Preklady fanfiction Harryho Pottera

26. Odhalenia 1/2

Neville si roztržito prehrabol vlasy rukou. „Vážne neviem, ako ti toto povedať, ale je to o Hermione. Videl som ju dnes večer s Malfoyom a... ehm... bozkávali sa.“

Harrymu chvíľu trvalo, kým túto informáciu spracoval. Jeho prvotným nutkaním bolo vybuchnúť smiechom a povedať svojmu kamarátovi, aby to skúšal na niekom inom. Ale vážny výraz v Nevillovej tvári bol veľavravný. Niečím takým by si ho nedoberal. Sťažka sa posadil do kresla. „Čože?“ spýtal sa nevýrazne.

„Videl som Hermionu s Malfoyom. Myslím, že spolu asi chodia.“

„Nie!“ zašepkal Harry.

Harry si oprel bradu o ruku a zízal si na nohy. Už mesiace sa s Hermionou niečo dialo. Chcel to pustiť z hlavy, ale vedel, že jej chabé vysvetľovania nezneli pravdivo. Teraz vedel prečo. Hermiona a Malfoy! Zdalo sa to byť nemožné. „Ako? Kedy?“ spýtal sa Nevilla.

Neville sa na neho súcitne pozrel. „Neviem,“ úprimne odpovedal. „Videl som ich dnes večer, keď som sa vracal z knižnice.“

Harry zatvoril oči. Vážne nechcel vysloviť nahlas nasledujúcu vetu, ale bol nútený tak urobiť. „Povedz mi presne, čo robili.“

Nevillovi bolo treba pripísať k dobru, že mu nevenoval súcitný pohľad, ktorý si iste zaslúžil. „Najprv sa zdalo, že sa hádajú. Hermiona vyzerala, ako keby ho o niečo prosila, než sa nahnevala a Malfoy sa odvrátil. Ale nech sa hádali o čomkoľvek, zjavne to vyriešili. Objali sa a potom sa pobozkali,“ opísal vecne.

Harrymu sa chcelo vracať, keď sa predstava Nevillových slov vpálila do jeho mysle. Žalúdok mu sťahovalo pri pomyslení, že sa Hermiona s niekým intímne zaplietla – ale Malfoy? Bolo to príliš, aby sa to dalo zniesť. Avšak to vážne vysvetľovalo niektoré veci, ktoré sa udiali za posledných pár mesiacov a ktoré ho znepokojili. Najprv, prečo Malfoy tak rád odovzdal tú tašku alkoholu Hermione, keď bol celý pripravený prekliať jeho s Ronom? Tiež tu bolo to prekáranie v Malfoyovom hlase, keď ju nazval ´Princezná´. Potom ten incident minulý týždeň na Elixíroch. Ron trval na tom, že Malfoy Hermionu obťažoval, ale ona rýchlo rozptýlila jeho obavy. Možno to ani nebolo tak veľké obťažovanie ako skôr rande, ktoré Ron prerušil.

Neville prerušil Harryho rozjímanie. „Harry, to nie je všetko.“

„Počkať, je tu ešte niečo?“

Jeho spolubývajúci prikývol. „Na začiatku marca som prichytil Malfoya vychádzať z Hermioninej izby. Prisahala, že to nič nebolo, že ho našla potulovať sa po chodbách a priviedla ho do svojej izby, pretože bol opitý.“

Harry pátral v mysli a zastonal. Spomenul si na jedno ráno, vtedy v marci, keď šli po Hermionu, aby ju zavolali na raňajky. Na gauči boli deky a Malfoyova ploskačka bola na konferenčnom stolíku.

„Bolo to predtým alebo potom, ako sme odišli na raňajky?“ spýtal sa.

Neville sa zamračil, keď o tom premýšľal. „Je to dávno, Harry, ako si mám na to spomenúť?“

„Len to skús.“

Druhému čarodejníkovi to trvalo niekoľko minút, zatiaľ čo sa Harry snažil zostať trpezlivý.

„Myslím, že už ste šli dole. Klubovňa bola opustená. Zobudil som sa neskoro a naša spálňa bola prázdna.“

Harry ponuro prikývol. Potvrdilo to jeho podozrenie: Malfoy tam bol vtedy, keď tam boli aj oni. Hermiona ho musela strčiť do svojej spálne. Vyzerala vtedy trochu vyľakane a teraz vedel prečo.

„Prečo si mi to nepovedal skôr?“

Neville sa zatváril vinne. „Hovoril som o tom s Hermionou. Uistila ma, že sa s ním príliš nezapletie.“

Odfrkol si. „Nemôžem uveriť, že si ju nechal, aby ťa presvedčila. Mal si prísť hneď za mnou.“

„Daj mi pokoj, kamarát. Je dospelá a ja som sa rozhodol jej veriť, že sa nebude chcieť dostať tak blízko k Malfoyovi. Okrem toho, možno je súcitná, ale nie naivka.“

Harry vydal frustrovaný zvuk. „Nuž, očividne naivka je, keď dovolila Malfoyovi, aby ju ukecal sladkými rečičkami do akéhosi vzťahu.“

Skôr než stihol Neville odpovedať, diera v portréte sa otvorila a dnu vošla Ginny. Sústredene sa rozprávala s Demelzou Robbinsovou, ale zachytila pohľadom Harryho s Nevillom a s chrabromilskou triafačkou sa rozlúčila.

„Ahojte,“ veselo pozdravila. Potom si zrejme všimla, ako sa Harry tvári. „Čo sa deje?“

Harry len hľadel na druhú stranu klubovne. Mal problém to všetko pochopiť a hoci Ginninu otázku začul, nemal slov či motiváciu v tejto chvíli odpovedať.

Neville zakročil skôr, než sa krátke mlčanie ešte natiahlo a Ginny by sa nahnevala, že ju ignorujú.

„Dnes večer som videl Hermionu s Malfoyom,“ povedal Neville.

Keby Harry alebo Neville dávali pozor, všimli by si krátky záblesk viny, ktorý prebehol Ginninou tvárou, po ktorom nasledoval výraz plný obáv. Oba ich potlačila skôr, než sa niekto na ňu pozrel.

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa.

Neville vyzeral neistý, či pokračovať, ale Harry na neho mávol. Pred Ginny sa to nedalo utajiť a asi bude aj tak potrebovať jej názor. Hoci, bude ťažké povedať to Ronovi. Tá predstava ho vystresovala. Ron bol typom človeka, ktorý najskôr reagoval, až potom myslel a nikdy nezvládal umenie nereagovať na Hermionin milostný život. Uf, už je to tu zas... tá nevoľnosť na dne žalúdka, keď myslel na Hermionu, Malfoya a milostný život súčasne v tej istej vete.

„Ehm... dnes večer som videl, ako Hermiona bozkáva Malfoya.“

Ginny zhíkla. „Čože? Kedy? Ako?“ prskala.

„Bolo to na treťom poschodí. Vracal som sa z knižnice a zbadal som ich na chodbe.“

„Zachytil si niečo z toho, čo hovorili?“ spýtala sa.

Neville sa začervenal. „Ja nešpehujem! Okrem toho som si istý, že by ma začuli, keby som sa pokúsil dostať bližšie.“

Harry tomuto rozhovoru vážne nevenoval veľa pozornosti. Prekonával šok z Nevillovho odhalenia a teraz začínal byť nahnevaný. Nikdy si nepomyslel, že bude voči Hermione naplnený takou zúrivosťou, ale bol. Bol naštvaný, že to pred ním tajila a nahnevaný, že sa dostala do tohto postavenia – s Malfoyom zo všetkých ľudí! Čo si myslela? Bol to čistokrvný fanatik! Hajzel, ktorý im robil zo života peklo. Koľkokrát sa jej kruto posmieval kvôli jej výzoru a krvi? A predsa sa tu s tým chlapíkom bozkáva. A to vôbec nebral do úvahy to, že Malfoy bol smrťožrút, ktorého práve prepustili z Azkabanu.

Zrazu vyskočil, čím vyplašil Nevilla aj Ginny. „Idem si to s ňou vydiskutovať,“ vyhlásil.

Neville stoicky prikývol, ako keby to bolo niečo, čo už očakával. Ginny sa však pred Harryho postavila. „Myslíš si, že je to práve teraz ten najlepší nápad?“

„Potrebujem vedieť, čo si do pekla myslí.“

„Harry, je vážne neskoro a nemyslím si, že vraziť do jej spálne práve teraz ti vyslúži veľa odpovedí.“

„Je mi to jedno. Musím vedieť, čo sa deje,“ tvrdohlavo povedal. Obišiel Ginny, ale ona ho schmatla za ruku. „Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Si rozrušený, nahnevaný a nakoniec na ňu najačíš, čo len ohrozí vaše priateľstvo.“

„Ginny, daj zo mňa tú ruku dole a nechaj ma odísť.“

„Nie,“ odpovedala jeho snúbenica. „Teraz tam nepôjdeš. Počkáš a porozprávaš sa s ňou ráno.“

„JA NECHCEM ČAKAŤ DO RÁNA!“ zajačal, keď mu rupli nervy z frustrácie, že mu niekto vraví, čo má robiť.

Ginny mu venovala pohľad priamo z Príručky nahnevaných pohľadov Molly Weasleyovej. Vrhla okolo nich Muffiato. „Nepotrebuješ zobudiť celú chrabromilskú vežu, Harry. A práve si dokázal, že mám pravdu.“

Podráždene si prehrabol vlasy. „Čo tým myslíš?“

„Chceš tam ísť naštvaný a budeš na ňu jačať. Čo si myslíš, že tým dosiahneš?“

„Budem sa kvôli celej tejto posranej situácii cítiť oveľa lepšie,“ zavrčal.

„Presne. Získaš krátke uspokojenie z toho, že ju zvozíš, ale nedostaneš žiadne odpovede a spôsobíš medzi vami rozkol. To je to, čo chceš?“

Prechádzal sa sem a tam. „Nie! Chcem do nej natriasť trochu rozumu.“

Ginny sa na neho usmiala. „A aby si to urobil, musíš byť k nej oveľa bližšie, než keď tam teraz napochoduješ.“

„Ginny má pravdu, Harry,“ zamiešal sa Neville. „Hermiona je rovnako tvrdohlavá ako ty. Keby za tebou niekto prišiel a rozkrikoval sa uprostred noci, aká by bola tvoja reakcia?“

Harry sa durdil, ale zvalil sa na gauč. Chytil sa rukami za hlavu. „Dobre, chápem. Nech môj hnev vychladne a potom ju budem konfrontovať, skôr než to celé zhorším.“

Cítil, ako gauč poklesol a vzhliadol, keď si Ginny oprela hlavu o jeho plece. „Nech akokoľvek nenávidíš to, že musíš čakať, láska, je to tá najmúdrejšia vec, čo môžeš urobiť.“

„Okrem toho, nechceš riskovať, že ťa Hermiona prekľaje,“ vložil sa Neville. „Stále som nezabudol na kliatbu znecitlivenia, ktorú na mňa vrhla v prvom ročníku.“

Harry si nemohol pomôcť, aby sa neusmial pri spomienke na jednoduchšie časy. Nuž, jednoduchšie v tom zmysle, že nehrozilo riziko, že sa Hermiona bude chcieť bozkávať s Malfoyom. Dobrí chlapci boli dobrými chlapcami a zlí boli zlými. A Hermiona nemohla Malfoya vystáť.

Hoci frustrácia pretrvávala. Nikdy nebol najtrpezlivejší z ľudí a uprednostňoval činy pred sedením a premýšľaním nad vecami. Hermiona vždy bola tou osobou, čo skúmala a plánovala. On bol tým, čo utekal a improvizoval. Sedieť tu a čakať, kým sa jeho rozčúlenie zmenší a kým nenastane úsvit, to nebola jeho šálka kávy.

Neville si zjavne uvedomil, že sa Harry usadil na gauč na celú noc.

„Dobrú noc,“ zašepkal Harrymu s Ginny.

Harry len na oplátku odkývol, stále nahnevaný na Nevilla za to, že za ním neprišiel pred mesiacmi. Už vtedy mohol skoncovať s celým tým zapletením, do ktorého sa Hermiona s Malfoyom dostala – skôr než do toho boli zatiahnuté jej emócie.