Preklady fanfiction Harryho Pottera

Oveľa neskôr ležala Hermiona pritúlená k Dracovi, on mal ruku prehodenú okolo jej pliec a ona si opierala hlavu o jeho hruď.

„Čo ťa prinútilo urobiť to?“

„Hmm?“ spýtal sa.

„Čo ťa prinútilo hodiť opatrnosť za hlavu a pobozkať ma?“

Zasmial sa. „Ginny Weasleyová a moja matka.“

Hermiona na neho v šoku vzhliadla. „Čože?“ zvolala.

„No, moja matka je pochopiteľnejšia. Uhádla, že k tebe prechovávam hlbšie city než dávam najavo a povedala mi, aby som za tým šiel.“

Hermiona sa začervenala. „Ty ku mne prechovávaš hlbšie city?“

Draco pretočil očami. „Nie, ale si jediné dievča, ktoré sa so mnou bude bozkávať, takže som zostal pri tebe.“

„To je určite pravda.“

„Myslel som, že sme sa nadobro zbavili Grangerovej s nízkym sebavedomím.“

„Ale vážne nerozumiem, prečo sa ti páčim.“

Frustrovane sa zamračil a chytil jej tvár oboma rukami. „Prestaň byť taká zadubená,“ povedal, každé slovo zdôrazňoval intenzívnym bozkom. „Si úžasná, vieš, že si to myslím.“

Hermiona sa posunula vyššie a pritiahla si ho k sebe, ale on vzdoroval.

„Žiadne bozky nebudú, až kým neodsúhlasíš, že ja som šťastlivec, že mám teba,“ povedal.

Zasypala bozkami jeho krk v snahe zviesť ho.

„Nie, ty tvrdohlavá čarodejnica, chcem ťa počuť povedať to. Hermiona Grangerová, si úžasná a ja, Draco Malfoy, mám šťastie, že sa vôbec obťažuješ pozrieť mojím smerom.“

Hermiona trucovala, nechcela sa poddať, ale potom prešiel rukami po jej bokoch a ona sa voči nemu prehla, pretože teraz potrebovala, aby ju pobozkal. „Ja, Hermiona Grangerová, som úžasná a ty, Draco Malfoy, si príšerný provokatér s bozkami, kvôli ktorým sa oplatí zomrieť.“

Draco sa na ňu uškrnul. „Nebolo to celkom presné, ale ustúpim,“ povedal, než sa sklonil nadol, aby sa opäť zmocnil jej pier.

***

Až neskôr si spomenula, že povedal, že Ginny zohrala nejakú úlohu v tom, aby sa dostal do štádia, kedy ju bozkával. Teraz sa rozťahovali na gauči, Hermiona spolovice na Dracovi, ktorý mal ruky pod jej tričkom a prechádzal jej prstami po chrbtici pomerne hypnotickým spôsobom. Už chápala, prečo sa to Krivonožke tak veľmi páčilo. Keby mohla, v tejto chvíli by priadla. Zdvihla hlavu a pozrela sa na Draca, ktorý mal zatvorené oči a v tvári ten najpokojnejší výraz, aký kedy videla.

„Draco?“ spýtala sa.

„Hmm?“ odpovedal, keď pootvoril trošičku pravé oko.

„Vravel si, že Ginny mala niečo spoločné s tým, že si konečne prišiel k rozumu a pobozkal ma.“

„Viac sa mi páči verzia, že som k tomu rozhodnutiu dospel sám. Prečo si ma prestala bozkávať?“

„Prestaň odbiehať a povedz mi, čo s tým má spoločné Ginny.“

„Uniesla ma.“

„Čože?“ vykríkla Hermiona.

„Vtiahla ma do starej učebne dole v žalároch a po tom, čo sme si vymenili urážky, sa do mňa pustila za to, že som zbabelec.“

„To urobila?“

„Áno.“

„Ale ona toto vážne neschvaľuje.“

„Viem, povedala mi to, ale tiež povedala, že chce, aby si bola šťastná.“

Draco sledoval, ako Grangerovej tvárou prešiel ten najsentimentálnejší úsmev. V duchu pretočil očami, ale zostal ticho, keďže jej túto chvíľku nechcel zničiť. Vyzerala spokojná a šťastná a jemu sa páčilo, že bol toho príčinou. Tak kto je teraz sentimentálny blb, čo? pomyslel si.

„Urobila to kvôli mne?“

„Uhm. Dobrá práca, Grangerová. Našla si si priateľku, ktorá hľadí za to, čo chce a namiesto toho jej záleží na tom, čo chceš ty. Na rozdiel od tých neužitočných, povaľačských chalanov...“

Grangerová sa vyštverala vyššie a zakryla mu rukami ústa, aby stlmila ďalšie slová. „Nehovor to! Vážne sa nechcem dnes v noci hádať a my sa pohádame, ak budeš takto pokračovať.“

Keď nijako nenaznačila, že ruky stiahne, Draco jej slabučko hryzol do ruky. „Au!“ vykríkla. „Dávaj pozor!“

„Všeobecne sa nepovažuje za dobrý nápad, ak zadusíš svojho frajera v prvú noc, čo si ho získala,“ doberal si ju.

Keď posmutnela a zatvárila sa vážne, jeho úsmev sa stratil. „Čo je?“ spýtal sa.

„Čo urobíme?“

„S čím?“

„S týmto,“ povedala a ukázala od seba na neho.

Draco bol zmätený. „A čo s tým?“

„No, sotva môžeme zajtra poskakovať po chodbách a držať sa za ruky. Vyvoláme nepokoje.“

Draco cítil, ako ho zaplavilo drvivé sklamanie. Chystala sa mu povedať, že spolu nemohli byť kvôli tomu, čo si budú druhí myslieť? Práve keď si zvykol na svoje city a bol s nimi v pohode dosť na to, aby s nimi niečo urobil, chcela uťať akúkoľvek možnosť, že budú spolu. Odtlačil ju zo seba a posadil sa.

Grangerová sa so zmäteným výrazom tiež posadila. „Čo sa stalo?“

„Ak sa chceš so mnou rozísť kvôli tomu, čo si ostatní pomyslia, bol by som radšej, keby si to nerobila, keď si na mne,“ odpovedal ľadovo.

„Kto povedal, že sa s tebou rozchádzam?“

„Ach, neviem, a čo fakt, že si celá zvážnela a začala nás spochybňovať?“

„Ja som nás nespochybňovala!“ namietala. „Kládla som otázky ohľadne toho, ako sa s tým chceme vyrovnať na verejnosti.“

„Grangerová, len teraz som si zvykol na predstavu, že sme „my“. Myslíš, že som vážne rozmýšľal tak dopredu o tom, ako by sme sa mali správať mimo tejto izby?“

„Viem, že si nerozmýšľal. Ani ja nie. To preto sa na to pýtam teraz.“

„Nuž, jediný človek, ktorého poznám ja a ktorému by to prekážalo, je do konca života zavretý v Azkabane, takže si s ním nemusíme robiť starosti. V slizolinskej fakulte už som persona non grata, takže pochybujem, že prejavia ešte väčšie nepriateľstvo. A moja matka, teta a najlepšia priateľka už o tebe celé týždne spievajú ódy.“

Grangerová hľadela na svoje ruky. „Moji priatelia to nepochopia,“ prehovorila smutne.

Draco pretočil očami. „To mi je jasné. Už sa mi od tvojho strážneho psa dostalo prejavu ála ´drž sa od nej, inak...´.

Grangerová sa rozčúlila. „Od koho?“ podráždene sa spýtala.

„Od koho myslíš? Od Pottera Dokonalého samozrejme.“

Bol spokojný, keď zbadal ako hnev prestúpil Grangerovej tvárou.

„Kedy?“

„Počas Elixírov, keď si po mne stále hádzala tie znepokojené pohľady.“

„To o tom ste sa rozprávali? Čo si mu povedal?“ nervózne sa spýtala.

„Nič som mu nepovedal. Svätému Potterovi sa nezodpovedám. Nikdy som sa mu nezodpovedal a nikdy sa ani nebudem.“

„Ach,“ povedala, vyzerala celou vecou trochu zaskočená.

„Neviem, prečo si prekvapená. Je to Zjazvená hlava; ak niečo neochraňuje pred zlom, je stratený.“

Grangerová mu dokonca ani nevynadala, že používa pre jej priateľa nepekné prezývky. To znamenalo, že mu nevenuje pozornosť. Draco si nebol istý, či sa mu to páči. Bol Malfoy a očakával, že bude po celý čas centrom pozornosti. Štuchol do nej.

„Hej, to bolo za čo?“ spýtala sa.

„Nepáči sa mi, keď som ignorovaný.“

Grangerová pretočila očami. „Samozrejme, že sa ti to nepáči.“

„Na čo myslíš?“

„Len som premýšľala, čo bude na teste z Kúziel... O čom asi myslíš, že premýšľam?“

„Sarkazmus ti nesedí. Je príliš slizolinský.“

Hodila na neho vankúš a on sa na ňu uškrnul. Bola rozkošná, keď ju niekto vyrušoval od toho, čo chcela robiť. Hoci nechcel pokúšať šťastie. Toto bola Grangerová a jej kliatby boleli. Usadil sa dozadu, aby sa mohol natiahnuť na gauči a sledoval, ako vzpriamene sedí a hryzie si peru. Boli napuchnuté z jeho bozkov a vlasy mala vďaka jeho starostlivosti rozlietanejšie než obvykle. Tričko mala nakrivo a na krku mala cucflek. Musel povedať, že bola kvôli tomu ešte príťažlivejšia. Tá upätá, zorganizovaná Grangerová zmizla. Usmial sa, keď si spomenul na všetky tie problémy, ktoré jej spôsobil, keď jej predtým urobil cucfleky. Už vtedy vedel – v podstate – že rozdrví jeho pokoj a ona to urobila. Od tej udalosti v komore na metly už jeho život nebol rovnaký.

Zo spomienok ho vytiahlo, keď sa Grangerová otočila k nemu a chytila ho za ruku. „Dobre, myslím, že mám riešenie, ale nechcem, aby si sa naštval.“

„Nie som malé decko, Grangerová, pochybujem, že sa naštvem.“

„To je diskutabilné. Pozri, čo sa stalo naposledy, čo si tu bol.“

„Nuž, pokiaľ sa nebudeš snažiť vymýšľať ospravedlnenia pre svojich patetických priateľov, mal by som byť v poriadku.“

„Nevymýšľala som si ospravedlnenia, snažila som sa o vysvetlenie.“

„Vážne chceš pokračovať v tomto smere rozhovoru? Alebo mi chceš skutočne povedať o tom, o čom si premýšľala posledných dvadsať minút?“

Grangerová na neho zazrela. „Nechcem, aby si sa naštval a nechcem, aby si si myslel, že si nejaké špinavé tajomstvo, ale myslím, že by sme s tým zatiaľ nemali ísť na verejnosť. Tak sa môžem pokúsiť pripraviť Harryho s Ronom na pravdu.“

Draco bol na niečo také pripravený. Vážne neočakával, že Grangerová vytancuje von a bude sa s ním bozkávať pred svojimi priateľmi. Vlastne si nebol príliš istý, či sa chce vyrovnávať so šialenstvom, ktorý ich vzťah spôsobí. Rokfort bol ako akvárium so zlatou rybkou, boli po celý čas pod dozorom. Ale vedel, že sa Grangerová kvôli tomu cíti vinne. Asi si myslela, že bude naštvaný a že si bude myslieť, že ho chce utajiť. Draco aj tak nikdy nemal záujem, aby zvyšok školy poznal detaily jeho života. Jedna vec bola vychvaľovať sa a vyťahovať sa majetkom, ale niečo úplne iné bolo ukázať pred všetkými vaše emócie. Keď sa znova pozrel na Hermionu, úzkostlivo na neho hľadela.

Pritiahol si ju na seba. „Nemaj obavy, Princezná. Rád budem tvojim hriešnym tajomstvom. Myslím si, že to má jedine výhody.“

Zaklonila hlavu dozadu, aby ju nemohol pobozkať. „Si si istý?“

„Grangerová, odkedy ja vykrikujem o svojich záležitostiach, aby to všetci ostatní vedeli? Čo sa stane medzi nami dvoma, nie je vec nikoho iného.“

Stále vyzerala znepokojene, že by sa mohol nahnevať. Rozhodol sa, že činy sú veľavravnejšie než slová, takže jej stiahol hlavu nadol a bozkával ju, až kým už viacej nedokázala myslieť.“

***

Draco hladil Grangerovú po vlasoch, keď driemala na jeho hrudi. Vyzerala totálne vyšťavená. Dnešok bol emočne stresujúci. Tá narodeninová oslava bola najhoršou vecou, akej ho kedy prinútili zúčastniť sa. Nuž, samozrejme, okrem Voldemortových smrťožrútskych stretnutí. Dnes pred ním aspoň nikoho nemučili a nezabili.

Sklopil pohľad na svoju vyčerpanú čarodejnicu a rozhodol sa, že by ju mal radšej dostať do postele.

„Princezná?“ jemne ňou potriasol.

Zavrtela sa a pritúlila sa silnejšie k jeho svetru. „Grangerová, musíš sa zobudiť. Je čas ísť do postele.“

Otrávené mrmlanie pokračovalo a on sa uškrnul. Keď sa posadil, pridržiaval ju rukou, aby sa uistil, že neskončí na zemi. Pobozkal ju na pery a kým to nežne opätovala, neprebudila sa, takže sa vzdal a odniesol ju do spálne. Našťastie sa prezliekla, keď sa vrátila z Andromedinho domu, takže nemusel mať dilemu, či sa ju má pokúsiť vyzliecť, aby sa cítila pohodlnejšie alebo nie. Cítil by sa viac než divne, keby to robil. Odtiahol ruky zo svojho krku a zastrčil ju pod prikrývku.

„Draco,“ ospalo zamrmlala, keď sa vydal ku dverám. „Kam ideš?“

„Je neskoro. Vraciam sa pospať si do svojej spálne.“

Unavene na neho zažmurkala. „Nechoď. Zostaň tu.“

Dracovi bolo jasné, že by sa nemal podvoliť, ale jej ponuka vážne nemala konkurenciu. Buď tu bola vyhliadka na noc spánku prerušovaného príšernými snami a budenia sa na to, ako Theo Nott trieska dverami spálne alebo pritúlenie sa ku Grangerovej a zobudenie sa na pravdepodobné bozky. Nebolo ťažké rozhodnúť sa. Stiahol si nohavice a sveter, vliezol do postele a pritiahol si Grangerovú do náručia. Vydala spokojný zvuk a pošúchala si líce o jeho plece.

„Dobrú noc, Princezná,“ zašepkal do jej vlasov.