Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

A všetci máme slabé miesta

17. Neobzeraj sa v hneve

A všetci máme slabé miesta
Vložené: Jimmi - 27.07. 2013 Téma: A všetci máme slabé miesta
Jimmi nám napísal:

And We All Fall Down

Autor: Rumaan

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/7676352/17/And-We-All-Fall-Down

Beta-read: Doda357

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Neobzeraj sa v hneve

Hermiona sa pomaly vracala do svojej klubovne. Dnes v noci mala obchôdzku a zámerne si ju takto naplánovala. Snažila sa niečím zamestnať, pretože nechcela trčať v izbe a premýšľať o tom, čo sa minulý rok o tomto čase dialo. Cez deň sa s Harrym a Ronom od seba nepohli. Zvlášť Ron bol k Hermione veľmi ochranársky. Pomohlo, že začali Veľkonočné prázdniny, pretože si Hermiona nemyslela, že by sa skutočne dokázala zúčastniť v toto konkrétne výročie na vyučovaní. Smutne si vzdychla; vôbec sa netešila na túto časť roka. V tejto chvíli sa zdalo, ako keby skrátka všetky príšerné výročia viedli k ročnej pripomienkovej slávnosti Veľkej bitky.

Nechcela premýšľať o čase, ktorý minulý rok zažila na Malfoy Manor. Tá nesmierna bolesť, ktorú jej spôsobila Bellatrix kliatbou Cruciatus, v nej zostávala napriek všetkému, čo sa odvtedy stalo. Občas sa zdalo, že čas, ktorý strávila na úteku a lovením viteálov, bol na celé hony vzdialený. Ale dnes bol čerstvý, ako keby to bolo len včera. Hermiona si nebola istá, ako to urobila, ale udržala si odstup od Malfoyovej zásoby alkoholu, hoci pokušenie utlmiť tú bolesť bolo obrovské.

Striasla sa a tuho zovrela šálku horúcej čokolády, ktorú si priniesla z prízemia. Prsty mala ľadovo studené. Zjavne si z jej nálady vzalo počasie príklad, pretože sa doobeda ochladilo a začal fúkať vietor. Kým sa dostala do chrabromilskej veže, uvažovala o pekných myšlienkach na svoj teplučký ohník. Zastavila, keď si pred dverami všimla zhrbenú postavu. Najprv ju napadlo, že je to možno Ron – pomyslenie na to, čo sa jej stalo, nenávidel a z nejakého dôvodu cítil vinu za to, že Bellatrix mučila ju a nie jeho. Hermiona sa ho mnohokrát pokúšala vyviesť z omylu. Nezáležalo na tom, ktorý z nich by to bol, bolo by to stále rovnako hrozné. Ale Ron mal stále pocit, že mal niečo urobiť, aby Hermionu uchránil pred mučením. Ale on mal heslo a bol by na ňu čakal vo vnútri.

Zhrbená postava zdvihla hlavu a Hermiona si všimla nezameniteľnú hlavu blonďavo-bielych vlasov. „Malfoy? Čo tu robíš?“

Slizolinčan sa vytiahol na nohy a ona po prvý raz zazrela jeho tvár. Vyzeral rozrušene. Hermiona spanikárila, premýšľala, čo sa prepánakráľa mohlo stať, že vyzeral takto vystresovane. Vyslovila heslo a otvorila dvere, než ho vtiahla dnu a neprestala ho ťahať, až kým ho nezatlačila na gauč a neschmatla deku, aby mu ju prehodila okolo pliec.

„Čo sa stalo?“ horúčkovito sa spýtala.

Hermionu prekvapilo, že tam je. Od Andromedinej návštevy minulú sobotu sa naďalej jeden druhému vyhýbali. Došlo k pár trápnym momentom, ale okrem pár slov, ktoré vtedy prehodili, od noci, čo ju pobozkal, spolu neprehovorili.

Malfoy sa zjavne dal dokopy dosť na to, aby jej odpovedal. „Viem, čo je dnes za deň,“ záhadne odpovedal.

Zamračila sa. O čom to hovorí? Potom jej svitlo a zalapala po dychu. „Nemyslela som si, že si spomenieš.“

„Ako by som mohol zabudnúť? Bol to brutálny, príšerný deň vo viac než jednom význame.“

„Prečo si tu?“

Malfoy zdvihol hlavu z rúk, aby sa na ňu pozrel. „Napadlo mi, že zistím, ako to zvládaš.“

Hermionu to obrovsky dojalo. Nemyslela si, že si spomenie a ani že by sa nejako zvlášť staral, kebyže áno. A predsa bol tu. Čakal pred jej izbou, aby ju skontroloval.

„Som v poriadku,“ potichu povedala.
Prenikavo sa na ňu zadíval. „Kde máš tých svojich kamošov?“

„Poslala som ich preč. Dnes som mala obchôdzku a ak mám byť úprimná, Ron ma začal trochu dusiť.“

„Nepodarilo sa ti ukecať Goldsteina, aby si s tebou vymenil službu?“

Hermiona sa usmiala. „Chcela som mať dnes obchôdzku. Je lepšie mať niečo na práci než tu sedieť a premýšľať o veciach, ktoré nemôžem zmeniť.“

Z toho sa Malfoy trošku strhol. Tipovala, že to bolo presne to, čo robieval on a pravdepodobne nie len dnes večer. Pravdepodobnejšie bolo, že to robieval odvtedy, čo sa vrátil na Rokfort. Možno to bol dôsledok toho, že šesť mesiacov sedel v cele v Azbakane. Kým Hermionu potešilo, že o týchto veciach premýšľal, bolo potrebné, aby sa prestal prevaľovať v ľútosti a pohol sa vo svojom živote ďalej. Potreboval sa zo svojich chýb poučiť a spraviť zo seba lepšieho človeka.

Hermiona zdvihla svoju horúcu čokoládu a odpila si z nej. „Nechceš niečo piť?“

„Ohnivú whisky?“

Pretočila očami. „Nie! Ale môžeš si dať niečo nealkoholické.“

Malfoy si vzdychol. „Myslím, že potom by som mal brať to, čo môžem. Dám si to isté, čo máš ty.“

Hermiona zavolala na Kreachera. „Kreacher, mohol by si, prosím, priniesť Malfoyovi horúcu čokoládu?“

Kreacher sa uklonil a zmizol. Malfoy na ňu nadvihol obočie. „Myslel som si, že ti ide predovšetkým o práva škriatkov.“

„To mi ide. Len som nechcela porušiť večierku tým, že zídem dole do kuchýň. Okrem toho som ťa tu nechcela nechať samého, aby si tu nemohol snoriť.“

„Bojíš sa, že zistím, kde schovávaš môj alkohol?“

Zasmiala sa. „Na rovinu, áno! Vrátil by si sa k starým zvykom byť po celý čas sťatý pod obraz boží!“

Znova sa zjavil Kreacher a podal mu pariacu sa šálku. Hermiona sa provokatívne pozrela na Malfoya, ktorý sa zaksichtil, ale došlo mu, čo sa mu snaží povedať. „Ďakujem ti, Kreacher.“

Kreacher sa usmial ako slniečko. „Bolo mi maximálnym potešením, pane. Ak to pánovi nevadí, mohol by povedať Kreacherovi, ako sa má pani Narcissa?“

„Má sa dobre.“

„Kreachera to teší,“ odvetil škriatok, než znova zmizol.

Hermiona prepukla v smiech. „Pohľad na tvoju tvár fakt stál za to.“

Malfoy sa zaškaredil, keď si odpil zo svojho nápoja. Mohol stonať, ako sa mu páčilo, ale aspoň to bolo zdravšie pre jeho žalúdok. „Nuž, je to len zvláštne. Naposledy, čo som prišiel do styku s týmto konkrétnym škriatkom, plazil sa na zemi pred Bellatrix a šťastný zrádzal Siriusa Blacka.“

Hermiona okamžite vytriezvela. Zdalo sa, že do piateho ročníka chodili pred celými vekmi... Keby jej vtedy niekto povedal, že o tri roky neskôr bude sedieť v klubovni hlavnej prefektky a popíjať horúcu čokoládu s Dracom Malfoyom, považovala by ho blázna.

„Ako to, že si ťa Kreacher obľúbil? Predtým o tebe nepovedal ani slovka dobrého.“

„Láskavosť,“ odvetila jednoducho so smutným úsmevom.

Neveriacky sa na ňu zadíval.

„Je to pravda. To je všetko, čo chcel: aby sa s ním pekne zaobchádzalo. Napokon, nebolo to presne to, vďaka čomu sa otvoril Bellatrix?“

„Nuž, áno, ale ona bola jedna z Blackových. Vychovali ho, aby rodinu Blackových obdivoval a nenávidel muklorodených. Nenapadlo ma, že budeš považovať za ľahké, že si si ho získala.“

„Je prekvapujúce, ako niečo mocné dokáže byť také jednoduché. Dumbledore kvôli nemu varoval Siriusa a snažil sa, aby s ním jednal s trochou rešpektu, ale Sirius nepočúval. Potom, keď dostal šancu, utekal za Bellatrix a pomohol, aby Siriusa zabili. Keď sme sa na začiatku posledného ročníka vrátili na Grimmauldovo námestie, správali sme sa ku Kreacherovi s rešpektom a on naň zareagoval.“

Odmlčali sa. Hermiona si nemohla pomôcť, aby nemyslela na Dobbyho. Harry mu preukázal základnú láskavosť po tom, čo celý život trpel pod rukami Malfoyovcov a nakoniec im zachránil život. „Ako Dobby,“ zamrmlala.

„Dobby?“

Hermiona sa začervenala, v rozpakoch, že to vyslovila nahlas. „Myslela som na Dobbyho. Keby nebolo jeho, dnes by som tu nebola.“

Malfoy znova vyzeral, že ho to zasiahlo. Pretrel si oči hánkami prstov. „Nikdy si neodpustím, že som tam len tak stál,“ zamrmlal.

Hermiona sa na neho pozrela v šoku. Povedal práve to, čo si myslela, že povedal? „Nebolo toho veľa, čo si mohol urobiť.“

„Mal som zasiahnuť. Mal som to zastaviť.“

„A ako si to chcel urobiť? Bellatrix by nepočúvla a sotva si mohol zložiť všetkých v miestnosti.“

„Neviem, ale mal som niečo urobiť.“

Hermiona sa zviezla na kolená a odtiahla Malfoyovi ruky z tváre. Zadívala sa mu do očí. „Neexistovalo nič, čo by si mohol vtedy urobiť, Malfoy. Vlastne si sa nám snažil pomôcť tým, že si nás neidentifikoval. Bolo zrejmé, kto s Ronom sme, ale ty si im stále nepotvrdil, že sme to určite my.“

„Nemám pocit, že to stačí,“ potichu povedal.

Pozrela mu do očí. Vyžarovala z nich ľútosť a ona sa cítila zúfalo smutne kvôli všetkej tej bolesti a ublíženiu, ktoré videla v jeho tvári. „Draco, ja ťa neobviňujem a ani k tebe necítim nenávisť.“

„Mala by si.“

„Čo dosiahnem obviňovaním?“

„Mala by si ma nenávidieť. Mala by si ma nenávidieť za to, ako som sa k tebe správal, za to, čo predstavujem a za to, že som tam stál a nechal svoju tetu, aby ti ubližovala!“ nahnevane zajačal.

Chápala, že sa búri. Bol by sa cítil lepšie, keby na neho nakričala a urážala ho, ale to nedokázala. Necítila k nemu nenávisť. Kedysi dávno pradávno tomu tak možno bolo, ale to bolo predtým, než spoznala, čo nenávisť urobila svetu. To bolo to, čo sa im snažil znova a znova zdôrazňovať Dumbledore. Ak dovolíte, aby vaše rozhodnutia sprevádzala láska miesto hnevu – či nenávisti – potom povediete plnohodnotnejší život. Voldemort to nedokázal pochopiť a to bol dôvod, prečo definitívne prehral.

„Nie, to nie som ja. Ja nebudem plná nenávisti. Ja nebudem mrhať svojím životom na také zbytočné veci. Keby som to robila, potom by Voldemort s Bellatrix vyhrali. Boli by ma zmenili k horšiemu. Odmietam, aby ma určovali ich činy,“ pokojne prehlásila.

Chvíľu na ňu mlčky hľadel, takmer ako keby spracovával to, čo povedala. Nakoniec prehovoril a jeho slová zanechali Hermionu v úžase. „Obdivujem ťa, vieš to? Myslím, že to začalo toho dňa alebo to možno bolo skôr, keď som si uvedomil, aká zmrvená táto smrťožrútska šaráda bola. Len som si pamätal, aká úžasne silná si v ten deň bola.“

Hermiona si nemohla pomôcť, len na neho zízala. Nikdy, ani za milión rokov by si nepomyslela, že jej Malfoy povie niečo pekné. Nebolo to len milé – malo to význam – a Hermione to dokazovalo, že napriek všetkým útrapám, ktorými s priateľmi prešla, napriek všetkým priateľom, ktorých stratili, stála tá vojna za to, ak sa zmenila názor čo i len jediného človeka. A pokiaľ úplne zle Malfoya nepochopila, vravel jej, že už sa viacej nedrží predstáv o krvnej nadradenosti. Pre ňu to bolo niečo nesmierne.

Slza jej stiekla po líci a Malfoy ju utrel. „Prečo plačeš?“

Hermiona pokrútila slabučko hlavou v snahe zahnať slzy, ktoré sa chceli preliať. Odkašľala si. „Nikdy som si nepredstavovala, že mi niekedy povieš niečo také krásne.“

Malfoy sa slabo začervenal a chcel sa odvrátiť, ale ona ho chytila oboma rukami za tvár. „Nie. Že si niečo také myslíš, pre mňa veľa znamená. Je poriadne zrejmé, že si zmenil svoj názor na krvnú nadradenosť.“

„Nedívaj sa na mňa tak ohromene, Grangerová. Nebolo to niečo úmyselné. Nie som si vôbec istý, či som sa na Rokfort vrátil so zmeneným názorom. Nie som žiaden hrdina. Som si poriadne istý, že som stále zamindrákovaný blbec. Komplex hrdinu prenechám Potterovi.“

Pousmiala sa na neho. Mala pocit, ako keby ho už poznala. Vedela rozoznať tieto malé príznaky. Práve teraz sa cítil trápne a trochu neisto kvôli téme, o ktorej sa bavili, takže sa stiahol do svojej pohodlnej zóny s uštipačnými poznámkami o jej priateľoch. Bolo to takmer, ako keby sa bál, že si začne uvedomovať, že sú v jeho povahe ukryté hĺbky a bolo treba, aby videla len jeho stvrdnutú, cynickú škrupinu. Ale ona už niekoľko vrstiev odhalila a zazrela Malfoya, ktorý bol pod ňou. To bol ten Malfoy, ktorým začala byť posadnutá, ten Malfoy, ktorého lačnými očami sledovala na druhej strane Veľkej siene a to bol Malfoy, ktorý ju čakal vonku pred jej klubovňou, aby skontroloval, či je práve dnes zo všetkých dní v poriadku.

Hermiona sa znova zvalila na gauč a poťapkala Malfoya po ruke.

„Neboj sa; nedovolím, aby niekto zistil, že máš aj peknú stránku.“

***

Draco sa na chrabromilskú čarodejnicu zamračil. Vedel, že prísť sem bola chyba, ale nedokázal odolať tomu, aby ju šiel pozrieť a zistil, ako sa má. Napriek tomu, že sa jej štrnásť dní vyhýbal, nedokázal ju v tento deň ignorovať. Počas dňa videl pri nej Pottera s Weasleym počas jedla, ktoré si nepresvedčivo naberala a všeobecne vyzerala ako tieň jej obvyklého ja. Bol zvyknutý na večne zamestnanú, sebavedomú Grangerovú, ktorá sa premáva po chodbách, ako keby toto miesto vlastnila, nie na túto ustráchanú fialku. Tichá, neistá Grangerová sa mu nepáčila.

Po večeri sa vrátil do slizolinských žalárov a pripravil sa na skorý odchod do postele. Dnes by aj tak nič neurobil, keď mal hlavu plnú stresu z toho, čo sa stalo – presne pred rokom – na manore. Ležal na posteli, hľadel na steny a nakoniec zaspal, len aby sa prebudil na príšernú nočnú moru. On bol tým, kto na Grangerovú vrhal Cruciatus, ale tentoraz počkal, až kým z nej nebola roztrasená kôpka a potom ju zabil. Prebudil sa s rozbúšeným srdcom, zaliaty potom a zamotaný do prikrývok. Cítil ohromujúcu potrebu vyhľadať ju, čo ho viedlo k tomu, aby ju počkal pred dverami, kde si znova prehrával tú nočnú moru.

Draco sa pozrel smerom k vlasatej čarodejnici. On mal byť tým, kto ju bude utešovať, ale zatiaľ bola ona tým, vďaka komu sa cítil lepšie. Nedokázal pochopiť, ako mohla byť voči nemu taká odpúšťajúca a z jej súcitu sa cítil nepohodlne. Vyrastal pri ľuďoch, ktorí prechovávali zášť, neodpúšťali a nezabúdali na nič. Ak vami pohŕdali, potom ste na to nezabudli, až kým ste sa nemohli tej osobe odplatiť. Ale Grangerová bola úplný opak. Lepšie sa dali pochopiť Potter s Weasleym, keďže tiež mali radi pomstu a vykonali ju, keď mohli. Ale ona taká nebola. Tento rok to dokazovali jej činy voči nemu a ostatným slizolinčanom a on na ňu hľadel, ako keby ju videl po prvý raz. Bolo ťažké uveriť, že tak veľa sily leží v takom drobnom tele, ale dokázala mágiou zložiť väčšinu čarodejníkov. Nebolo to o veľkosti či sile, ale o magickej zručnosti. Draco sa pousmial, keď si spomenul na čistokrvné reči o mukloch, ktorí kradli mágiu. Ak to bol tento prípad, potom sa Grangerová vrátila v čase a ukradla mágiu samotnému Merlinovi. Taká bola mocná.

„Prestaň. Nie som pre teba exemplár, ktorý treba študovať,“ namietala Grangerová.

„Potom by si nemala byť taká zaujímavá.“

Odfrkla si. „Som nudná, nespomínaš si? Nudná šprtka a chrabromilská knihomoľka.“

„Pochybujem, že si niekedy vo svojom živote bola nudná,“ odpovedal Draco. Spomenul si na Amortenciu, ktorú varil a ktorá voňala po škorici, po vôni trávy po daždi (čo mu vždy pripomenulo metlobal) a po vôni knižnice na Malfoy Manor. Vtedy ho to trochu vydesilo. Zatuchnutú vôňu knižnice a pripomienku metlobalu očakával, ale nemyslel si, že tam bude aj Grangerovej unikátna vôňa.

Hustovlasá čarodejnica pretočila očami. „Celý Rokfort si myslí, že som nudná a trávim celé dni v knižnici. Vlastne si myslím, že ty si ten, kto spôsobil, že si to všetci začali myslieť.“

Teraz bol na rade on, aby si odfrkol. „Potom sa dá Rokfort ťažko považovať za barometer dobrého vkusu. A už som ti povedal, že som bol idiot a že som neuveriteľne žiarlil na tvoju inteligenciu. Okrem toho si myslím, že tvoje akcie vyleteli dohora po celom tom tvojom vzrušujúcom dobrodružstve minulý rok.“

***

Hermiona sa pri tých slovách trochu zaksichtila. Radšej by bola považovaná za nudnú, než musieť prejsť tým, čím prešla minulý rok.

„Si v poriadku?“ spýtal sa Malfoy.

Hermione chvíľu trvalo, kým si uvedomila, o čom hovorí. Odviedol takú dobrú prácu, aby ju rozptýlil. Bolo čudné, že to bol skôr on a nie Harry s Ronom, ktorí dokázali odviesť jej myseľ od udalostí spred roka.

„Áno, myslím, že som,“ prekvapená odpovedala.

Usmial sa na ňu, jedným z tých jeho poriadnych úsmevov, tým, z ktorého jej vnútri všetko brnelo. „Dobre, to som rád.“

Usmiala sa na neho. „Takže vážne si sem hore prišiel, aby si ma skontroloval?“

„Nech je to akokoľvek prekvapujúce, áno.“

„Nemyslela som si, že to v sebe máš.“

„Áno, ale nešírme to ďalej. Musím si udržiavať povesť nemilosrdného smrťožrúta.“

„Vieš, že to pominie,“ poznamenala Hermiona.

„Čo pominie?“

„Všetky problémy, ktorými práve teraz prechádzaš. Prejde čas a ľudia zabudnú.“

„Možno áno, možno nie. Nemyslím si, že meno Malfoy bude mať niekedy rovnakú moc ako mávalo predtým.“

„Možno je to dobré.“

Malfoy pokrčil plecami. „To je možné, ale nerobím si kvôli tomu príliš starosti. Skôr ma trápi, čo urobím so svojím životom.“

„Čo chceš robiť?“

„Neviem. Ale premýšľal som o tom, čo si povedala.“

„Čo som povedala?“ spýtala sa zmätená.

„O tom, aby som nebol taký istý ako môj otec a skutočne niečo robil so svojím rozumom a mal kariéru.“

„Áno?“ Hermionu to trochu šokovalo. „Vážne som si nemyslela, že si si z toho večera niečo vzal k srdcu.“

Draco sa na ňu uškrnul. „Nuž, nemohol som dovoliť, aby si vedela, ako veľmi premýšľam o tom, čo si povedala.“

Pleskla ho po ruke. „Darebák!“

„Ako som povedal, musím si udržiavať svoju povesť.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Takže, čo chceš robiť?“

„Myslím, že by som bol rád liečiteľom.“

„Vážne?“ Nedokázala zadržať v hlase prekvapenie.

„Áno. Využil by som svoje zručnosti v elixíroch a rád by som niečo vrátil späť.“

„Splatiť svoj dlh spoločnosti?“

„Niečo také.“

„Páni, nežná strana Draca Malfoya sa dnes večer vážne prediera na povrch.“

„To je v pohode. Si to len ty. Po prvé, nikomu nepovieš, že si ma ochotne vpustila do svojej klubovne a po druhé, kto by ti uveril, keby si tento rozhovor zopakovala?“

Súhlasne prikývla. Oboje bola pravda. Niežeby sa za neho hanbila, ale povyk, ktorý by narobili jej priatelia, by bol príliš, aby to v tomto čase zvládla. A nikto by neuveril ničomu, čo sa dnes v noci stalo. Malfoy skutočne prišiel skontrolovať, či je v poriadku, ospravedlnil sa jej za to, že jej minulý rok na Manore nepomohol a prakticky priznal, že neverí v čistokrvnú nadradenosť a potom sa jej otvoril ohľadne svojich plánov s kariérou. Ani náhodou.

„Výborne, Malfoy. Myslím, že z teba bude skvelý liečiteľ. Ale možno budeš musieť popracovať na správaní sa pri lôžku chorého.“

Nad tým sa zachichotal. „Myslím, že zlý a jedovatý je spôsob ako na to, ale aj tak je to len zbožné prianie.“

„Prečo?“

„Pretože by Sv. Mungo v žiadnom prípade ani neuvažoval nad tým, aby ma vyškolil. Dokážeš si predstaviť, že by niekto chcel byť liečený Dracom Malfoyom? Buď budem musieť zostať doma alebo pracovať niekde ako je Borgin a Burkes, kde nebude proti mne hovoriť moja minulosť.“

Hermiona sklopila zrak, trochu ju to deprimovalo. Bola to pravda; väčšina spoločnosti nebola pripravená prijať, že sa Malfoy zmenil. Pozrite na profesorov na Rokforte; boli takí zaslepení nenávisťou k chlapcovi, ktorý zohral kľúčovú rolu v smrti Dumbledora, že ochotne ignorovali zrejmé príznaky toho, že u neho nebolo všetko v poriadku. Vzdychla si.

„Nebuď deprimovaná, Grangerová. To je život. Ustlal som si posteľ a teraz v nej musím ležať.“

„Asi áno, ale skôr ti tvoju posteľ pripravili.“

„Čo tým myslíš?“

„Nuž, koľkí z nás by boli takí ako ty, keby ich vychovávali rovnako. Pochybujem, že by mnoho ľudí bolo iných. A niežeby si mal príliš veľa možností, keď prišlo na to stať sa smrťožrútom.“

Malfoy len pokrčil plecami a odvrátil sa. Rozoznala to ako jeho výraz alá 'je mi trápne a teraz by som rád presunul tento rozhovor na niečo iné'.

Na začiatku roka s Hermionou hovorila McGonagallová o školiacom programe liečiteľov. Dostanete sa do neho len vtedy, keď máte odporúčanie od vedenia školy rovnako ako hviezdne známky. Malfoy by sa o ňom nikdy nešiel s McGonagallovou porozprávať a Hermiona si pomyslela, že by sa mu možno McGonagallová vysmiala rovno do tváre. Nuž, možno nevysmiala – to nebol jej štýl – ale asi by sa k jeho ambíciám postavila pohŕdavo. Ale Hermiona by sa o tom mohla ísť pozhovárať. Malfoy by ju zabil za to, že sa do toho mieša, ale teraz keď sa o tom otvoril, chcela, aby mal možnosť urobiť to. Okrem toho, pomyslela si, prospeje mu, keď sa bude musieť na niečo sústrediť.

Malfoy sa postavil na odchod. „Radšej by som mal ísť. Už je neskoro a Filch stále stráži slizolinské žaláre.“

Hermiona prikývla. „Vďaka, že si sa zastavil, Malfoy. Nepoviem, že to bolo od teba milé, pretože viem, že to neznášaš, ale budem si to myslieť.“

Zastonal. „Grangerová, dostaň z hlavy, že som milý. Takéto myšlienky ťa dostanú do maléru.“

Nemohla si pomôcť, aby si nepomyslela, že pokiaľ šlo o neho, už v maléri bola. „Áno, áno, viem. Si Malfoy, čo znamená, že si zmluvne viazaný byť zlý a krutý.“

Malfoy sa na ňu uškrnul. „Len na to nezabudni.“

Hermiona sledovala, ako opúšťa jej klubovňu. Chvíľu tam sedela a zízala do ohňa. Bez jeho prítomnosti jej klubovňa pripadala osamelá a chladná a všetky pocity týkajúce sa minulého roka, ktoré zahnal preč, sa priplavili nazad a ona sa z nich trochu striasla. Vážne teraz nechcela byť sama a hoci by mohla prehovoriť Ginny, aby s ňou zostala, nechcela to. Hermione sa páčili tie minimálne otázky, ktoré Malfoy kládol. Zjavne vedel, že mala radosť z toho, že tam má niekoho, kto nevyhnutne nechcel tú udalosť príliš detailne preberať. Krátko sa dohadovala, či ho nedoženie, aby sa vrátil, skôr než vyskočila a rozbehla sa za ním.

Malfoyovi sa podarilo dostať do polovice cesty k slizolinským žalárom. Hermiona, vedomá si toho, že Filch a pani Norissová budú číhať nablízku, bežala tak ticho ako vedela za jeho chrbtom. Stočil sa, keď bola pár krokov od neho, prútik zdvihnutý. „Grangerová?“ prekvapene sa spýtal.

Hermiona polapila dych. Nebola práve ten najatletickejší typ, napriek tomu, že takmer väčšinu roka žila na úteku. „Malfoy, ja... ehm... ja,“ začala než zmĺkla. Vážne si nebola istá, ako o toto požiadať a cítila, ako jej červenejú líca.

„Len to vysyp, Grangerová.“

„Nezostal by si so mnou na noc?“ zašepkala s pohľadom upretým na zem.

Jej požiadavku uvítalo mlčanie a na konci bola prinútená vzhliadnuť. Malfoy na ňu hľadel s miernym zamračením v tvári. „Prosím,“ pokračovala Hermiona, „vážne si nemyslím, že dnes v noci dokážem byť sama.“

Len prikývol a nepýtal sa, prečo nešla za jedným zo svojich blízkych priateľov. Puto, ktoré sa medzi nimi rozvíjalo, si poradilo bez takýchto zbytočností. Otočil sa a mlčky kráčali späť k jej klubovni. Mala nutkanie chytiť ho za ruku, ale bolo jej jasné, že by tým pokúšala svoje šťastie. Toto bol koniec-koncov stále Draco Malfoy.

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 31.03. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 12.06. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: NessC - 29.07. 2013
Úžasná kapitola, děkuji za překlad. :) Takový Draco se mi velmi líbí. :)

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: lucky - 29.07. 2013
Díky za překlad. Vždycky, když se začtu do další kapitolky a ona zase skončí a já nevím co bude dál, lituji, že jsem na jazyky tak strašně tupá.

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Julie - 29.07. 2013
Přijela jsem z dovolené a taková lahůdka mě tu čeká! Díky! Moc se mi líbí jak je vykreslana Dracův charakter, takového jsem si ho vždy představovala. Budu netrpělivě čekat na další kapitolu.

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: teriisek - 28.07. 2013
Hermiona má pravdu, je dost těžké vzepřít se výchově a cestě, kterou pro Draca rodiče připravili, obzvlášť když v ní hrál takovou roli psychopatický vrah. Snad se to zlomí a Draco to bude mít o něco jednodušší. Díky za překlad, budu se těšit na další kapitolu!

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: myska111 - 28.07. 2013
Velmi zajímavá a pěkná kapitola. Vyvíjí se to docela slibně. Draco je roztomilí svojí starosí o Hermionu. Jsem zvědavá, co se stane v další kapitole. Díky za překlad a těším se na pokračování.

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: denice - 28.07. 2013
„Napadlo mi, že zistím, ako to zvládaš.“ To byl nádherný úvod k jejich nočnímu rozhovoru. Draco je velmi vnímavý, víc, než mládenci jeho věku, je to asi dáno vším tím trápením, kterým si prošel, takže je schopný Hermioně rozumět. Jejich rozmluva byla pozoruhodná a pomohla oběma, mají teď o čem přemýšlet: „Nie, to nie som ja. Ja nebudem plná nenávisti. Ja nebudem mrhať svojím životom na také zbytočné veci. Keby som to robila, potom by Voldemort s Bellatrix vyhrali." Věřím, že na tato slova Draco nezapomene. Díky.  

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Sally - 28.07. 2013
Zastonal. „Grangerová, dostaň z hlavy, že som milý. Takéto myšlienky ťa dostanú do maléru.“ Nemohla si pomôcť, aby si nepomyslela, že pokiaľ šlo o neho, už v maléri bola.  Nahahahaha   Vďaka za preklad .) 

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Campana - 27.07. 2013
Aách...líbí se mi, jak se Draco s Hermionou neustále - sice pomalu, ale nezadržitelně - k sobě "přibližují". Draco je stále Draco, ale o samotě s Hermionou jí dovoluje nahlédnout pod těch svých mnoho ochranných vrstev... Doufám, že následující ráno je nenačapají Harry s Ronem, to by bylo panečku zemětřesení. A taky doufám, že se to v noci trošičku, maličko, jen tak nenápadně, zvrtne do dalšího "sbižování" Díky za překlad.
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Takmer, ale teraz nevieš, na čo myslím :D Ešte sa to riadne zamotá. Ďakujem

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Lupina - 27.07. 2013
Úžasné, naprosto reálné. Draco se drží svého charakteru, tak jsem si ho představovala i v kánonu, kde bohužel byl vykreslený velice ploše. A Hermioniny trable. Vůbec se nedivím, že k sobě našli cestu. Jen si říkám, kolik překážek je ještě čeká. Úasná povídka a skvělý překla. Moc a moc děkuji :-)
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Draco a kánon, kapitola sama o sebe, bez ohľadu na dramione... už by som sa opakovala, veď ty vieš. Klasické čiernobiele videnie sveta, ešteže máme FF. Ale nechcela by som jeho dospievanie. Ďakujem za komentár

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: TaraFaith - 27.07. 2013
To bylo tak hezké a dojemné.   Líbí se mi, že se tu spomenula noc, kdy Hermionu mučili. Tohle je opravdu velmi realistická povídka a tak je jasné, že si z toho něco odnesla. Zmínka o Harrym a Ronovi, to jak se ji snažili rozptýlit, aby na to nemyslela, byla krásná. Ron se za to očividně pořád obviňuje. Dialog mezi Dracem a Hermionou byl prostě nádherný. Jak ji čekal přede dveřmi, přiznal, že je mu to líto a že si vyčítá, že tehdy nic neudělal... Přiznání, že chce být léčitelem je od něj velmi ušlechtilé. Pokud si je ale jistý, že s tím nic neudělá a že ho u Munga nevyškolí, neměl to říkat Hermioně. Je jasné, že ona se toho nápadu nepustí a udělá všechno proto, aby mu to vyšlo. Líbilo se mi jak se ksichtil, když mu Hermiona jemně svým výrazem naznačila, aby Kreacherovi poděkoval za čokoládu. Je vidět, že je to pořád Draco Malfoy. Ale bylo hezké, jak si pak se skřítkem promluvil. Když za ním Hermiona utíkala, aby se k ní vrátil, napjatě jsem čekala, že je nakonec Filch načapá. Naštěstí se tak nestalo. To požádání bylo takové nesmělé, ale líbilo se mi, jak to nakonec dopadlo. Teď se jen trochu bojím, aby jí ráno nepřišli skontrolovat Ron nebo Harry. To by nastolo pořádné peklo. Tahle kapitolka mi totiž trožku připadala jako klid před bouří Povídku absolutně zbožňuji, troufám si říct, že je mezi třemi nejoblíbenějšími. Moc se těším na pokračování. Díky za skvělý překlad.
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Myslím, že podvedome chce, aby mu s tým Hermiona pomohla alebo sa len chcel v jej očiach urobiť ešte lepším, akože má nejaké plány. S tým, že sa do toho zapletie, musel počítať. Inak, toto je tak neskutočný komentár - mám pred dokončením ďalšiu kapitolu, tak váham, či odpisovať rovnako dlho, ale asi by si radšej dala prednosť pokračovaniu ako mojim kecom, že? Tá poviedka je fakt super a to má autorka ešte zopár v zásobe :D ála výmena Draca s Hermionou vs Chrabromil a Slizolin, kvôli fakultnej jednote a podobne. Uvidíme :D Obrovské díky

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: doda357 - 27.07. 2013
Rozplývam sa blahom ... To bolo skvelé Draco si spomenul, šiel s ňou späť, to je riadny krok smerom dopredu.... A to o tej Amortenciii....takže škorica, hej? Ja som hneď vedela, keď začal o tom liečiteľstve, že sa do toho isto Hermiona zamotá. Stopercentne Aj keď, asi to bude docela problém, lebo vo veľa veciach mal pravdu... Ale teoreticky, keby sa dali dokopy, mohli by si otvoriť aj vlastného Munga ...No ale predbieham ...Nateraz by mi stačilo, keby sa to u nej trochu zvrhlo, povedzme na poriadnu bozkávačku Ďakujem za preklad P.S. Ďalšiu kapitolu už skoro mám, ale tento týždeň už druhýkrát sa mi nedarí dostať do mailu.... Nechce mi načítať gmail.com.... Šlak ma z toho trafí  Tak keď sa tam konečne dostanem, tak ti ju pošlem 
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Gmailu v poslednej dobe šibe, ja už som v práci prešla na thunderbild, neviem si to vynachváliť, doma ešte odolávam (ten môj NB ledva zdýma). Ja ďakujem, táto kapitola bola náročná, keď som šla úplne bez slovníka. U tých ďalších už toho toľko na zeleno nemáš :D Ja ďakujem

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Zuzana - 27.07. 2013
Vždy keď dočítam kapitolu tejto poviedky, neskutočne túžim vedieť čo je ďalej. Keby som aspoň trochu rozumela originálu tak to prelúskam. Ale takto mi zostáva len trpezlivo čakať. Alebo aj netrpezlivo:D Ďakujem za preklad.
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Ďalšia kapitola je už preložená, pôjde v sobotu, síce neviem ako to sama vydržím, ale nemám toľko času ako by som potrebovala, takže pravidelnosť dostala prednosť. Som rada, že potešilo.

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: MIRA - 27.07. 2013
Veľmi pekne sa porozprávali.:) Prakticky sa z nich stávajú spriaznené duše. A máme tu aj čo cítil Draco v Amortencií.:) Krásny preklad Jimmi.
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Ďakujem, prvá poviedka, čo prekladám rovno z fleku :D vo worde. 

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jacomo - 27.07. 2013
Přestože nakládáme do auta věci na dva týdny plus kola na střechu a spoustu dalšího vybavení na tábor, musela jsem si udělat chvilku a posadit se k PC. A dobře jsem udělala!Nádherná kapitola. Draco překvapil a vlastně nepřekvapil. Je jasné, že jeho postoj vůči světu a zejména vůči Hermioně se posunul o velký kousek dál. Moc moc děkuji za překlad a ještě víc se těším na věci příští!
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Ty tu zajtra nebudeš? Uži si voľno a snáď pribudnú ďalšie kapitoly. Ďakujem

Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: arkama - 27.07. 2013
Juuj! Take dobre to bolo, ze som sa bala posuvat stranku, ze uz bude koniec.  Paci sa mi ta realnost dialogov, diky Jimmi
Re: 17. Neobzeraj sa v hneve Od: Jimmi - 27.07. 2013
Za to patrí vďaka autorke, občas si sem chodí s googlom čítať komentáre, tak ju to poteší. Ja ďakujem

Prehľad článkov k tejto téme:

Rumaan: ( Jimmi )05.09. 201330. Zmierenie (Záver)
Rumaan: ( Jimmi )04.09. 201329. Najlepší priatelia a frajeri
Rumaan: ( Jimmi )03.09. 201328. Dopad 2/2
Rumaan: ( Jimmi )31.08. 201328. Dopad 1/2
Rumaan: ( Jimmi )28.08. 201327. Konfrontácie 2/2
Rumaan: ( Jimmi )20.08. 201327. Konfrontácie 1/2
Rumaan: ( Jimmi )20.08. 201326. Odhalenia 2/2
Rumaan: ( Jimmi )16.08. 201326. Odhalenia 1/2
Rumaan: ( Jimmi )15.08. 201325. Spomienková slávnosť 2/2
Rumaan: ( Jimmi )14.08. 201325. Spomienková slávnosť 1/2
Rumaan: ( Jimmi )13.08. 201324. Tesnotky 2/2
Rumaan: ( Jimmi )12.08. 201324. Tesnotky 1/2
Rumaan: ( Jimmi )11.08. 201323. Konečne 2/2
Rumaan: ( Jimmi )10.08. 201323. Konečne 1/2
Rumaan: ( Jimmi )09.08. 201322. Narodeniny a prekvapenia
Rumaan: ( Jimmi )08.08. 201321. Hádky
Rumaan: ( Jimmi )07.08. 201320. Zádrhele
Rumaan: ( Jimmi )02.08. 201319. Riziká jednania s chrabromilčanmi
Rumaan: ( Jimmi )02.08. 201318. Pravda bolí
Rumaan: ( Jimmi )27.07. 201317. Neobzeraj sa v hneve
Rumaan: ( Jimmi )05.07. 201316. Tí, ktorých opúšťame
Rumaan: ( Jimmi )22.06. 201315. Nevhodný chalan
Rumaan: ( Jimmi )15.06. 201314. Omámení a zmätení
Rumaan: ( Jimmi )26.05. 201313. Cigarettes and Coffee
Rumaan: ( Jimmi )12.05. 201312. Untold stories
Rumaan: ( Jimmi )08.04. 201311. Dohoda
Rumaan: ( Jimmi )05.04. 201310. Vymazať a znova pretočiť
Rumaan: ( Jimmi )01.04. 20139. Chystá sa zmena
Rumaan: ( Jimmi )30.03. 20138. Trpkosladká symfónia
Rumaan: ( Jimmi )28.03. 20137. Ja proti svetu
Rumaan: ( Jimmi )27.03. 20136. Tajomstvá a klamstvá
Rumaan: ( Jimmi )26.03. 20135. Prázdnota vo vnútri
Rumaan: ( Jimmi )25.03. 2013 4. kapitola Alkohol nepomáha
Rumaan: ( Jimmi )24.03. 2013 3. kapitola Zase násilie
Rumaan: ( Jimmi )19.03. 20132. kapitola Problém
Rumaan: ( Jimmi )18.03. 20131. Všetky oči sa upierajú na mňa
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )17.03. 2013Úvod k poviedke