Preklady fanfiction Harryho Pottera

Najlepší priatelia a frajeri

Hermiona zazrela Harryho s Ronom na opačnej strane Veľkej siene a tak sa náhlila von. Naozaj nemala práve teraz chuť na konfrontáciu s chalanmi. Niekoľko posledných dní sa im vyhýbala, čo spôsobilo, že vyzerali na ňu stále viac a viac nahnevaní.

Nanešťastie dnes mala smolu – akurát sa dostala na nádvorie, keď zacítila, ako ju niekto schmatol za ruku a otočil.

„Nemôžeš sa tomu stále vyhýbať, Hermiona. Musíš s nami nakoniec hovoriť,“ povedal Ron.

„Nebola som si vedomá toho, že ja som tá, ktorá sa s vami nerozpráva.“

„Toto musíme prediskutovať.“

„Budete sa so mnou rozprávať alebo budete na mňa len jačať?“

„Chceme pochopiť.“

Hermiona sa pozrela na Harryho uzavretú tvár. Vôbec nevyzeral, že chce niečo pochopiť.

„Si si istý? Možno ty áno, Ron, ale nemyslím si, že aj Harry.“

„Nemyslím si, že by som to dokázal pochopiť,“ odpovedal Harry. „Ale chcem vedieť prečo.“

„City sa nedajú ľahko vysvetliť. Nie je to tak, že by som sa ráno zobudila a pomyslela si: ´Viete čo? Myslím, že sa dnes zamilujem do Draca Malfoya. To otrasie všetkým navôkol.´ Jednoducho sa to stalo.“

„Ako sa to môže ´jednoducho stať´ s niekým ako on?“ spýtal sa frustrovane.

„Pretože nie je tým zlým človekom, za ktorého ho považuješ. Strávila som s ním čas, spoznala som ho a je iný, keď sa dostaneš za ten pichľavý zovňajšok.“

Harry si odfrkol. „Prosím ťa, Hermiona, vážne na nás skúšaš tieto otrepané kecy?“

„Je to pravda! Ako zrazu môžeš tak odlišne zmýšľať o Snapovi, ale nedokážeš rovnako uvažovať o Dracovi?“

„Snapove činy nám dokázali skutočnú kvalitu jeho charakteru.“

„Rovnako Dracove! Vieme, pod akým tlakom bol. Sám si povedal, že nedokázal dotiahnuť zabitie Dumbledora do konca – sklonil prútik – a na Malfoy Manore nepovedal Bellatrix, kto sme. Jeho neochota nasledovať príkazy, ktoré mu ako smrťožrútovi dali, svedčí o tom, že nedokázal byť takým človekom!“ vášnivo zvolala.

„Vážne sa snažíš spraviť z toho, akým bol Malfoy obrovským zbabelcom, niečo pozitívne?“ neveriacky sa spýtal Harry.

„Áno, snažím. Bol zbabelcom v tom zmysle, že hlboko vo svojom vnútri vedel, že robí nesprávnu vec. Chýbalo mu presvedčenie naplno sa vrhnúť do úlohy smrťožrúta. Je to vážne zbabelstvo? Alebo je to chcenie spraviť správnu vec, ale nemať potuchy, ako to urobiť?“

„Pri Merlinovi, Hermiona. Vážne ťa už úplne zmagoril, ak trepeš takéto nezmysly,“ posmieval sa Ron.

„Och, správne! Tak to musí byť! Hlúpa Hermiona je príliš naivná, aby dokázala sama posúdiť rozdiel. Alebo je to možno tým, že mám akýsi čudný fetiš na temných čarodejníkov. Nie je to tak, Ron?“ zajačala.

„Vždy si bola príliš súcitná pre tvoje vlastné dobro. Malfoy ťa nakŕmi akýmsi uvzlykaným príbehom o tom, ako ho oklamali a ty kvôli nemu stiahneš nohavičky,“ kruto odpovedal Ron.

Hermiona mala pocit, ako keby jej strelil facku. Cítila sa dotknutá, že jej niečo také vrhol do tváre. „To máš vážne o mne takúto mienku?“ spýtala sa potichu.

„Myslíme si, že nemáš skúsenosti s chalanmi a že máš sklony veriť v len to najlepšie v ľuďoch,“ vložil sa Harry.

„Ja nie som idiot. Kedy to pochopíte?“

„Keď budeš robiť lepšie rozhodnutia.“

„Stála som pri tebe pri každom rozhodnutí, ktoré si urobil, Harry, dokonca keď som s nimi nesúhlasila. Ja urobím jedinú vec – jedinú vec – s ktorou nesúhlasíš ty a ty tak rýchlo odsudzuješ.“

„Toto je sotva malá chybička,“ protirečil.

„Tou nebolo ani Oddelenie záhad.“

Harry sa strhol, tvár mal bielu ako papier. Zdvihol na ňu roztrasený prst. „To sa dá sotva porovnávať s touto situáciou.“

Žula si peru. Cítila sa zle, že mu to vrhla do tváre, ale mala už po krk toho, ako im musela skladať účty, keď ani Harry s Ronom nemuseli. „Pozri, nevytiahla som to, aby som povedala, že to bola tvoja chyba. Len som chcela pripomenúť, že to nie je také čiernobiele, ako to robíš ty.“

„Je to oveľa viac čiernobiele než bolo tamto,“ zavrčal Ron.

Hermiona si unavene pretrela oči. „Viete čo? Môžete si šťastne žiť vo svete, kde si stále budete uchovávať predsudky z čias pred pádom Voldemorta, ale ja tam nebudem pri vás stáť. Nedám sa brzdiť malichernými pocitmi krivdy.“

„To, čo cítime k Malfoyovi, je sotva malicherné,“ vložil sa Harry.

„Nie, nie je. Ale keby ste mu dali šancu, pochopili by ste, že nie je nutné, aby vôbec nejaké krivdy existovali.“

„Čože? Povie nám, že ľutuje všetky tie sračky, ktoré za tie roky spôsobil?“

„Áno,“ jednoducho odpovedala.

„Prosím ťa, Hermiona! Vytiahni hlavu z piesku,“ posmieval sa Harry.

„Mne sa ospravedlnil.“

„Áno, pretože spozná naivku, keď nejakú uvidí,“ vložil sa do toho Ron.

„Ach, správne! Pretože to dáva väčší zmysel než to, že by to mohol skutočne ľutovať.“

„Je to Malfoy. Je to kretén.“

„To je tvoja odpoveď na všetko?“

„Aká iná odpoveď existuje?“ tvrdohlavo naliehal Ron.

Smutne pokrútila hlavou, keď sa pozrela na svojich dvoch priateľov. „Viete čo? Je mi vás ľúto. Ste takí úzkoprsí, že nevidíte v ľuďoch dobro.“

„Nie v ľuďoch ako je Malfoy.“

„Potom hádam, že si už vzájomne nemáme čo  povedať.“

„Nechoď preč, Hermiona!“ zakričal Ron.

„Prečo nie? Budete skutočne počúvať to, čo vám musím povedať alebo len budete žiadať, aby som sa s ním rozišla?“

Harry s Ronom na ňu len zízali. Poskytla im čas na odpoveď, ale nič nepovedali. „Myslela som si to,“ bolo všetko, čo povedala, než odkráčala preč.

Počkala, až kým nebola z dohľadu, než sa zviezla popri najbližšej stene. Hádky s Harrym a Ronom ju vždy zanechali roztrasenú a zraniteľnú a dnešok nebol výnimkou. Celý tento emocionálny zmätok spôsoboval pohromu v jej prípravách na MLOKy.

***

Ginny sledovala tú hádku zvrchu schodov do Rokfortu. Rozkol medzi Harrym, Ronom a Hermionou sa v skutočnosti rozširoval. Myslela si, že sa Harry po rozhovore, ktorý s ním mala, začne upokojovať, ale to už bolo dávno a on bol stále kvôli tomuto rozžeravený zúrivosťou, znova sa k nej prepracúval nazad. Rona by bolo ľahšie presvedčiť, keby Harry tak netrval na tom, že Hermiona prišla o rozum.

Ginny bola oficiálne zaseknutá v strede medzi nimi. Snažila sa z maximálnych síl chalanom vysvetliť Hermionin postoj, ale tvrdohlavo ju odmietali počúvať. Chápala, že to bolo hlavne kvôli ublíženej pýche. Z nejakého dôvodu bol Harry presvedčený, že by Hermiona nebola s Malfoyom, keby sa o jej styku so slizolinčanom dozvedel skôr. Ginny však o tom pochybovala. Hermiona by neprestala Malfoyovi pomáhať, keby to Harry žiadal, rovnako ako odmietala prestať s ním chodiť teraz, keď jej to Harry prikázal. Ginny si vzdychla a pomaly zišla dole schodmi.

„Kedy sa s tým vy dvaja zmierite?“ spýtala sa, keď sa objavila za nimi.

„Ako sa môžeme zmieriť s týmto?“ agresívne sa spýtal Ron.

„Pretože to je to, čo chce. Bol by si ju počúval, keby ti vravela, že nemôžeš byť s Hannah?“

„To je iné. Hannah nie je slizký had, ktorý nám ničil život.“

„Tak si predstav, že by to bola Parkinsonová. Keby si k nej cítil to, čo cítiš k Hannah, vzdal by si sa jej len preto, lebo ti Hermiona povedala, aby si to urobil?“

„Ginny! Prišla si o rozum?! Skôr si predstavím, že som s Hrdozobcom!“

Pretočila očami nad svojím bratom a otočila sa k Harrymu. „Nerobíte nič iné len ju viacej ženiete do Malfoyovho náručia. Nemyslela som si, že budeš kvôli tomu taký tvrdohlavý.“

Harry sa tváril neistý sám sebou. „Neviem, prečo to nedokážem prijať. Ja jednoducho... nemôžem.“

„Pokús sa!“ prikázala. „Skôr než ju nadobro stratíš. Ak sa nespamätáš, tak presne toto sa stane.“

Harry sa na ňu pozrel a ona mohla vidieť konflikt v jeho očiach. Bolo zrejmé, že mu jeho priateľka chýba, ale jeho tvrdohlavá neschopnosť počúvať, čo mu Hermiona hovorí a jeho túžba lipnúť na nenávisti k Malfoyovi – oprávnenej alebo nie – ničili akýkoľvek pokus prinútiť ho, aby to pochopil. Ale aspoň úplne nezamietal jej slová.

„Pokúsim sa,“ povedal s kývnutím.

Ron si len odfrkol, ale Ginny ho ignorovala. Jej brat bol kvôli celej situácii plný rozhorčeného hnevu, ale keby Harry ustúpil a neochotne sa so situáciou zmieril, potom by to isté urobil aj on.

Ginny, potešená, že prinútila Harryho premýšľať, odkráčala nazad do hradu.

***

Hermiona zostala vonku, ukrytá po zvyšok obeda za zadnou časťou hradu. Nebola ani trochu hladná a už celé dni bol jej žalúdok rozvíreným uzlíčkom nervov. Takže tam sedela a rozjímala o tom, čo urobí, ak jej Harry s Ronom neodpustia. Nikdy by nepustila Draca k vode len preto, že jej povedali, aby to urobila. Okrem toho dať im nad ňou toľkú moc nebol najmúdrejší nápad. To by si mohli myslieť, že sa jej môžu miešať do milostného života, kedykoľvek sa im zachce. Ale tiež sa nechcela vzdať svojho priateľstva s nimi. Áno, boli hrozní a tvrdohlaví a – na rovinu – kvôli celej veci blbcami, ale bolo jej jasné, že to pramení z ich lásky a záujmu o ňu. Neospravedlňovalo to ich nemožné správanie, ale nemohla ich za to nenávidieť. Nikdy by ich nemohla nenávidieť.

Začula zazvoniť zvonček na popoludňajšie vyučovanie, pomaly vstala a vyprášila si uschnutú trávu z habitu. Aspoň bude mať prestávku od ich zazeraní, keďže jej ďalšou hodinou bola Aritmencia, hoci to znamenalo celú novú kopu problémov vo forme Deana so Seamusom. Niežeby na nich Hermiona dala. Keď nepočúvala Harryho s Ronom, potom ich určite počúvať nebude.

Keď zabočila na rohu učebne Aritmancie, zbadala, ako ju čaká pri dverách znepokojený Draco. Keď ju zbadal, jeho napätý výraz sa uvoľnil. „Tu si!“ vykríkol.

„Prepáč, strávila som obed vonku.“

Prišiel k nej a pošúchal ju po ramenách. „Robil som si starosti.“

„Pohádala som sa s Harrym a Ronom a nemala som chuť vrátiť sa najesť.“

Jeho výraz potemnel. „Čo povedali tentoraz?“

„Nič nové. Myslím, že stále dúfajú, že sa ťa zbavím.“

Draco sa zamračil.

„Hej! To sa nestane.“

„Kiežby si Potter vytiahol hlavu z vlastnej rite.“

Usmiala sa. „Ty by si robil niečo inak, keby Pansy chodila s Harrym?“ spýtala sa, nevedomky opakovala to, čo povedala Ginny.

Zaťal čeľusť. „Pansy by nikdy nebola taká vygumovaná.“

Nadvihla obočie. „A situácia medzi nami je taká iná, pretože...?“

„Ja nie som kretén ako Potter.“

„To je diskutabilné.“

Prehrabol si rukou vlasy. „Dobre, chápem, čo chceš povedať,“ neochotne pripustil.

„Vidíš, nebolo to také ťažké.“

„To si myslíš ty,“ zamrmlal.

„Kiežby som vedela, kedy sa dá obmäkčiť.“

Draco prehodil ruku okolo jej pliec, keď ju nasmeroval do učebne. „Obmäkčí sa. Pravdepodobne vtedy, keď si bude chcieť požičať nejakú esej na opakovanie,“ povedal, keď ju pobozkal na spánok. Hermiona chcela dúfať, že to bude také ľahké, ale bolo jej jasné, že to nebude tento prípad. Aspoň že sa Draco snažil, aby sa kvôli celej tejto situácii cítila lepšie, pretože sa nerozčúlil a nepridal jej svojim rečnením na starostiach.

Asi by bola menej spokojná s Dracovou reakciou, keby vedela, čo mu uháňa hlavou. So silnejúcou skľúčenosťou pozoroval jej problémy s dvoma najlepšími priateľmi. Nebol hlúpy a chápal, že dlho spolu nevydržia, ak sa s ich vzťahom nezmieria Potter s Weasleym. Tvrdohlavosť a túžba nedať si diktovať by ich dostala len po istú hranicu, ale Grangerová by nebola šťastná, ak by sa čoskoro so svojimi priateľmi nepomerila. Bolo by to umieračikom pre ich vzťah a nič by ich nerozdelilo rýchlejšie. Možno Dracovi trvalo chvíľu, kým sa so svojimi citmi k nej vyrovnal, ale keď už ich prijal a jednal podľa nich, robil pre to maximum. Nechystal sa jej vzdať bez boja a ak to znamenalo, že musí urobiť to, čo sa urobiť chystal, potom nech je tak. Stálo to za zásah do jeho hrdosti, ak to znamenalo, že bude šťastná a spokojná.

Šepot a zazerania ostatných by pre Grangerovú nič neznamenali, keby jej dvaja najlepší priatelia stáli po jej boku. Ale keď na ňu stále zostávali nahnevaní, začínali ju tie zazerania zmáhať. Cítil to v napätí jej pliec, keď kráčali do učebne Aritmancie, kde na ňu zazerali Finnigan s Thomasom s perami vytočenými v pohŕdaní. Vyzerala, že ju to zasiahlo a vedel, že v noci kvôli tomu plakala, keďže sa viac než raz prebudil, keď tlmila svoje vzlyky do vankúša.

Nevedel si rady, čo robiť, ale s novo nájdenou istotou bol kvôli celej situácii pozitívnejší. V žiadnom prípade nedovolí, aby ich rozdelila banda outsiderov. Strávil celý svoj život tým, že žil podľa diktátu ostatných a nechystal sa s tým znova zmieriť. Mal ju a nech je prekliaty, ak jej dovolí odísť. Vycítil, ako zboku na neho zazerá Thomas, takže vrhol po chrabromilčanovi úškrn. Srať na neho a srať na každého odsudzujúceho bastarda tam vonku.

***

Draco čakal, kým sa toho večera nevráti Potter z metlobalového tréningu. Postavil sa ku dverám a zadržal Chlapca, ktorý prežil, keď vstupoval do Veľkej siene.

„Potter, mohol by som na slovíčko?“ V žiadnom prípade nedodá slovko ´prosím´.

Malá skupinka okolo Pottera zastavila a vyvalila na neho oči. Weasleymu prekvapením spadla sánka - ako ho mohla niekedy Grangerová považovať za príťažlivého, to nikdy nepochopí – zatiaľ čo sa jej druhý najlepší priateľ na neho mračil.

„Pokojne si daj na čas, Potter,“ zatiahol. Chrabromilský kapitán mávol, aby zvyšok chrabromilského tímu odišiel a čoskoro zostal Draco len s ním a Weasleym. „Dúfal som, že sa budeme môcť porozprávať osamote.“

„S tebou sám nejdem nikam, Malfoy. Naposledy, čo sa to stalo, použil si na mňa kliatbu znecitlivenia a napadol si ma.“

„Toto je skôr pozvanie než tvoje zakrádanie sa v Neviditeľnom plášti a odpočúvanie rozhovorov, do ktorých ťa nič nebolo.“

„To, že si sa stal smrťožrútom, bola poriadne moja vec. Mala by byť aj Hermioninou.“

„Budeme tu stáť a mlieť o minulosti alebo chceš v skutočnosti počuť, čo ti musím povedať?“

„Nie som si istý, či chcem počuť čokoľvek, čo mi ty musíš povedať.“

„Fajn! Dobre, som viac než ochotný povedať Grangerovej, že som sa snažil, ale ty si nemal záujem.“

Vyvolený si zložil okuliare a pošúchal si oči. „Dobre, tak to vyklop.“

„Zbav sa tej podržtašky.“

„Héj!“ zaprotestoval Weasley.

„Toto je medzi tebou a mnou, Potter – vždy to tak bolo. Weasley je v tomto rozhovore nadbytočný.“

„Strč sa niekam, Malfoy. Mám rovnaké právo byť tu ako Harry.“ Draco sa ani neobťažoval pozrieť na ryšavého chrabromilčana. Stále držal oči uprené na Pottera a uvidel v jeho očiach súhlas.

„Ron, nechaj ma hovoriť s Malfoyom osamote.“

„Čože?! Nie! Aj ja by som tu mal byť.“

Potter sa otočil k Weasleymu.  „Nechaj ma vypočuť si, čo chce povedať.“

„To nie je fér! Je to aj moja priateľka.“

„Ja viem! Ale chce hovoriť so mnou. Pochybujem, že to bude niečo poučné, ale mohol by som ho rovnako dobre vypočuť.“

Draco sa uškrnul, keď Weasley vyzeral, že dostane plnohodnotný záchvat hnevu. Nakoniec na nich oboch zazrel, než odkráčal preč.

„Ahojček, Lasičiak,“ posmešne na neho zavolal Draco.

„Naser si, Malfoy,“ zavrčal Weasley na oplátku.

„Áno, už ma nútiš ľutovať, že sa namáham počúvať ťa,“ prehlásil Potter.

„Ani jeden z nás by tu nebol, keby nebolo Grangerovej, takže si ušetri tie martýrske nezmysly pre niekoho, kto na ne skočí.“

„Je mi záhadou, čo na tebe vidí.“

„Presne to isté by som mohol povedať ja o tebe.“

„Tak teda spusť.“

Draco využil chvíľku, aby sa upokojil. Tomu druhému chalanovi sa vždy podarilo vytočiť ho, ale kvôli Grangerovej bude musieť bojovať so svojím inštinktom toho okuliarnika ovaliť.

„Čo robíš Grangerovej?“

„Čo tým myslíš?“

„Nehraj blbého. Nehodí sa ti to.“

„Chcel si mal len urážať alebo máš skutočne čo povedať?“

Prehrabol si rukou vlasy. „Pochop, toto nie je pre mňa ľahké. Nemám ťa rád, nikdy som nemal. Vyvolávaš vo mne to najhoršie, ale si Hermioniným najlepším priateľom a veľa pre ňu znamenáš.“

„Vďaka za prevratné zhrnutie, Malfoy. Som tak rád, že som ho včas prestal počúvať,“ posmešne povedal Potter.

„Zavri na chvíľu klapačku a nechaj ma to dokončiť,“ vyštekol. Čakal na potvrdenie, že ho znova nepreruší. Chrabromilčan prikývol.

„Je nešťastná. Roztržka s tebou ju ničí. Nechce tvoje požehnanie – vie, že to sa nestane – ale chce, aby si sa pokúsil pochopiť a prestal ju vystavovať takému tlaku.“

„Prečo nepríde a nepovie mi to sama?“

„Myslíš, že ma poslala, aby som hovoril miesto nej? Zapoj ten mozog, o ktorom si myslím, že ho vlastníš. Existuje niekto horší než ja, kto by ju prišiel obhajovať?“

„Tak prečo si tu?“

„Pretože nepočúvaš. Nemám potuchy, čo ti tá ryšavá fúria, ktorú máš v pláne volať svojou ženou, hovorí, ale nech je to čokoľvek, odmietaš to uznať.“

„A ty si myslíš, že máš väčšiu šancu.“

„Skutočnosť, že tu stojím, by ti mala niečo naznačiť.“

„A čo?“ zanovito sa spýtal Potter, nechcel povoliť ani o kúsok.

„Ty si fakt tvrdohlavý blbec,“ odvetil pobavene Draco. Obvykle by ho už Vyvoleného zaťatosť vytočila, ale Grangerová musela mať na neho upokojujúci vplyv.

„Možno som tvrdohlavý, ale ja nie som tým, kto strávil roky jej trápením.“

„Nebudem ti hovoriť, čo som povedal jej, pretože to nie je tvoja vec, ale Hermiona vie, že svoje predchádzajúce správanie ľutujem.“

„Dúfam, že si to aspoň myslí, pretože inak by som sa obával o stav jej mysle. Či je to pravda alebo nie, to je iná záležitosť.“

Draco cítil, že jeho podráždenosť rastie. Stálo ho veľa úsilia, aby jednoducho nepovedal tomu sebeckému kreténovi, aby sa dal vypchať. Neoceňoval, keď si obnažoval dušu niekomu, kto mu to všetko vrhne späť do tváre.

„Som tu a hovorím s tebou, pretože mi na nej záleží.“

„Záleží ti na nej? Páni! To je hlboké.“

Bolo treba všetku jeho silu, aby prehltol odseknutie, ktoré chcel vypustiť z úst. Namiesto toho, pre dobro svojej priateľky, nechal posmešnú poznámku prejsť bez povšimnutia.

„Tento vzťah nie je to, čo si myslíš.“

„A čo si myslím?“

„Že s ňou chodím pre vylepšenie povesti.

„A ja ťa mám jednoducho vziať za slovo?“

„Nie, ale ty jej máš dôverovať. Rozhodla sa, že chce dať nášmu vzťahu šancu. Mal by si veriť jej úsudku.“

„Čo ak je jej úsudok zahmlený?“

„Čím?“

„Po tej scéne, ktorej som bol svedkom, čo tak žiadostivosťou?“

Draco sa zasmial. „Vážne nepoznáš Hermionu, ak si to myslíš. Všetko zvažuje a nikdy by neohrozila vaše priateľstvo kvôli niečomu takému prchavému ako je žiadostivosť.“

„Ako viem, že ju nevyužívaš?“

„Nevieš, môžem ti len povedať, že to nerobím a že ju milujem. Čo s tou informáciou urobíš, je na tebe.“

„Ty ju miluješ?“

„Prečo si myslíš, že tu stojím, prehĺtam svoju pýchu a hovorím s tebou? Keby mi bola ukradnutá, potom by mi bolo jedno, či s ňou niekedy znova prehovoríš.“

Potter sa pohrával so svojou metlou, prehadzoval si ju z jednej ruky do druhej. „Čo mám urobiť s touto informáciou?“ zmätený sa spýtal.

„Prestaň byť kretén a choď sa s ňou pomeriť.“

„A potom čo?“

„Prijmi moje miesto v jej živote tak ako ja prijímam to tvoje. Pochybujem, že niekedy budeme priateľmi, ale nie je šťastná, keď nestojíš po jej boku. Možno ty by si si mal uvedomiť to isté.“

„Kedy si tak dospel?“

Ponuro sa usmial. „Azkaban má podivné spôsoby ako to dosiahnuť.“

Chrabromilčan na neho unavene hľadel. „A keď bude kvôli tebe nešťastná?“

„Nemôžem uveriť, že toto hovorím, ale ak toto vážne pokašlem, potom ti dávam povolenie, aby si ma zmlátil ako žito. Zaslúžim si to.“

Potter zavrčal, než neochotne vystrel ruku, aby si s ním potriasol. Draco na krátky moment zaváhal, skôr než prijal jeho ponuku. Význam tohto, po tom všetkom, čo sa medzi nimi dvoma stalo, neušiel ani jednému z čarodejníkov.

„Rešpektujem, že si sa so mnou prišiel porozprávať,“ s nevôľou povedal Potter. Draco stroho prikývol, odmietal byť vďačný za pár láskavých slov od Vyvoleného. „Povedz svojim chrabromilčanom, aby sa stiahli. Žiadne ďalšie syčania či prehliadanie Hermiony a postaraj sa, že už ju Thomas nebude konfrontovať.“

Potter sa zamračil. „Dean s ňou o tomto hovoril?“

„Nakričal na ňu a dal jej zabrať. Neoceňujem, keď sa ku mne vráti v slzách a rozrušená.“

„Postarám sa, aby sa to znova nestalo. To si nezaslúži.“

„Nezaslúži si ani to, aby sa jej dvaja najlepší priatelia k nej chovali ako k vyvrheľovi,“ poznamenal Draco, so spokojnosťou si všimol výraz viny, ktorý prešiel Potterovou tvárou.

„Porozprávam sa s ňou,“ zamrmlal chrabromilčan.

„Nie, urobíš viac než to: ospravedlníš sa jej a pomeríš sa s ňou.“

Chvíľu to vyzeralo, že chce Potter rebelovať, ale v jeho črtách sa usadila rezignácia a prikývol, než odkráčal cez Vstupnú sieň nahor k chrabromilskej veži.

Draco vystrel plecia a uvoľnil napätie, ktoré sa v nich usídlilo, odkedy poobede dospel k záveru, že sa musí porozprávať s Grangerovej priateľom. Nechcel nič viac, než sa pritúliť k svojej čarodejnici, ale keďže poznal Potterovu povahu, bolo mu jasné, že chrabromilčan je na ceste do Hermioninho izby. Pochyboval, že tak skoro skončia. Takže neochotne zamieril do slizolinských žalárov. Už tam nespal celé týždne.