Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dopad

Ron zazeral na Malfoya na druhej strane Veľkej siene. Bol pondelok ráno, práve raňajkoval a slizolinčan si tam len sedel, ako keby sa nič nestalo a jeho to nesmierne vytáčalo. Hlavne keď celý včerajšok Hermiona nevyšla zo svojej izby a keď sa pokúsil vraziť dnu, heslo bolo zmenené.

„Kedy s tým hajzlom niečo urobíme?“ spýtal sa Harryho. Harry sa zatváril nerozhodne. „Neviem.“

„Fajn, ja tu nebudem sedieť a predstierať, že sa nič nedeje. Chcem tomu jedovatému bastardovi povedať, čo si myslím a že Hermiona je mimo dosahu takých ako on.“

Ron potom sledoval, ako Malfoy vstal a prehodil si tašku cez plece. Blondiak sa rozlúčil s Parkinsonovou a Zabinim a vydal sa von zo Siene.

„Sleduj, toto je naša príležitosť, poďme.“

Postavil sa, skontroloval, či ho Harry nasleduje a cítil, ako sa ním ženie adrenalín. Doteraz sa v celej tejto situácii cítil bezmocne, ale konfrontácia Malfoya mu sakramentsky zlepší náladu.

Prehnal sa sieňou a zbadal ako Malfoy mizne dole smerom do žalárov na ich prvú hodinu Elixírov.

„Malfoy!“ vykríkol.

Všimol si, ako blondiak napol plecia, keď spoznal Ronov hlas, skôr než sa otočil.

„Weasley,“ povedal Malfoy, keď sa k nemu stočil tvárou.

Ron agresívne podišiel dopredu. „Vyhýbaj sa sakra Hermione,“ zavrčal, prútikom hrozil slizolinčanovi do tváre.

„Lebo čo? Prekľaješ ma?“

„Áno.“

„Nerád ti to kazím, Lasičiak, ale ty si ma nikdy nedesil.“

Harry vystúpil vyššie, takže teraz mali dvaja chrabromilčania slizolinčana lapeného oproti stene.

„Myslím, že ja by som nejakú škodu napáchať dokázal,“ povedal.

„Ty si vážne stelesnením statočnosti, však, Potter?“

„Lepšie ako byť usmrkaným zbabelcom ako si ty.“

Ron zacítil na pleci ruku, ktorá ho odstrčila nabok. Otočil sa a nahnevaný zistil, že za ním stojí Zabini s Parkinsonovou.

„Potter, Weasley, dospejte,“ zatiahol Zabini.

Parkinsonová venovala dvojici pohŕdavý pohľad, než prehlásila: „Som si istá, že Hermiona bude nadšená, keď sa dozvie, ako sa vy dvaja správate.“

„Do tohto sa nepleťte. To nie je vaša vec,“ vyštekol Harry.

„Je to aj moja priateľka a vy dvaja sa chováte ako idioti,“ odvetilo tmavovlasé dievča.

„Je to tvoja priateľka, keď sa ti to hodí,“ zavrčal Ron.

„A to malo čo znamenať?“ spýtala sa Parkinsonová.

„Vieš presne, o čom hovorím. Je pre vás dosť dobrá, aby ste sa s ňou teraz spriatelili, keď je vojnovou hrdinkou a vy nie ste nič iné ako úbohí podporovatelia Voldemorta.“

Parkinsonová si ho prezrela od hlavy po päty. „Ak si myslíš, že je Hermiona taká hlúpa, potom si možno zaslúžiš, aby si o jej priateľstvo prišiel. A ver mi... pokračuj takto a prídeš oň.“

Vrhla sa medzi dvoch chrabromilských čarodejníkov, schmatla Draca za ruku a potiahla ho k sebe a Zabinimu. „Nechajte Hermionu s Dracom na pokoji. Ak chcú byť spolu, potom určite nepotrebujú vaše dovolenie.“

Ron prižmúril oči, keď sledoval, ako trojica slizolinčanov zamierila preč. „Vážne toho hajzla nenávidím.“

Harry prikývol. „Absolútne súhlasím. Som si istý, že Hermiona ho čoskoro prekukne.“

„To by radšej mala!“

***

Draco nebol empatickým človekom. Vážne mu bolo jedno, ak boli ostatní okolo neho rozrušení. Vlastne, pomerne často tieto emócie využíval, považoval ich za slabosť. Staral sa len vtedy, keď mali problémy matka alebo Pansy, a možno jeho otec, ale to záležalo na jeho nálade. Ale teraz určite mohol na ten zoznam pridať Grangerovú.

Keď sedel na Elixíroch a všimol si srdce lámajúci výraz svojej priateľky, nemohol si pomôcť, aby necítil jej bolesť. Bola taká izolovaná. Bol to prvý deň, čo boli nazad v škole, odkedy sa jej imbecilní priatelia dozvedeli o ich vzťahu a kým sedela za rovnakým stolom ako Potter s Weasleym, zdalo sa, že je rozdelený neviditeľnou bariérou. Tí dvaja chrabromilskí čarodejníci ju kompletne ignorovali a ona vyzerala nešťastne. Draco si vzdychol, pretože jej nemohol nijako pomôcť.

„Pôjdeš s tým niečo urobiť alebo nie?“ spýtal sa Blaise.

Draco sa otočil k svojmu priateľovi, ktorý ukazoval na Grangerovú na druhej strane miestnosti.

„Čo môžem urobiť?“

„Zverejni váš vzťah!“

Jeho tvárou prebehol záblesk podráždenia. „Keby to bolo na mne, okamžite by som tam napochodoval, ale Grangerová je tá, ktorá nás chce udržať v tajnosti.“

„Och!“ poznamenal Blaise. „Tak to nie si ty?“

Pretočil očami. „Nevieš na akej reputácii by mi malo ešte záležať?“

Tmavý slizolinčan sa uškrnul. „To je pravda!“

„Nemusíš sa kvôli tomu tváriť tak sakramentsky namyslene.“

„Má to svoje zábavné stránky.“

Draco si len zamrmlal pod nosom. Napriek tomu, že sa jeho vzťah s Blaisom od ukončenia jeho krátkej – ale ničivej – alkoholickej kariéry zlepšil, stále ho Pansyin frajer dokázal niekoľkokrát za deň vytočiť. Bolo to, ako by bol na to Blaise hrdý a vždy tomu tak bývalo.

Neobťažoval sa odpovedať. Namiesto toho vrátil svoju pozornosť znova ku Grangerovej. Vyzerala tak nešťastne, že ho to začínalo zožierať. Postavil sa.

„Srať na to,“ prehlásil, než sa vydal k jej stolu.

„Načase,“ začul, ako Blaise mrmle, keď odchádzal.

***

Hermiona si nevedela spomenúť, kedy sa naposledy cítila tak mizerne. Nie, škrtnite to, mohla. Bolo to v treťom ročníku, ten poslednýkrát, čo sa s ňou Ron s Harrym rozhodli prestať rozprávať a presne ako vtedy, keď jej ustavične nekecali do ucha, bolo to ako keby prišla o končatinu. Nápadné mlčanie a odmietanie pozrieť sa na ňu bolo príliš a ona mala problém vôbec sa sústrediť na to, čo Slughorn vysvetľuje. Bolo dobré, že dnes nevarili, pretože by s najväčšou pravdepodobnosťou po prvý raz vo svojom živote zlyhala.

Jej pozornosť pritiahlo šokované ticho. Dokonca Slughorn sa s koktaním zarazil. Vzhliadla od poznámok na profesora, ktorý civel na niečo nad jej plecom. Otočila sa, aby našla stáť Draca tesne za ňou.

„Grangerová,“ pozdravil.

„Draco!“ zasyčala. „Čo robíš?“

„Sťahujem ťa,“ povedal, sklonil sa po jej tašku, kým v jednej ruke držal jej knihy.

„Čo si sakra myslíš, že robíš, Malfoy?“ spýtal sa útočne Ron.

„Nemyslím si, že je to tvoja vec,“ zatiahol blondiak.

„Vráť Hermione jej veci,“ zavrčal Ron.

„Prečo? Aby tu mohla ďalej sedieť, kým ju ignorujete? Myslím, že sa bude cítiť oveľa príjemnejšie za mojím stolom,“ povedal Draco a vystrel k nej ruku.

Hermiona sa na ňu zmätene pozrela. Keby prijala Dracovu ponuku, potom by to bolo veľmi verejným oznámením ich vzťahu a nebola si istá, či je na to pripravená. Otočila sa k Harrymu s Ronom, ale tí sa, rovnako ako počas celej hodiny, odmietali na ňu pozrieť. Bolo by stačilo, keby sa jeden z jej priateľov na ňu pozrel a požiadal ju, aby to nerobila a ona by vedľa nich ostala sedieť. Ale to by tá tvrdohlavá dvojica neurobila. Presunula pohľad znova na Draca. Možno budil dojem pokojného, neznepokojeného človeka, ale mohla vidieť, čo ho to stojí. Keby si už neprevŕtal cestičku do jej srdca, bolo by sa to stalo v tomto okamihu.

Vložila ruku do jeho a pocítila znovuuistenie, keď ju jemne stisol. Zakopla, keď sa dvíhala na nohy, z nervozity bola nekoordinovaná. Zosilnel stisk jej ruky a zaviedol ju k stolu, o ktorý sa delil so Zabinim, ktorý sa už odsunul a zanechal pre ňu voľné miesto vedľa Draca. Vkĺzla na miesto a trochu prázdno hľadela na stôl skôr, než pred ňu položili jej knihy a poznámky. Vzhliadla a uvítal ju sivý pohľad jej priateľa. Prečítala znepokojenú otázku v jeho očiach a nepatrne prikývla. Potom sa dala dokopy, rozložila knihy tak, ako to mala rada, roztiahla pergamen, v ruke zovrela brko, pripravená znova si začať písať poznámky. Bola vtesnaná medzi dvoch slizolinčanov a z nejakého dôvodu ju to hrozitánsky upokojovalo. Znova sa cítila podporovaná; tak ako to v minulosti dokázali Harry s Ronom.

Trieda bola stále smrteľne tichá. Slughorn stále zízal s ústami dokorán na ňu a na Draca. Netrúfla si rozhliadnuť sa, aby videla výrazy svojich spolužiakov a odmietala sa znova pozerať na svoj stôl. Tak jej zostával buď Zabini alebo jej pergamen. Nechystala sa skloniť hlavu, ako keby urobila niečo zlé.

„Zabini,“ povedala ako uznanie jeho prítomnosti.

„Grangerová,“ odpovedal, malý úškrn mu tancoval na perách. „Pekné, že si sa k nám pripojila.“

Nad tým sa usmiala. V jeho hlase zachytila malý náznak súhlasu. Aspoň niektorí ľudia boli pripravení prijať ju a Draca. Slughorn sa zjavne pozbieral. „Áno... nuž... ehm... ak sme všetci v pohode, budem pokračovať.“

Hodina sa vrátila do starých koľají, ako keby sa nič nestalo.

Hermiona budila sebaistý a pokojný dojem pre mnohé oči, ktoré zablúdili jej smerom. Avšak pod stolom stále zvierala Dracovu ruku, ako keby to bolo záchranné lano.

***

To určilo tón zvyšku dňa. Bolo to takmer, ako keby klebety mali vlastné nohy a dokázali utiecť z učebne Elixírov skôr, ako hodina vôbec skončila. Hermiona vyšla von, stále ruka v ruke s Dracom do víru, ktorým boli rokfortské tamtamy.

Nanešťastie pre klebetníkov – a pre Hermionu – Elixíry bola jediná hodina, ktorú mala v ten deň s Dracom spoločnú. Na ďalšiu hodinu, Transfiguráciu, ju odprevadil, zatiaľ čo ostatní študenti na chodbách na nich stále zízali s ústami dokorán. Zastal tesne pred dverami učebne, kde boli zoradení chrabromilčania čakajúci na McGonagallovú.

„Budeš v poriadku?“ spýtal sa.

Usmiala sa. „Myslím, že to prežijem.“

Znepokojene si prehrabol rukou vlasy. „A si v pohode s tým, že sme s tým vyšli na verejnosť? Jednoducho som sa nemohol pozerať, aká si bola na Elixíroch nešťastná.“

Voľnou rukou mu prikryla líce. „Bol to trochu šok, ale som rada, že si po mňa prišiel. Nehanbím sa za teba, Draco.“

Sklonil sa a pritlačil na jej pery nežný bozk.

„Nech je to akokoľvek dojemné, pán Malfoy, som si istá, že máte hodinu, na ktorú musíte ísť.“

Hermionina tvár zažiarila jasne červenou a zachytila McGonagallovej pohľad, keď dvojicu obchádzala.

„Slečna Grangerová, možno by ste si chceli pohnúť. Ak nebudete hneď za mnou, keď prejdem týmito dverami, strhnem vám body za to, že meškáte.“

„Neskôr sa uvidíme,“ rýchlo povedala Dracovi. Otočila sa, že odíde, ale on jej odmietol pustiť ruku a potiahol ju nazad. „Počkám na teba v knižnici,“ zašepkal jej do ucha, než ju ešte raz rýchlo pobozkal.

Potom ju zvrtol tvárou k učebni a jemne postrčil dopredu. Otočila sa, aby na neho zazrela, zamračená, keď videla jeho samoľúby výraz. Avšak bol to tento čin, ktorý potrebovala, aby ju to povzbudilo, keď si všimla tie škaredé pohľady, ktorých sa jej dostávalo od veľkého počtu chrabromilských spolužiakov. Vystrela chrbát a náhlila sa do učebne skôr, než mohla McGonagallová splniť svoj sľub.

***

Draco prišiel na Kúzla o desať minút neskôr. „Vďaka, že ste sa k nám pripojili, pán Malfoy,“ podráždene povedal profesor Flitwick. „Za váš neskorý príchod strhávam Slizolinu päť bodov.“

Pokrčil plecami a posadil sa na jediné voľné miesto, ktoré zostávalo, medzi Pansy a Blaisa. Pretočil na Blaisa očami, keďže vedel, čo toto usadenie predstavovalo: Pansy chcela počuť všetky klebety o tom, čo sa stalo na Elixíroch. Pobavilo ho, keď sa počas celej Flitwickovej krátkej prednášky ošívala. Očividne sa nemohla dočkať až ho vyspovedá.

Profesor Kúziel skončil a Pansy si poriadne vydýchla.

„Konečne,“ zamrmlala, skôr než sa otočila tvárou k Dracovi. „Ty si vážne šiel a nárokoval si Hermionu pred celou učebňou Elixírov?“

„Nie je to čokoládová žabka, Pans.“

Podráždene nad ním pokrútila hlavou. „Vieš, čo som myslela!“

„Ak si myslela, že som ju šiel zachrániť pred tým, aby ju ignorovali a urážali Zjazvená hlava a Lasičiak, potom áno.“

„To je také romantické,“ rozplývala sa.

Draco sa zhnusene otočil k Blaisovi. „Vravel som ti, aby si jej zrušil predplatné Týždenníka čarodejníc. Začína truľovatieť.“

„Prisahám, že si ich necháva posielať tajne,“ bránil sa Blaise.

Pansy ich oboch prepleskla po hlave. „Prestaňte byť drzí. Nemôžem si pomôcť, aby som sa nenadchýnala. Nemyslela som si, že to v sebe máš.“

„Podľa toho ako prekvapene sa tvárila Grangerová, myslím, že si to nemyslela ani ona,“ poznamenal Blaise.

„Beriem to tak, že si ju potom odprevadil na hodinu, či?“ spýtala sa.

„Áno,“ odpovedal mimoriadne trpezlivým hlasom.

„Bol zvyšok chrabromilčanov v pohode?“

„Neviem. Vážne ma to nezaujímalo dosť na to, aby som si všimol, čo robia.“

„Dúfam, že jej nedávajú zabrať,“ znepokojene povedala Pansy.

Draco neodpovedal. Vážne sa nechcel trápiť nad ďalšími vecami, ktoré nemohol zmeniť.

***

Hermiona sa náhlila na miesto s hlavou sklonenou, snažila sa vyhýbať množstvu očí, ktoré na ňu práve vrhali obviňujúce pohľady. Posadila sa na svoje obvyklé miesto, šťastná, že vedľa nej nikto nesedí.

Ron sa k nej otočil z prednej lavice. „To malo byť krucinál o čom?“ zasyčal na ňu.

„Ach! Takže sa so mnou znova rozprávaš?“

„Len mi odpovedz na tú prekliatu otázku!“

Začínala byť rozčúlená. Nebola deckom, ktorému mohol prikazovať. „Vieš čo, Ron? Myslím si, že neodpoviem,“ namyslene odsekla s nosom dohora.

„Protivná, tvrdohlavá čarodejnica,“ začula ho zamrmlať, ale ignorovala ho a skôr než mohol žiadať ďalšie odpovede, McGonagallová prikázala triede, aby začala dávať pozor.

Hermiona vždy mala rada, ako McGonagallová viedla svoju hodinu. Potešilo ju, že profesorka nedokázala tento rok nájsť nikoho na miesto učiteľa Transfigurácie, takže súčasne robila riaditeľku aj vyučovala. Hermiona chcela to najlepšie pre svoj záverečný rok na Rokforte a to jej bývalá vedúca fakulty určite bola. To tiež znamenalo, že si dokázala vynútiť vo svojich hodinách ticho, ktoré bývalo balzamom pre vážnych študentov. Teraz bola Hermiona dvojnásobne vďačná za pravidlo ´nehovoríme, pokiaľ to nie je nevyhnutné´. Znamenalo to, že ju neobťažoval šepot, o ktorom si bola istá, že by ju inak prenasledoval. Dnes ich nechala riaditeľka pracovať extra náročne a v tichu. Brala opakovacie hodiny na MLOKy vážne.

„Správne trieda, to je na dnešok všetko. Tento rok neprichádza do úvahy odovzdať úlohu neskoro, takže neakceptujem žiadne výhovorky, dokonca ani tie z metlobalovej škály,“ prehlásila McGonagallová a Harry s Ronom zastonali. „Prosím, pobaľte sa a vydajte sa na ďalšiu hodinu. Slečna Grangerová, ak by vám nevadilo chvíľku zostať, rada by som s vami prehodila slovíčko.“

Hermionine srdce sa rozbúšilo. Nerobila si ilúzie o tom, o čom s ňou chce McGonagallová hovoriť a nebola si istá, aký takt riaditeľka použije. Upratala si knihy a upäto sedela, kým čakala, až sa učebňa vyprázdni. Ako obvykle, boli tu tí, ktorí sa potĺkali okolo, zvedaví, či sa im niečo nepodarí začuť. Obaja, Harry aj Ron, sa na ňu od dverí pozreli a ona si pomyslela, že v ich očiach zazrela obavy, ale nebola si istá.

Keď všetci odišli, McGonagallová prešla k jej stolu. Odtiahla si stoličku vedľa jej a posadila sa. „Nechcem do toho strkať nos, Hermiona, ale chcem skontrolovať, či je všetko v poriadku. Neuniklo mojej pozornosti napätie medzi tebou a zvyškom chrabromilčanov a dokážem si predstaviť, že s tým mala veľa spoločného scéna, ktorej som bola vonku svedkom.“

Hermiona sa začervenala, hľadela na svoje prepletené ruky.

„Chápem to tak, že s pánom Malfoyom spolu chodíte?“

Prikývla. „Áno, stretávame sa. Dnes sme to zverejnili. Myslím, že sú ľudia v stave šoku.“

„To bude asi slabé slovo. Nie je na mne, aby som komentovala váš vzťah alebo ti vravela, s kým sa máš stýkať. Ale poviem ti, že priatelia sú dôležití a občas sú na začiatku vzťahu prehliadaní.“

Hermiona hľadela na tabuľu, kde profesorka McGonagallová očarovala kriedu, aby písala pokyny pre tretiakov. Vážne sa teraz nedokázala pozrieť na svoju profesorku.

„Nemám v pláne kvôli tomu stratiť svojich priateľov.“

Kútikom oka zazrela, ako McGonagallová stroho prikývla. „Ako berú páni Potter a Weasley tieto novinky?“

Zaksichtila sa. „Ako by ste očakávali. Nie sú šťastní.“

„Daj im čas. Je to tvrdohlavá dvojica, ale milujú ťa.“

Hermiona sa pozrela na lavicu, nechcela, aby McGonagallová videla slzy v jej očiach. „Dúfam, že áno,“ potichu povedala.

Profesorka poťapkala Hermionu po spojených rukách. „Nemysli si, že obrat v správaní pána Malfoya zostal nepovšimnutý. Včera som mu napísala odporúčací list pre Sv. Munga a dnes večer ho pošlem.“

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa na McGonagallovú neusmiala ako slniečko. „Môžem mu to povedať?“

„Áno, prosím. Teraz myslím, že by som ťa mala radšej pustiť na tvoju ďalšiu hodinu.“

„Ďakujem vám, pani profesorka.“

„Kedykoľvek,“ odpovedala McGonagallová.

Hermiona sa zdvihla z lavice a kráčala ku dverám.

„Buď opatrná, Hermiona. Cesta, ktorú si si zvolila, nie je ľahká a nebudeš mať veľa podporovateľov. Navrhujem, aby si sa pokúsila získať Harryho s Ronom na svoju stranu radšej skôr ako neskôr.“

„To sa ľahšie povie ako urobí.“

„Vkladám do teba dôveru,“ bola jediná odpoveď riaditeľky.