Preklady fanfiction Harryho Pottera

20.  Zádrhele

Hermiona sa usmiala, keď sa posadila oproti Dracovi a rozložila si knihy po stole. Vzdychla si, keď uvoľnila záťaž z rúk, pretože väčšina zväzkov v rokfortskej knižnici bola ťažká a neskladná.

„Nekoleduješ si o nebezpečenstvo tým, že tu sedíš?“ spýtal sa, keď zdvihol hlavu od pergamenu, na ktorý práve čmáral.

„Chrabromil má metlobalový tréning a kto iný by nás tu vzadu našiel?“

Prikývol, než sa znova sklonil nad knihu, ktorou práve listoval. Ďalších desať minút bolo ticho, než ho Draco nenarušil tým, že odhodil knihu na druhú stranu stola a potom sa zaklonil na stoličke.

Hermiona spýtavo vzhliadla. „Čo je s tebou?“ spýtala sa, keď si všimla trucovitý výraz v jeho tvári.

„Sprosté štúdia muklov. Ako súčasť svojho prepustenia musím chodiť na špeciálny kurz, aby som dokázal, že som v kontakte s muklovskou kultúrou.

Nemohla si pomôcť, aby sa nezachichotala.

„Som rád, že to považuješ za zábavné,“ zatrpknuto prehlásil.

„No, musíš uznať, že to má svoju vtipnú stránku.“

Zamračil sa na ňu, než jej úsmev opätoval a jej sa v hrdle zasekol dych. Zvykne si niekedy na tie oslňujúce úsmevy, ktoré bol schopný vyprodukovať? Sklonila hlavu a potichu si odkašľala. Nebolo treba, aby mu došlo, ako veľmi je do neho zamilovaná.

„Takže, na čom si sa zasekol?“ spýtala sa.

„Na bloku ohľadne internetu. Dali mi esej na tému, ako ovplyvňuje život muklov. Stále si  nie som istý, čo to internet vôbec je.“

Zaškerila sa. „Aby som pravdu povedala, nemyslím si,  že ti veľmi pomôžem. Vlastne som za posledné roky vôbec nebola toľko doma, takže ma internetová revolúcia viac-menej obišla. Keď som konečne kontaktovala zopár starých kamarátov z muklovskej základky, chceli po mne emailovú adresu a pozývali ma, aby som sa k nim pripojila na niečo, čo sa volá IRC Chat.“

Zastonal. „Tak som dúfal, že z toho dokážeš urobiť niečo rozumné.“

Hermiona vystrela ruku. „Daj mi tú knihu a zadanie eseje. Prejdem to a uvidím, či nezistím, kde to má hlavu a pätu.“

„Vďaka, princezná, zachránila si mi život.“

„No tak, už zase nie. Myslela som, že sme sa tej hlúpej prezývky zbavili.“

Len sa na ňu uškrnul. Pretočila očami a schovala hlavu v učebnici Štúdia muklov a čoskoro lúštila svet kyberpriestoru.

„No páni, to je vážne zaujímavé,“ prehlásila Hermiona o hodinu neskôr.

Draco bol znova v dôverne známom svete a boril sa s prekladom Starovekých rún. „Čo?“

„Internet. Je fascinujúci.“

„Keď myslíš.“

„Budem musieť zistiť, či sa nedostanem k nejakému počítaču. Som zvedavá, či sa dá nainštalovať v magickej budove telefónny modem? Hmm... Nie, jasne si pamätám, že v Histórii Rokfortu opisovali, prečo muklovská technológia na hrade nefunguje,“ zamrmlala rozrušene.

„Grangerová, ak si už skončila s táraním o nerozlúštiteľných veciach, neprekážalo by ti vysvetliť mi zmysel internetu, aby som mohol napísať tú prekliatu esej?“

Usmiala sa a pustila sa do vysvetľovania, ktoré Draco sledoval s veľkými obtiažami. Ale čoskoro, s výdatnou pomocou Hermiony sa mu podarilo esej dokončiť.

„Vidíš, nebolo to také zlé, nie?“ spýtala sa.

„To hovoríš ty. Nenávidím, že musím robiť navyše tento kurz. Ak mi to niečo dalo, tak to, že kvôli tomu neznášam muklov ešte viac.“

Pred pár mesiacmi by to tvrdenie vzala doslova, ale teraz už vedela, čo to bolo: Draco si púšťal hubu na špacír, aby zakryl svoju mrzutosť z toho, že ho prinútili robiť niečo, v čom nebol dobrý.

„Nebolo to také zlé. Dokonca si mi položil o muklovských veciach dodatočné otázky,“ pripomenula mu.

Nad tým sa zatváril trochu rozpačito. „Myslím, že to s tvojou pomocou nebolo príliš zlé. Od teba to aspoň znelo zaujímavo.“

„Draco!“ zavolala Pansy, ktorá sa objavila na rohu. „Takže sem ste sa vy dvaja zašili.“

„Ahoj, Pansy,“ pozdravila Hermiona. „Tak či tak, radšej pôjdem. Metlobalový tréning bude končiť a Harry s Ronom ma budú chcieť otravovať s novými taktikami, ktoré nacvičili.“

Pansy sa rozosmiala. „Tak to ti prajem veľa šťastia. Našťastie pre mňa sú už tieto dni za mnou.“

Hermiona zastonala. „Ako ti len závidím. Už len pár mesiacov a potom skončia s metlobalom. Nuž, určite so zápasmi. Draco, daj mi vedieť, keby si ešte s niečím potreboval moju pomoc,“ povedala, keď schmatla tašku a potom odišla.

Dracove oči nedobrovoľne sledovali kučeravú čarodejnicu, až kým nezmizla za policami. Potom vzhliadol na svoju neobvykle tichú najlepšiu priateľku. Pansy sa na neho usmievala od ucha k uchu.

„Takže ste s Hermionou znova priateľmi, há?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím.

Len sa na ňu zamračil. „Pomohla mi s esejou o jednej muklovskej veci.“

„Oslovila ťa Draco,“ spevavo prehlásila Pansy.

„Je to Grangerová, ak sa s ňou rozprávaš dlhšie než tri sekundy, myslí si, že ste najlepšími priateľmi.“

Pansy klesla na miesto, ktoré Grangerová opustila. „Mňa ani trošku neošáliš, Draco. Posledných pár dní si sa skutočne usmieval. Vzdal si snahu vyhýbať sa jej?“

„Myslím, že v budúcnosti sa budem vyhýbať tebe“, zamrmlal.

„Ale no, Draco. Prestaň to naťahovať  a porozprávaj o tom tetuške Pansy.“

Pretočil očami. Pansy bola neznesiteľná, keď bola v tejto nálade. Bude si ho doberať a mučiť, až kým jej neprezradí to, čo chce počuť. „Dobre, tak sme sa rozhodli, že sa prestaneme vzájomne vyhýbať.“

„Skôr si sa ty rozhodol, že si nebudeš pod sebou píliť konár,“ zamrmlala.

„Chceš to počuť alebo nie?“

„Dobre! Dobre! Len pokoj.“

„Tak ma prestaň prerušovať.“

Pansy naznačila, že si zamyká ústa a že odhadzuje kľúč.

„Šla za McGonagallkou s niečím, čo som jej dôverne zveril, vystopoval som ju, najačal som na ňu, rozplakal som ju a potom som si uvedomil, že musím prestať byť taký blbec,“ zhrnul Draco.

„Páni, Hermiona robí zázraky. Skutočne ťa prinútila priznať, že si blbec!“

„Ha, ha! Veľmi vtipné, Pans.“

„Takže vy dvaja ste teraz priateľmi?“

„Myslím, že áno. Nezačneme sa stretávať vo Veľkej sieni či také dačo. Chcem povedať, vážne chcem žiť  a jej imbecilní priatelia by si asi mysleli, že som na ňu použil Imperius a zabili by ma za to, že som využil ich drahocennú princeznú, kebyže to zistia.“

Pansy sa na na svojho uštipačného priateľa usmiala. „Som za teba šťastná. Hermionu mám rada. Je to milé dievča.“

Prižmúril na ňu oči. „Ty si za mňa šťastná? Nejdem si ju brať či  niečo podobné.“

„Mňa neoblbneš, Dráčik-máčik. Zamiloval si sa do nej.“

„Použi to meno ešte raz a ja risknem doživotie v Azbakane. Ach, a nie som do Grangerovej zamilovaný.“

Naklonila sa ponad stôl a poťapkala ho po líci. „Samozrejme, že nie si,“ prehlásila zhovievavo.

Draco sa zamračil – nenávidel, keď ho Pansy prekukla. Iste, mal Hermionu rád, ale nechystal sa s tým niečo urobiť. Okrem toho si zaslúžila lepšieho ako on. „Len sa spoločne učíme.“

„Tak to začalo s Blaisom.“

„Nie, nezačalo,“ namietal. „Ak si správne spomínam, uprela si v šiestom ročníku na Blaisa pohľad. Vlastne si myslím, že si povedala niečo takéto: ´Blaise mi pasuje. Myslím, že po ňom skočím.´ To bolo veľmi veľavravné.

„Áno, nuž, začala som sa s ním učiť a jedna vec viedla k druhej,“ bránila sa.

„Úbožiak.“

Pansy si prehodila vlasy cez plece. „Myslím, že zistíš, že je to šťastlivec.“

Draco sa na svoju priateľku usmial. Blaise bol šťastnejší než si uvedomoval, keďže Pansy bola jedna z milióna.

„Mimochodom, myslím, že si sa kvôli metlobalu chválila pred Grangerovou príliš zavčasu,“ povedal Draco.

Zamračila sa. „Čo tým myslíš?“

„Včera sa Blaise s Theom bavili s Harperom o tom, že mu pomôžu v poslednom slizolinskom zápase sezóny.“

Pansy zastonala a buchla hlavou o stôl. „Nie! Myslela som, že som vypudila metlobal zo svojho života naveky.“

„No tak, Pans. Nechceš, aby sme skončili poslední, že nie?“

„Aj teba Harper presvedčil, aby si sa vrátil?“

„Nie. Pochybujem, že by moje hranie pridalo niečo iné ako extra motiváciu pre druhý tím.“

Pansy našpúlila pery. Nahnevalo ju, že Draca zvyšok Rokfortu tak nenávidel – bolo to nefér. Bol zmäteným deckom, vtiahnutým do niečoho svojou rodinou a Temným pánom. Koľkí z nich by odmietli, keby museli stáť pred Voldemortom a keby im vraveli, že ak tú misiu nesplnia, tak im zabijú rodičov? A mnohí z nich boli viac než ochotní posmievať sa aj Potterovi, zvlášť počas piateho ročníka, keď voči nemu viedlo ministerstvo špinavú kampaň. Pokrytectvo, ktoré teraz preukazovali voči Dracovi – a slizolinskej fakulte – bolo neznesiteľné. Vzdychla si; bez ohľadu na to, ako sa dokázala naštvať za to, čo sa stalo posledných pár rokov, nič to nezmení. Mohla len dúfať, že budúcnosť k nim všetkým bude zhovievavejšia.

***

Neskôr toho večera sedela Hermiona v chrabromilskej klubovni a usmievala sa, keď spomínala na svoje stretnutie s Dracom. Nemohla si pomôcť, teraz, keď boli znova priateľmi, sa cítila oveľa ľahšie. Niežeby niekedy predtým boli skutočnými priateľmi. Len sa predtým, než začalo ignorovanie, začali spolu rozprávať. Ale od rozhovoru v jej klubovni mala pocit, že sú teraz priateľmi. Bolo to niečo, čo obaja chceli – a prijímali – dokonca aj keď sa to nechystali oznámiť. To priviedlo jej myšlienky k jej priateľom. Príjmu niečo také radikálne ako jej priateľstvo s Dracom? Dúfala, že áno. V istom bode sa s nimi bude musieť porozprávať. Nechcela to pred nimi tajiť – nesedelo jej to – a nebojovala celú vojnu po ich boku, aby to musela robiť. Ale Hermiona tiež bojovala, aby ukončila storočia staré predsudky a takisto sa nezmieri s tým, aby jej priatelia boli zaujatí voči Dracovi. Nežiadala od nich, aby sa spriatelili či také dačo, ale očakávala od nich, že prijmú to, že ona sa s ním spriatelila a nebudú na ňu naliehať, aby ho opustila.

„Zem volá Hermionu,“ zvolal Ron, keď jej zamával rukou pred tvárou.

„Prepáč, bola som duchom trošku neprítomná,“ odpovedala.

„Mne to hovor. Snažím sa získať tvoju pozornosť celé veky.“

„Nuž, ak sa chystáš znova tárať o metlobale, potom znova vypnem.“

„O metlobale sme tiež skončili pred celými vekmi,“ namietal Ron.

„Hovorili ste o ňom pred piatimi minútami, malo to niečo spoločné s formáciami jastrabia noha.“

Harry s Ronom si spoločne dramaticky vzdychli. „Čo je?“ spýtala sa.

„Je to útočná formácia jastrabia hlava,“ pripomenula Ginny.

„Človek by si myslel, že dokážeš v hlave udržať také základné informácie vzhľadom na to, že si chodiaca encyklopédia, keď príde na všetko ostatné,“ prehlásil Harry.

„Je to metlobal a je to nuda, takže sa neobťažujem niečo si z toho pamätať,“ poznamenala.

„Nuda? Nuda!“ vykríkol pobúrene Ron.

Len sa ospravedlňujúco usmiala. „Mrzí ma to, ale pre mňa áno. Sú mi ukradnuté Hronského pinty či formácie jastrabej nohy.“

„Hronského pinta! Harry, ako mohla byť posledných osem rokov našou najlepšou priateľkou?!“ zvolal Ron.

„Je to Vronského finta, Hermiona,“ opravil Harry.

Hermiona sa lišiacky usmiala. „Toľko viem. Viktor o nej melie v každom druhom liste.“

„Ach, takže keď Viktor s tebou hovorí o metlobale, to si pamätáš, ale keď tak robím ja s tunák starým dobrým Harrym, to nie je dôležité,“ durdil sa Ron.

„Stále ti vadí Viktor? Myslela som, že si to na svadbe Billa a Fleur prekonal,“ povedala.

„Len si myslím, že naháňa husiu kožu. Chcem povedať, ktorý osemnásťročný požiada o tanec štvrtáčku? Bolo to hnusné.“

Hermiona si vzdychla a Ginny pretočila očami. Ron stále na Viktora nesmierne žiarlil. Nevedela, prečo sa ním cítil stále taký ohrozený. Niežeby k nej ešte prechovával tajné city, keďže to skúsili a nefungovalo to. Okrem toho bol po uši zamilovaný do Hannah.

„Ron, mala som pätnásť. Nebol medzi nami taký veľký vekový rozdiel a niežeby sme urobili niečo viac ako bozk, jediný bozk.“

Zakryl si rukami uši. „Tralalala! Takýto druh informácie nemusím vedieť.“

Harry sa zachechtal nad svojím najlepším priateľom. „Ron, vážne, si absurdný. Prečo vôbec kvôli tomuto útočíš na Hermionu?“

Ryšavec sa zamračil. „Len nechápem, prečo je stále s tým podlizovačom v kontakte.“

„Sme priateľmi, čo je dovolené. A nie je podlizovač, je to milý chlapík.“

„Bol v Durmstrangu.“

Rozhodila rukami. „Si nemožný. No a čo, že bol v Durmstrangu?“

„Stále im nedôverujem. Všetci sú do temnej mágie a takých vecí.“

Hermiona sa vážne na Rona zadívala. „Musíš prestať byť taký zaujatý, Ron. To je povesť  a človek ako Viktor si ju nezaslúži. Viac než dokázal, že do takých vecí nie je.“

„Áno, no tak, Ron. Nie je to presne Malfoy,“ pripomenul Harry.

Pri tých slovách sa jej stiahol žalúdok a oči jej nedobrovoľne utiekli k Ginny, ktorá sa na ňu uprene dívala. Hermiona nedokázala zabrániť rumencu, ktorý sfarbil jej líca do bledoružova. Do akého zmätku sa to dostala? Ron s Harrym budú jedine nepriateľskí voči akémukoľvek priateľstvu, ktoré s Dracom mala. Ron dokonca nedokázal povedať nič pekné ani o Viktorovi. A to ho roky nevidela.

„Jednoducho nechápem, prečo sa Hermiona nemôže zaujímať o jedného z chrabromilských chalanov,“ zafňukal Ron, čím priviedol Hermioninu pozornosť späť k rozhovoru. „Čo je zlé na Deanovi či Seamusovi?“

Podráždene poťapkala nohou. „Ja som tu, takže nie je potrebné, aby si o mne hovoril, ako keby som tu nebola.“

Ron sa dôverne priklonil. „Prečo nepozveš Seamusa na rande? Vyzerá dobre.“

Hermiona cítila, ako jej rozčúlenie stúpa. Neznášala, keď bol Ron takýto; občas bol taký netaktný a privádzal ju do šialenstva. Mal toľko citlivosti ako buldozér a zjavne jej nepretržite dupal po citoch. „Pretože ja nemám Seamusa takto rada. Prečo ma nenecháš robiť svoje vlastné rozhodnutia?“

„Pretože tvoje rozhodnutia stoja za prd. Pozri sa na Viktora.“

„Súhlasím s tebou v jednej veci: moje rozhodnutie ´stálo za prd´, keď som sa rozhodla skúsiť to s tebou!“ zajačala, než rozzúrene vybehla z chrabromilskej spoločenskej miestnosti.

Ron zmätene pozrel na svoju sestru a najlepšieho priateľa. „Čo som povedal?“

Harry len zastonal, ale Ginny sa pleskla po čele. „Ty sa nikdy nenaučíš, ako sa s Hermionou treba rozprávať,“ poznamenala.

„Nie je to moja chyba, že je večne na všetko citlivá.“

„Ron, ty si na ňu v podstate zaútočil len preto, že sa kamaráti s Viktorom, ktorý ako urýchlene dodávam, je vážne milý chlapík a potom si sa choval, ako keby bola zamilovaná do temných kúzelníkov,“ prehlásil Harry.

Ryšavec naďalej vyzeral zmätene. „Vysvetli mu to!“ prikázala Ginny svojmu snúbencovi. „Idem skontrolovať, či Hermiona neplánuje Ronovi nejakú hroznú pomstu.“

***

Hermiona za sebou zatreskla dvere na klubovni a potom aj dvere spálne a prehodila vankúš cez izbu. Ron bol občas taký frustrujúci. Jednoducho ju nechápal, čo bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo im to nevyšlo. Bol nekomplikovaný a život bol pre neho jednoduchý, čo znamenalo, že nedokázal pochopiť, že nie všetci boli takí ako on. Bolo to iritujúce. Hodila sa na posteľ, frustrovane zavrčala a kopala nohami do matraca. Po minúte takéhoto výbuchu sa cítila lepšie. Keď sa zbavila podráždenia, nemohla si pomôcť, aby sa necítila smutne. Keď Ron spomenul ako jej možného priateľa Seamusa, mysľou jej preletela predstava utrápeného blonďavého slizolinčana. Zakryla si tvár rukami. Dúfala, že príťažlivosť, ktorú k Dracovi začínala cítiť, zmizne, ale ona len silnela. Tou cestou neležalo nič iné ako problémy, ale stále viac ju zaujímal len jeden jediný.

Ozvalo sa tiché zaklopanie na dvere. „Ďalej,“ povedala Hermiona a modlila sa, aby to nebol Ron. Pomyslela si, že by jej úplne rupli nervy, keby to bol on. Spoza dverí nakukli dnu dôverne známe červené vlasy Weasleyovského klanu, ale Hermione sa uľavilo, že je to Ginny a nie Ron.

„Občas nechápem, že je to môj brat,“ prehlásila Ginny na úvod.

„Privádza ma do vývrtky. Je taký odsudzujúci.“

„Kladiem mame za vinu, že trvala na tom, aby jeho stredné meno bolo Bilius. Všetci moji bratia majú mená po strýkoch, okrem Billa, ktorý má meno po otcovi. Kým sa narodil Ron, už zostával len strýko Bilius a, bohužiaľ, zdedil isté črty toho starého muža. Neschopnosť držať zatvorené ústa  alebo povedať niečo medzi tým bez akéhokoľvek taktu.“

Hermiona sa nad tým chabo usmiala. Vedela, že sa Ginny snaží, aby sa cítila lepšie. „Človek by si myslel, že po ôsmich rokoch bude mať aspoň trochu tušenia ako so mnou hovoriť.“

Ginny si odfrkla. „Mňa pozná sedemnásť rokov a stále pravidelne trepe kraviny. Ron, Boh mu žehnaj, je jedným z tých, čo sa nikdy nepoučia.“

„Neviem, prečo si tie jeho reči tak veľmi beriem k srdcu.“

„Pretože občas dokáže byť otravný blbec.“

Hermiona sa zachichotala a posadila sa. Ginny mala svoje využitie a rozveselenie Hermiony, keď ju Ron štval, bolo jedným z tých hlavných.

***

Obe boli schúlené pod prešívanou prikrývkou, keď Ginny vytiahla tému, ktorej sa Hermiona obávala. „Takže čo sa teraz deje medzi tebou a Malfoyom?“

Hermiona zízala na baldachýn. Mala pocit, že sa vážne o tomto potrebuje porozprávať s jedným zo svojich priateľov. Stále sa jej to prehrávalo v hlave a bola zo všetkého taká znepokojená. Chcela preskúmať svoje priateľstvo s Dracom, ale obávala sa potenciálnych problémov, ktoré by to mohlo s jej priateľmi spôsobiť. Vonkoncom neznášala, keď sa cítila takto rozpoltene. Jediné, čo chcela, bol pohodový posledný ročník na Rokforte, a nie ten, ktorý definovali hádky s jej priateľmi. Ginny ju štuchla do pleca a ona sa otočila a zistila, že sa jej priateľka nadvihla na lakti a  hľadí na ňu.

„No?“ spýtala sa Ginny.

Vzdychla si. „Neviem čo povedať.“

„Stále sa s ním rozprávaš? V poslednom čase som si nevšimla ani jedného z vás, že by ste sa snažili o očný kontakt a áno, pozerala som sa.“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a rozhodla sa do toho ísť. Čo najhoršie mohla Ginny urobiť? Mohla utiecť a povedať všetko Harrymu s Ronom, ozval sa opatrný hlások v jej hlave, ale ignorovala ho. Musela niekde začať, ak myslela vážne, že chce mať Draca za priateľa a Ginny bola najmenej pravdepodobná ako niekto, kto kvôli tomu dostane hysterický záchvat.

„Tak dajako ma chvíľu ignoroval,“ povedala nakoniec Hermiona. Ginny sa zamračila. „Čo myslíš tým, že on ignoroval teba? Nemalo by to byť naopak?“

„Ginny, prosím ťa nesťažuj to ešte viac, ako to je.“

Červenovláska zostala ticho a Hermiona to vzala ako povzbudenie pokračovať. „V noci, keď bolo výročie Malfoy Manoru, ma prišiel pozrieť.“

Ginny vyzerala, že jej chce skočiť do reči, takže zdvihla ruku. „Prosím, len ma nechaj hovoriť, než zareaguješ. Chcel skontrolovať, či som v poriadku a celú noc sme sa rozprávali.“

„Noc? On tu strávil noc?“ v šoku zvýskla Ginny.

Hermiona do toho skákala rovnými nohami. „Najprv nie. Uprostred noci odišiel, ale ja som za ním bežala a požiadala ho, aby sa vrátil a zostal so mnou.“

Ginny zastonala a pritisla si tvár do vankúša. „Hermiona, ty si vážne číslo. Čo si si myslela? Nemala si ho vykopnúť, keď prvý raz prišiel? Chcem povedať, stál tam a sledoval, ako ťa mučia.“

Spustila paľbu na jeho obranu. „Prišiel sa ospravedlniť a  skontrolovať, či som v poriadku. Okrem toho, čo mal toho dňa na Malfoy Manore robiť? Ťažko bol v postavení, aby mi pomohol.“

Ginny sa na ňu v šoku pozrela. „Prečo ho tak vehementne brániš?“

„Pretože si k nemu nespravodlivá. Prečo by som ho mala vyhodiť von bez toho, aby som ho vôbec vypočula? Prišiel, aby dal najavo, že mu je to ľúto a ja ho za to rešpektujem. Pre neho urobiť také niečo nemohlo byť ľahké.“

„Úbohý malý Malfoy, on je v tomto všetkom obeťou,“ rypla posmešne Ginny.

Posadila sa a na svoju priateľku zazrela. „Prečo sa vôbec namáham ti toto všetko povedať? Si vo všetkom hneď taká odsudzujúca.“

„Hermiona, myslím, že prichádzaš o rozum. Toto je Malfoy – je sotva niekým nevinným, ktorý bol do toho všetkého vtiahnutý.“

Hermiona zoskočila z postele a zúrivo sa začala prechádzať po izbe.

„To je to, v čom sa mýliš. Istým spôsobom je nevinný. Nechcel byť smrťožrútom. Nuž, nie keď si uvedomil, čo to zahŕňa, ale bol v nemožnej pozícii. Čo by si urobila ty, keby sa ti Voldemort vyhrážal, že zabije tvoju rodinu, ak neurobíš to, čo chcel?“

„Bola by som bojovala. Bola by som odmietla skloniť hlavu pred diktátom takého diabolského človeka.“

Skepticky sa na svoju priateľku pozrela. „Si si istá? Aj keby ťa vychovali tak, aby si si myslela, že muklorodení sú podradení a že Voldemortove názory sú správne?“

„Áno!“

„Klameš samu seba. Keby si bola v Dracovej pozícii, stavím sa, že by si urobila presne to isté,“ mračila sa.

Ginnina tvár nadobudla ten istý odtieň červenej ako Ronova, keď zúril. „Myslím, že si zošalela. Viem, že veríš v to, že treba dávať ľuďom druhú šancu, ale v tomto sa mýliš. Nechávaš to, ako ťa priťahuje, zahaliť tvoj úsudok,“ prehlásila Ginny skôr, než opustila izbu.

Hermiona sledovala, ako nahnevaná červenovláska vychádza zo spálne do klubovne. Teraz bola rovnako naštvaná na Ginny a toto viedlo k nechutnej hádke. „Ach, prosím ťa, len preto, že na to nemám rovnaký názor ako ty, tak som dajako vo všetkom nerozumná. Ja som tou najlogickejšou osobou, ktorú poznáš!“ zajačala.

„Tiež si naivka a garantujem ti, že to Malfoy vie a využíva to vo svoj prospech.“

Hermiona frustrovane vykríkla. „Ty mávaš reči o Ronovi, ale ty si rovnaká. Si rovnako plná predsudkov a neschopná vidieť za svoj vlastný čierno-biely svet!“

„Prečo sa nejdeš vyplakať na rameno svojich nových najlepších priateľov, slizolinčanov a uvidíš ako ťa teraz budú prijímať, keď už viacej nepotrebujú tvoju povesť!“ vykríkla Ginny nazad.

Dvere sa s cvaknutím otvorili a obe dievčatá sa zarazili uprostred svojej hádky. Hermionina hruď sa dvíhala zo všetkého toho potlačovaného hnevu, ale zatvorila oči, keď vysoká postava Draca Malfoya vkročila dnu, v ruke niesol tašku s knihami. Zarazil sa, keď v klubovni zbadal znehybnené postavy a nadvihol obočie.

Viac nebolo treba, aby to Ginny naštartovalo.

„Och, pozri, prichádza ťa zachrániť tvoj smrťožrút!“