And We All Fall Down
Autor: Rumaan
Originál: http://www.fanfiction.net/s/7676352/29/And-We-All-Fall-Down
Beta-read: Doda357
Zmierenie
„Si si istý, že toto chceš?“ spýtal sa Ron po piaty raz.
„Nie,“ odpovedal Harry. „Nenávidím, že to musím priznať, ale Malfoy má pravdu: správali sme sa k Hermione hrozne a mali by sme sa jej ísť ospravedlniť a pomeriť sa s ňou.“
„No to ma podrž, Harry, použil na teba Imperio, kým ste boli sami?“
Zaksichtil sa. „Začínam nad tým sám uvažovať. Nemôžem uveriť, že toto robím.“
„Nie som si istý, či by som ti to mal dovoliť.“
Zastal a schmatol Rona za rameno. „Vážne súhlasíš, že toto je správna vec, že?“
Ron chvíľu vyzeral nerozhodne. „Nie som si istý. Chcem povedať, prakticky jej ideme dať naše požehnanie a to mi príliš nesedí, ale takto to nemôže ďalej pokračovať.“
„Viem a tiež som rozpoltený. Koniec-koncov, je to Malfoy.“
„Áno, ale tiež je to Hermiona a mne sa nepáči nebyť jej priateľom, takže poďme, aby sme to mali z krku a skončime to skôr, než stratíme odvahu.“
Obaja chlapci pred Hermioninou izbou zastavili, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchli než zdvihli ruky, aby zaklopali.
Hermiona bola osamelá. Bez Dracovej prítomnosti jej klubovňa pripadala prázdna a kým si niekedy pokoj a ticho vychutnávala, teraz sa zdala tichá a chladná. Už si tak zvykla pritúliť sa na konci dňa k Dracovi. Boli by si spoločne opakovali, než by sa pokúsil odlákať ju od učenia do postele svojimi bozkami. Teraz jej spoločnosť robili len knihy a nepáčilo sa jej to.
Vzdychla si, vedomá si toho, že je smiešna. Nemohli spoločne tráviť všetok čas. Mal priateľov a ona rovnako – nuž, kedysi mala. Hodila knihu zo Starovekých Rún znova na stôl a zvalila sa na gauč. Teraz, keď tu nebol Draco, aby ju rozptyľoval, všetky jej strachy a obavy o jej priateľstvo s Harrym a Ronom sa natlačili dnu.
Ginny ju uisťovala, že na Harrym pracuje, ale dialo sa to pomaly. Ale čo ak jej Harry s Ronom nikdy neodpustia a odmietnu s ňou znova hovoriť? Nemyslela si, že by sa s tým dokázala vyrovnať a kto vravel, že bude mať Draca vždycky? Koľko tínejdžerských vzťahov vydržalo naveky? Pošúchala si oči. Toto bol dôvod, prečo by ju nemal nechávať samu – pretože začínala trošku šalieť. Ale nemohla ho predsa stopovať a žiadať od neho, aby nechal všetko, čo mal v pláne robiť s Blaisom a zostať s ňou, hoci to bolo lákavé.
Po zaklopaní na dvere nadskočila, pretože nikoho neočakávala. Keby to bola Ginny, tá by sa len vniesla dnu. Možno to bolo niečo oficiálne, čo mala urobiť. V tomto okamihu v čase by brala akékoľvek rozptýlenie.
Vyskočila a ponáhľala sa k dverám, aby ich otvorila. Stuhla, keď sa zadívala do zelených a modrých očí svojich najlepších priateľov.
***
Draco sa dovliekol do slizolinskej klubovne, ignoroval pohľady, ktoré ho nasledovali. Po jeho spore s Theom z minula sa nikto neodvažoval niečo povedať o Grangerovej, dokonca ani v jeho blízkosti zašepkať slovo humusáčka. Príliš sa obávali toho, ako by zareagoval. Možno ako smrťožrút nezískal slávu, ale už predviedol, aký dokáže byť nepredvídateľný, keď sa rozvášni.
Pretlačil sa dverami do spálne a zastonal, keď zistil, že je plná. Boli tam Theo s Blaisom, spolu s Pansy.
„Draco!“ vykríkla Pansy. „Čo tu robíš?“
„Dostala Grangerová konečne rozum a vykopla tvoj úbohý zadok?“ spýtal sa Theo.
Draco sa na neho škaredo pozrel, ale inak ho ignoroval a zvalil sa na posteľ.
„Toto je moja spálňa, Pans. Nemám dovolené byť tu?“
„Samozrejme, že máš, len som si myslela, že budeš s Hermionou.“
„Dokážeme si občas dať pauzu.“
„Áno, určite ho pustila k vode,“ poznamenal Theo.
„Sklapni, Theo!“
„Nedovoľ mu, aby sa ti dostal pod kožu, Pans. Jeho názor je bezvýznamný a okrem toho, jeho s dievčaťom nevidím. Ako dlho si vetril okolo Dafné? Ale tá má lepší vkus.“
Theo na neho zazrel a upadol do mrzutého ticha.
„Takže, kde je Hermiona?“ spýtala sa Pansy.
„Pravdepodobne sa pomeruje s Potterom a Weasleym.“
„Čože? Ako sa to stalo?“
„Asi som spravil nemysliteľné a šiel som sa porozprávať s Vyvoleným Kreténom.“
„Čo si?“ prekvapene sa spýtal Blaise.
„Začínalo to byť smiešne. Podľa toho, ako sa Potter choval, by si človek myslel, že šla a oznámila, že nosí Voldemortove dieťa počaté z lásky.“
Blaise sa zasmial. „Tak to by fakt bolo niečo.“
Pansy ignorovala svojho smejúceho sa priateľa. „Čo povedal?“
„Najprv bol agresívny, ale myslím, že som mu to vysvetlil. Dal som mu povolenie zmlátiť ma, ak zlomím Hermione srdce.“
Pansy vstala a vrhla sa Dracovi okolo krku, škrtiac ho v obrovskom objatí. „Som na teba taká hrdá,“ potiahla nosom.
„Pans, nemôžem dýchať!“
Uvoľnila zovretie okolo jeho krku, ale stále ho objímala.
„Nie je to taká veľká vec,“ sťažoval sa.
„Áno, je. Urobil si kvôli Hermione niečo neuveriteľne nesebecké.“
„U Salazara, všetci začínate byť zasrane sentimentálni,“ zakňučal Theo zo svojej postele.
Ostatní traja obyvatelia izby na neho len zazreli. Theo zafučal a zakryl si tvár vankúšom. „Požiadam Slughorna o zmenu izby. Tie hormóny vo vzduchu ma zadúšajú.“
***
„Ahojte,“ pozdravila váhavo Hermiona.
„Ahoj,“ odvetil Harry s neistotou v hlase. „Môžeme vojsť dnu?“
„Iste,“ povedala a ukročila nabok, aby mohli prejsť.
Trojica na seba nervózne hľadela a napätie v miestnosti narastalo.
„Ja to rovno vysypem,“ vyhŕkol Harry. „Mýlili sme sa, keď sme s tebou jednali tak, ako sme to posledných pár dní robili. Možno nie sme šťastní z toho, že chodíš s Malfoyom, ale to nie je ospravedlnenie na to, ako sme s tebou zaobchádzali.“
Hermiona na nich vyvalila oči. „To myslíte vážne?“ šokovaná sa spýtala.
„Áno,“ odpovedal Ron.
„Čo to spôsobilo?“
Harry s Ronom si vymenili pohľady skôr, než sa znova otočili na ňu.
„Malfoy ma vyhľadal,“ priznal Harry.
„Čože?“
„Malfoy ma vyhľadal, aby sme sa o tomto porozprávali.“
Hermiona cúvala, až kým jej ruka nenarazila na gauč a potom sa pomaly posadila, mala veľké problémy celé to pochopiť. „To že urobil?“
„Nech ma to akokoľvek bolí priznať, áno.“
„Nie skôr, než ma poslal preč, ako keby som bol nejaké decko,“ trucovito povedal Ron.
Roztrasene sa zasmiala. „To by nebol Draco, aby nenaštval aspoň jedného z vás.“
„Chvíľu to bolo neisté vzhľadom na to, či dokážeme udržať zdvorilý rozhovor alebo sa nezačneme vzájomne preklínať,“ povedal Harry.
„To znie presne.“
„Pozri,“ pokračoval. „Nie som si istý, či je toto správna vec alebo nie, alebo či ti na tom vôbec záleží, ale máš naše požehnanie.“
Hermiona sa pozerala sem a tam medzi dvoma čarodejníkmi, ktorí pred ňou stáli. S touto dvojicou si prešla mnohým a odstup medzi nimi za posledný týždeň jej dal zabrať. Ale nebola si istá, či sa jej páči predstava, že jej udeľujú svoje požehnanie.
„A za to mám byť vďačná? Vaše požehnanie nepotrebujem.“
Jej zelenooký priateľ nervózne prešliapol z nohy na nohu. „To si uvedomujem a viem, že sme kvôli tomuto boli absolútnymi blbcami.“
Založila si ruky a tvárila sa nezaujato. Nezvesí ich z háčika kvôli polovičatému ospravedlneniu. Chcela, aby pochopili, ako veľmi jej svojou reakciou ublížili.
„Nečakala som, že z toho budete šťastní a bola by som sa s tým zmierila, ale vy ste so mnou zaobchádzali, ako keby som bola nejakým spoločenským vyvrheľom.“
Harry si prešiel rukou po vnútrajšku límca, ako keby si ho uvoľňoval, pretože bol zrazu príliš tesný.
„Boli sme v šoku,“ bránil sa.
„To nie je ospravedlnenie.“
„To viem. Myslím, že som to už nejaký čas vedel, ale potreboval som čas, aby som sa s tým vyrovnal. Ale teraz už som sa, prijímam tvoje rozhodnutie a nie je to tak, že by si dokázala ovládať svoje city alebo že by si ich mala potlačiť, aby si spravila svojich priateľov šťastných.“
„Hmm...“ povedala, stisla pery a venovala mu vážny pohľad, než sa otočila k Ronovi. „A čo ty? Zdá sa, že tu všetko ospravedlňovanie pripadlo Harrymu.“
„Nemôžem povedať, že sa mi páči, že chodíš s tou fretkou, ale myslím, že nakoniec je to tvoje rozhodnutie.“
Neboli to tie najzdvorilejšie ospravedlnenia, ale všimla si ich neisté výrazy a vedela, ako veľmi veľa ich to stálo. Pravdepodobne rovnako veľa, ako to stálo Draca priblížiť sa k Harrymu.
Vyskočila, pribehla k nim a pritiahla si ich do spoločného objatia.
„Ďakujem vám,“ uslzene povedala.
Obaja ju silno stisli, než ju pustili. „Len aby si vedela, ak urobí niečo, čím ti ublíži, potom mám rezervované právo odkliať mu gule,“ varoval Harry.
Hermiona sa zachichotala. „To sa budeš musieť postaviť do radu.“
Ron jej postrapatil vlasy. „To je moje dievčatko. Nedovoľ Malfoyovi, aby ti spôsobil trápenie.“
„Takmer toho kreténa už teraz ľutujem,“ dodal Harry.
Všetci sa natlačili na gauč, Hermiona v strede. Zdalo sa, že keď sa pomerili, tak boli odhodlaní nedovoliť ničomu, aby sa dostalo medzi nich, ani látke gauča.
„Nemôžem uveriť, že s tebou Draco o tomto hovoril,“ neveriacky prehlásila.
„Ani ja nie. Bolo to zvláštne, keď ma zastavil a žiadal, aby sme sa porozprávali.“
„Ale bolo to v poriadku?“ znepokojene sa spýtala.
„Nebudem klamať a nepoviem, že sme sa vzájomne neurážali, ani že sme teraz najlepší kamoši či také dačo, ale podarilo sa nám porozprávať sa bez násilia.“
„A si v pohode s Malfoyom a mnou?“
Ron sa zaksichtil. „Pravdupovediac, z tej predstavy mi je zle a vidieť ho, ako sa ťa dotýka, ma núti siahať po prútiku, ale ak je to to, čo chceš ty, potom sa s tým vyrovnám.“
„Aspoň si sem nenakráčal, keď boli prakticky nahí,“ striasol sa Harry.
Začervenala sa; ten incident ju stále desil.
Vážne sa na ňu zadíval. „Len už nám znova neklam.“
„Áno, tati.“
„Myslím to vážne, Hermiona. Netvrdím, že by som sa nepokúsil udržať ťa od Malfoya, takže chápem, prečo si klamala, ale myslím, že sme sa z tejto hádky všetci niečo naučili.“
„Zabiť Malfoya, keď máme príležitosť?“ spýtal sa nádejne Ron.
Harry s Hermionou pretočili očami. „Nie. Že by sme mali veriť úsudku toho druhého,“ pokračoval Harry.
„Pche! To je nudné. Dávam prednosť tej možnosti so zabitím Malfoya,“ doberal si ich Ron.
Obaja si okolo nej prehodili ruku. „Veľmi si nám chýbala,“ povedal Harry.
„Okrem toho ma začínali dostávať McGonagallkine nesúhlasné pohľady.“
Hermiona sa na neho pozrela. „Ona sa na vás nesúhlasne pozerala?“
„Áno a mrmlala pod nosom o tom, aká je sklamaná, zakaždým, keď okolo nás prešla.“
Zasmiala sa. „Aspoň ste nemuseli zniesť trápny rozhovor o vašom vzťahu s Malfoyom.“
„Tak ťa zadržala preto, aby ťa vyspovedala?“ spýtal sa Harry.
„Uff! Bolo to príšerné.“
Ron sa uchechtol. „Stále nemôžem uveriť tomu, že sa muchľuješ s fretčiakom.“
Hermiona si pritlačila ruky na rozpálené, ružové líca. „Ja aspoň nie som zasnúbená!“
Ronova tvár zbledla. „Nemyslíš, že ťa chce požiadať o ruku alebo také dačo, že nie?“
Zatvárila sa vyplašene. „Dúfam, že nie! Som príliš mladá na to, aby som sa vydávala.“
„Si staršia než my!“ protestoval Harry.
„Áno, ale vy ste blázniví!“
„Hej! Proti tomu mám námietky,“ ozvala sa Ginny od dverí. Dala si ruky vbok a vážne sa na svojho snúbenca pozrela. „Už bolo načase.“
Harry očervenel a tváril sa, akoby ho karhali. Hermiona potlačila úsmev. Jasne videla, že v domácnosti Potterových bude vládnuť Ginny. Červenovláska sa usmiala a prihnala sa k nim. „Vedela som, že moje rýpanie nakoniec zaberie.“
„Pcha! To si nebola ty! Malfoy na nás skočil vo Vstupnej sieni a porozprával sa s Harrym,“ chvastal sa Ron.
„Čože?“ spýtala sa Ginny, oči dokorán a ešte viac ju štvalo, že dostala trest a zmeškala metlobalový tréning.
„Áno, číhal v tieňoch ako hrôzu budiaci slizolinčan, ktorým je.“
„Nemôžem uveriť, že Harry počúval jeho a nie mňa,“ rozhorčene prehlásila.
Harry s Hermionou si vymenili pobavené pohľady, keď sa súrodenci stále hašterili. Uvoľnili sa na gauči a len sledovali, čo sa odohráva.
***
Draco mal pocit, že sa prehadzuje a pretáča na posteli už asi po stý krát. To nebolo dobré; jeho posteľ nebola taká pohodlná ako Grangerovej. Buď to alebo už bez nej viac nedokázal zaspať. Nie, muselo to súvisieť s jej posteľou. Stavil by sa, že Dumbledore pozabudol nahradiť ich postele rovnako pohodlnými ako boli tie, čo dal chrabromilčanom. Na tomto mieste mali chrabromilčanov v takej obľube.
„Panenka skákavá, Draco, zdrhaj znova k tej svojej čarodejnici, ak máš byť takýto zasrane podráždený,“ zastonal Theo z druhej strany izby.
„Nech akokoľvek veľmi nechcem súhlasiť s tým, aký je Theo protivný, to tvoje ustavičné prehadzovanie sa mi začína liezť na nervy,“ ospalo dodal Blaise.
„Jediné, čo potrebujeme, aby sa všetko ešte zhoršilo, je jedna z tvojich prekliatych nočných môr,“ pokračoval Theo.
Draco sa posadil, odhodil prikrývky a vstal z postele.
„Fajn!“ naštvane oznámil. To kvôli tomu nemal rád okrem svojej priateľky iných spolunocľažníkov: boli zasrane náladoví.
S dupotom si pozbieral po izbe svoje veci a potom za sebou zatreskol dvere.
„On je taký rozkošný,“ začul Thea posmešne povedať.
Potichu prekĺzol nahor ku chrabromilskej veži. Toto bolo naposledy, čo poskytol Grangerovej priestor, aby sa pomerila so svojimi priateľmi, pretože všetko to nakoniec skončilo tým, že sa on musel zaoberať Theom.
Zahrešil, keď zastal pred dverami a začul búrlivý smiech, ktorý bol hlasný dosť na to, aby ho počul dokonca za zatvoreným portrétom. Skvelé! On sa tu poneviera a trápi bez nej a ona sa skvele baví so svojimi debilnými priateľmi. Keby to neznamenalo čeliť Theovým nechutným narážkam, bol by sa otočil a vrátil do žalárov. Na druhej strane, má príležitosť vykopnúť stadeto otravných chrabromilčanov. Na perách sa mu sformoval diabolský úškrn. Vyslovil heslo a vošiel.
Vo vnútri klubovne ho uvítala útulná scéna: štyria chrabromilčania boli obklopení kotlíkovými koláčikmi a ďatelinovým pivom a vládla tam večierková atmosféra. Zelenooká príšera žiarlivosti sa nakrátko vynorila, keď zbadal Hermionu pristrčenú k Ronovmu boku, ale jej žiarivý úsmev, keď ho uvidela, čoskoro tú príšeru zabil.
Vyskočila, pribehla k nemu a hodila sa mu do náručia. Zapotácal sa, aby ju zachytil. „Ahoj,“ nežne pozdravila.
„Ahoj. Vidím, že všetko dopadlo dobre,“ kývol hlavou na troch zízajúcich chrabromilčanov.
Dala mu božtek na pery. „Áno, vďaka tebe, ty do všetkého sa pletúci slizolinčan.“
Weasley nápadne zakašľal, jasne nebol v pohode s náklonnosťou, ktorú mu venovala. Draco sa uškrnul ryšavcovým smerom, keď jeho zovretie okolo Hermioninho pása zosilnelo. Pre lepší efekt sa sklonil a pobozkal ju poriadne.
„Dobre, to stačí. Prestaňte. Len pretože som povedal, že s ním môžeš chodiť, neznamená to, že sa chcem dívať, ako ho bozkávaš,“ vrčal Ron z gauča.
Otočila sa v jeho náručí a na Weasleyho sa zamračila. „Ron, budeš si musieť zvyknúť na to, že ma budeš vídať s Dracom.“
„Nemôžete jednoducho robiť tieto veci, keď nie som nablízku?“
„Ty objímaš Hannah po celý čas! A bozkávaš ju!“
„Nemyslela si, že ju chce zjesť?“ nezbednícky poznamenal Draco.
Grangerová ho štuchla do rebier, kým Weslíčka sa zaškerila.
„Malfoy má pravdu, Ron. Vyzeráš, ako keby si ju jedol. Vážne je to trochu nechutné.“
„Ty si aspoň nenakráčala do izby a nevidela vlastnú sestru, ako sa muchľuje s tvojím najlepším kamošom vo vašej spálni. Máš šťastie, že som mame nepovedal o tom, čo stváraš,“ huboval jej.
„Ty si aspoň nevidel Malfoya v spodnej bielizni, ako sa rozvaľuje v Hermioninej posteli. To traumatizovalo mňa,“ komentoval Potter Weasleymu, ktorého akože naplo.
Draco sklonil zrak na čarodejnicu, ktorá sa k nemu túlila. Predvídateľne sa červenala, ale aspoň po tom fiasku zmenila heslo.
„Teba to možno znepokojilo, Potter, ale malá Weslíčka si užíva, keď ma vidí polonahého,“ povedal so žmurknutím červenovláskiným smerom.
„No, keď sa budeš takto producírovať po Hermioninej klubovni, tiež si to divadlo môžem vychutnať,“ sebavedome odpovedala.
Draco sa rozosmial, keď Potter s Weasleym vyzerali skutočne rozrušení z toho, ako sa zmenil smer rozhovoru. „Koľkokrát si videla Malfoya polonahého?“ spýtal sa Potter.
„Bohužiaľ len dvakrát,“ smutne povedala, s radosťou si svojho snúbenca doberala.
„Nezabudni mu povedať o tom, ako si ma uniesla v žalároch,“ dodal Draco a uškrnul sa nad výrazom v Potterovej tvári.
„Je niečo, čo mi chceš povedať?“ spýtal sa Potter, keď si založil ruky a zazeral na svoju snúbenicu.
Weslíčka strelila po Dracovi predstierane káravý pohľad. „Teraz, keď nekričíš zakaždým, keď sa spomenie Malfoyove meno, myslím, že ti môžem povedať všetko.“
„To znie ako skvelý nápad,“ povedal Draco, než nakráčal k dverám a otvoril ich dokorán. „Čo keby si mu to povedala v chrabromilskej klubovni?“
„Hej! Ty nás nemôžeš vyhodiť!“ protestoval Weasley.
„No, pokiaľ sa nechceš pripojiť do klubu tých, čo ma videli bez oblečenia, navrhujem, aby si hneď odišiel.“
„Fuj... teraz mi už vážne bude zle.“
„Len predstieraj, že mu predčituje z Histórie Rokfortu. Tak sa s tým vyrovnávam ja.“
„Vďaka za návrh, Potter. Mám rád, keď sa Grangerová začne drviť.“
Grangerová zastonala. „Draco!“ namietala, celá červená.
Zábavné, jej dvaja priatelia očerveneli tiež. Jedinou osobou v miestnosti, na ktorú nemal vplyv, bola Weslíčka, ktorá vyzerala, že sa baví.
„Tvoji priatelia mali tvoju pozornosť už dosť dlho. Teraz som na rade ja.“
„Verte Hermione, že dostane rozmaznaného, požadovačného priateľa,“ zavrčal Potter.
„Tsk,tsk, Potter, musíš sa naučiť deliť.“
„Ja nie som predmet, o ktorý budete vy dvaja bojovať!“ zvolala Hermiona.
Weslíčka vstala a potiahla so sebou svojho frajera. „Ideme, Harry, Ron!“ prikázala. „Je na čase poskytnúť našim hrdličkám trochu súkromia.“
Trojica chrabromilčanov sa vydala von z klubovne, obaja chalani cestou škaredo zazerali na Draca. Uškrnul sa na nich, vedel, že chcú zúfalo zostať a hrať sa na garde, ale boli príliš vydesení z jednej či druhej čarodejnice, aby niečo také navrhli.
„Konečne,“ zavrčal, schmatol Hermionu, pritiahol si ju k sebe a cúval s ňou do jej spálne.
„Nemôžeš len tak vykopnúť mojich priateľov,“ začala sa hádať.
„Áno, môžem. Zavadzali,“ povedal, než ju pobozkal a účinne ju umlčal.
***
Hermiona si vzdychla, keď sa túlila k Dracovi, hlavu mala položenú na jeho pleci. Pokojné chvíľky, ktoré spoločne zdieľali v jej posteli, stáli za všetko trápenie, ktoré museli zniesť, aby sa tam dostali.
„Napadlo ťa niekedy, čo by sa stalo, keby som ignorovala vtedy v januári hluk v žalári a nenarazila na teba, Pansy a Blaisa?“
„Ty by si si našla inú cestičku, ako sa zamiešať. Nedokážeš si pomôcť.“
„Ja sa do ničoho nemiešam,“ namietala.
„Hermiona, si tá najpanovačnejšia ženská, akú som kedy stretol a to vrátane McGonagallovej. Nie si šťastná, pokiaľ niekomu nehovoríš, čo má robiť.“
Podoprela sa na lakti a zadívala sa na blondiaka. „To nie je pravda.“
„Ja si nesťažujem. Myslím si, že tvoja panovačná osobnosť má všetky možné výhody.“
„Ty si taký zvrhlík.“
„Ale ty to miluješ,“ žmurkol.
Durdila sa, ale usmiala sa a krátko ho pobozkala. „Ešte som ti nepoďakovala za dnešok.“
„Myslel som, že si to práve urobila.“
Buchla ho po hrudi. „Draco, prečo všetko tak sťažuješ?“
Pokrčil plecami. „Je to súčasťou môjho šarmu.“
„Šarmu? Akého šarmu?“ hnevala sa. „Ale ďakujem ti, že si šiel za Harrym.“
Nonšalantne pokrčil plecami, ako keby to nič nebolo, ale Hermiona sa nedala oklamať. Len tak kvôli niečomu by sa k Harrymu nepriblížil; urobil to kvôli nej a bola to deklarácia toho, aké silné sú jeho city k nej. Keď si spomenula na tie náročné týždne na začiatku semestra, nikdy by ju nenapadlo, že na konci roka bude objímaná v jeho náruči. To len dokazovalo, že ak dáte niekomu šancu, dokonca napriek vášmu najlepšiemu úsudku, môžete byť odmenený.
„Milujem ťa,“ povedala, sklonila sa a pobozkala ho.
„Aj ja ťa milujem, princezná,“ zamrmlal voči jej perám.
KONIEC
Nemôžem uveriť, že poviedka skončila. Chýba mi tam interakcia medzi chalanmi, Dracove comebacky sú proste neuveriteľné. Ešte dnes na obed som neplánovala zakončiť ju hudbou, dokonale hodiacu pesničku mám použitú v inej poviedke. Jednoducho som chcela takéhoto Draca viac. Asi to skončilo v tom najkrajšom, zvyšok je na našej predstavivosti, ale vážne som chcela vedieť, ako by to spracovala autorka. Bolo treba dve hodiny počúvania a relaxu, aby som to dokázala. Nakoniec som pieseň vybrala, preložila fakt narýchlo, ale je vážne koniec. Koniec jednej úžasnej poviedky, pričom posledné dve kapitoly považujem za jedny z najlepších, aké som kedy čítala.
Ale aby nám nebolo smutno. Autorka má ešte jednu poviedku: Becoming Mrs Malfoy. Má to úplne inú zápletku, tentoraz je Hermiona tou tvrdohlavou a chalani sa dajú dokopy poza jej chrbát, ale interakcia tej trojice je k nezaplateniu. Skrátka, tak nejako by asi fungovali tu. Už som to prečítala dvakrát, ak sa to stane tretí raz, zaradím ju do poradovníka. Alebo na ňu niekoho ukecám. Ale na rok 2015 ešte nič nemám v pláne (ten rok nie je preklep). Takže ak sa niekomu chce čítať originál, skúste to a dajte mi vedieť váš názor. Na môj vkus moc idealistické, ale Draco je tam proste Draco v podobnom charaktere ako tu ku koncu poviedky. V najhoršom to berte ako tip na prečítanie.
A čo ďalej? Pred nami sú Vianoce. Verte mi, sú za rohom. Čakajú nás znova tri adventné kalendáre, takže kto je ochotný priložiť ruku k dielu, je vítaný. Dramione kalendár bude tento rok trošku výnimočný a bude dôkazom, že sa na tomto webe sa zišli neskutoční ľudia. Ak sa mi podarí dovtedy dokončiť Stolen, mala by to byť pre mňa rozlúčka s Dramione na pomerne dlhý čas.
A rok 2014? Nemám v pláne žiadne dramione (pripomeňte mi to, keď sa predsa len rozhodnem pre Turncoat alebo neodolám Rumann). Mám zálusk na dve extra dlhé poviedky a ani jedna nemá s Dramione nič spoločné. Hlavne pri tej druhej zvažujem niečo ako "online" preklad, minimálne kvôli kontrole angličtiny (kto prekladal Mayu vie, o čom hovorím) a hlavne kvôli zabijáckym hláškam. Po Advente začnem premýšľať ako by sa to dalo urobiť.
Takže dúfam, že poviedka sa páčila a že vás môj ďalší výber nesklame. Ďakujem Dode za skvelú prácu a oporu, akou mi je pri každom mojom preklade.
Jimmi
A sľúbená pieseň:
http://www.youtube.com/watch?v=VcTvhRM07Cs
Nemohol by som sa cítiť lepšie
Než ako sa cítim dnes večer
Mám pocit, že môžem žiť večne,
Mám pocit, že dokážem lietať
Keď som si myslel,
Že som to pokazil,
Ty si dajako
Dala veci do poriadku
To takto sa vďaka tebe cítim
Lepšie než som kedy poznal
Lepšie než to kedy bývalo
Zjavne to nedokážem kontrolovať, nie
To ako sa vďaka tebe cítim
Ako keď slnko vychádza
Ako keď držíš vo svojich rukách svet
Tak ako som si to nikdy nepredstavoval
Tak sa vďaka tebe cítim
Nemohol by som sa cítiť lepšie
Než keď som tu s tebou
Vďaka tebe všetko vyzerá také ľahké
Vážne ti pravdu hovorím
Ty sa nikdy nesnažíš potešiť ma
A predsa to akosi vždy dokážeš
To ako sa vďaka tebe cítim,
To ako sa vďaka tebe cítim
Tie jednoduché veci ktoré mi robíš
Jednoduché veci, ktoré hovoríš
Občas nemôžem uveriť
Že je to skutočné