Preklady fanfiction Harryho Pottera

21. Hádky

Dvere sa s cvaknutím otvorili a obe dievčatá sa uprostred svojej hádky zarazili. Hermionina hruď sa zo všetkého toho potlačovaného hnevu dvíhala, ale zatvorila oči, keď dnu vkročila vysoká postava Draca Malfoya, v ruke niesol tašku s knihami. Zarazil sa, keď v klubovni zbadal znehybnené postavy a nadvihol obočie.

Viac nebolo treba, aby to Ginny naštartovalo.

„Och, pozri, prichádza ťa zachrániť tvoj smrťožrút!“

Draco sa na mladšiu čarodejnicu uškrnul. „Niečo ťa naštvalo, Weslíčka?“

„Naser si, Malfoy. Prečo sa nevrátiš pod akúkoľvek skalu, spod ktorej si vyliezol a nenecháš Hermionu na pokoji?“

„Vidím, že chodenie so Svätým Potterom ti poskytlo ilúziu veľkosti. Kto si, aby si mi rozkazovala? Nie si nič iné ako domýšľavá Weasleyová.“

„A ty nie si nič viac než smrťožrútska spodina a ešte si aj priveľkým zbabelcom, aby si to robil poriadne.“

Draco stuhol zúrivosťou a zaťal čeľusť. Neznášal, keď ho ľudia nazývali zbabelcom. Ako keby niektorý z chrabromilčanov dokázal pochopiť niečo z toho, čím si za posledné dva roky prešiel. No, mali plné ruky práce so sedením na svojich piedestáloch a odsudzovaním.

Prstami nahmatal prútik, kliatbu už mal na jazyku, ale potom zachytil výraz Grangerovej tváre. Bola bledá ako stena a vyzerala, že je z toho všetkého stresu na pokraji zrútenia. To mu poskytlo čas premýšľať a jeho hnev trochu poľavil. Nezaslúžila si, aby čelila hádke vo svojej klubovni medzi ním a jednou zo svojich najlepších priateliek. Tá myšlienka bolo jediné, čo ho zadržalo.

Namiesto toho vytočil peru a vykročil bližšie k tej červenovlasej mrche. „Poznám veci, ktoré si ty ani nedokážeš predstaviť, dievčatko. Navrhujem ti, aby si utiekla naspäť k Zázračnému chlapcovi a naďalej predstierala, že svet je tak veľmi čierno-biely.“

Tvár mladej chrabromilčanky šla prasknúť zúrivosťou. „Ty si myslíš, že odídem, aby som ťa tu nechala samého s Hermionou? Môžeš sa nad tým znova zamyslieť. Ty sa dopekla vyhýbaj Hermione!“

Draco odtlačil prútik, ktorý mu Weslíčka vytasila do tváre. Triasla sa tak silno, že ho ledva dokázala udržať v ruke. Grangerová sa rozhodla, že už je toho dosť. Vkročila medzi nich a položila obom ruky na hruď.

„Prestaňte, prosím! Prestaňte! Toto nevydržím.“

Draco si prekrížil ruky a stále sledoval najmladšiu Weasleyovú. Odvrátila sa od neho a pozrela sa na Grangerovú. „Povedz mu, aby odišiel a potom sa o tomto môžeme porozprávať. Prinútim ťa pochopiť, že je to zlý človek.“

Grangerovej tvár nadobudla ten tvrdohlavý výraz, ktorý mávala, keď jej vraveli, čo má robiť. „Tebe to nedochádza, Ginny. Nie je na tebe, kto je mojím priateľom a kto nie. Keby som nechcela, aby tu Draco bol, potom by nemal heslo, aby sem mohol vojsť.“

Weasleyová na ňu neveriacky hľadela. Dracovi bolo zrejmé, že jej vôbec nedošlo, že sa vpustil sám.

„Čo sa s tebou deje, Hermiona? Je to nevhodný človek, prečo to nevidíš?“

„To rozhodnutie je na mne. Nie na tebe, aby si mi vravela, čo mám robiť.“ Draco sa na svätuškársku chrabromilčanku uškrnul. „Myslím, že je načase, aby si teraz vypadla, Weasleyová. Potrebujem s Grangerovou o niečom hovoriť a tvoje baktérie mi kazia vzduch.“

„Je taký očarujúci, Hermiona. Už chápem, prečo ho kladieš pred svojich skutočných priateľov. Vieš, tých, čo pri tebe stáli vtedy, keď on si prial, aby si bola mŕtva.“

Grangerová sa strhla, ako keby jej Weasleyová strelila facku. Červenovláska mu venovala ďalší škaredý pohľad, než sa otočila na päte a vypochodovala von, plecia stuhnuté.

Keď sa dvere s tresknutím zatvorili, Grangerová sa zapotácala, ako keby sa mala zrútiť. Draco k nej pristúpil a zaviedol ju ku gauču. Posadil sa vedľa nej a ona si schovala tvár v jeho hrudi, plecia sa jej triasli potláčanými slzami. Hladil ju po vlasoch, kým neovládateľne vzlykala. Po piatich minútach, keď už začínal mať príliš mokrú košeľu, sa rozhodol to ukončiť.

„No tak, Grangerová. Nestojí za všetky tie slzy.“

„Nezačínaj,“ mrmlala do jeho hrude. „Kiežby mi ľudia prestali hovoriť, s kým sa mám priateliť.“

„Nie som dosť hlúpy, aby som ti vravel, že sa s ňou máš prestať priateliť, keďže ťa vždy priťahovali stratené prípady. Kamarátiť sa s domovými škriatkami, Weasleyovcami, večným martýrom Potterom a jedným vážne pokašľaným ex-smrťožrútom. Takúto kombináciu naozaj zvládneš len ty.“

To mu vyslúžilo uslzený chichot, ktorý bol jeho cieľom. Nakoniec zdvihla hlavu a začala si rukami utierať slzy. Draco pretočil očami, než sa predklonil, aby schmatol servítky z krabice na konferenčnom stolíku. Podal ich Grangerovej, aby si mohla usušiť tú záplavu na svojej tvári.

„Ak si ma osoplila, Grangerová, prekľajem ťa,“ povedal, kým si prezeral vlhkú košeľu medzi ukazovákom a palcom.

„To by si si zaslúžil,“ odvetila.

„Máš šťastie. Zdá sa, že mám na sebe škvrny od make-upu,“ doberal si ju.

Vstala.

„Kam ideš?“

„O minútu som späť. Musím si umyť tvár a zoženiem ti niečo suché na oblečenie.“

Draco zostal na gauči dobrých pár minút, premýšľal, čo do pekla robil. Nemal v pláne spôsobiť spúšť medzi Grangerovou a jej priateľmi nebolo v jeho pláne. Možno tých sprostých chrabromilčanov nenávidel, ale nerád videl, keď bola kvôli tomu taká rozrušená. Tá Weasleyovská mrcha bola niečo iné. Nie je to jej vec, čo s Grangerovou robíme, pomyslel si pobúrene, úplne zabudol, že väčšiu časť Veľkonočných sviatkov ignoroval Grangerovú presne preto, lebo nechcel byť príčinou toho, že sa rozíde so svojimi priateľmi.

***

Hermiona sa na poschodí snažila znovu nadobudnúť rovnováhu. Zdesila sa, keď uvidela, v akom stave má tvár. Bolo také trápne nielen plakať na Dracovi, ale mať tiež červenú, fľakatú tvár. Studená voda jej príliš nepomohla, takže vrhla upokojujúce kúzlo. Zbavilo ju to červenosti, ale oči mala stále opuchnuté. Zviazala si vlasy do niečoho obstojnejšieho a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla. Rýchlo prehľadala svoj šatník, aby dala Dracovi niečo na oblečenie, ale dokázala nájsť len staré metlobalové tričko, ktoré patrilo Harrymu. Požičal jej ho v zime, keď sa po snehovej bitke úplne premočila a on ho mal vo svojej taške. Prehodila si ho cez plece a zbehla krátkym schodiskom späť do svojej klubovne.

Draco tam sedel a zízal z okna.

„Dala si si na čas,“ komentoval, keď sa znova objavila.

„Prepáč. Na,“ odvetila a hodila tričko na neho. „Je to jediné, čo som našla.“

Draco ho roztiahol, potom ho pohŕdavo hodil na konferenčný stolík. „Prišla si o rozum, Grangerová?“

„Čože? Je suché a je to tvoja veľkosť.“

„Radšej sa tu budem premávať v tvojom oblečení než v niečom, čo má na chrbte napísané ´Potter´.“

„Je to jediná vec, čo mám a čo je dosť veľká.“

„Zaobídem sa bez nej, vďaka.“

„Čo robíš?“ zvýskla Hermiona, keď Draco vstal a začal si rozopínať košeľu.

„Vyzliekam si mokrú košeľu.“

„Ale nemáš na oblečenie nič iné.“

„Nebudem tu sedieť v mokrom oblečení. Nemôžem si dovoliť nachladnúť, keď sú MLOKy takto blízko.“

„Nachladneš, keď tu budeš sedieť bez oblečenia.“ Hermiona začínala hyperventilovať.

Draco pretočil očami. „Nebudem predsa úplne nahý! Okrem toho máš kozub. Zapálime v ňom oheň a potom sa moja košeľa usuší extra rýchlo.“

Hermiona odvrátila pohľad, keď si Draco dorozopínal košeľu a vyzliekol si ju. Samozrejme, že pod ňou nemal tielko, všimla si zatrpknuto. To by jej príliš uľahčilo život. V žiadnom prípade sa nedokáže vyrovnať s jeho nahou hruďou. Len tak-tak sa zastavila, aby ju nezasypala bozkami, keď ju naposledy videla. Hermiona začula skôr než videla, že vyšľahli plamene, ktoré okamžite jej klubovňu zahriali. Cítila, ako gauč poklesol, keď sa Draco znova posadil vedľa nej. Dúfala, že Ginny nijako skoro nebude mať nutkanie vrátiť sa a skontrolovať ju, pretože toto nevyzeralo dobre: sedenie v teplúčku s polonahým slizolinčanom.

Hermiona pátrala v mysli po tom, čo povedať, ale potom ju napadlo niečo, čo ju predtým zmiatlo. „Ako si získal moje heslo?“

„Začul som ho, keď si ho minule vravela a ja som na teba čakal.“

„A napadlo ťa, že ho len tak začneš používať bez môjho dovolenia?“

Draco sa zachichotal. „Nemohol som sa ponevierať pred tvojimi dverami. Raz by ma prichytil nejaký chrabromilčan a to by vyzeralo ešte pochybnejšie a ja by som znova skončil na ošetrovni.“

„To chápem, ale bolo by milé, kebyže sa ma najskôr spýtaš, než nakráčaš dnu a spôsobíš svojou prítomnosťou chaos.“

„Prepáč, princezná,“ povedal Draco, ale neznel ospravedlňujúco.

Hermiona to vzdala. „Čo si chcel?“

Draco vyskočil, našiel svoju tašku s knihami a dovliekol ju na stôl. „Chcel som si s tebou prejsť posledný projekt z Aritmancie.“

„A to nemohlo počkať do zajtra?“

„Grangerová, som šokovaný! Myslel som si, že pre otázky súvisiace so štúdiom máš neobmedzené otváracie hodiny.“

Hermiona sa otočila a prevrátila nad ním očami. Ako očakávala, jeho arogantný úškrn bol späť. Ale už ju viacej nerozčuľoval. Možno preto, že za ním videla doberanie. Kedykoľvek ho na ňu použil predtým, býval zákerný a odporný. Teraz prichádzal s iskierkou v oku a slabým zjemnením jeho pier.

„Blbec,“ usmiala sa Hermiona, keď ho pleskla.

Jej ruka prišla do kontaktu s neprirodzene hrboľatou vyvýšeninou. Sklonila zrak na jeho hruď a zhíkla, keď zbadala zúbkovanú jazvu. Nechápala, ako jej minule v posteli mohla ujsť.

„Draco, to máš z čoho?“ spýtala sa, oči prilepené k jazve.

Jeho mlčanie pritiahlo jej pozornosť nazad k jeho tvári. Zízal do ohňa, tvár napätá. Dala si dve a dve dohromady. „To je od Harryho,“ vyhlásila. „Keď na teba použil Sectumsempru, že?“

Stále sa na ňu odmietal pozrieť, ale potvrdil to prikývnutím.

Hermiona ju pohladila prstami. „Vážne sa kvôli tomu cítil vinne,“ povedala.

Draco sa od nej odtiahol, ale pozrel sa na ňu rozblýskanými očami. „Ach, úbohý Potter! Stavím sa, že po tom, čo ma rozrezal, sa šiel uvzlykať ľútosťou,“ uškrnul sa.

Hermiona sklopila zrak na ruky, ktoré teraz spočívali v jej lone. Vedela, že pre Draca bol Harry citlivé miesto. Predpokladala, že vždy bude. „Draco...“ začala.

„Nie, Grangerová. Nemám v záujme ďalej pokračovať. Je mi srdečne ukradnuté, čo si Potter myslel. Nie je to nevinný malý svätec, akého z neho večne robíš. Vrhol tú kliatbu so zámerom ublížiť.“

Hermiona cítila, ako sa jej rozčúlenie znova prediera na povrch. „Ty si ho chcel zasiahnuť Neodpustiteľnou, takže to na mňa neskúšaj s tým, čo on použil na teba.“

„Áno, fajn, vravel som ti, aby si si ma neplietla s niekým milým, nie?“ A ako keby chcel dokázať svoju pravdu, načiahol sa po košeli a Hermiona zachytila pohľadom Temné znamenie. Predtým ho nikdy nevidela tak zblízka a trochu sa strhla.

Draco postrehol jej reakciu a kam jej oči hľadeli a rýchlo si navliekol košeľu. „Nepleť si ma s niekým, kto je samá láskavosť a svetlo, Grangerová. Vo mne je stránka, ktorú nikdy nepochopíš,“ zavrčal, než si zdvihol tašku a odišiel.

Hermiona zostala sedieť na gauči, jej myseľ vírila nad náhlou zmenou jeho osobnosti. Jednu minútu si ju doberal kvôli študijným návykom a ďalšiu vyletí a vrčí na ňu. Napriek tomu, že to bola pripomienka toho, že vyrastal veľmi odlišne od nej a jej priateľov, neposlúžilo to ako varovanie, ktoré mával Draco obvykle v úmysle. Nech sa akokoľvek snažil narážať na chlapca, ktorým býval pred vojnou, ona vedela, že sa zmenil. Jeho túžba vyhľadať ju to dokazovala, pretože starý Draco Malfoy by sa nikdy nedal prichytiť v spoločnosti humusáčky. Jej oči pritiahol záblesk zelenej na zemi, sklonila sa a zdvihla jeho zabudnutú viazanku. Preťahovala ju medzi prstami, keď rozjímala nad mužom, ktorým sa stal.

***

Ginny zamyslene hľadela na druhú stranu stola, kde si Hermiona odštipkávala z toastu. Kučeravá čarodejnica vyzerala podobne tomu, ako sa Ginny cítila a zdalo sa, že ani jedna z nich toho veľa v noci nenaspala. Premýšľala, či to bolo preto, lebo Malfoy zostal ďalšiu noc. Kvôli tomu pocítila záblesk hnevu skôr, než si uvedomila, že Hermiona vyzerala nešťastne a nie ako keby bola pod vplyvom poblúznenia tým jedovatým slizoličanom. Ginny presunula pohľad zo svojej priateľky a zadívala sa na druhú stranu siene k slizolinskému stolu. Neušlo jej, že Hermiona sedela k nemu otočená chrbtom a zachytila pochmúrny výraz na Malfoyovej tvári. Očividne nad niečím rozjímal a z času na čas vrhol krátky pohľad Hermioniným smerom. Ignoroval Parkinsonovú, ktorá mu štebotala do ucha a snažila sa mu strčiť do úst nejaké jedlo. Ginny sa začervenala a rýchlo sa odvrátila, keď ju pristihol zízať a uškrnul sa na ňu.

Hermiona pritiahla jej pozornosť, keď odhodila toast na tanier a schmatla tašku. Zjavne vzdala predstieranie, že skutočne je. Opustila sieň a Ginny sa krátko pozrela Malfoyovým smerom. Hľadel za Hermionou s rozpolteným výrazom.

Rýchlo pobozkala Harryho na líce. „Musím sa ponáhľať, láska. Zabudla som si v spálni knihu Elixírov.“

Náhlila sa zo siene a rozbehla sa, aby dostihla Hermionu. Na schodisku schmatla hlavnú prefektku za plece, Hermiona nadskočila a otočila sa. Ginny si nemohla pomôcť, aby ju trochu neotrávil ten sklamaný výraz, ktorý zažiaril v brunetkiných očiach, keď zbadala, kto to je. Očividne dúfala, že je to Malfoy.

Hermiona nadvihla na Ginny obočie, nevedomky kopírujúc výraz, ktorý jej venoval Malfoy, keď uprostred ich hádky nakráčal do Hermioninej klubovne. Zvládla podráždenú reakciu, ktorou chcela zareagovať. „Chcela som sa za včerajší večer ospravedlniť,“ povedala.

A naozaj ju to mrzelo. Včera večer sa dorútila do chrabromilskej klubovne taká rozzúrená a bola v polovici schodiska do Harryho a Ronovej izby, než zastala, aby porozmýšľala. Mala v úmysle oboch chalanov zobudiť a prinútiť ich, aby fretčiaka vykopli z Hermioninej izby, ale potom si uvedomila, že by to bola obrovská trhlina v jej priateľstve s druhým dievčaťom a bolo by to spôsobilo ešte väčšiu hádku. Tiež si nemyslela, že by sa ich priateľstvo z toho zotavilo, keby to urobila a napriek minulej noci si Hermionino priateľstvo obrovsky cenila.

„Prečo?“ ľadovo sa spýtala Hermiona.

Ginny si zahryzla do pery. Neobviňovala Hermionu z toho, že jej to nijako neuľahčuje. „Nemala som sa tak rozčúliť a nebolo na mne, aby som ti vravela, čo máš robiť.“

Hermiona si poriadne vydýchla a pohltila Ginny v masívnom objatí. Červenovláska si vyplašene uvedomila, že jej Hermiona plače na pleci.

„Hej, Hermiona! Prosím, neplač.“

„Mrzí ma to. Som len práve teraz taká zmätená.“

„Pohádala si sa s Malfoyom, že?“

Hermiona na ňu v šoku vzhliadla. „Ako si to zistila?“

„Pretože vyzeráš, že si toho veľa nenaspala rovnako ako ja, to jest vôbec si nespala a nad ním sa vznáša čierny mrak.“

Hlavná prefektka len prikývla.

„Chceš o tom so mnou hovoriť? Sľubujem, že sa ovládnem a nepoviem svoje názory na Malfoya.“

Hermiona sa na ňu usmiala. „Mohla by si cez obed prísť do mojej izby? Zoberiem nám pár sendvičov z kuchyne. Naozaj sa o tom potrebujem s niekým porozprávať. Už som unavená, ako to znášam sama.“

Tuho ju objala. „Samozrejme. Bez ohľadu na to, ako to včera večer vyzeralo, mám ťa rada.“

Hermiona jej objatie opätovala a potom sa uprostred toho, ako si utierala ďalšiu slzu, zasmiala. „Začína byť zo mňa slzavé údolie!“

„Na,“ vtlačila jej Ginny do ruky balíček vreckoviek. „Myslím, že ich práve teraz potrebuješ viacej ako ja.“

„Bohužiaľ, myslím, že máš pravdu.“

Keď sa poslednýkrát na seba usmiali, dve pomerené priateľky sa otočili a vydali sa na svoje samostatné hodiny.

***

Kým nastal čas obeda, mala Hermiona svoje emócie pod kontrolou. Nuž, aspoň slzy určite. Stále si pripadala trochu zraniteľná, ale na druhej strane dve hádky za jeden večer by to spravili hocikomu. Aspoň sa jej podarilo prestať plakať, než sa dostala na hodinu Starovekých rún, čo bola dobrá vec vzhľadom na to, že v triede s ňou bol aj Malfoy. Posadila sa dopredu a hlavu držala sklonenú. Asi to bolo po prvý raz za veľmi dlhý čas, čo sa nepokúsila zodpovedať na každú otázku, ktorú učiteľ položil.

Keď dopoludňajšie vyučovanie skončilo, Hermiona urobila odbočku do kuchýň, aby zobrala nejaké sendviče, ovocie a džús. Levitovala ich pred sebou a vydala sa nahor do klubovne. Práve všetko zložila, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere. Otvorila ich a našla vonku stáť Ginny.

„Prečo si len nevošla? Heslo vieš,“ spýtala sa. „Nemyslela som si, že je to za daných okolností vhodné.“

„Ty si tu vždy vítaná.“

Ginny sa posadila na gauč a Hermiona sa na ňu zadívala. Prekvapilo ju, že sa dnes ráno Ginny tak rýchlo ospravedlnila, pretože bola taká zápalistá vo svojej nespokojnosti nad tým, čo Hermiona stvára. Ale toto bola napokon Ginny: rovnako rýchlo sa vedela nahnevať, ako rýchlo vedela odpustiť. Hermiona len nikdy predtým nebola prijímateľom jej hnevu.

„No nie je toto príliš trápne?“ zasmiala sa Ginny.

„Vážne neviem, kde začať,“ povedala.

„Prečo nezačneš od začiatku? Nenahnevám sa, sľubujem.“

„Mohla by si sa,“ varovala Hermiona, než sa pustila do vysvetľovania všetkého, čo sa stalo, vrátane udalostí, ktoré predtým Ginny vynechala, keď sa naposledy o Dracovi rozprávali.

Na konci jej prednesu tam Ginny sedela viac menej s ústami dokorán. „Nemôžem uveriť, že ťa skutočne pobozkal.“

„Prečo sa všetci chytajú tohto bodu?“

„Skús preto, že je to Malfoy a že ochotne položil svoje pery na muklorodenú a to nie raz, ale dvakrát.“

„Vážne ten prvý raz nepočítam. V podstate zaútočil na môj krk a bol kompletne mimo.“

„A čo si myslela tým, že sa ´všetci chytajú´? Kto to ešte vie?“

„Len Andromeda, ale vyzerá tiež posadnutá tým bozkávaním. Ach, a asi Pansy, ale jej som to nepovedala a ani ona sa o tom so mnou nerozprávala.“

„Nemôžem uveriť, že si mi toto naposledy nepovedala.“

Hermiona sa len začervenala. „Potrebovala som čas, aby som sa s tým všetkým vyrovnala a to, že si sedela oproti mne, keď som sa zobudila, mi vážne nepomáhalo v snahe analyzovať to, čo sa stalo noc predtým, vrátane toho bozku.“

„Asi hej. Ani ja som nebola príliš veľkou oporou.“

„Nie, vážne nie. Možno ten včerajší veľký výbuch bol potrebný na to, aby sme sa k dostali k tomuto bodu.“

„To je len tým, že je to Malfoy. Je také čudné myslieť si, že sa zmenil.“

„Myslím, že ho veľmi zmenil Azbakan.“

„A ty, keď si mu pohrozila, že ho prekľaješ, ak ťa ešte raz nazve humusáčkou,“ radostne povedala Ginny.

Na to sa Hermiona usmiala. Bolo zvláštne uvažovať o ich predchádzajúcich zrážkach z miesta, kde boli teraz. Nemyslela si, že ju Draco vtedy vo februári nazval humusáčkou preto, že skutočne veril v nadradenosť krvi, ale skôr zo zvyku.

„Hermiona, kedy to chceš povedať Harrymu s Ronom?“

Schovala si tvár v rukách. „Neviem. Chcem povedať, tvoja reakcia bola dosť zlá a to ho ani zďaleka nenenávidíš tak veľmi ako chalani.“

„Nemôžeš to pred nimi tajiť naveky, hlavne ak sa s Malfoyom dostanete ďalej.“

Zaksichtila sa. „Vážne neviem, či je pravdepodobné, že začneme randiť alebo niečo také. Dokážeš si predstaviť, aké to bude čudné?“

„Určite to bude neobvyklý vývoj,“ povedala Ginny. Hermiona jej venovala neveriaci pohľad, ktorý u červenovlásky vyvolal výbuch smiechu. „Dobre, bude to zasrane šialené!“

„Pochybujem, že sa niekedy prestaneme hádať dosť nato, aby sa to rozvinulo tak ďaleko.“

„Kvôli čomu ste sa pohádali?“

„Kvôli Harrymu.“

Ginny len prikývla a Hermionu neprekvapilo, že nekládla viac otázok. Draco bol vždy kvôli Harrymu zamindrákovaný. Keď bývali mladší, bývalo to žiarlivosťou rovnako ako hnevom nad tým, že odmietol jeho gesto priateľstva. Pre niekoho vychovaného veriť, že je najlepší, odmietnutie potrasenia rukou kvôli obrane akéhosi Weasleyho bolo nemysliteľné. Keď vyrástli, ocitli sa na opačných stranách. Harry šiel priamo proti Dracovmu otcovi a ten kvôli nemu skončil vo väzení, čo zase dostalo Draca na Voldemortovu palebnú líniu. Okolnosti z nich vždy robili rivalov a intenzita emócii, ktoré to rozpútalo, sa nedala pochovať cez noc.

„Je to škoda, vážne, pretože sú si obaja podobnejší, než si uvedomujú,“ poznamenala Hermiona.

Nad tým sa Ginnino obočie nadvihlo.

„Čo je? Sú! Na oboch v mladom veku nahrnuli kopec očakávaní a oboch čakalo brutálne precitnutie do reality sveta. Dobre, tak Malfoya hýčkali a bol to rozmaznaný malý fagan, ale chcela by si jeho otca za svojho?“

„Myslím, že nie. Je to zvláštne o tom rozmýšľať takto. Obaja mali matky, ktoré by kvôli nim urobili čokoľvek.“

„Áno, vďaka bohu, že Narcissa milovala Draca rovnako veľmi ako Lily milovala Harryho. Inak by celá scéna v Zakázanom lese dopadla oveľa horšie,“ poznamenala Hermiona a obe dievčatá zmĺkli, keď nad tým rozmýšľali.

Ich rozjímanie prerušilo zazvonenie zvončeka, ktorý signalizoval koniec obeda.

„Vďaka, že si ma vypočula a nekričala si,“ povedala Hermiona.

„Vďaka, že si mi odpustila, že som včera večer bola taká zlá priateľka.“

„Nebola si zlá priateľka,“ priznala Hermiona. „Ja by som zareagovala rovnako, kebyže som na tvojom mieste. Avšak je fajn môcť to všetko sňať z mojich pliec. Začínalo to byť príliš veľké bremeno.“

Ginny prehodila ruku okolo Hermioniných pliec. „Priateľky na celý život?“

Hermiona odfrkla nad jej banálnou frázou, ale súhlasila. Prešli príliš mnohým, aby sa kvôli tomuto rozišli. Ako dve tínejdžerky hodené do vojny si kryli posledných pár rokov vzájomne chrbty. A to sa tak skoro nezmení.