Preklady fanfiction Harryho Pottera

Jazerný efekt

Autor: cathedral carver

Preklad: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/6633091/1/Lake-Effect-Snow

Prístupnosť: K

Romanca/Angst

Počkaj na mňa. Len pár rokov.

Sme párik rebelov,

Sme párik rebelov,

Čo s rebelmi?

Kam zapadneme?

Nie sme uletení a skvelí,

Nepobehujeme sem a tam,

Zdá sa nám trochu pochabé,

Že nezapadneme nikam.

Rok po bitke je zvláštny v mnohých ohľadoch. Život ide ďalej, pretože to tak chodí a ľudia sa snažia prispôsobiť, ako najlepšie vedia. Pracujú, žijú, ľúbia sa a niektorí sa snažia učiť. Rokfort je v rozličných štádiách rozpadu, plný dier, prachu a schodísk, ktoré nikam nevedú, ale napriek tomu je otvorený a úspešne sa rozvíja.

Hermiona je, samozrejme, jednou z prvých študentov školy zapísaných na MLOKy. Berie si všetky hodiny, ktoré si dokáže napchať do rozvrhu a ešte niečo navyše. Túži po obracači času, no tie časy sú dávno preč. Je odhodlaná ukončiť siedmy ročník ako najlepšia z triedy.

Nepriatelí sa s nikým, no ani sa nesnaží, takže ju tak nebolí, keď ju dievčatá ignorujú a pohľady chlapcov smerujú mimo nej a pristanú na niekom inom. Tento rok je úplne sama a tentoraz jej to vyhovuje. Dni prechádzajú do týždňov, potom mesiacov a ľudia sa učia nechať ju na pokoji. Uvedomuje si, že niektorí sa jej meno nikdy nenaučia.

Je to najchladnejšia zima, na akú sa pamätá.

* * * * *

Vrátilo sa tiež niekoľko profesorov: McGonagallová a Slughorn, Binns a Flitwick. Hagrid je tam tiež, ale Hermiona sa mu väčšinou vyhýba, keď ju opakovane pozýva na čaj, tvrdí, že je zavalená prácou. Jednoducho k nemu nemôže ísť. Jeho oči sú priveľmi smutné, ruky príliš ťažkopádne. Priveľmi jej pripomína minulosť, časy pred bitkou, keď sa budúcnosť zdala taká jednoznačná a jasne sa črtajúca ako diamant.

A Snape. Práve on sa vrátil. Takpovediac z pazúrov smrti, no vedela o tom svoje. Veď napokon ona bola tou, ktorá išla nazad do Škriekajúcej búdy s madam Pomfreyovou a pomohla mu podať elixír, čo mu zachránil život. Ona bola tou, ktorá mu držala krvácajúcu hlavu v dlaniach, mumlala tiché slová útechy, hľadela mu do očí a hovorila, že všetko bude v poriadku, hoci jasne cítila, že jej pomedzi prsty uniká jeho duša.

Je iný, pomyslí si. Tichší. Bojovnosť ho opustila. Tiež sa vyhýba ľuďom, ešte viac ako predtým, ak je to možné. Okrajovo zachytí jeho letmý pohľad, vyštartuje za roh, zíde dolu schodmi, plášť mu povieva v pätách. Na elixíroch je takmer ako prízrak: hlas má tichý, sotva počuteľný a študenti sú na palec od jeho stola, len aby ho počuli. Občas sa uprostred výkladu úplne odmlčí a iba hľadí ponad ich hlavy do prázdna.

No ona vie, že to tak nie je.

Potom zatvorí učebnicu a jednoducho odíde z miestnosti, na ponurých kameňoch sa ozývajú kroky. Niekoľko študentov sa zachechce a obráti oči stĺpkom, niektorí zatlieskajú. Hermiona žmurkaním zaženie slzy a prianie nasledovať ho, aby ho objala a povedala mu, že vie, že vie. Že všetko bude dobré. Napriek tomu, že to tak zrejme nebude.

Je osamelý, pomyslí si, viac než osamelý.

Potom jej napadne: Ako ja.

* * * * *

Tento rok rada trávi čas vonku, ďaleko od hluku a zhonu, ďaleko od všetkých. Vykúzli oheň vo fľaštičkách a sedí schúlená na lavičke pokrytej snehom s učebnicou v ruke a prútikom po boku. Vidí ho mieriť von, alebo sa vracať z dlhých prechádzok dlhými, ráznymi krokmi, so šálom omotaným okolo krku a červenými lícami. Kývne jej hlavou, zatiaľ čo ju míňa, a ona sa usmeje. Veľmi rada by sa s ním rozprávala o ničom a všetkom, no keď sa s ním pokúša hovoriť, slová jej akosi bolestivo uviaznu v krku.

Neraz premýšľa, či je osamelý.

A tiež, či ho bolí hrdlo.

* * * * *

Vianoce sa k nej prikrádajú a s trhnutím si uvedomí, že nemá kam ísť. No nie je to celkom pravda. Molly ju pozvala do Brlohu, ale Hermiona zdvorilo odmietla. Vidieť Harryho s Ginny a Rona s... hocikým, s kým je, by jej v podstate zlomilo srdce. A ona tak tvrdo pracovala, aby ho udržala neporušené.

Hrad sa vyprázdni, keď sa priblížia sviatky a zanedlho tam zostane iba hŕstka študentov a profesorov. Je tam ticho a to sa jej páči. No všetko je studené ako ľad, a tak nosí hrubé svetre, šály a rukavice s odstrihnutými končekmi prstov, keď píše, študuje a študuje ešte viac.

V jedno pochmúrne popoludnie v knižnici vzhliadne hore a nájde Snapa stojaceho dve stopy od nej, ako sa na ňu díva.

„Prečo ste ešte tu?“ spýta sa tým zvláštnym, tichým hlasom.

„MLOKy,“ povie a pokrčí plecami. Čuduje sa, prečo sa zaujíma.

Dlhými prstami poklopká po knihe, ktorú drží.

„Vari vás rodičia nečakajú domov na Vianoce?“

„Rodičia... nie sú doma.“ Sotva môže tie slová vypovedať, ale keď tak urobí, vidí v jeho očiach okamžité pochopenie.

„Obliviate,“ zamrmle. Odkašle si a pohne sa na odchod, potom sa zastaví. „V živote jestvuje viac vecí než práca, slečna Grangerová.“

„Keď to hovoríte,“ povie a takmer sa usmeje. Takmer.

„Mali by ste si... dať od tohto všetkého pauzu. Aspoň... ísť raz za čas na prechádzku.“

„Nemám čas.“ Vo svojom hlase začuje tón zúfalstva a je si istá, že on tiež. Praje si, aby mohla aspoň spať.

Zastaví sa. „Trávte viac času s priateľmi.“

Usmeje sa naňho, napäto, nevýrazne. „Tí sú v týchto dňoch tiež nedostatkovým tovarom.“

* * * * *

Víchrica prichádza v druhý deň prázdnin, na Štedrý večer. Zavýja ako zviera, lomcuje samotnými základmi hradu, reve, aby ju vpustili dovnútra. Sneží niekoľko hodín, dokiaľ nie sú doslova odrezaní od sveta. Deväť študentov a štyria profesori sa zhromaždia vo Veľkej sieni a snažia sa zabávať.

„Nespomínam si, kedy som naposledy videl toľko snehu,“ dumá profesor Slughorn nad štvrtým hrnčekom varenej medoviny.

„Roky rokúce,“ hovorí Minerva. Tvár má veľmi červenú.

„Roky rokúce,“ súhlasí Slughorn.

„Nie je to bežné, ale z času na čas sa to stáva,“ povie Snape. Hermiona, ktorá sedí vedľa neho, prestane žuť a oči sa jej rozšíria prekvapením. Zdá sa, že hovorí priamo k nej a ona sa čuduje, koľko pohárikov ohnivej whisky vypil. Vyzerá uvoľnene a temer, no nie celkom, veselo.

„Naozaj?“ spýta sa. Nikto si ich pravdaže nevšíma a ona sa nie po prvýkrát zamýšľa, či nie sú neviditeľní. Nemyslí si, že by jej prekážalo, ak by boli.

„Áno. Keď sa studený vzduch pohybuje nad veľkými otvorenými plochami teplejších vôd, napríklad ako Čierne jazero, rozvíja sa konvektívna oblačnosť, ktorá pre veľké množstvo vlhkosti spôsobuje husté sneženie. Podmienky bielej smrti postihujú úzke pásy územia od pobrežia po oblasti vnútrozemia a zoraďujú sa pozdĺž prevládajúceho smeru vetra. Zosilňujú sa, keď je pohyb más vzduchu zdvihnutý vyššou nadmorskou výškou. Postihnuté oblasti sa nazývajú pásma sneženia a je bežné, že v nich za hodinu napadne mnoho centimetrov snehu.“ Odmlčí sa. „Mohol by som vám to zajtra ukázať, ak chcete.“

Hermiona bola jednoznačne uchvátená. Všetky zvuky a pohyby okolo nej prestali existovať, hoci vedela, že sa Slughorn práve prevrhol s kreslom, Minerva zúfalo vykríkla a dvaja prváci vyprázdnili polovicu fľaše medoviny a teraz sa zdali mierne zelení. Nemohla odtrhnúť oči od Snapa.

„Aby sa tento úkaz vytvoril, teplotný rozdiel medzi vodou a vzduchom musí byť najmenej trinásť stupňov Celzia, teplota zemského povrchu sa musí pohybovať okolo bodu mrazu, jazero nesmie byť zamrznuté, jeho obvod musí byť najmenej sto kilometrov a smer prúdenia vetra medzi povrchom a výškou zodpovedajúcou osemsto päťdesiatim milibarom musí byť menší ako tridsať stupňov.“

Keď si uvedomí, že mu stále venuje pozornosť, nakloní sa bližšie, ústa má pri jej uchu: „Presnejšie povedané, veľmi studený vzduch nad stále teplou vodou môže počas skorej zimy vyvolať aj snehovú búrku, sneženie sprevádzané bleskami a hromami.“

„To... to som netušila,“ hovorí Hermiona, konečne prehltne zelené fazuľky. Vdýchne ich a začne dosť silno kašľať. Siahne po pohári s vodou a zistí, že prstami objíma jeho ruku: už ju za ňu chytil. Snape sa okamžite stiahne a nechá ju, aby sa napila. Kašle a prská a on jej položí ruku na chrbát a pevne ju potľapká. Aj cez sveter cíti, že ju má teplú. Nikto si nič nevšíma.

„Ste v poriadku?“ spýta sa, keď jej kašeľ ustúpi natoľko, až si je celkom istá, že sa nezadusí.

„Som, ďakujem.“

Odmlčí sa.

„Volá sa to jazerný efekt, ak vás to zaujíma.“

Hermiona prikývne, usmeje sa a žmurkaním zaženie slzy bolesti. „Veľmi ma to zaujíma.“

* * * * *

Pretože je tam tak málo študentov a väčšina profesorov padla do postele s miernym podgurážením, Hermiona sa na Štedrý večer potuluje v prítmí chodieb sama. Narazí na Snapa stojaceho pred vysokým oknom na prízemí, ako pozoruje poletujúce snehové vločky.

„Jazerný efekt,“ povie. Otočí sa a usmeje – usmeje sa – na ňu.

„Presne tak.“

Okenné tabule zarinčia. Chvíľu stoja a pozerajú sa. Hermione začína byť zima na nohy.

„Veselé Vianoce,“ riekne.

Obráti sa a pozrie na ňu dolu.

„Aj vám,“ ozve sa. „A lepšie časy.“

Nakloní sa a pery mu pritisne na líce.

Počkaj na mňa, pomyslí si. Len pár rokov.

Odtiahne sa. Pozrie na ňu a Hermione sa chvíľočku zdá, že ju môže počuť.

Ale to je nemožné.

Potom prikývne.

* * * * *

Pomyslí si, že dlhá prechádzka v snehu by bola ideálnym spôsobom, ako osláviť Vianoce.

Pozn. prekl.: V úvode poviedky je úryvok piesne "We're a Couple Of Misfits"

http://christmas-specials.wikia.com/wiki/We%27re_a_Couple_of_Misfits

A ak vás bližšie zaujíma jazerný efekt: 

http://en.wikipedia.org/wiki/Lake-effect_snow