Preklady fanfiction Harryho Pottera

23. Konečne 1/2

Hermiona si vzdychla, keď sa zvalila na gauč a vyložila si nohy. Bola rada, že Teddyho oslava skončila – nemyslela si, že niekedy predtým bola na takej napätím naplnenej oslave. Nemala príležitosť znova hovoriť s Dracom či jeho matkou, pretože Harry s Ronom sa držali v jej blízkosti, takmer ako keby si uvedomili, že sa Hermiona chce ísť porozprávať s izolovanými postavami na druhej strane izby. Narcissa Malfoyová ju zaujala, pretože sa zdalo, že podstúpila zázračnú zmenu názorov pokiaľ šlo o muklorodených. Počas toho krátkeho času, čo s ňou Hermiona hovorila, bola Narcissa veľmi priateľská. Na druhej strane, pozrite na jej syna. Kto by si bol pomyslel, že nadviaže akýsi druh priateľstva s Hermionou Grangerovou?

Zastonala, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Všetci jej priatelia mali heslo, čo znamenalo, že ju niekto potreboval ako hlavnú prefektku. Vytiahla sa na nohy a prešla k dverám. Vystrčila von hlavu, ale zmiatlo ju, keď tam nikto nebol. Zavrčala. Tí sprostí druháci sa asi znova hrali „Zaklop a zdrhaj“. Počas roka to stále sporadicky robievali, mysleli si, že je to vtipné, keď musela kvôli nim opakovane otvárať dvere.

Potom zbadala, že ku chrabromilskej klubovni kráča Demelza Robinsová. „Hej, Demelza,“ zavolala. „Povedz tým druhákom, aby mi prestali vyklopávať na dvere.“

„Iste, Hermiona,“ odvetila Demelza.

Otočila sa, že sa vráti dnu, keď zacítila, že ju trochu zatlačili, čo vyvolalo jej výkrik.

„Hermiona?“ opýtala sa Demelza.

Hermiona zacítila, ako okolo nej niekto vpadol dnu spolu s dôverne známou vôňou bergamotu. Draco. Typické, pomyslela si. Ďalšie prekliate splývacie zaklínadlo, aby ma vyľakalo. Hermiona vykukla nazad na chodbu. „Bez obáv, Demelza. Len sa mi o niečo zachytila noha a zakopla som.“

Ignorovala úškrn na Demelzinej tvári, zatvorila dvere a otočila sa, aby sa vrátila do svojej klubovne. Draco tam teraz stál s rukami vo vreckách.

„O čo sa to dopekla snažíš?“ vyštekla na neho.

„Chcel som ťa vidieť a nemohol som predsa prísť k tvojím dverám a zaklopať bez toho, aby si to nevšimli okoloidúci chrabromilčania a neutekali k tvojim kamošom.“

„Vieš heslo, prečo si ho jednoducho nepoužil?“ Predupala okolo slizolinčana a zvalila sa znova na gauč.

„Nebol som si istý, či som vítaný,“ povedal, ale stále pokračoval v postávaní pri dverách.

„No, posadíš sa alebo čo?“

„Páni, to je okúzľujúca ponuka, Grangerová.“

„Ber alebo nechaj tak,“ pokrčila plecami, ale vzhliadla, aby videla, že sa na ňu Draco usmieva.

„Takže to beriem tak, že som vítaný?“

„Vykopávam ťa snáď alebo čo?“

„Máš dobrú náladu,“ sarkasticky poznamenal.

„Som unavená. Dnešok bol...“ začala Hermiona.

„Trápny!“ dokončil za ňu.

„To teda bol. Kto by tušil, že narodeninová oslava môže byť taká znepokojujúca?“

„No, keď sa na nej zúčastnili aj Malfoyovci, aj Weasleyovci, musel to byť tento prípad.“

„Som rada, že je koniec.“

„Ja tiež,“ povedal. „Môj otec by dostal záchvat, keby musel stráviť popoludnie v tej istej izbe ako Weasleyovci.“

To Hermionu rozosmialo. Čoskoro sa krčila na gauči, smiala sa tak silno, že sotva mohla dýchať. Draco sa na ňu pozeral, ako keby zošalela. „Prepáč. Predstavujem si, ako Lucius sedí vedľa Weasleyovcov a spieva Teddymu 'Happy Birthday' a pomáha mu sfúknuť sviečky.“

„Torta pre humusákov a krvizradcov,“ zatváril sa pohŕdavo v dokonalej imitácii svojho otca. „My Malfoyovci sa neznížime k takým vulgárnostiam.“

„Prestaň,“ vravela, kým si utierala slzy z očí.

„Odmietam oslavovať narodeniny toho miešanca.“

Hermiona sa na gauči zrútila. „Prosím, Draco! Bolí ma brucho.“

„Čože je toto? To Grangerovie dievčisko nemôže dýchať a má bolesti? Aké nádherné.“

Hermiona hmatla po jeho ramene a Draco sa na ňu zvrchu usmieval od ucha k uchu. Bolo treba dobrých desať minút, kým mohla znova normálne dýchať a nepomáhalo, že ju stále prepadávali záchvaty smiechu. „Si diabol,“ obvinila ho.

„To by bol pre takú preslávenú vojnovú hrdinku hanebný koniec: uchichotať sa na smrť.“

„Vrátila by som sa, aby som ťa strašila.“

„To je presne to, čo svet potrebuje: ďalšiu Umrnčanú Myrtu.“

„Hej, to odmietam!“ vykríkla a udrela ho rukou.

Ruku jej zachytil a zadržal, hladil ju svojím palcom.

„Ďakujem ti, že si bola taká milá k mojej matke.“

Takže Draco bol v tejto nálade; v tej, keď sa s ňou skutočne o veciach rozprával. Možno sa mohla konečne dostať na koreň tomu, čo si o nej myslel. „To nič nebolo.“

„Nie, znamenalo to pre nás oboch veľa.“

Hermiona mu stisla ruku. „Nemusela som sa veľmi snažiť. Ona bola milá.“

„Páčiš sa jej.“
„Vážne?“ skepticky sa spýtala.

„Áno. Matka je vďačná Potterovi, že zabil Voldemorta, ale stále ho nemá rada. Pri tebe sa snažila viesť rozhovor. To znamená, že si ťa obľúbila.“

Hermiona sa cítila šťastnejšie. Nechápala prečo. Nemalo by to spôsobiť žiaden rozdiel, či ju má tá ľadová blonďavá matriarcha Malfoyovcov rada alebo nie, ale rozdiel to bol.

„Teší ma, že sa snaží so svojou sestrou. Weasleyovci vzali Andromedu medzi seba, ale to nie je to isté ako mať sestru, s ktorou si vyrastal.“

„Áno, aj matke to prospieva. Už vážne nemá nikoho iného.“

„Má teba.“

„Ale ja som tu a to nie je to isté.“

„Pripomínaš mi ju.“

„Všetci vravia, že som ako keby z oka vypadol svojmu otcovi,“ trochu zatrpknuto odvetil Draco.

„Možno vyzeráš ako tvoj otec, ale máš osobnosť svojej matky.“

Odfrkol si.

„Nie, vážne!“ trvala na svojom Hermiona. „Máš masku, ktorú si nasadzuješ pred tými, ktorých nepoznáš, ale keď sa človek dostane za ňu, objaví sa tvoje skutočné ja.“

Usmiala sa, keď zazrela ružový nádych na jeho lícach. Páčilo sa jej, keď ho dokázala priviesť do rozpakov malými útržkami pochopenia. To dokazovalo, že sa trafila.

„Pansy mi to vravela, keď za mnou prvý raz prišla. Samozrejme, že som jej neverila,“ dodala Hermiona.

„Nemala by si veriť ničomu, čo o mne Pansy hovorí. To dievča je slepé, keď príde na jej priateľov.“

„Povedala mi, aby som hľadela za tvoju pózu a mala pravdu; za ňou je úplne iný človek.“

„Ak o tom neprestaneš hovoriť, odchádzam.“

„Dobre, už mlčím. Ale som rada, že som sa pozrela za Malfoya a našla Draca. Veľmi sa mi páči,“ povedala, než sa naklonila a pobozkala ho na líce.

Odťahovala sa, ale zarazila sa, keď zazrela výraz v jeho očiach – bol intenzívny – a srdce sa jej rozbúšilo. Zdvihol ruku a prešiel hánkami po jej líci, čo malo za následok ružový rumenec. Hermione sa zasekol dych a nemohla si pomôcť, aby sa k nemu nepriklonila.

Jeho oči sledovali jeho ruku, ako hladí jej líce a upreli sa na miesto, kde zastala – na kútik jej úst. Znova ich zdvihol, aby sa jej pozrel do očí a nadvihol obočie, ako keby ju žiadal o dovolenie. Hermionine srdce na krátko zastavilo, keď si uvedomila, o čo ju žiada. Chcela to? Bolo to iné ako predtým, keď ju pobozkal; to bol impulz a v podstate nič neznamenal. Toto bude vopred premyslené a určite to bude znamenať posun v ich vzťahu. Na pár sekúnd zaváhala, cítila sa rozpoltene, skôr než sa rozhodla a krátko prikývla.

Sklonil hlavu a ona si vzdychla, keď jeho pery prikryli tie jej. Posúvala ruky po jeho pažiach nahor, až kým nespočívali na jeho ramenách. Hravo potiahol jej spodnú peru, čo malo za následok, že mu trochu zaborila prsty do ramena. Zastonal a ten koketný, nežný bozk sa zmenil na niečo neporovnateľne vášnivejšie.

***

O mnohé zadychčané minúty neskôr Draco nadvihol hlavu a oprel si čelo o to jej. Hermiona mala pocit, ako keby sa vynárala z neuveriteľne príjemného sna, z takého, ktorý vás rozochveje.

„Prečo si prestal?“ zašepkala, takmer ako keby niečo hlasnejšie mohlo prerušiť túto chvíľu.

„Si si istá, že to chceš?“

„Draco!“ zaskučala. „Prestaneš všetko spochybňovať? Keby som nechcela, aby si ma bozkával, bola by som povedala nie, odtlačila ťa a vykopla. Fakt, že som ťa schmatla, bozk ti opätovala a teraz sa sťažujem, že si prestal, dokazuje to, že chcem, aby si pokračoval.“

Chytil jej tvár rukami a hladil ju palcom po líci. Hermiona sa striasla. „Máš v pláne ma len dráždiť?“ spýtala sa.

Draco sa na krátku chvíľu zatváril zmätene, potom sa uškrnul. „Takže chceš viac?“

„Čuš a pobozkaj ma,“ zavrčala na neho Hermiona. Potešilo ju, keď urobil presne to.

***