúc krivku úst, aby našla líniu hornej pery.

Ako sa dotkla spoja pier, pocítila, že sa mierne uvoľnil a trošičku ich pootvoril. Prešla jazykom tam a späť, skúmajúc ich povrch. Chutili trochu po nejakom bylinkovom čaji.

„Hermiona, desať sekúnd ubehlo.“ Remusov hlas ju vyľakal a odskočila, lapajúc po dychu.

Snape si odkašľal. „No tak ideš, Lupin.“

Zatiaľ čo Snape sledoval Lupina kotúľajúceho kocky, Hermiona pozorovala svojho bývalého profesora. Pery mal od jej jazyka stále lesklé. Neprítomne vystrčil jazyk a ešte raz si ich olizol. Hermiona cítila, že sa jej z toho, čo práve urobila, zatočila hlava. Najznepokojujúcejšie zo všetkého však bolo, že si to užila. Pokrútila hlavou a nežiaduce myšlienky odsunula nabok. Od jej posledného rande uplynulo priveľa času.

„Pobozkať uši.“ Zasmiala sa Tonksová, keď ju Remus chytil za ľavé ucho a jemne si ju pritiahol bližšie. Posial ho jemnými božtekmi, kým sa jeho žena chichotala a šepkala mu do ucha. Hermiona si priala, aby mala niekoho, s kým by sa podelila o tento druh intimity, ale musela by nájsť chlapa, kto by stál za viac než pár schôdzok.

„Si na rade, Severus.“ Lupin potisol kocky krížom cez stôl.

Hermiona sledovala dve kocky letiace krížom cez stôl skôr, ako určili masáž prstov. Snape vrhol pohľad jej smerom a spýtavo zdvihol obočie.

„Mám si vyzuť topánky?“ spýtala sa.

„Vyzerá to tak.“

„Dobre.“ Rýchle skopla dolu topánky a nemotorne zodvihla nohy na voľné miesto na pohovke medzi nimi.

Snape sa natiahol a vložil si ich do lona, čím u Hermiony vyvolal povzdych. Ten sa rozplynul do ťaživého ticha, keď jej jemne vtlačil palce do chodidiel a dlhými prstami zakryl končeky prstov. Bolo potrebné oveľa väčšie úsilie, než si Hermiona dokázala predstaviť, aby pri jeho dotyku zadržala hlasný ston. Prichytila sa, že uvažuje, či to robil často, alebo mal v rukách prirodzený talent.

„Desať sekúnd, Snape,“ ozvala sa Tonksová a hlas jej znel dosť samoľúbo. „Pokiaľ si to neužívaš natoľko, že už nemôžeš prestať.“

„Nebuď taká protivná, Nymphadora.“ Zodvihol Hermionine nohy z lona a položil ich na zem vedľa jej topánok.

Tonksová chňapla po kockách a pokotúľala ich. Jej príkaz uvádzal, že by mala olízať Remusovu hruď. Zasmiala sa a otočila k mužovi. „Vyzlečiem ťa skôr, ako skončí noc, Remus Lupin.“

Zapýril sa a rozopol si košeľu dostatočne na to, aby odhalil veľkú časť hrude. Tá bola rýchlo zakrytá Tonksovou a jej žiarivo ružovými vlasmi. Keď ho švihla plochou jazyka po koži, Remusov ostrý nádych počuli všetci vo výklenku.

Hermiona sklopila oči, nechcela narušovať takú intímnu chvíľu. Napokon sa Tonksová po požadovaných pätnástich sekundách odtiahla a letmo Remusa pobozkala na ústa.

„Ideš, Hermiona,“ povedala.

Hermiona zdvihla kocky a hodila ich. Činnosťou bola masáž, no miesto si mohla vybrať, keďže kocka pristála na strane s prekvapením napísaným drobným paličkovým písmom. Pohrávala sa s myšlienkou, že ho prinúti vyzuť si topánky a oplatí mu láskavosť, ale nechcela, aby sa cítil nedôstojne alebo obťažovaný. Namiesto toho sa rozhodla, že najlepšou voľbou bude krk.

„Mohli by ste sa otočiť, pane?“

„Myslel som si, že sa tvárime, že ste neboli mojou študentkou,“ zamrmlal.

„V poriadku.“ Hermiona sa zhlboka nadýchla. „Mohli by ste sa otočiť, Severus?“

Vyhovel jej bez akéhokoľvek komentára o použití jeho krstného mena. Len čo k nej bol otočený chrbtom, obe dlane mu položila na plecia a začala masírovať krčné svaly. Po piatich sekundách cítila, ako sa mierne oprel do dotyku. To jej dodalo odvahy priblížiť ústa bližšie k uchu a snažiť sa od neho získať nejakú reakciu. Práve keď pod jej jemným výdychom na ucho stuhol, Remus zahlásil, že pätnásť sekúnd uplynulo.

Hermiona sa neochotne odtiahla od Snapa – Severusa, opravila sa – a vrátila sa na svoje miesto. Kútikom oka ho sledovala, ako sa s trhanými pohybmi otočil, pričom mal končeky prstov zaryté do stehien. Uvažovala, či sa mu jej dotyky páčili a potom si uvedomila, že v to dúfa.

Kým sa jej pozornosť sústreďovala na partnera, Remus už hodil kocky a bol uprostred sania Tonksovej krku, zatiaľ čo sa ona striedavo chichotala a stonala.

Odvrátila oči a stretla sa so Snapovým pohľadom. Zdvihol obočie a pozrel na manželský pár. Hermiona sa snažila potlačiť nervózny smiech.

Po rozhodne viac ako pätnástich sekundách sa Remus odtiahol  a ukázal na kocky. Hlas mal zastretý, keď povedal: „Si na rade, Severus.“

Ten pozbieral kocky a hodil ich naprieč cez stôl. Kocka s činnosťami pristála na slove prekvapenie, avšak kocka s polohou ho nasmerovala na jej hruď. „Hráte stále so mnou, slečna Grangerová?“ spýtal sa tlmene.

Hermione hučalo v ušiach a myseľ jej uháňala sem a a tam; premýšľala, čo by mala robiť. „Áno,“ povedala, aj keď jej hlas znel veľmi vzdialene.

„Možno by ste si kvôli mne mohli rozopnúť tri vrchné gombíky,“ zamrmlal.

Tonksová sa v kresle naklonila dopredu a dívala sa s vypúlenými očami. Remus bol rovnako zvedavý, ale skrýval to o trošku lepšie ako jeho ženský náprotivok.

Hermiona nešikovne zápasila s prvými tromi gombíkmi na blúzke. Keď sa jej ich konečne podarilo rozopnúť, Severus nariadil: „Oprite sa dozadu.“

Vzdialene počula Tonksovej pridusený neveriaci povzdych. Oprela sa o mäkké vankúše na pohovke a snažila sa ignorovať prítomné obecenstvo. Snape sa nad ňu naklonil a jednou rukou sa podoprel o podušku vedľa jej pleca. Pomaly sklonil hlavu k odhalenej hrudi a nechal svoj dych preletieť ponad jej nahú pokožku a okraje pastelovo modrej čipkovanej podprsenky. Rozochvene vydýchla práve vtedy, keď sa jej dotkol a vlhkým jazykom prešiel po hrudnej kosti.

Zavrela oči a pevne stisla zuby, aby zabránila vykĺznutiu zastonania: „ó, bože“. Severus šikovne schádzal jazykom nadol po kosti a obkresľoval kontúru čipky na podprsenke, občas sa ponoriac pod jej okraj, aby ochutnal oblinku prsníka.

Práve keď sa presunul na druhú stranu, aby jazykom zvlažil aj jej ľavý prsník, si Remus odkašľal. „Pätnásť sekúnd,“ povedal.

Severus neprestal. Cez valiacu sa krv v ušiach Hermiona počula, že ho Tonksová utíšila.

Po niekoľkých ďalších sekundách lenivého obkresľovania pŕs pocítila, že sa Severus odtiahol. Otvorila viečka, aby videla, že sa nad ňou stále skláňa a tmavými očami s rozšírenými zrenicami pozoruje jej výraz. „Možno by sme mali s touto hrou predsa len prestať,“ povedal a postavil sa.

„Ale veď sme iba začali,“ protestovala Tonksová.

„Mal by som odísť.“ S rýchlym úklonom Hermioniným smerom vyrazil z výklenku a zmizol za rohom.

„Hermiona, si v poriadku?“ tlmeným hlasom sa spýtal sa Remus.

Prikývla, stále hľadiac na miesto, kde stál Severus. „Je mi fajn.“ Jej hlas znel neprítomne, ešte aj jej. „Tiež by som mala ísť,“ odmlčala sa. „Ďakujem za... ehm... hru.“

A s hlavou plnou myšlienok sa pobrala k zadnému vchodu. Trochu čerstvého vzduchu v záhrade by mohlo schladiť jej začervenanú pokožku a prevetrať hlavu. Keď súhlasila s hrou, netušila, že by jej skryté city voči Severusovi Snapovi mohli vyplávať na povrch. Vždy ho obdivovala pre jeho intelekt a lojalitu, ale nemala ani potuchy, že by v nej jeho prsty a jazyk mohli vzbudiť takú túžbu. A čo bolo najprekvapivejšie, zdalo sa, že aj ona naňho pôsobila rovnako. Pri premýšľaní o ňom sa jej rozbúchalo srdce.

Vypotácala sa cez dvere a vyšla na oveľa chladnejší vzduch vonku. Zhlboka ho vtiahla do pľúc, pevne sa objala rukami a vykročila po zarastenom chodníčku k niekoľkým obzvlášť hrozivo vyzerajúcim kríkom. Harry toho naozaj neurobil veľa pre zarastenú záhradu vzadu za domom. Zdalo sa, že záhradníčenie nepatrilo medzi jeho priority.

„Nie je vám zima?“

Ten hlas ju vyľakal a takmer sa potkla o vyčnievajúci kameň na chodníku. Silná ruka s dlhými prstami jej zovrela rameno, aby ju podoprela. Vedela kto to je bez toho, aby sa pozrela. Hlas Severusa Snapa bol nezameniteľný.

„Nie, som v poriadku. Len som vyšla von, aby som sa nadýchala čerstvého vzduchu.“

„A ja som si myslel, že ma sledujete, slečna Grangerová.“

„Hermiona,“ opravila ho.

„Už nehráme tú hru, Hermiona. Vrátili sme sa späť a vy ste moja bývalá študentka.“

„Nemyslím, že som schopná vrátiť sa k takému spôsobu uvažovania, pán profesor.“ Jemný stisk na jej ramene bol nesmierne rozptyľujúci, najmä preto, že palcom zľahka prechádzal po vnútornej strane jej ruky.

Keď naňho vzhliadla, aby sa stretla s jeho očami, zistila, že mu pohľad smeruje priamo na zem. „Obávam sa, že tá hra s kockami bola chybou.“

„Prečo?“ spýtala sa.

„My... nemal som to urobiť.“

„Urobiť čo?“

Severus si povzdychol, zdvihol hlavu a pozrel na ňu. „Všetko. Bolo to nevhodné. Som od vás o dvadsať rokov starší. Ste mojou bývalou študentkou. Som... skrátka to nie je...“

„Ľutujete to,“ povedala Hermiona.

„Áno.“

„Ja nie.“

Severus na ňu neveriaco pozrel. „To nemyslíte vážne, Hermiona.“ Ten udivený hlas a iskrička nádeje, ktorá ho nasledovala jej obmäkčila srdce.

„Vlastne myslím. Naozaj to až tak ľutujete?“

Vzdychol, pustil jej ruku a odstúpil, aby sa jej otočil chrbtom. „To jednoducho nie je... správne. Ľudia budú mať reči; budú si myslieť, že som starý chlipník, ktorý vám podstrčil elixír.“

Hermiona si nemohla pomôcť a rozosmiala sa. „Odkedy vás zaujíma, čo si kto myslí?“

Znovu sa k nej otočil, tentoraz s nahnevaným výrazom. „Chcete mi povedať, že sa vám páčilo to, čo sa tam vnútri stalo?“

„Áno, veľmi sa mi to páčilo.“ Urobila krok smerom k nemu, ruky si zopla za chrbtom v snahe skryť pred ním ich chvenie.

„Aj môj jazyk na vašom tele?“ zamumlal tlmene a pohľad nechal opäť klesnúť k zemi.

„Najmä ten.“ Spravila ešte jeden krok bližšie. „Ale jednu vec ľutujem.“

„Vážne?“

Usmiala sa. „Že sme prestali skôr, ako nám kocky prikázali pobozkať sa.“

Váhavo zdvihol oči a znovu sa na ňu pozrel. „Mali by ste niečo proti bozkávaniu bez kociek?“

„Vôbec nie. Ale mám otázku.“

Severus zdvihol obočie. „Pýtajte sa.“

„Kde sa to vzalo?“

„Kde sa vzalo čo, Hermiona?“

„Vy, vaše city ku mne.“

„Obávam sa, že sme sa stali obeťami Tonksovej prešpekulovaného úskoku,“ povedal.

Hermiona zvraštila obočie. „Čo tým myslíte?“

Jeho hlas bol sotva hlasnejší než šepot, no dobre sa niesol tichou záhradou. „Keď sme pracovali na vývoji elixíru – toho elixíru, ktorý slúžil na prebratie Pottera – Tonksovej sa zdalo, že k vám prechovávam isté city. Zmienila sa mi o tom, no a ja som to, samozrejme, poprel.“

„A ako došla k záveru, že sa vám páčim?“

„Videla ma, ako som vás v jeden deň sledoval. Pracovali ste v mojom laboratóriu. Práve sme prekonali nezdar s elixírom a vy ste znovu začali úplne od piky. Pozoroval som vás, keď ste priniesli ingrediencie, ktoré sme potrebovali.“

„A ona si myslela, že ku mne prechovávate city?“

„Áno.“

„A prechovávate?“

Severus na moment zaváhal. „Jednoducho povedané, áno, prechovávam. Hoci som ich vtedy nepovažoval za romantické. Bol som veľmi zmätený a vy veľmi komplikovaná. Väčšinu času, čo sme boli spolu, som strávil snažením sa nemyslieť na vás nepatričným spôsobom.“ Povzdychol si a rukou si prehrabol tmavé vlasy. „Pravdepodobne mala na mňa trauma z vojny s Voldemortom väčší vplyv, ako som si pôvodne myslel. Boli ste prvou osobou, ktorá sa po súde ku mne správala trochu láskavejšie. Zdalo sa mi to veľmi roztomilé. A vy ste sa mi zdali veľmi príťažlivá.“

Hermiona nevedela, ako zareagovať. Pracovali spolu pred štyrmi rokmi. Počuť, že k nej v priebehu toho obdobia prechovával city, bolo úplne ohromujúce. Netušila, že do určitej miery opätoval jej city, aj keď sa v tom čase neodvážila myslieť na nič iné nad rámec priateľstva. Zdalo sa, že Tonksová a jej malá ľstivá hra mala vplyv na nich oboch.

Po chvíli otvárania a zatvárania úst v excelentnom imitovaní ryby Hermiona konečne prehovorila: „Neviem, čo povedať,“ priznala. „Netušila som, že ste... ku mne niečo cítili. No, okrem mrzutosti nad mojimi hrubšími povahovými črtami.“

Severus si unavene pošúchal koreň nosa. „Uisťujem vás že v tom čase z mojich zmätených citov nepramenila žiadna mrzutosť. Nemalo to s vami vôbec nič spoločné.“

„Nikdy by ste mi o tom nepovedali, však? O svojich citoch?“

„Samozrejme, že nie, Hermiona. Prečo by som robil zo seba blázna správaním sa ako nešťastne zamilovaný tínežer? Nevedel som, že ste ku mne cítili nejakú náklonnosť nad rámec nášho postavenia žiak – učiteľ. Okrem toho, je vám bezo mňa lepšie.“

„Som rada, že mi to teraz hovoríte, i keď sme premárnili niekoľko rokov.“

Odfrkol si. „Nebuďte smiešna, Hermiona. Nič to neznamená. Tá hra bola chybou, celé je to chyba.“

„Takže, to si o tom myslíte? O mne?“

„Nemyslel som to tak,“ povedal s hlbokým povzdychom.

„Tak ako ste to mysleli? Že sa snažíte byť charakterný a poriadny a posielate ma na rande s chlapcami, o ktorých vôbec nemám záujem, lebo sa bojíte, čo by ľudia mohli povedať?“

„Nezdá sa vám, že tú situáciu trochu zľahčujete?“

„Vlastne nie, nezdá. Len som sa dostala k podstate veci.“

Snape vytiahol z vrecka hodinky a predstieral, že v šere záhrady kontroluje čas. „Je už neskoro. Mal by som ísť.“

„Prinútite ma ísť po kocky, alebo ma pobozkáte aj bez nich?“ spýtala sa Hermiona a postavila sa pred neho.

„Hermiona...“

„Severus, prosím.“

„Nie je to správne.“ V jeho hlase zaznel prosebný tón.

Nežne sa naňho usmiala. „Pôjdem po tie kocky, naozaj. A som si istá, že by som ich dokázala začarovať, aby pristáli v určitom poradí.“

Hravé koketovanie spôsobilo, že sa sotva badateľne usmial. „Skutočne?“

„Ó, áno. Chcela by som znovu vyskúšať tú činnosť s olizovaním hrude.“

Snape otvoril ústa, aby jej odvetil, no zavrel ich skôr, ako z nich vyšiel akýkoľvek zvuk. Miesto toho sa na ňu zamračil a stočil reč. „Veľmi mi to sťažujete, Hermiona.“

„Vlastne si myslím, že vy ste tým, kto celú vec sťažuje; chcela by som len bozk.“

Sledovala, ako sa mu zúžili oči a kolieska v hlave, v tom neprebádanom území, náhle zapadli na miesto. Práve keď jej napadlo, že sa chystá otočiť a odmiestniť zo záhrady, si ju pritiahol do náručia a pery pritisol na jej ústa. Neočakávanosť toho činu ju prinútila zalapať po dychu, dajúc mu tým dostatočný priestor, aby vkĺzol jazykom medzi jej mäkké pery. Pomaly skúmal jej ústa v bozku, ktorý mohol byť nenáhlivý, nebyť toho, že ju jeho pery každým pohybom zúfalo atakovali.

Hermiona si nepamätala, kedy sa jej ruky ovinuli vôkol jeho krku, ale niekedy počas bozkávania ho nimi pevne objala. Jeho ruky na jej krížoch a zaborené vo vlasoch vyvolávali oveľa viac erotiky, než by mali. Myseľ jej uháňala, no nedostala sa nikam. Všetky myšlienky totiž skandovali to isté: Bozkáva ma!

Vo chvíli, kedy jej uvoľnil pery, zalapala po vzduchu a hruď sa jej namáhavo dvíhala a klesala. Jeho rovné vlasy sa jej obtreli o líce, keď si oprel čelo o jej. Stáli mlčky a každý očakával ďalší krok.

„Vedela som to!“

Výkrik prichádzajúci od zadného vchodu zapríčinil, že Severus s Hermionou od seba vyľakane odskočili.

Tonksová a jej ružové vlasy vhupli do záhrady. Jej muž sa za ňou vliekol s úsmevom pricapeným na tvári a pokrkvanou a zle pozapínanou košeľou. „Hovorila som ti, Remus, hovorila, že ju má rád.“

„Ale ako si vedela, že ho má rada ona?“ spýtal sa.

„Ále, Hermiona je ešte čitateľnejšia než tuto starý Snape. Vždy sa naňho vypytovala, chcela vedieť, ako sa má, na čom pracuje. Ak sa chce niekto naozaj rozprávať o tomto pánovi Hundrošovi, potom to musí byť láska. Nemám pravdu?“

Remus sa zaškeril. „Máš pravdu, miláčik.“ Pomaly podišiel k Severusovi a postavil sa vedľa neho. „Myslel som, že možno budeš chcieť toto,“ povedal a natiahol ruku s kockami pred tým, ako mu ich vsunul do vrecka.

„Uvidíme sa neskôr,“ zvolala ponad plece Tonksová, keď svojho muža ťahala preč.

Hermiona sa ešte dokázala ovládnuť a nerozosmiať, kým druhý pár neodišiel zo záhrady.

„Nemienim byť terčom tvojho posmechu,“ ozval sa Severus, snažiac sa prešpikovať svoj hlas zlosťou, ktorú sotva pociťoval.

„Hrozne rada by som si našla pekné, tiché miestečko, aby sme sa s tými kockami ešte trošku pohrali,“ zašepkala nakloniac sa k nemu.

Jej návrh zvažoval len chvíľočku. „Považujem to za prijateľné. Bol by som však radšej, keby to bolo pokojné miestečko, kde nás nebudú vyrušovať všetečné aurorky a otravní vlkolaci.“

„Hm, myslím, že sa to dá zariadiť,“ šepla Hermiona. Potiahla ho za predok košele a pritiahla si ho k ďalšiemu bozku.