archiv.hpkizi.sk
Kapitola 22. Uväznená
Její rozhodnutí (Her decision)
Vložené: Jimmi - 05.01. 2009
Téma: Její rozhodnutí (Her decision)

Text v tejto časti je generovaný, v prípade že zistíte nezrovnalosti, nahláste to prosím


Její rozhodnutí

Prekladateľ : Jimmi, Leena

Názov originálu: Her decision

Autor originálu : Majikat

Link na originál : Her decision

Počet slov originálu: : 65 685

Rating : M 16+ -

Éra / Obdobie: Po Bradavicích, Vojnové obdobie Žáner: Drama, Romance Jazyk originálu: EN Varovanie: Neuvedené Počet slov originálu: _ 50K-100K Párovanie: Dramione
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Majikat, ktorá napísala túto fanfiction.

© Autorské práva k tomuto prekladu patria hpkizi.sk o.z. a šírenie prekladu mimo tieto stránky je bez výslovného súhlasu zakázané.


All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Her Decision : Majikat

S potešením túto kapitolu venujem osôbkam: maginy, jana, petty002, Monika, babu.



Kapitola 22. Uväznená

Tá zima bola nekonečná, chlad na jej telo útočil nepretržite. Trasúca sa Hermiona zovrela svoju blúzku, pritiahla tenkú látku tuhšie k svojmu mrznúcemu telu. Slzy jej zmrazené dopadali na líca, v ľadovom vzduchu sa teplá slaná voda okamžite kryštalizovala. Vzlyk unikol z jej dotlčeného tela a ona sa pritlačila bližšie k stene, studený kameň ju tlačil do chrbta. Dvere jej cely bez strechy sa otvorili a Hermiona zdvihla tvár k temnejúcej oblohe, telo sa jej triaslo. Bola tam len niekoľko hodín, ale nebola si istá koľko ešte ich zaobchádzania s ňou dokáže vydržať.

Špičku prútika prestrčil jeho vlastník cez otvorené dvere a Hermiona ustúpila so slabým zakňučaním od strachu, keď Blaise Zabini naplno vkročil do miestnosti, jeho tvár a hlava skrytá pod  plášťom, keď kráčal, dlhé čierne záhyby látky viali okolo jeho nôh. Usmial sa na ňu, v tieni jeho tváre sa zableskli jeho zuby a ona zatvorila oči, slzy jej vykĺzli spod viečok. Zabini sa potichu zachichotal a zatvoril dvere.

"Čo chceš so mnou?" spýtala sa šeptom Hermiona, hlas pridusený strachom. Zobrali jej prútik, bili ju, vyhrážali sa jej a preklínali ju znova a znova. Nebolo toho veľa, čo ešte mohli urobiť, okrem toho, že by ju pripravili o život. Silnejšie zatvorila oči a modlila sa, aby sa ostatní ponáhľali. Vedela, že Rád zajal Pansy – pred niekoľkými hodinami začula kvôli tomu besnieť smrťožrútov, nie dlho po tom, čo ju priviedli do jej studeného malého väzenia.

Hermiona otvorila oči pri zvuku pohybu, ktorý ju zalarmoval a pripravila sa na zásah. Nič sa nestalo. Blaise prútikom zdvihol stoličku a posadil sa. Uprene sa na ňu pozeral, jeho oči prechádzali každým kúsočkom jej tela, pomaly a zámerne, ako keby sa snažil uložiť si jej črty do pamäte.

"Myslím, že začínam rozumieť tomu, kvôli čomu sa k nám Malfoy otočil chrbtom," uškeril sa a Hermiona sa zachvela pri lačnom pohľade v jeho očiach. "Vždy som uvažoval aké je to súložiť s  humusáčkou," dumal a Hermiona cítila ako jej z tváre zmizla krv.

"Nedotýkaj sa ma," zasyčala, pritiahla si blúzku dokonca ešte tuhšie okolo mrznúceho tela. Blaise hodil hlavou dozadu a zasmial sa.

"Tvoj odvážny duch len spraví tvoje zlomenie ešte príjemnejšie," povedal potichu. "Povedz mi, kde je Fénixov Rád? Kde je Harry Potter a tvoj krvizradný milenec?"

"Neviem," vyšplechla Hermiona a zatvorila oči. Draco. Bol vôbec ešte nažive alebo ho Pansy zabila skôr než ju chytil Rád? Ako skoro po ich boji prišli? V duši vykríkla, vedela ako veľmi si o ňu budú robiť starosti, modlila sa, aby neurobili niečo unáhlené pri ich odhodlaní nájsť ju.

Zabini si vzdychol. "Začínam byť netrpezlivý, Grangerová, tak prečo mi proste nepovieš pravdu?"

"Nemôžem ti to povedať. Nie som ich strážca tajomstva," povedala chladno, keď si priala, aby jej nezobrali prútik. Keby zabili Draca, veľa z nich by zabila sama. Blaise sa postavil a priblížil sa k nej, svoj prútik držal vysoko a Hermiona sa zhlboka nadýchla, vedela, že tú bolesť nič nezastaví. Usmial  sa a švihol prútikom, zlomyseľné "crucio" uniklo z jeho pier.

Hermiona vykríkla, ten zvuk sa ozýval v jej vlastných ušiach až kým nestratila vedomie. Skrútila sa do klbka, bolesť sa cez ňu vlnila vo vlnách, mala pocit, že jej hlavu drvia vo zveráku. Každý sval, každá kosť a cieva v jej tele horela. Obklopila ju záplava čiernoty a práve keď pocítila, že bude najlepšie poddať sa nekonečnej bolesti, tá prestala a ona zostala zrýchlene dýchať a lapať po dychu na studenej kamennej podlahe, slzy jej prúdom stekali dolu tvárou. Vzlykala a pritiahla si kolená bližšie k hrudi, objímajúc samu seba. Hlava jej spievala a jej telo kričalo na protest pri každom pohybe. Dokonca dýchanie bolelo.

Po líci ju pohladili prsty a ona roztvorila oči. Blaise sa ku nej nakláňal, prútik držal zvysoka, zlomyseľné potešenie mu tancovalo v očiach. "Len mi to povedz, Hermiona," zašepkal, pohladil ju po vlasoch tak, že sa splašila pri jeho dotyku. Schmatol hrsť jej vlasov a vytiahol ju zrazu na nohy a ona vykríkla, pretože cítila ako sa jej vlasy trhajú z pokožky hlavy. Blaise vtlačil svoju tvár do jej a ona mohla cítiť na svojom líci jeho dych. Hermiona vykrútila tvár v odpore, natočila hlavu tak ďaleko ako mohla, aby sa dostala z jeho dosahu, pretože mala pocit, že bude vracať. Zasmial sa a pustil ju, a ona spadla na zem v chvejúcu sa kôpku, plakala. Hermiona začula ako jej z pier uniklo Dracovo meno a Blaise sa zasmial silnejšie, vysmieval sa jej.

"Oh, teraz ti nemôže pomôcť, moja kráska," zaškeril sa, zdvihol svoj prútik predtým, než na ňu znova poslal kliatbu Cruciatus. Hermiona podľahla tme bezvedomia so svojimi výkrikmi vo vlastných ušiach.

***

Draco sa postavil s hlavou opretou o stenu, jeho oči upriamené na zdrvenú postavu pred ním. Sedela chrbtom oproti stene, jej hlava od neho odvrátená, jej kolená pritiahnuté k hrudi. Dlhé tmavé vlasy jej padali cez čelo a jej bledá pokožka jasne svietila v zatienenej cele. Draco nechal svoje oči prejsť po malej miestnosti - bola čistá, steny a podlaha poriadne vydrhnuté, matrac a vankúš na úzkej posteli na kolieskach mäkký a páperový, deka hrubá a teplá. Potlačil odfrknutie podráždenia. Potterove cely boli pohodlnejšie než niektoré z izieb, v ktorých pobýval pri svojich cestách po zámorí. Draco presunul váhu z jednej nohy na druhú, opätok topánky zaškrípal o podlahu, zvuk sa ozval v napätom tichu. Pansy otočila hlavu, prudko sa na neho pozrela, skôr než sa odtiahla ďalej od neho. Draco si unavene vzdychol, otvoril ústa, aby na ňu vyštekol otrávený jej mlčaním.

Hlavné dvere sa otvorili a Draco stočil krk, prižmúril oči, keď Harry vykročil na chodbu a zatvoril za sebou potichu dvere. Draco sledoval ako brunet prešiel niekoľko metrov  k nemu, popri rade prázdnych ciel. Pansy bola jediný väzeň Rádu a musel priznať, že je potešený, že sa s ňou tak dobre zaobchádza. Žiadne ďalšie výsluchy, žiadne hrozby; nič, čo by jej ešte nejako ublížilo. Bola v teple a dobre nakŕmená. Harry niesol v rukách podnos a Draco nadýchol opojnú vôňu čerstvého chleba a polievky. Zaškvŕkalo mu v žalúdku a uvedomil si, že odkedy zmizla Hermiona ešte nejedol. Keď Harry prišiel bližšie, chuť do jedla nahradila nevoľnosť a on sa zamračil, keď sa načiahol, aby zobral podnos od Harryho, ktorý len nadvihol obočie.

"Čo tu dole robíš, Malfoy?"

Draco pokrčil plecami. "Nie som si celkom istý. Myslím, že sa s ňou chcem proste porozprávať, pokúsiť sa, aby mi vysvetlila, prečo urobila to... prečo sa stala jednou z nich. Nikdy to nebola Pansyina vec. Iste, na škole bola mrcha, ale nikdy nebola zákerná a vyslovene krutá. To som bol skôr ja," odpovedal a tlmene, duto sa zasmial. Harry sa súcitne usmial, zdvihol ruky, aby ich zložil na hrudi. Naznačil Pansy kývnutím hlavou.

"Naozaj sa s ňou chceš porozprávať? Len mi sľúb, že jej neublížiš a pustím ťa dnu. Toto jej môžeš dať," povedal Harry potichu a kývol na tácku. Draco prikývol, Harry vytiahol prútik a kývol ním, aby otvoril dvere na cele.

"Ako ste ju vlastne chytili?" spýtal sa zrazu Draco a Harry sa otočil, aby sa na neho ostro pozrel skôr než si vzdychol.

"Nie som si istý," začal, zamračil sa pod Dracovým pobaveným pohľadom. "Bolo to všetko ľahké - príliš ľahké. Bolo to takmer akoby chcela byť chytená."

"Čo tým myslíš?" spýtal sa Draco potichu, jeho oči sa presunuli na temeno Pansyinej hlavy. Vycítil, že ich počúva; jej chrbát bol stuhnutý a plecia napriamené, mlčanie okolo jej tela sa premenilo na záujem namiesto odporu.

Harry sa krátko na Pansy pozrel, jeho oči sa vrátili späť k Dracovi. "Zajali ju Angelina a Fred. Bola sama, neďaleko Hermioninho bytu. Podľa všetkého zobrala Hermionu k Zabinimu a vrátila sa. Nemám tušenia prečo," povedal, jeho hlas zosilnel. Draco vedel, čo robí - snaží sa podpichnúť Pansy do rozprávania. Keď neodpovedala, Harry pokrčil plecami a pokračoval vo svojom príbehu. "Zatkli ju ľahko. Vôbec nebojovali. Asi tiež odovzdala svoj prútik dobrovoľne."

Draco stál mlčky, kým Harry odomkol celu a zatlačil, aby otvoril dvere. Draco sa zhlboka nadýchol, opatrne vkĺzol do miestnosti, v jeho rukách balansoval podnos s jedlom. Položil ho na malý stôl pri stene a posadil sa na tvrdú stoličku s operadlom oproti väzňovi, ale vôbec z nej nespustil oči. Harry zatvoril dvere a Draco, než prehovoril, počkal, kým sa kroky druhého muža nestratili na chodbe.

"Prečo Pansy? Prečo si to urobila? Prečo si sa takto zmenila? Prečo si sa v prvom rade pripojila k Zabinimu?"

Pansy zdvihla hlavu, jej oči našli jeho tvár, a Draco prehltol, ohromený hĺbkou bolesti v črtách jej tváre. "Vyhrážal sa, že ma zabije, ak mu odmietnem pomôcť," zašepkala. pomaly otočila svoje telo tak, že teraz sedela tvárou k Dracovi, jej kolená stále skrčené, opierala sa o ne bradou. Jej dlhé havranie vlasy padali okolo jej tváre ledabolo, ale nezdalo sa, že by jej to vadilo. "Vieš, máme dcéru," povedala zrazu a Draco zacítil, že sa mu rozšírili oči. "Blaise a ja. Má osemnásť mesiacov."

"Kde je?" spýtal sa jemne Draco. Pansyine oči sa naplnili slzami.

"S mojou rodinou, v úkryte. Nechcela som, aby bol niekde v jej blízkosti, a on súhlasil, že sa nepriblíži dovtedy, pokiaľ budem robiť, čo chce. Akú voľbu som mala, Draco?" spýtala sa potichu, hoci vedel, že nečakala, že odpovie na jej otázku. Pomaly prikývol v pochopení, cítil ako mu kvôli Pansy puká srdce.

"Prečo si sa ale vzdala? Mohla si zmiznúť a nájsť svoje dieťa," povedal Draco, posadil sa trochu dopredu. Pansy pokrčila plecami.

"Vedela som, že keď je v tom raz zapletený Rád, budem bezpečnejšia ako väzeň než ako smrťožrút. Potter ma nezabije, ale Blaise áno," odpovedala prosto a zatvorila oči.

"Čo jej chcú urobiť?" spýtal sa Draco. Pansy sa na neho rýchlo pozrela, pochopila, že hovorí o Hermione.

"To by si mal vedieť, Draco. Prečo sa obťažuješ pýtať sa mňa?" povedala potichu, mdlý náznak pochopenia v jej hlase. "Naozaj ju miluješ?"

"Milujem," zašepkal Draco, v hrdle sa mu bolestivo usadila hrča. Pansy prikývla, jemný úsmev na jej perách.

"Potom dúfam, že ju dostaneš späť," odpovedala.

Draco vzdychol a prešiel si prstami cez vlasy. "Ja tiež, ale všetci vieme, aký odborník je Potter čo sa týka záchrany... Uvidím, čo môžem pre teba urobiť, Pansy. Môžem povedať, že Potter nie je ten, kto drží vojnových zajatcov pridlho. Ak ho presvedčíš, že si konala zo strachu, potom ti možno dovolí odísť. Ale nemôže ti nič sľúbiť, ale pokúsim sa."

Pansy prikývla. "Ďakujem ti."

***

Draco prešľapoval na mieste, nervy na prasknutie. Ak jej ublížili... Pod nosom preklial Zabiniho a celú tú neužitočnú väčšinu z nich, jeho myšlienky fixované na smrť. Niekto ho potiahol za rukáv a on sa otočil a pozrel Harrymu do očí.

"Ideme pekne a pokojne, Malfoy," pripomenul Dracovi, ktorý sa zamračil a zacítil ako v jeho lebke chce vybuchnúť búrka. Zhlboka sa nadýchol, pokúsil sa upokojiť hnev vo svojej krvi. Harry vedel, čo robí. Draco mal šťastie, že mu vôbec dovolili ísť. Po jeho výsluchu Pansy bol Ron za to, aby ho nechali na ústredí, bál sa, že jeho hnev ich všetkých zabije. Harry povedal, že bude lepšie, keď ho zoberú so sebou skôr než ich zabije jeho hnev. Okrem toho, Draco vedel ako veľmi obaja muži chceli nájsť Hermionu, nespomínajúc zvyšných členov Rádu napchaných v tieňoch za nimi. Jeho tvár nebola jediná skrútená zúrivosťou.

"Pekne a pokojne, pomaly a hladko, opatrne... ahh trhni si, Potter. Idem ich zmasakrovať!" besnil, vytiahol prútik a vykročil ku skladisku, ktoré obkolesili, v hlave Hermionina tvár. Ron a George ho schmatli, stiahli ho späť do tieňa, George mu nahnevane zasyčal do ucha, aby urobil, čo mu povedali, inak ho omráčia, zviažu a nechajú, aby ho našli smrťožrúti. Draco sa na nich zamračil, ale cúvol späť, prekrížil ruky na hrudi, ruky zovreté v päsť. Po jeho výbuchu mu všetci venovali široký priestor, túžiac vyhnúť sa jeho nálade a tajne bol tomu rád. Nech Rád urobí, čo chcel - keď sa dostane do vnútra, pohľadá Hermionu, a všetci, čo mu budú stáť v ceste, dostanú svoj lístok do pekla, prekliaty nezlomiteľný sľub.

Čakali až kým nepadla noc, čiernota zaplavila svet okolo nich hlbokým tieňom predtým než sa opatrne vybrali ku skladisku. Studený vánok im ovieval tváre, zdvíhal sa od rieky a poťahoval ich za vlasy. Draco sa zachmúril. V tejto chvíli nenávidel všetko s nebezpečnou vášňou. Keď sa priblížili k tomu, o čom verili, že je hlavný vchod, Harry im signalizoval, aby sa rozdelili a našli iné možnosti vstupu, nielen pre seba, ale aj aby zabránili nejakým smrťožrútom uniknúť uprostred boja. Fred, George a Lee mlčky vykúzlili protipremiestňovacie kúzla na toľko budov, koľko mohli pokryť bez toho, aby varovali smrťožrútov vo vnútri. Neville, Seamus a Ernie zamierili okolo ľavej strany schátranej budovy. Fred, George a Lee zabočili doprava. Draco chcel nasledovať Nevilla, ale Harry ho zatiahol späť.

"Ty zostávaš so mnou, Malfoy," zašepkal vážne a Draco pokrčil plecami.

"Čo len chceš. Len si pohnime," zavrčal na oplátku, civel na Rona. Ryšavec nerobil žiadne tajomstvo z toho, že si myslel, že Hermionino zajatie je Dracova chyba. Už dvakrát sa takmer dostali na ostrie noža, oddelili ich Seamus s Nevillom, prskali ako dvojica súperiacich kohútov. Ron pohľad vrátil, jeho tvár sa skrivila a Draco zdvihol obočie, ako by varoval Weasleyho urobiť niečo s jeho nenávisťou. Harry svojou rukou chytil Draca za predlaktie a trhol ním.

"Prepáč, Malfoy, zabudol som," povedal prosto Harry, gestikulujúc priamo na Dracovu bledú ruku. Mal vyhrnuté rukávy, akoby sa pripravoval na pästný súboj a temné znamenie značne kontrastovalo na bledej pokožke v popolavom mesačnom svetle, ktoré sa odrážalo z rieky. Draco sa striasol, nevadilo mu to naozaj. Stále to bolelo, ale bude na to myslieť neskôr. Celá jeho energia bola sústredená na nájdenie Hermiony a na jediné miesto. Harry odpochodoval k predným dverám, pomaly pritlačil na hrdzavý kov. Dvere sa pomaly rozkývali dovnútra, mdlé zasyčanie sa ozývalo v temnote okolo nich. Draco nasal vzduch a ustúpil nabok, jeho prútik zdvihnutý, pripravený na čokoľvek.

Chladný vzduch sa im prihnal v ústrety a Draco pomaly vydýchol, jeho telo napäté a rozpálené. Tam bola Hermiona. Skutočne to mohol cítiť. So slabým zavrčaním sa pretlačil okolo Harryho a vkročil do budovy, okamžite ho obklopila čiernota. Zažmurkal, počkal, kým sa mu prispôsobia oči, prútik držal na rovnakej úrovni, jeho krv sa hnala, boleli ho svaly od úsilia zabrániť sám sebe, aby prebehol budovou ako šialenec. Vycítil ako sa Harry a Ron postavili za neho.

"Rozdelíme sa," zašepkal Draco, vyplašený ako ďaleko sa jeho slabý hlas niesol v prázdnej miestnosti. Harry pokrútil hlavou, na tvári zúrivý výraz. Draco prevrátil oči. "Dobre. Ty a Veslíček choďte tadiaľ," ukázal napravo, "a ja pôjdem tadeto."

Bez počkania na odpoveď Draco odišiel do temnoty, keď ignoroval Harryho nahnevanú žiadosť, aby sa vrátil. Prekliaty Potter, pomyslel si Draco opovržlivo, znechutený tmavovlasým mužom, ktoré začal považovať za priateľa. Vedel, ako sa Harry zaujímal o Hermionu, a extrémne sa usilovne snažil sekať dobrotu, aby spravil veci podľa Pottera, ale keď na to prišlo, Draco dal prednosť tomu, pracovať sám. Bol to, napokon, slizolinský spôsob. V rohu veľkej miestnosti, do ktorej vošli, spod zatvorených dverí vyžarovalo tlmené svetlo. Draco vydýchol obrovský dúšok vzduchu a na chvíľu zatvoril oči, sústredil sa, nútil svoj mozog spomenúť si na každé kúzlo, každú kliatbu a každé zaklínadlo, ktoré sa kedy naučil. Oni by neváhali na neho udrieť so všetkým, čo mali.

S rýchlym pohybom sa Draco priblížil k dverám. Nemal predstavu, kam šli Harry a Ron, alebo kde sú ostatní, ale v tejto chvíli mu to bolo jedno. Niečo mu vravelo, že za tými dverami nájde Hermionu. Zastavil sa nakrátko, aby sa uistil, že pevne zviera prútik. Draco potlačil motýle vo svojom bruchu a zatlačil, aby otvoril dvere. Vo vnútri bola akási obývacia izba, ale bola prázdna. Úľava zaplavila jeho žily a rýchlo sa poobzeral, aby sa uistil, že zostane bdelý. Popri vzdialenej stene boli hrdzavé schody, ktoré sa strácali v temnote. Draco privrel oči, všimol si , že dvere pri vrchole schodov boli zatvorené.

Nechcel otáľať, tak ľahko prebehol izbou a bral schody po dvoch, zostával na špičkách tak najviac ako mohol, keď sa snažil tlmiť zvuk svojich krokov na železných schodoch. Cez zatvorené dvere sa niesol hlas plný hnevu, nasledovaný zrážkou a krikom. Uškrnul sa a pomyslel si, že Rád konečne urobil niečo užitočné. Draco kopnutím otvoril dvere, okamžite zohol hlavu, keď úder červeného svetla preletel ponad jeho hlavu a odstrelil do tlmene osvetlenej izby pod ním. Neville a Seamus sa bili s troma smrťožrútmi vo vzdialenom rohu miestnosti, Nevillov prútik sa pohyboval tak rýchlo, až bol rozmazaný. Seamus spadol, keď ho zasiahol Stunner a Draco zdvihol vlastný prútik a vystrelil Omračujúce kúzlo cez miestnosť na smrťožrúta pripraveného zložiť Nevilla. Neville rýchlo odstránil menšieho zo zvyšných smrťožrútov a ten druhý sa rozbehol po druhom schodisku a dostal sa na ďalšie poschodie budovy.

Dvere na vrchu schodov sa rozleteli a smrťožrút zletel pod paľbou kúziel od Weasleyovských dvojčiat. Uškrnuli sa na výjavom pod nimi, venovali Dracovi a Nevillovi rýchle prikývnutie skôr než zmizli v tme za nimi. Draco začul ďalšie výkriky a videl farebné predstavenie poskakujúce po stenách miestnosti nad nimi. Nechal Nevilla so Seamusom a bežal sa pripojiť k ostatným, srdce mu búšilo v hrudi radostným rytmom. Necítil sa tak nažive od doby..., vlastne tak dlho ako si dokázal spomenúť. Tento boj s bandou zlých chlapcov v skutočnosti nebol príliš zlý, dumal zamyslene, keď prebehol cez zatvorené dvere. Výbuch svetla bleskol popri jeho tvári, hlboko ho porezal na líci a Draco nahlas zaklial, keď sa obzeral po útočníkovi.

George Weasley sedel na jednom smrťožrútovi, kým Lee zväzoval jeho ruky mukelským lanom očarovaným protipremiestňovacím kúzlom, niečím, na čom Harry trval, aby si priniesli. Draco pozrel nabok. Z druhej strany izby sa uškŕňal Fred, jeho prútik zdvihnutý do výšky ramien.

"Sorry, Malfoy, myslel som si, že si smrťožrút," smial sa, sklonil prútik a prešiel cez miestnosť. Draco sa zamračil a otrel si líce, jeho ruka sa odtiahla červená a kvapkala z nej krv.

"Hermiona?" spýtal sa, ale Fred pokrútil hlavou, nejasný výraz prešiel jeho zvyčajne veselou tvárou.

"Netuším, kamoško. Ani sme nezazreli hlavu či Zabiniho chvost, toho obrovského blba. Nikdy sme ho nemali radi, že nie, George?" spýtal sa brata, ktorý prikývol. "Chceš, aby som ti dal do poriadku tvár, Malfoy?"

"Hmmm nie, vďaka, Weasley," zamrmlal Draco, keď si znova pošúchal líce. "Je v tomto sklade ďalšie poschodie?"

Lee prikývol, vyskočil na nohy. "Áno. Ale zablokovali dvere; nedokázali sme prejsť. Myslím, že je tu asi tiež aj pivnica."

"Dobre," vzdychol Draco, prstami si zamyslene prešiel po brade. "Idem na horné poschodie, zistím, či sa dostanem cez dvere. Vy chlapci choďte dole. Hermiona tu niekde musí byť."

"Jeden z nás by mal ísť s tebou," argumentoval Fred, keď sa postavil ku svojmu bratovi. "Len pre istotu. Netušíme, koľko ich tam je."

"Som si istý, že niekde tam hore nájdem Pottera a Weasleyho; ak je tam problém, tak tí dvaja sú určite uprostred toho," odpovedal Draco, keď zamieril k druhému radu schodov. Draco začul za sebou otvoriť a zatvoriť dvere a keď sa otočil dokola, bol sám, s výnimkou zviazaného a omráčeného smrťožrúta na zemi. Otočil sa a oprel si hlavu o studené kovové zábradlie, v žalúdku mu tŕplo úzkosťou. Draco sa zhlboka nadýchol, zovrel prútik a štveral sa po schodoch.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 22. Uväznená Od: denice - 22.04. 2010
Velmi se mi líbí, jak Draco spolupracuje s Fénixovým řádem, je dobré, že si na něj tak zvykli.

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: babu - 06.01. 2009
dekuju za venovani:)opet skvely preklad a koukam ze i novy obrazek, paci se mi...:)
Re: Kapitola 22. Uväznená Od: Jimmi - 06.01. 2009
Niet za čo. Ten obrázok je originál autorkin. Konečne sa mi podarilo zmeniť hlavičku, aby sa neprekrývali dlhé obrázky, tak som konečne použila ten správny.

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: maginy - 06.01. 2009
fffiiiiha noo tak peeekna zmena =))

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: maginy - 06.01. 2009
oooo jimmi diky za venovanie no tak tato kapitolka bola dobra vazne je taka akcna ale su tam aj take srandovne veci to sa mi paci =))

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: Sela - 06.01. 2009
Napínavé a úžasné!

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: Monika - 05.01. 2009
zas super překlad, překládáš fakt dobře a navíc zde každý den přibude vždy nějaká kapitola, což je super! a díky za věnování :)

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: petty002 - 05.01. 2009
Taky sem ráda, že jí dokončíš, je to jedna z mých oblíbených povídek. Jinak na další povídku se těším, mám tvoje překlady ráda.

PS: moc děkuju za věnování :-)

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: jana - 05.01. 2009
zase nádhera! snad jí chudinku brzo najdou. je to moje oblíbená povídka jsem ráda že to dokončíš už jsem přestávala doufat. díky díky díky:)

Re: Kapitola 22. Uväznená Od: Maenea - 05.01. 2009
Čtu, nekomentuju a stydím se. Mám totiž trochu problém vzpomenout si, co se dělo v minulých kapitolách, na které nemám čas (tzn. přečíst si je znovu). Ale líbí se mi to, zase něco trochu jiného, sice taky zamotaného, ale ne tak, jako AFP.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Beruška )08.07. 2010Pdf na stiahnutie
Majikat: ( Jimmi )06.01. 2009Epilóg
Majikat: ( Jimmi )06.01. 2009Kapitola 23. Oslobodenie
Majikat: ( Jimmi )05.01. 2009Kapitola 22. Uväznená
Majikat: ( Jimmi )04.01. 2009Kapitola 21. Obžalovaná
Majikat: ( Jimmi )03.01. 2009Kapitola 20. Fiasko
Majikat: ( Jimmi )03.12. 2008Kapitola 19. Stať sa Snapom
Majikat: ( Leena )30.11. 2008Kapitola 18. Vrať se zpátky
Majikat: ( Jimmi )19.10. 2008Kapitola 17. Nemá zmysel plakať...
Majikat: ( Leena )19.10. 2008Kapitola 16. Odhalení a protivná ženská
Majikat: ( Jimmi )12.10. 2008Kapitola 15. Dumbledorova armáda
Majikat: ( Jimmi )04.10. 2008Kapitola 14. Napätie
Majikat: ( Jimmi )18.09. 2008Kapitola 13. Panika a kúzelné znamenia
Majikat: ( Jimmi )15.09. 2008Kapitola 12. Dôsledky
Majikat: ( Jimmi )13.09. 2008Kapitola 11. Sú tu
Majikat: ( Jimmi )11.09. 2008Kapitola 10. Správny čas, nesprávne miesto
Majikat: ( Jimmi )08.09. 2008Kapitola 9. V úkryte
Majikat: ( Jimmi )06.09. 2008Kapitola 8. Odhalený Malfoy
Majikat: ( Jimmi )05.09. 2008Kapitola 7. Pravda
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 6. Zůstaň
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 5. Malfoyovo pobláznění
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 4. Něco vzplanulo
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 3. Nedorozumění, večeře a něco víc?
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 2. Překvapení
Majikat: ( Leena )05.09. 2008Kapitola 1. Vzpomínka
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )04.08. 2008Na úvod

Naše ďalšie weby

Nájdete nás