Preklady fanfiction Harryho Pottera

Časť piata: Regenerácia

V tú zimu pracoval po nociach a každé ráno, keď odchádzal počas východu slnka, sa divil, prečo už skôr neprešiel na nočné zmeny. Mal celý deň na to, aby mohol robiť čo chcel (nič) a v noci boli pacienti oveľa pokojnejší (dôkladnejšie utlmení sedatívami). Musel uznať, že spať cez deň bolo ťažké, vo svojej posteli sa už necítil pohodlne.

Keď si o tretej hodine nadránom spravil prestávku, nádvorie bolo uzavreté – no bolo mu to jedno. Mohol sa prechádzať po nemocničných chodbách ako duch, ktorého si nik nevšimol. Nazeral na iné oddelenia (nezdalo sa, že by čistiace kúzla ovplyvňovali akýkoľvek iný druh liečivej mágie) a mohol čítať informácie na nástenkách.

Výsledky skúšok praktikantov:

Červený diplom: Abottová Janica, Dotter John, Grangerová Hermiona, Sullivan Justin, Williamsová Jane.

Vari sa krstné mená všetkých praktikantov začínali na J?

*****

Predpokladala, že Neville bude z elixíru sklamaný, to bol vlastne vždy jej nedostatok, však áno? Očakávanie, že každý myslí a cíti rovnako ako ona.

„Problém so S.O.P.L.O.Š.om,“ povedal raz Snape, len čo jej stiahol z nôh ponožky, „bol v tom, že si si myslela, že domáci škriatkovia chcú presne to, čo ty.“

„Som úplne ohromený, Hermiona!“ zvolal Neville, držiac v rukách fľaštičku. Pozrel na svojich rodičov, potom späť na ňu a pevne ju objal. „Ohromený!“

„No nemal by si byť! To nie je elixír prinavracajúci pamäť, je to...“

„Ach, nechcem tým povedať, že nie som ohromený tvojimi schopnosťami! Veď vieš, že si mi na elixíroch vždy zachránila kožu!“ Zasmial sa a potom sa rozhliadol. „Vieš, že Snape teraz pracuje počas nočnej zmeny?“

„Pokiaľ ide o elixír,“ povedala, „bude tvojim rodičom umožňovať do určitej miery vnímať, kde sú a čo tu robia, aj keď iba počas jedného dňa. Myslím, že s tým musíš počítať.“

„Jasne,“ riekol Neville a povzdychol si. „Aj tak je všetka tá práca, ktorú robíš, skvelá. Vieš, všetci ostatní ich iba ignorovali. Čaromedička Crowleyová sa snaží, ale väčšine nemocničného personálu je fuk, čo sa tu s ľuďmi deje. Chystáš sa publikovať výsledky? Môžeš začať s úplne novou oblasťou výskumu, čo by mohlo viesť k novým objavom a pokroku, ktorý by im umožnil byť samostatnými, aby sa odtiaľto dostali. Vieš, mohli by sme na tom pracovať spoločne. Možno existujú nejaké aspekty herbológie, ktoré...“

„Možno,“ povedala a prinútila sa usmiať. „Nuž, mala by som sa vrátiť...“

„Pravdaže! Pošlem ti sovu, keď sa rozhodnem ohľadne elixíru, dobre? A ešte raz vďaka, Hermiona! Si najlepšia.“

Dívala sa za ním, keď sa otočil na odchod a nechala ho dôjsť až ku dverám oddelenia.

„Neville, počkaj!“ Hnala sa za ním do chodby, kde ich liečitelia a čaromedičky rýchlo míňali, akoby tam ani neboli. „Ten elixír je v skutočnosti Snapov. Urobil väčšinu práce. Chcel, aby som ti ho dala.“

„Snape?“ zažmurkal Neville. „Ale... nikdy mi nič nepovedal! Vidím ho skoro každý večer, keď prídem navštíviť rodičov! Čo si myslel, že by som ho od neho neprijal?“

Myslel si to? Hermiona pozrela hore na strop, ktorý bol na niektorých miestach popraskaný. Koľko vecí ohľadom neho ju ešte nenapadlo? „Neviem. Ale elixír je jeho. Jemu by si mal ďakovať, nie mne.“

„Ale prečo by to...“ Neville otvoril ústa. „Týka sa to Škriekajúcej búdy, však? Keď sme ho našli? Životný dlh?“

Prinútila sa usmiať. „Prišiel si na to oveľa rýchlejšie než ja.“

„Prečo by inak pre mňa niečo robil? V škole ma neznášal.“

„Neviem o tom.“

Neville pokrčil plecami. „Takže ty si nemala s elixírom nič spoločné?“

„No, trochu som mu pomáhala, nič moc, ale...“

„Tak ďakujem. Som si istý, že bez teba by som sa k nemu nedostal.“

„Nie, nie je to tak. Začal na ňom pracovať ešte pred mojím príchodom na oddelenie a dokončil by ho bez ohľadu na to, čo som urobila.“

„Pravdepodobne,“ pritakal Neville. „A ako sa odplatil tebe?“

„Vieš, že som mávala záchvaty paniky?“

Neville pokrútil hlavou.

„No, už ich viac nemám.“

„Dobrotivý bože,“ povedal Neville. „Vážne by sa mal zamyslieť nad tým, že sa dá na medicínsky výskum, všakže?“

*****

V hlavnej administratívnej časti mali poštové schránky – dokonca aj ošetrovatelia. Ale málokedy sa do nej pozrel, keďže jeho plat bol ukladaný priamo na účet v Gringottbanke a nepotreboval propagandistické letáčiky, ktoré administratívni pracovníci tak radi pchali každý týždeň do schránok. Takže mohli prejsť mesiace, kým si to všimol.

Uvedomujem si, že sa budeš hnevať, no som už raz taká – veď vieš, snažiť sa opraviť neopraviteľné.

Poznámka nebola podpísaná, ale nepotreboval vidieť meno, alebo poznať rukopis, aby zistil, kto tie slová naškriabal na obálku časopisu Liečivé elixíry.

Okrem novinového článku dostal viac ako tucet žiadostí o pomoc pri ďalšom výskume od akadémií a lekární z celej Európy.

„Blázon,“ zamrmlal do prázdnej podateľne. Nebol si istý, či mal na mysli ju alebo seba.

Asi skôr ju. Videl ju v jeden marcový večer, keď zostala dlhšie, aby sa stretla s rodinou nového pacienta. Už chodila v tmavozelenom.

„Zabezpečíme mu také pohodlie, ako to bude možné,“ povedala manželke muža, ktorého priviezli. Stratil obe nohy rovnako ako väčšinu rozumu. Nehovoril veľa, ale chcelo sa mu spievať.

„Ale... dokážete ho vyliečiť? Uzdraví sa?“ spýtala sa žena a schmatla Grangerovú za ruku. „Čítala som, že existuje nový elixír, niečo, čo mu pomôže znovu nadobudnúť zdravý rozum. Keby sme s ním len mohli opäť hovoriť...“

Grangerová položila voľnú ruku na plecia ženy. „Pri všetkej úcte, pani Vincentová, myslím, že uzdravenie nie je slovo, ktoré by ste mali používať. Možno regenerácia.“

„Znamená to, že ho nie ste schopní dať do poriadku?“

Grangerová sa zahľadela na nového pacienta – volal sa Ben. „Dať ho do poriadku? Ale čo mu je, pani Vincentová?“

„Čo mu je? On je, on je...“

Ben si začal pohmkávať, a keď ostatní v izbe spoznali spriaznenú dušu, začali spievať spolu s ním.

„On začína odznovu, pani Vincentová a hoci to už nikdy nebude rovnaké, napriek tomu je to nový začiatok.“

„Znamená to, že mu dáte ten elixír?“

„Urobíme všetko, čo budeme môcť, aby zostal zdravý.“

„Ale ten elixír...“

„Nemyslím, že by to v tomto okamihu bolo rozumné.“

„Nuž, myslím, že na to budem mať iný názor!“ skríkla pani Vincentová skôr, ako sa vyrútila z izby.

Sledovala odchádzajúcu ženu predtým, než sa pristavila pohľadom na ňom. Hľadeli jeden na druhého krížom cez celú izbu.

„Zelená ti pristane,“ povedal. Potom sa otočil k Lockhartovi a posadil ho do vane.

*****

„Sedela na nádvorí a vyhrievala sa na slabom jarnom slniečku, keď prišiel a sadol si vedľa nej.

„Už viac žiadne šaláty?“ spýtal sa a pozrel na misku s polievkou, ktorú držala v rukách.

„Napadlo ma, že skúsim niečo iné.“

„A aké sú závery?“ spýtal sa a zadíval sa na kontajner.

„Hádzať polievku holubom nie je vôbec zábavné.“ Zahľadela sa naňho, vyzeral unavene. „Čo tu robíš uprostred dňa? Myslím tu, v uličke.“

„Nádvorí.“

„To je jedno.“

„Pracujem. Nadčasy.“

Postavila sa. „Jasne. Nuž, mala by som sa vrátiť, mám...“

„Pracujem na novom elixíre.“

„Áno?“ Hodiny odbili raz. „Nemôžem meškať. Vieš, aká je Crowleyová...“

Vstal. „Zišiel by sa mi ďalší pár rúk.“

„Neville mi kedysi povedal, že by mal záujem zúčastniť sa na výskume.“

Nahnevane na ňu pozrel. „Hermiona.“

Opätovala mu pohľad, aj keď jej vietor fúkal vlasy do očí. „Myslíš, že by som ti to mala uľahčiť?“

Schmatol ju za ruku a pobozkal na dlaň, potom vzal druhú a urobil to isté. „Pochop ma, nedokážem o týchto veciach hovoriť, nie som schopný vyjadriť, čo cítim. Som nevrlý, zle platený ošetrovateľ, a to mi vyhovuje.“

Naklonila sa k nemu a lícom sa mu obtrela o tvár. „Mal by si sa oholiť.“

„Znamená to áno?“

„Aká bola otázka?“ spýtala sa a vzhliadla naňho.

Neodvrátil pohľad. „Vrátiš sa späť?“

„Nie som len ďalší pár rúk.“

„Nie, nie si, vôbec nie si... no čo chceš odo mňa počuť?“

„Čo myslíš?“

Sklonil sa a pobozkal ju. „Toto je to, čo myslím.“

„To je začiatok.“

Zdvihol jej bradu a znovu ju pobozkal. „Nie, to je to najlepšie, čo môžeš očakávať. Už by si mala vedieť, že sa nemením.“

Jeho slová ju šteklili na perách. „Aká nehanebná lož!“ povedala a usmiala sa naňho. „Už si sa zmenil.“

Koniec

Pozn. prekl.: A to je naozaj koniec. Ako sa hovorí, dobrého býva málo:-), a tak dúfam, že ste si to málo poriadne užili a niekedy v budúcnosti sa k nemu vrátite. Veľmi pekne ďakujem arkame za betovanie prekladu a vám všetkým za milé komentáre. Tie sú pre prekladateľa nielen spätnou väzbou, ale aj veľkým povzbudením do ďalších prekladov. Takže dovidenia pri tom nasledujúcom;-)