And We All Fall Down
Autor: Rumaan
Originál: http://www.fanfiction.net/s/7676352/28/And-We-All-Fall-Down
Beta-read: Doda357
Theo zrovnal krok s Dracom, keď vyšiel z učebne Kúziel. Prehliadol si blondiaka od hlavy po päty a pokýval hlavou. „Nemyslel som si, že to v sebe máš.“
„O čom to tentoraz točíš?“ podráždene sa spýtal Draco.
„O Grangerovej. Tak to bolo prekvapenie.“
„Len preto, že si si bol taký istý, že je to bifľomorčanka.“
Theo sa nadurdil. „Bolo som si istý, že je to Alathea Winslowová.“
Pri zmienke o šiestackej bifľomorčanke si Draco odfrkol. „Až taký zúfalý zase nie som!“
„Nie, zjavne nie si. Hoci vzhľadom na to, že je to Grangerová, ešte som celkom nevylúčil použitie Imperia.“
Draco pretočil očami. „Hoci je to možno dosť prekvapujúce, tak hlboko som ešte neklesol.“
„Ale vysvetľuje to všetky tie noci, čo si bol preč. Má svoje vlastné izby, však?“
Len prikývol, nedychtil po tom, aby nejako povzbudzoval Thea, ktorý bol z tých, čo najprv hovoria, až potom rozmýšľajú.
„Takže aká je v posteli?“ tajnostkársky sa spýtal Theo.
Draco stočil so zazretím hlavu, vytiahol pritom prútik z vrecka a namieril ho na svojho spolužiaka. „Pokračuj v tomto štýle rozhovoru a ja sa postarám, aby si MLOKy skladal na ošetrovni.“
Theo zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva. „Upokoj sa, kamoško! Len som sa pýtal. Neuvedomil som si, že si na ňu taký zaťažený. Z toho čo viem, tak by si ju využíval na sex a pre jej povesť. Chcem povedať, je to predsa humusáčka.“
Blondiak pritlačil Thea o stenu, ľavou rukou ho držal za hrdlo a prútikom mieril čarodejníkovi na líce. „Bacha na to, čo hovoríš, Nott!“
Pansy sa prehnala cez skupinu slizolinčanov, ktorí sa okolo hádajúcej dvojice zhromaždili. „Draco! Pusti ho skôr, než sa dostaneš do problémov!“
Stále na Thea zazeral, ako keby ho vyzýval, aby otvoril ústa. Keď druhý chlapec zostal ticho, pretože si zjavne uvedomil, že by nebolo múdre blondiaka viacej vytočiť, Draco sklonil prútik a ruku a dovolil Theovi dostať sa ďalej od steny.
Pansy ho chytila za ruku a odtiahla ho. „Na čo sa to dopekla hráš?“ hnevala sa.
Draco sa na zízajúcich slizolinčanov zamračil, než sa otočil k Pansy.
„Prekročil hranicu.“
„Tak si ho pritlačil o stenu? Chceš skladať MLOKy alebo sa znova ocitnúť v Azkabane?“
„Nazval Grangerovú humusáčkou.“
Pansy zhíkla a potom sa otočila, aby zazrela na Thea, ktorý bol prinútený kráčať vedľa Blaisa a nie veľa slizolinčanov dychtilo vypočuť si jeho verziu.
„Čo si krucinál povedal?“ spýtal sa Blaise.
„Len som žartoval o tom, ako má zariadené spanie. Ako som mal vedieť, že to s tým dievčaťom myslí vážne?“ sťažoval sa Theo.
Blaise zastonal. „Ty sa nikdy nepoučíš, že nie?“
„No tak! Počul si niekedy niečo tak absurdné ako Draco a Grangerová?“
Blaise uznal pravdivosť tohto tvrdenia, ale svojho priateľa varoval. „Len si daj pozor, čo o nej hovoríš v Dracovej blízkosti.“
„To už viem!“ povedal Theo skôr, než sa zasmial. „Grangerová! Stále mi to nejde do hlavy.“
Blaise sa zasmial. „Len Pansy videla, že sa to blíži.“
***
Kým nastal čas obeda po jej ďalšej hodine, Hermiona bola vyčerpaná. Rýchlo sa u nej rozvinula bolesť hlavy a nemohla sa dočkať, až sa s Dracom stretne v knižnici. Smerovala na tretie poschodie, keď jej nejaká ruka zablokovala priechod a ona vzhliadla do nahnevanej tváre Deana Thomasa.
„Prišla si o rozum?“ spýtal sa.
Pošúchala si spánky. „Dean, vážne na toto nemám náladu.“
„Zabudla si na všetko? Ako ťa za tie roky urážal?“
„Nie,“ stroho odvetila.
„Ako s ním potom môžeš chodiť?“
„Pretože sa zmenil.“
Dean si odfrkol. „Nebuď idiot, Hermiona. Zjavne nevidíš pre stromy les. Využíva ťa.“
„Samozrejme, že využíva. Ešte niečo si chcel dodať?“ sarkasticky sa spýtala.
Podráždene stisol pery nad tým, ako to ignorovala. „Zapamätaj si moje slová, len čo ťa nebude potrebovať, odkopne ťa.“
„Myslím, že potom mi budeš môcť povedať, že si mi to hovoril. Dovtedy by som dala prednosť tomu, keby si sa staral o svoje veci,“ odsekla, než ho obišla.
„Nestojí za to.“
Stočila sa a ďobla ho prstom do hrude. „Nemáš právo hovoriť mi, za čo stojí alebo nie. Vôbec ho nepoznáš, takže si daj odchod, Dean. To vôbec nie je tvoja vec.“
Hermiona sa hnala ďalej po chodbe, poháňal ju jej hnev. Prečo jej ľudia jednoducho neveria? Nebola hlúpa a toto si premyslela dôkladne skrz naskrz. Konečne sa dostala do knižnice a roztlačila dvere. Okamžite Draca zbadala; opieral sa o policu s knihami a hľadel smerom k dverám. Prihnala sa k nemu a vrhla sa mu do náručia.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa, znepokojený jej uslzeným výrazom.
„Mám už po krk toho, ako mi všetci hovoria, čo by som mala alebo nemala robiť,“ mrmlala do jeho košele.
„Beriem to tak, že posledná hodina bola zlá.“
Prikývla. „Dean ma práve zastavil na chodbe, aby ma zvozil za to, že s tebou chodím.“
„Thomas urobil čo?! Ja ho krucinál zahluším!“
„Pššt, prosím. Prestaň, Draco. Nemyslím, že dnes zvládnem ďalšie hádky.“
Pozrel sa na ňu a jeho oči znežneli, keď zbadal napätie v jej tvári. „No tak, poďme niečo zjesť,“ povedal a ťahal ju za ruku z knižnice.
„Nemyslím si, že tomu dokážem čeliť. Len si niečo uchmatnem z kuchyne.“
„Skrývanie sa ti nijako neprospeje.“
„To viem,“ vyštekla podráždene Hermiona. „Ale Veľká sieň bude príšerná.“
„Budeme tomu čeliť spoločne.“
„Nenaznačuješ, že si sadnem za slizolinský stôl, že nie?. Nedokážem si predstaviť nič horšie.“
Nad tým sa trochu uškrnul. „To som nemal v pláne.“
„Čože? Pokúsiš sa posadiť sa so mnou za chrabromilský stôl? Zasypú ťa jedlom.“
Pretočil nad ňou očami. „Nemal som v pláne sedieť s tebou. Avšak zariadil som posily,“ oznámil a ukázal na hlavné schodisko, ktoré viedlo do vstupnej haly.
A presne ako povedal, zariadil; na úpätí schodov čakala Ginny.
„Ponáhľaj sa, Hermiona, som hladná,“ sťažovala sa Ginny.
„Nechceš nechať Weslíčku čakať, že? Asi jej doma nedávajú jesť.“
Ginny strelila po blondiakovi podráždený pohľad, ale Hermiona sa zachichotala. „Ty asi nevieš nič o Molly. V jej dome nikto nezostane hladný. Dokonca aj teba by nakŕmila, keby si sa tam ukázal.“
„Ale asi by to bolo strihnuté jedom,“ zlomyseľne dodala Ginny.
Draco stlačil pery, ale na oplátku nič nepovedal. Už sa dostali k dverám, ktoré viedli do Veľkej siene.
„Si na to pripravená?“ spýtal sa jej.
Prikývla a mocne zovrela jeho ruku. „Poďme, nech to máme za sebou.“
Dverami vošlo nepravdepodobné trio a Veľká sieň upadla do ticha. Väčšina študentov na nich hľadela s ústami dokorán, premýšľala, či to nie je nejaký žart. Draco, so svojou zvyčajnou aroganciou, ich všetkých ignoroval, pobozkal ju na líce, než jej pustil ruku a odkráčal k svojmu stolu.
Hermiona sa k nemu takmer pripojila, ale vedela, že to by parádne nakoplo klebety. Namiesto toho nasledovala Ginny k chrabromilskému stolu, za ktorým neboli práve priateľské tváre.
„Ignoruj ich,“ zašepkala jej Ginny.
Hermiona sa otočila k svojej priateľke a dojalo ju, že sa tvárila zarputilo a vyzývala akéhokoľvek chrabromilčana, aby skúsil niečo povedať. Posadili sa na koniec čo najbližšie k dverám.
„Podarilo sa ti pomeriť sa s Harrym?“ spýtala sa Hermiona.
„Áno, ale stále nie je zo mňa nadšený,“ odpovedala Ginny, keď sa pozrela na svojho snúbenca, ktorý sedel ďalej za stolom.
„Mrzí ma to.“
„Nie je to tvoja chyba, že sa chová ako tvrdohlavý blbec.“
Nad tým sa Hermiona smutne zasmiala. „Ale je moja chyba, že sa vy dvaja hádate.“
„Pozri, možno si želám, aby si sa nezamilovala do Malfoya, ale stalo sa a ja ti to nebudem vyčítať. Je to kretén, ale keď mu veríš ty, potom ja budem dôverovať tvojmu úsudku.“
„Ale?“
Ginny sa diabolsky zaškerila. „Ale keby ťa niekedy podrazil, tak som si len pre istotu písala s Georgom a dostala som zopár vecičiek vymyslených špeciálne pre neho.“
Hermiona sa zasmiala. „Kebyže ma podrazí, pravdepodobne by som sa pridala k tvojmu arzenálu.“
„Ver mi, my dve sme omnoho desivejšie než čokoľvek, s čím by dokázali vyrukovať Harry s Ronom a myslím si, že to Malfoy vie.“
Hermiona si spomenula na začiatok semestra, keď ju Malfoy volával humusáčkou, až kým mu nepohrozila, že mu vážne ublíži. Čoskoro na to prestal. „Stavím sa, že to vie.“
Ginny ju zabávala po zvyšok obeda a ona bola za to vďačná. Zvyšok dňa viacej radosti nepriniesol. Harry s Ronom sa k nej stále správali, ako keby neexistovala a ostatní chrabromilčania s radosťou vyjadrovali svoju nechuť z toho, že sa rozhodla chodiť s Dracom. Kým skončila posledná hodina, mala Hermiona bližšie k slzám než k smiechu.
***
Keď sa Hermiona unavená dovliekla na konci dňa do klubovne, čakal tam na ňu Draco. Pustila na konci gauča tašku na zem a zvalila sa vedľa neho.
„Ahoj,“ potichu pozdravila.
Objal ju a pritiahol bližšie k sebe. „Ako sa cítiš?“
„Fajn,“ povedala, než sa jej zlomil hlas a začala plakať. Pritiahol si ju do náručia. „Prosím, Hermiona, neber si to tak.“
„Nemôžem si pomôcť,“ vzlykala. „Sú to moji najlepší priatelia. Prešli sme spoločne toľkým, ale teraz sú kvôli tomu takí tvrdohlaví.“
„Daj im trochu času. Zmieria sa s tým.“
Pokrútila hlavou. „Nemyslím si to. Správajú sa, ako keby som ich zradila.“
Draco sa zaksichtil, než si oprel bradu o jej hlavu. Nenávidel vidieť ju takú rozrušenú kvôli hádkam, ktoré mala a vážne nepremýšľal o tom, čo urobia, keď to jej imbecilní dvaja najlepší priatelia zistia. V skutočnosti neveril, že vydržia takto dlho, nikdy si nebol príliš istý, či to nebola len zaľúbenosť, ktorá prejde.
Ale teraz bol v postavení, kedy mu jeho priateľka plakala na pleci a nevedel, čo má robiť. Takže tam len sedel a bol jej oporou. Slová vážne aj tak neboli jeho silnou stránkou. Nebol si istý, ako dlho by dokázal hovoriť bez toho, aby neurážal jej priateľov a nemyslel si, že by to ocenila. Nakoniec sa Grangerová upokojila dosť na to, aby prestala plakať. Zadívala sa na jeho košeľu skôr, než sa uslzene zachichotala. „Čo je to so mnou, že ti vždy musím umáčať košeľu?“
„Aspoň mi tentoraz neponúkaš žiadne z Potterových vyhodených vecí.“
Usmiala sa na neho. „Nie, už tu máš celkom slušný šatník.“
„Uvedomuješ si, že už sú to celé veky, čo som šiel do svojej spálne robiť niečo iné, ako si vziať niečo na prezlečenie?“
Odtiahla sa. „Chceš sa dnes v noci vrátiť? Nemusíš tu so mnou zostať, ak nechceš.“
Pretočil nad ňou očami. „Koľkokrát ti musím hovoriť, že si určite príťažlivejšia než Theo či Blaise?“
„To by som mala byť,“ doberala si ho.
Nadvihol jej bradu a pobozkal ju. „Si. Byť s tebou je jediné miesto, kde chcem byť.“
„Prinúť ma zabudnúť na všetky hádky, Draco,“ zamrmlala do jeho pier.
A on urobil presne to.