Preklady fanfiction Harryho Pottera

Pravda bolí

Keď sa Hermiona prebudila, chvíľku jej trvalo, kým si uvedomila, že už nie je na Malfoy Manor vydaná napospas Bellatrix. Vonku bola čierno-čierna tma a ona sa posadila na posteli, aby sa pokúsila upokojiť búšiace srdce. Pátrala po dôverne známej teplej prítomnosti Krivolaba, ktorý jej obvykle spával pri nohách, ale nebola tam. Poodchýlené dvere jej naznačili, že musel niekedy po tom, čo zaspala, odísť.

Vypila vodu, ktorú si nechala pri posteli, aby sa zbavila pocitu sucha v hrdle, než vstala a vyťapkala von z izby. Teraz by v žiadnom prípade nedokázala zaspať, keď vedela, že len čo zatvorí oči, čaká na ňu obraz Bellatrix so zdvihnutým prútikom. Mohla ísť rovnako dobre zistiť, či je Malfoy stále hore.

Vyšla zo spálne a uvidela, že Malfoy sedí na podobločnici okna a sleduje spiaci svet. Vedľa neho sa túlil Krivolab a blondiak ho neprítomne hladil prstami po chrbtici. Jediným zvukom bolo Krivolabovo pradenie. Prešla k nim a Malfoy na ňu vzhliadol.

„Nemôžeš spať?“ spýtala sa ho.

Len pokrútil hlavou a spýtavo sa na ňu pozrel.

„Ani ja nie. Mala som nočnú moru,“ vysvetľovala.

„Chceš, aby som použil kúzlo, ktoré si našla a tak získaš pár hodín nerušeného spánku?“

„Budem v poriadku. Len potrebujem tie obrazy dostať z hlavy.“

„Chceš o tom hovoriť?“

„Vlastne ani nie. Len som bola znova na manore s Bellatrix.“

„Myslím, že je pochopiteľné, že ťa tam tvoje podvedomie zaviedlo práve dnes zo všetkých nocí.“

Hermiona pokrčila plecami. „Áno, ale radšej by som bola, kebyže to nespraví.“

Pousmial sa na ňu. Vykukla z okna za ním a trochu ju striaslo, keď zbadala počasie. Bolo totiž veterno a lialo ako z krhly. „Nuž, zjavne počasie odzrkadľuje moju náladu,“ zamrmlala.

Chvíľu tak stáli, kým si neuvedomila, že jej je zima a že má zimomriavky. Pošúchala si paže, aby sa zahriala.
„Mala by si ísť do postele,“ poznamenal Malfoy.

Hermiona nemala chuť vrátiť sa do postele sama. Nevedela prečo, ale Malfoyova prítomnosť jej poskytovala útechu a uvedomila si, že si hryzie peru, keď jej došlo, kam sa jej myseľ zatúlala. Vážne dnes v noci tlačila na jeho osobné hranice, ale nemohla si pomôcť.

„Vadilo by ti...“ začala, než sa necítila na to pokračovať.

Malfoy sa na ňu pozrel. „Vadilo by mi čo?“

Hermiona sa zhlboka nadýchla a pokračovala. „Vadilo by ti zostať so mnou?“

Neveriacky na ňu hľadel. „Chceš, aby som s tebou šiel do postele?“

Nuž, keď to povedal takto, znelo to oveľa horšie než to znelo v jej mysli. Trochu sa začervenala. „Zabudni na to, bol to hlúpy nápad.“

„Nezačni byť defenzívna. Len ma prekvapilo, že by si dovolila zo všetkých ľudí práve mne byť ti tak blízko, keď spíš.“

Durdila sa, pretože si pripadala smiešne. Ako mohla zabudnúť, že toto je Malfoy, s kým hovorí? Bol dnes večer taký milý, že až teraz si spomenula, aký dokáže byť sarkastický. Hermiona už chcela utiecť nazad do svojej izby s pocitom idiota, keď sa plynulo postavil.

„Veď ma, Grangerová, teda pokiaľ si ma len nepokúšala s výhľadom na pohodlnú posteľ namiesto tvojho hrboľatého gauča.“

Stála tam a v šoku na neho hľadela. Nakoniec ju chytil za ruku a zahnal späť do jej izby. Cítila sa viac než trochu trápne, keď sa vsunula pod prikrývky a zanechala Malfoyovi dosť miesta, aby sa vyštveral vedľa nej na posteľ. Čo si myslela? Bola blázon. Potom si spomenula na to absolútne zúfalstvo svojho sna a odsunula šibnutosť svojho nápadu do úzadia. Potrebovala ľudské teplo, aby dnes v noci tú hrôzu zahnala.

Vyzliekol si tričko, čím zostal len v pyžamových nohaviciach, ktoré mu skôr v noci premenila. Teraz si Hermiona pripadala čulá ako rybička z úplne iných dôvodov. Vyzeral príliš strapato, uvoľnene a vyložene sexy, keď mal na sebe len tie.

Malfoy niekoľkokrát pobúchal po vankúši, než sa pohodlne uložil pod prikrývkami. „Prestaň toľko premýšľať, Grangerová. Možno som bývalý smrťožrút, ale nechystám sa ťa znásilniť.“

Hermiona sa zachichotala. Teraz si pripadala ešte hlúpejšie. „To viem. Inak by si tu nebol.“

„Tak potom choď spať.“

A Hermiona prekvapujúco urobila presne to.

***

Draco dával na to zvláštne dievča pozor, keď spalo. Stále ho miatlo to, čo sa medzi nimi dialo, ale začínal byť touto inteligentnou chrabromilčankou fascinovaný napriek svojej maximálnej snahe, aby sa tak nestalo. Sklopil zrak a zachytil pohľadom Temné znamenie. Bolo dobré, že ho Grangerová neuvidela, kým zaspala, inak by asi mala ešte horšie nočné mory ako tú, čo ju v prvom rade prebudila.

Obkreslil to škaredé znamenie prstami a vzhliadol hore k baldachýnu. Prečo sa všetko zdalo byť pre neho také mätúce? Prečo sa nedokázal Grangerovej vyhýbať? Uvedomil si, že pre ňu robí veci, ktoré by nebol urobil pre nikoho iného. To, ako na neho hľadela tými svojimi veľkými, hnedými očami – takmer ako keby ho prosila – poťahovalo trošičku za jeho najhlbšie city. Uvedomil si, že mu skutočne záleží na tom, že nemôže spať a chcel urobiť čokoľvek, čo mohol, aby ju utešil a postaral sa, že nebude mať nočné mory, ktoré boli jeho nočným prekliatím.

Jeho myseľ sa vrátila k dobe, keď spolu spali naposledy. Dnešok bude dobrou príležitosťou na overenie, či bola liekom na jeho nočné mory. Ústa sa mu stočili do trpkého úsmevu. Keby to bola skutočne pravda, všetko by sa poriadne skomplikovalo. Nemohol s ňou zostať každú noc. Možno by jej mohol ukradnúť niečo, čo by mohol objímať počas spánku. Draco si odfrkol – musí fakt trpieť nedostatkom spánku, keď dostáva takéto absurdné nápady. Okrem toho, nastal čas, aby otestoval svoju teóriu a trochu si pospal. Skôr než sa dokázal zastaviť, pritiahol si Grangerovú k sebe a vdýchol jej dôverne známu vôňu. Keď už, tak už; toto príslovie sa zdalo byť práve teraz viac než vhodné.

***

Hermiona sa prebudila na dážď, ktorý udieral do okien jej spálne. Ak existovala jedna vec, ktorú milovala, tak to bolo schúlenie sa pod perinou, kým sa vonku všetci čerti ženili. Vyrastala v juhovýchodnom Anglicku, kde sa počasie sotvakedy príliš zhoršilo. Naopak, Škótsko jej poskytlo dostatok príležitostí vychutnať si tento zvyk. Chcela sa zavŕtať hlbšie do vankúša, keď si uvedomila, že zostal tvrdý. Bol teplý a tiež sa trochu hýbal. Pootvorila oko a uvítala ju široká plocha bledého tela, takže trochu pohla hlavou a vzhliadla do spiacej tváre Draca Malfoya. Stále hlboko spal s vlasmi padajúcimi mu cez obočie. Kto vedel, že dokáže vyzerať tak pokojne a takmer anjelsky, keď spí? Nebol tu žiaden úškrn, posmešný výraz či rovno cynizmus, ktorý by mu kazil črty. Asi by sa mala cítiť trápne, že je v tej istej posteli ako on, ale nemohla si pomôcť, aby nemyslela na to, akou oporou jej bol počas noci a to nielen, keď za ním utekala s požiadavkou, aby sa vrátil do jej izby, ale tiež sa jej rovno nevysmial, keď mu navrhla, aby spal v jej posteli. Hermiona si uvedomovala, že nielenže v poslednom čase videla jemnejšiu stranu Malfoya, ale že včera v noci dokázal, že má srdce a to poriadne veľké. Pousmiala sa pri spomienke na to, ako nespochybňoval jej požiadavky, ktoré na neho mala. Len si overil, že skutočne chce, aby bol v jej posteli.

Avšak toto komplikovalo situáciu, pretože jej city sa zaplietli ešte viac než pred touto nocou a aktuálne v jej bruchu poletovali motýle ako bláznivé. Voňal božsky a jeho nahá hruď ju lákala, aby ju zasypala bozkami. Hermiona sa zaškerila, keď si predstavila jeho šok, keby sa tomu nutkaniu poddala.

Malfoy prevracal jej život hore nohami. Možno tento zvláštny pocit bol presne to, čo dohnalo Harryho a Rona k tomu, aby požiadali dievčatá o ruku ešte skôr, než dokončili svoje MLOKy. Hermiona si vzdychla. Rozdiel bol v tom, že jej priatelia boli zamilovaní. Znamenalo to, že bola do tohto slizolinčana zamilovaná? Alebo to bola len žiadostivosť? Na rozdiel od vzťahov jej najlepších priateľov, celá táto záležitosť s Malfoyom bola komplikovaná. Cítil k nej to isté? Chcela, aby cítil? Mala chuť tresknúť si o niečo hlavu, ale to niečo bola aktuálne hruď Draca Malfoya, takže to zamietla. Prebudilo by ho to a myslel by si, že je ešte čudnejšia, než si už myslel. Namiesto toho sa uspokojila s tým, že sa k nemu pritúlila. Kto vedel, čo prinesie budúcnosť, ale mohla rovnako dobre zažiť vzrušenie, kým môže.

***

Draco sa prebral o pár hodín neskôr. Mal pocit, ako keby sa celé hodiny nepohol a súdiac podľa svetla vonku, bolo neskoro ráno. Pozrel sa na druhú stranu postele po Grangerovej, ale jediné, čo našiel, bol kúsok pergamenu.

Malfoy,

Šla som po raňajky. Donesiem ti niečo na jedenie.

Hermiona.

Draco usúdil, že jeho pokus mal výsledky. Nebol si istý, či to bol výsledok, ktorý chcel alebo očakával, ale bolo neodškriepiteľným faktom, že sa Grangerová zdala byť liekom na jeho nočné mory. Možno to bolo len teplom iného tela vedľa neho, ale Draco si myslel, že to pravdepodobnejšie bolo skôr teplom jej osobnosti.

Neobyčajne ho chápala a to veľa ľudí nerobilo. Videla za jeho zovňajšok hajzla, ktorý okolo seba rád udržiaval, prekonala samu seba, aby ho vytiahla z bahna, ktorým bol jeho život. Potreboval, aby také niečo urobil niekto mimo okruh jeho priateľov. Keď hovoríme o priateľoch, Pansy bude neznesiteľná. V žiadnom prípade sa mu nepodarí vyhnúť sa vysvetleniu ďalšej nočnej neprítomnosti.

Dvere sa otvorili a Grangerová nakukla dnu. „Si hore,“ povedala. „Poď do klubovne, mám na stole jedlo.“

Zmizla skôr, než stihol Draco niečo povedať. Nedokázal si spomenúť, kedy naposledy spal tak dlho. Cítil sa nádherne malátne a vychutnával si každú chvíľočku. Natiahol sa, kým sa vyštveral z postele, aby našiel svoje tričko. Našiel ho na operadle stoličky a navliekol si ho. Potom vyšiel do malej klubovne a zbadal tanier dovrchu naplnený jedlom, ktorý na neho čakal na konferenčnom stolíku. Vedľa neho stála šálka kávy, ale po Grangerovej nebolo ani stopy. Rozhliadol sa a zbadal ju schúlenú na podobločnici so šálkou v rukách.

„Ďakujem, Grangerová,“ povedal chrapľavo, než si odpil z kávy, aby si vyčistil hrdlo.

Umieral hladom a pustil sa do ruinovania obrovských raňajok, ktoré mu pripravila. Zjavne postrehla jeho náladu a hlad a potichu sedela, kým rozjímala nad životom vonku.

„Pansy sa pýtala, či som ťa nevidela,“ poznamenala Grangerová, keď takmer dojedol.

„Čo si jej povedala?“

„Ginny ma zachránila, ale asi ťa neskôr vyspovedá.“

„To robí vždy.“

„Čo jej povieš?“

Draco si vzdychol a prehrabol si rukami vlasy. Vážne si nebol istý, že by niečo iné okrem pravdy jeho zvedavú priateľku uspokojilo. „Ak ti to nevadí, poviem jej pravdu. Vie, že nie je veľa miest, kde by som mohol byť.“

„Nevadí mi to, ale nebude si myslieť, že je čudné, že si... že si... veď vieš... spal v mojej posteli?“ Na konci jej prešiel hlas do šepotu a začervenala sa.

Chápal jej rozpaky. Keby bol na jej mieste, ani on by nechcel, aby si ľudia mysleli, že mali sex. K takému záveru by dospeli, aj keď to nebola pravda.

„Nepoviem jej detaily, len poviem, že som spal znova na tvojom gauči. Vie, že sa to predtým stalo.“

Grangerová si vydýchla. „Prepáč, len nechcem, aby si ľudia mysleli, že...“ odmlčala sa, vyzerala príliš v rozpakoch, aby pokračovala.

Draco jej venoval upokojujúci úsmev. „Nemaj obavy, ja to chápem. Ľudia majú hriešne myšlienky a nepochopili by, že chalan s dievčaťom dokážu spať v tej istej posteli bez toho, aby sa niečo stalo.“

Grangerová vstala od okna a posadila sa vedľa neho. Položila mu ruku na plece. „Nehanbím sa za naše priateľstvo alebo čokoľvek to je, Draco,“ uisťovala ho.

Trochu sa na ňu uškrnul. „Mal by som dúfať, že nie, princezná. Nie veľa ľudí môže povedať, že sa priatelí so skvelým Dracom Malfoyom.“

 Na oplátku nad jeho povýšenosťou pretočila očami. „Takže sme priateľmi?“

Draco sa na ňu zaksichtil. „Myslím, že sme. Ale znie to sentimentálne.“

„Nuž, som rada, že sme a nechcem, aby si si myslel, že ťa utajujem alebo niečo také,“ naliehala s pobúreným výrazom.

Draco v celej tejto sentimentálnej záležitosti s citmi nebol dobrý a Grangerová tam s ním stále zachádzala. Začínalo ho znepokojovať, ako veľmi ju chcel ustavične uisťovať o veciach. Kedysi dávno rád spôsoboval, aby sa toto dievča cítilo nepríjemne a trápne, ako to len bolo možné, ale teraz si uvedomil, že sa stále pokúša uľahčiť jej život. „Takže to teda plánuješ povedať Zjazvencovi a Lasičiakovi?“

„Čo som ti vravela o tom, aby si ich predo mnou volal poriadnymi menami?“

„To sa nestane. Nauč sa s tým žiť.“

„Si nemožný!“ vyhlásila.

„A to ťa prekvapuje?“

„Myslím, že nie. Hádam, že existujú isté veci, ktoré nemôžeš zmeniť. Ale nie, vážne som nemyslela, že to poviem Harrymu či Ronovi. Možno si najskôr my potrebujeme zvyknúť na zmenu v našom vzťahu. Chceš, aby som im to povedala?“ ustarane sa spýtala.

„Vážne sa chcem dožiť devätnástich. Nemyslím si, že povedať o tom Zázračnému chlapcovi a Orangutanovi by mi v tom pomohlo,“ odvetil.

„Draco!“ zaprotestovala Grangerová. „Je také ťažké povedať Potter či Weasley?“

„Vážne chceš, aby som ti na to odpovedal?“ opýtal sa Draco. Potom ju pobozkal na líce skôr, ako si uvedomil, čo robí. Grangerová sa znova začervenala. Asi by mal okamžite odísť, než nakoniec urobí niečo hlúpe, ako napríklad, že ju znova pobozká.

„Tak či tak, vďaka za posteľ a bezsennú noc spánku. Len na seba použijem splývacie zaklínadlo a prestanem ťa obťažovať.“

Hermiona vyzerala omráčene, keď Malfoy vyšprintoval z jej dverí a rukou si znova prešla po líci. Z jeho činov zostala zmätená a takto sa necítila rada. Bola Hermionou Grangerovou! Ona mala vždy vedieť, čo sa deje. Na druhej strane, napriek jej zúfalstvu nad Ronovou a Harryho neschopnosťou pochopiť zložitejšie emócie, tiež nebola vo svojom živle, keď prišlo na rozšifrovanie opačného pohlavia – čo bolo fakt smiešne vzhľadom na to, že jej dvoma najlepšími priateľmi boli muži. Ale Harry s Ronom neboli nikdy zvlášť komplikovaní. Nemali tie neznesiteľné vrstvy, z ktorých bol zjavne vystavaný Draco Malfoy. Práve keď si myslela, že ho už celého prekukla, urobil niečo také, ako že ju vyhľadal, aby sa uistil, že nie je uprostred zrútenia a sama. Potom sa k nej v noci túli a určite si nepredstavovala Malfoya ako niekoho, kto by to urobil. Keby mala premýšľať o tom, ako spáva, potom by ho nepochybne zaradila do kategórie: „Neopováž sa ma dotknúť, inak ťa prekľajem.“

Keď premýšľala o Malfoyových spacích návykoch, prinútilo ju to myslieť na slová, ktoré zamrmlal predtým, než utiekol. Mal bezsennú noc spánku? To znamenalo, že ho neprenasledovali nočné mory. Keď nad tým uvažovala, obidva razy, čo spali spoločne, Hermionu nevyrušili žiadne výkriky či prehadzovanie. Rozprávala sa s Pansy a Blaisom a vedela, že Malfoy robieva obidvoje. Raz či dvakrát zabudol použiť umlčovacie kúzlo, keď spal v slizolinských žalároch a niekoľkokrát Blaisa prebudil.

Hermiona nechcela, aby sa jej myseľ zatúlala po cestičkách, ktorými sa túlala práve teraz a určite si nechcela myslieť, že spať vedľa nej dajako zaháňalo Malfoyových démonov.

***

Keď sa Draco dostal do spálne, ďakoval komukoľvek, kto vytvoril splývacie zaklínadlo. Vo svojom chvate uniknúť z Grangerovej obydlia skôr než urobí niečo monumentálne hlúpe, ako že ju ubozkáva do bezvedomia, si zabudol premeniť oblečenie naspäť na to, čo mal na sebe predtým, než spal v Grangerovej posteli. Bol by obdržal niekoľko podivných pohľadov, keby ho prichytili potulovať sa po Rokforte v pyžame.

Ukončil kúzlo a zvalil sa do postele. Asi by mal ísť do sprchy a urobiť niečo so svojím dňom, ale mal chuť leňošiť, rozjímať nad tým, ako ďaleko sa dostával. Nevedel, či panikáriť alebo si jednoducho dovoliť zamilovať sa. Nič dobrého nemohlo vzísť z toho, že by sa zamiloval do Grangerovej. Bolo by to komplikované.

Vzdychol si, keď sa dvere rozleteli a potom zastonal, keď napochodoval dnu Blaise s Pansy v závese.

„Tu si,“ prehlásila Pansy. „Môžeš prosím prestať miznúť na celú noc? Robím si potom starosti, že ťa nahnali pred McGonagallovú a poslali domov.“

„Myslím, že Blaise by si všimol, keby moje veci chýbali.“

„Jednako kvôli tomu v noci nespím.“

„Áno, madam. Nechceli by ste na mňa umiestniť sledovacie kúzlo? Tak ma môžete strážiť kdekoľvek som.“

Pansy pretočila očami a potom sa posadila k nohám Dracovej postele. „Takže mi povieš, kde si bol?“

„Budeš ma otravovať až dovtedy, kým ti to nepoviem?“

„Samozrejme. Teraz to vyklop.“

„V poriadku, ale len preto, aby som sa ťa zbavil. Bol som s Grangerovou.“

Pansy sa víťazoslávne uškrnula na Blaisa. „Ach, vážne? Celú noc?“

Draco pretočil očami. „Môžeš si prestať myslieť to, čo si práve myslíš. Spal som na jej gauči.“

Pansy trochu trucovala. „Ach,“ sklamane riekla.

„Prečo si tam šiel?“ spýtal sa Blaise.

Draco po ňom strelil otrávený pohľad. Odpovedal na Pansyine otázky len preto, lebo s ňou vyrastal a dlhý čas boli priateľmi. Nechcel, aby sa Blaise do toho miešal. Ale Pansy so záujmom naklonila hlavu, takže sa vzdal a rozhodol sa poskytnúť tomu zvedavému páru to, čo chceli.

„Šiel som skontrolovať, či je v poriadku.“

„Prečo?“ zmätene sa spýtala Pansy.

„Včera bolo výročie jej výletu na Malfoy Manor.“

Pansy zbledla. „Ach! To som si neuvedomila.“

„A ona chcela vidieť tvoju tvár?“ komentoval Blaise.

Draco potlačil jedovatú poznámku, ktorú mal na špičke jazyka. Nepomohlo by, keby sa s Blaisom znova pohádali a len by to rozplakalo Pansy. „Nuž, nevykopla ma.“

„Bola v poriadku?“ znepokojene sa spýtala Pansy.

„Áno, prekvapujúco áno, ale nechcela byť sama a požiadala ma, aby som zostal na jej gauči.“

„Som si istý, že to bolo utrpenie,“ sarkasticky sa vložil Blaise.

Draco svojho spolužiaka ignoroval. Už zodpovedal na viac než dosť otázok. „Tak či tak, teraz keď viete, kde som bol, môžete mi dať pokoj. Takže ak vám to neprekáža, pôjdem si dať sprchu.“

Pansy sledovala, ako jej blonďavý najlepší priateľ zmizol tak rýchlo ako mohol v pripojenej kúpeľni.

„Sklamaná, láska?“

Pansy vzhliadla na svojho priateľa. „Myslím, že trošku. Ale všimol si si, že je Draco v poslednej dobe šťastnejší?“

Blaise to neochotne uznal. „Začína menej hádok, to mu musím uznať.“

„Hoci si prajem, aby sa medzi nimi dialo niečo viac. Boli by spolu takí dobrí.“

„Už s tým znova nezačínaj. Myslel som si, že sme prekonali tvoju posadnutosť miešať sa do vecí, ktoré sa ťa netýkajú. Okrem toho, vážne chceš zažiť ten dopad, keď by sa títo dvaja stali párom?“

Vzdychla si. „Myslím, že nie. Nebolo by to ľahké ani pre jedného z nich.“

„Ani pre Rokfort. Je príliš bolestivé len pomyslenie na hádky, ktoré by tí dvaja začali.“

„Áno, myslím, že by som mala prestať prechovávať nádej, že sa tí dvaja dajú dokopy, hlavne ak chcem mať ľahký život.“

Blaise sa vedľa nej posadil a objal ju okolo pliec.

„Viem, že chceš, aby mal Draco vo svojom živote niečo pozitívne, ale vážne si myslíš, že by mu toto prospelo?“

„Urobila s ním zázraky. Nikdy som ho nevidela takého uvoľneného ako potom, keď je s ňou.“

„Dobre, takže ona je dobrá pre neho, ale nemyslím si, že by sa niekto hádal, že on je dobrý pre ňu. Pansy, premýšľaj o tom. Musela by zviesť hádky s toľkými svojimi priateľmi, aby ho mala. Ľudia by ju ohovárali a získala by neslušnú povesť.“

Pansy si pošúchala zátylok. „Máš pravdu. Viem, že máš, ale nie je to jednoducho fér. Je zrejmé, že sa majú radi. Posledné týždne som ich sledovala a oboch zabíjalo, že sa musia vzájomne vyhýbať. A počul si ho, šiel ju včera hore pozrieť, skontrolovať ju a uistiť sa, že je v poriadku. Odkedy Draco robí niečo také pre druhých ľudí?“

„Okrem teba a svojej matky, áno, toto by neurobil pre nikoho iného, ale odsúdil by ju na ďalší boj. Naozaj si nemyslím, že je svet pripravený na takýto druh vzťahu.“

Pansy si položila hlavu na priateľove rameno a utrela si slzu. „Ale mal by byť.“

***

Draco sa otočil chrbtom k dverám kúpeľne a oprel sa o ne, hlavu zaklonil k stropu. Pansy s Blaisom nepovedali nič, o čom by už nepremýšľal, ale počuť to nahlas zasiahlo cieľ ešte viac. Nech by akokoľvek rád objavil, kam mali s Grangerovou namierené, bol to vážne zlý nápad a spôsobilo by to veľa konfliktov medzi študentmi. Keďže vedel o Grangerovej tak veľa ako vedel, jej by to bolo jedno. Považovala by to jedine za svoju vec, nie za niekoho iného. Asi by prikladala nejakú váhu radám svojich priateľov, ale nakoniec by očakávala, že jej budú dôverovať.

On si však uvedomil, že nechce, aby sa Grangerová vzdala kvôli nemu svojich priateľov a ani aby čelila pohoršenému šepotu, ktorý by ju všade nasledoval. On bol naň zvyknutý. Bolo tomu tak, odkedy ľudia zistili, že je smrťožrút, ale vedel, aké ťažké bolo pohnúť sa ďalej, ako keby na pobúrených pohľadoch a do oči bijúcej nedôvere k vašim zámerom nezáležalo. Samozrejme, všetko sa pre neho oveľa zhoršilo, odkedy bol Voldemort porazený. Teraz ním ľudia otvorene pohŕdali a nikto by nechápal Grangerovej túžbu pomôcť bývalému smrťožrútovi.

Draco sa trpko usmial, keď si uvedomil, že bublina očakávania, ktorú okolo seba nosil, odkedy sa ráno zobudil, praskla. Bol blázon, keď si myslel, že by mohol mať niečo s vojnovou hrdinkou. Bola tak vysoko nad ním a on by ju nestiahol k sebe dole. Nechcel, aby ju ohovárali alebo rozmazávali v Dennom prorokovi, kde by ju pravdepodobne označili ako niekoho, kto má slabosť pre „zlých chlapcov“. Cudzí ľudia by rozpitvávali jej rozhodnutia a tskali nad jej ochotou odpustiť mu jeho predchádzajúce činy a názory. Bolo mu jasné, že k nemu začína Grangerová niečo cítiť. Nemal problém prečítať opačné pohlavie. Možno nebol typom Casanovu, ale šlo po ňom dosť dievčat, aby si uvedomil, kedy sa nejaké dievča zamilovalo. A Grangerová mala klasické príznaky. Bola tiež dosť tvrdohlavá na to, aby za tým šla, napriek tomu, čo si ostatní mysleli. On bude musieť byť tým, kto to usekne v zárodku, ale srdce mu oťaželo pri pomyslení, že jej spôsobí nejakú bolesť. Nebol si istý, kedy si našla cestičku do jeho náklonnosti, ale našla si ju. Jej srdečná osobnosť a milujúca povaha boli tak veľmi potrebným balzamom pre jeho zranenú dušu, ale ak mu na nej záležalo, bude ju musieť ignorovať a otočiť sa k svojim pocitom chrbtom.